icon

Dvojročná má strach a paniku z cudzích ľudí, z detí a kriku

avatar
jespera
19. feb 2012

Maminy prosim o radu, moja dcerka mala este len dva roky v novembri, avsak v septembri ju chcem dat do skolky...Problem je v tom ze je velmi placha, bojazliva. Napr. sme na navsteve a niekto povie nieco hlasnejsie, pripadne ma prenikavy hlas - chyti ju plac, strach, panika.....to iste deti, nemoze sa k nej nikto priblizit, dat niekomu hracku nehrozi....reakcia hodi sa na zem, place, a bojim bojim....co mam s tym robit, dohovoram, ale to nepomaha. Ako jej pomoct? U nas nie je zvyknuta na krik a zase zacat na nu vrieskat to urcite nie....

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 10. aug 2026 · 40 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Separačná úzkosť a nadmerná citlivosť vo veku 2–4 rokov sú podľa psychologičky v diskusii bežné a často postupne odznievajú do 3.–4. roku života.
  • Rodičia uvádzali praktické riešenia: postupné vystavovanie kolektívu (návštevy škôlky, materského centra), spoločné hry s matkou a čítanie kníh/leporelí o škôlke ako účinné metódy osmelovania dieťaťa.
  • V niektorých prípadoch odborníci odporúčali psychologické vyšetrenie alebo návštevu neurológa pri podozrení na „podráždenú nervovú sústavu“, pričom väčšina diskusie varovala pred automatickým nasadením liekov bez dôkladného vyšetrenia.


Najčastejšie otázky

Q: Prečo sa dvojročné dieťa bojí cudzích ľudí, detí a hlasných zvukov?
A: Psychologička v diskusii uviedla, že medzi 2. a 4. rokom je bežná separačná úzkosť a zvýšená citlivosť; niektorí rodičia spomenuli možný neurologický podklad opísaný ako „podráždená nervová sústava“.

Q: Ako postupne pripraviť citlivé dieťa na nástup do škôlky?
A: Odporúčané kroky z diskusie sú: čítať knihy a leporelá o škôlke pravidelne (knižná metóda), chodiť okolo škôlky a na návštevy, zapájať sa do spoločných hier s mamou a navštevovať materské centrum alebo ihrisko s jedným známym dieťaťom.

Q: Kedy vyhľadať psychológa alebo neurológa pre bojazlivé dieťa?
A: Psychológovia v diskusii odporučili odborné vyšetrenie pri výraznom a trvalom strachu, častých panikách alebo domácej chronickej nervozite; niektoré rodičky uviedli, že psychologička odporučila vyšetrenie u neurológa pri podozrení na podráždenú nervovú sústavu.

Q: Pomôže škôlka plachému dieťaťu?
A: Skúsenosti sú rozličné: niektorí rodičia uviedli zlepšenie počas rokov v škôlke (prípad: zlepšenie do 9 rokov), iný psychológ varoval, že škôlka dieťa nezvládala a odporučil zostať doma a namiesto toho navštevovať materské centrum.

Q: Čo robiť pri prudkých záchvatoch plaču a paniky v prítomnosti cudzích ľudí?
A: Rodičia v diskusii odporúčali utišiť dieťa pohladením a slovami typu „to je v poriadku“, neopiľovať frázou „neboj sa“, následne odpútať pozornosť hrou alebo hračkou.

Q: Pomôže čítanie kníh o škôlke pri desiatkach mesiacov do nástupu do škôlky?
A: Áno; v diskusii rodičia a jedna používateľka označili „knižnú metódu“ (večerné čítanie príbehov o škôlke) za užitočný nástroj, pričom odporúčali začať niekoľko mesiacov dopredu.

Q: Má rodič postupovať násilne („hodenie do vody“), aby dieťa prestalo byť plaché?
A: Väčšina rodičov v diskusii od tohto prístupu odrádzala; konkrétne bola kritizovaná „metóda hodenia do vody“ ako zhoršujúca stav a odporúčalo sa postupné a citlivé osmelovanie.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Postupné vystavovanie dieťaťa kolektívu cez návštevy škôlky, materské centrum a spoločné hry s rodičom sa považuje za doporučený postup.
  • Nátlak a nútenie dieťaťa k okamžitému kontaktu s inými deťmi sú v diskusii odmietané.
  • Vyhľadanie odborníka (psychológ, prípadne neurológ) pri trvalej alebo zhoršujúcej sa úzkosti je bežné odporučenie.


Sporné názory

  • Niektorí rodičia tvrdia, že škôlka dieťaťu pomohla (dlhodobé zlepšenie), zatiaľ čo iní uviedli psychológovu radu, že škôlka dieťa nezvládala a odporúčala zostať doma s postupným začleňovaním do kolektívu.
  • Niektorí odporúčajú návštevu neurológa pri podozrení na podráždenú nervovú sústavu; iní sa obávajú, že neurolog môže viesť k nasadeniu liekov, ktorým dávajú prednosť vyhnúť sa.


