Je v poriadku, keď je 7-ročné dieťa v nemocnici bez rodiča?
Dobrý deň.
Do akého veku ste boli, alebo by ste šli, s dieťaťom do nemocnice?
Nejde o nič vážne, len pozorovanie do zajtra. Syn má 7 rokov. Ale nikdy nebol bez nás. Je pomerne samostatný, spoločenský, ale aj dosť naviazaný na nás, plus je adoptovany, čiže rôzne traumy za sebou. V nemocnici oznámili, že pôjde sám, že bude s iným dieťaťom na izbe. V tej chvíli sa na to tešil, tak manžel to nechal tak a odišiel. Nevedel, že sa dá za to zabojovať, aby tam jeden z nás bol s ním, že dokonca už aj zákon to zaručuje. Takže teraz zvažujeme že čo. Telefón nedvihaju.
Otázka navyše - preháňame a je v pohode ho tam nechať? Alebo je naozaj dobré riešiť to?
Hospitalizovaný nebol nikdy, okrem obdobia po narodení.
NIKDY v živote by som nenechala svoje dieťa také malé v nemocnici samé,ja som bola so synom v novembri v nemocnici na neurológii,syn má 11 rokov a ani vo sne by mi nenapadlo,nechať ho tam v nemocnici samého..Vtedy tam s nami bola na izbe aj mama so 17-ročným synom..
Ja som bola ako 9r tyzden so slepakom a nemam na to dobre spomienky. Mam syna 7r a urcite by som zostala s nim.
Závisí na tom akú povahu ma dieťa, keďže ide iba o pozorovanie a nebudú mu nič robiť nevidím problém ak tam bude jednu noc sám. Môj syn ma napríklad 6 rokov, bude mať 7 a ten by to bral ako veľké dobrodružstvo ten by sa na to tešil. Čiže v prípade môjho syna by som to absolútne neriešila a nebola úzkostliva, preto čo sa mňa týka veľa závisí na dieťati
Pre kristove rany, NIKDY V ZIVOTE!!!...toto moze spravit len chlap...ty si tam preco nebola?
@anonym_autor v živote nikdy by som svoje dieťa nenechala samé v čase keď ma najviac potrebuje i mimo toho NIKDY celú nemocnicu by som postavila na nohy ak bi mi čo i len jeden človek v tom bránil
Nechcem niektorym tuto damam davat dole ruzove okuliare, ale ked som bola na infekcnom, tak som tam bola sama ako rodic. A tie noci, no dakujem pekne, mur narekov sa moze schovat a sestricky to mali zhlboka u prdele vtedy- na jednej strane aj chapem, system+zvyk. Deti do 6 rokov privazovali jednym zapastim k posteliam, aby si nic v noci nahodou nespravili, lebo na oddelenie (asi 40-50 deti boli iba 3)🙄🙄🙄. Preto svoje dieta ani nahodou nenecham v bolestiach, nepohode, mozno strachu v takomto prostredi same....
Nechcem niektorym tuto damam davat dole ruzove okuliare, ale ked som bola na infekcnom, tak som tam bola sama ako rodic. A tie noci, no dakujem pekne, mur narekov sa moze schovat a sestricky to mali zhlboka u prdele vtedy- na jednej strane aj chapem, system+zvyk. Deti do 6 rokov privazovali jednym zapastim k posteliam, aby si nic v noci nahodou nespravili, lebo na oddelenie (asi 40-50 deti boli iba 3)🙄🙄🙄. Preto svoje dieta ani nahodou nenecham v bolestiach, nepohode, mozno strachu v takomto prostredi same....
@vevesh presne tak...
@anonym_autor 7r.syna by som nenechala sameho. Moze sa stat vselico. Ja som so synom jednu noc nechala svokru /bolo mi zle grcala som/ a rano som sa dozvedela ze syn celu noc prereval az mu dali lieky na spanie. Rano ked som prisla bol nadrogovany az do vecera. Samozrejme nikto mi nezavolal. Skoro ma vtedy porazilo.
Dufam, ze mamicka je uz na ceste do nemocky....
@anonym_autor Ja ako dieťa v nemocnici za čias, keď bolo ešte normálne zobrať dieťa na chodbu a mama sa cez sklené dvere pozerala z diaľky, aby náhodou nebol plač som mala teda pekné traumičky. Ale odhliadnúc od toho, aj decka v škole v prírode sú v pohode celý deň, však kamoši a program a večer je vždy niekomu do plaču a to hovorím o starších deťoch. Tam majú aspoň ľudí, čo poznajú, ale v tej nemocnici sú nakoniec pre dieťa všetko cudzí ľudia. Ja by som išla za ním. Jediný raz, čo som nebola pri deťoch boli dve noci, keď som mala dcéru na JIS, ale mohla som volať deň-noc, ale aj tak, hneď ako sa dalo som bežala za ňou.
Ja som bola hospitalizovaná vždy s mamou kým som bola malá. Až ako 14-15 ročná som bola sama prvý krát.
Tiež by som svoje dieťa nenechala samé ani keby chcelo. Neverím cudzím ľuďom a malé dieťa sa nevie brániť. Za mňa si viem predstaviť nechať dieťa samé až vo veku kedy vie veci zhodnotiť, zastať sa samého seba, telefonicky ma kontaktovať.
Minule bola dcéra hospitalizovaná, nemôžem povedať že by som bola 100 % spokojná s fungovaním oddelenia. Sestričky majú veľa práce, nevedia sa riadne venovať pacientom.
Musím ale povedať že nemali najmenší problém s mojou prítomnosťou.
@anonym_autor Dobrý deň. Je to Vaše dieťa. Myslím,že máte právo byť jeden z rodičov pri dietati,hoci by ste sedela aj na rozkladacej stoličke z domu. Vaše dieťa Vás potrebuje, dlho ste on bojovali aby ste ho získali,bojujte ako levica za to byt s nim, byt pri nom. Nemocnici nezdvihaju, choďte osobne, nedajte sa odbit, ste rodic a vy ste zodpovedna za dieta. S dieťaťom získavate ešte silnejšiu väzbu, posilnite tým vzájomne puto.
dufam, ze si isla za nim. Ak este bez vas nikdy nebol v noci, nie je dobry napad ho sameho nechavat v nemocnici co i len jednu noc.
@anonym_autor určite nie... Bola som na izbe so 7 rocnym dievcatkom, ktore tam bolo same. Tiez len vysetrenia