Otvorené otázky

  • V ktorom konkrétnom momente a podľa ktorých príznakov sa má prejsť z postupného osmelovania k intenzívnej odborné liečbe?
  • Ako ovplyvní plánovaná operácia u malého dieťaťa jeho reakcie na cudzích ľudí a hlučné zvuky?
  • Do akej miery sú dlhodobé výsledky závislé od rodičovského správania versus biologických (neurologických) faktorov?


Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

separačná úzkosť, podráždená nervová sústava, knižná metóda (večerné čítanie kníh a leporelí o škôlke), spoločné hranie s matkou, návštevy materského centra, návšteva psychológa, vyšetrenie u neurológa, odklad školskej dochádzky, gymnastika, „metóda hodenia do vody“

Miesta a osoby

BA- dubravky, Jakubko, Tomaska, Janky

Strana
z2
avatar
lilitela
•
17. apr 2014

@petragergelyova A pamatas si preco si sa tak bala? Ja myslim, ze toto caka mna.

avatar
lilitela
•
17. apr 2014

@petragergelyova Kde je presne ta skolka pre problemove deti? To uz asi neexistuje vsak?

avatar
defulik
•
11. dec 2016

kocky viem ze je tato tema uz starsia, ale akurat mam 2 rocneho synceka, ktory sa hlavne boji deti, dospelych vobec nie k nim ide velmi rad, od septembra ho chcem dat do skolky, tak mam velke obavy, preslo to v skolke , zvykli si na deticky? dakujem za skusenosti.

avatar
narayan
•
8. feb 2017

tak otváram túto starú tému, maminky ktoré si tým prešli, prosím radte, čo vám pomohlo, zabralo, kedy to prešlo, či neprešlo....ďakujem za každú odpoveď...

avatar
katpetdo
•
8. feb 2017

@narayan mam 5r syna. Od malicka neznasal hlucne a blikajuce hracky. Davy doteraz nemusi, velke skupiny deti nema rad lebo kricia, na Mikulasa v skolke place, to iste aj ked mali v skolke divadlo, karnevalov a besiedok a inych detskych akcii sa nezucastnujeme.
Trochu vysvetlujeme, ale netlacim na pilu, nie kazdy sa citi dobre v dave a hluku (vratane mna). Respektujem a mne to aj vyhovuje, kedze sama som tieto akcie v detstve neznasala.

Osobne som z toho ciastocne vyrastla. U mna sa to zlomilo v puberte, ale moji rodicia na to sli metodou hodenia do vody, ktora mala presne opacny efekt. Bola som este vyplasenejsia

avatar
narayan
•
8. feb 2017

@katpetdo môj má 2.r a tiež mu vadia hlasnejšie zvuky a plačúce, alebo kričiace detí, skôr sa toho zlakne, pretože ak sme napr. v detskom centre a je tam pár detí relatívne tichých, tak sa otrká a po chvíľke ok, no ak sú tam deti živšie a hlučnejšie, tak sa bojí.... má to asi na neurologickom podklade, kedže je sledovaný kvôli nejakým poporodným komplikáciám.... tak som zvedavá, či sa to časom aspoň zmierni...

avatar
katpetdo
•
8. feb 2017

@narayan moj bol od mala precitliveny, uplakany...Tvoj je este maly, hlavne je podla mna akceptovat ho aky je.
moj doteraz nepochopil ako na deti a v skolke je vacsinu casu sam...vraj mu to nevadi. Inak skolka je pre neho zaberak aj z tohto dovodu. Je ohucany a velakrat sa zatvori aj na 1-2h do izby a chce byt sam v tichu)...chodi iba doobeda.

avatar
narayan
•
8. feb 2017

@katpetdo jasné, do ničoho ho nútiť nebudem a ak bude potrebovať moju náruč, vždy ju má otvorenú, no pomaličky, postupne ho už budem zapájať do činností s inými ľudmi a detmi a uvidíme, ako bude reagovať, no a podľa toho budeme pokračovať....

avatar
kaarolinaa
•
21. máj 2024

@zuzana2607 dobrý deň ako sa to u vás za tie roky posunulo? Ja toto teraz riesim s mojim 2.5 rocakom

avatar
zuzana2607
•
21. máj 2024

@kaarolinaa Pekný večer, tak u nás je to momentálne už puberta 😂 lebo v tomto obdobi už ide mať 15 rokov. Ale k veci… to jeho uplakané obdobie trvalo cca do 6 tich rokov. Nastúpom do školy sa to rapídne zlepšilo a dnes je z neho sebavedomý, múdry chlapec. A po tom malom uplakanom a bojazlivom chlapcovi už nieje ani stopy.

Strana
z2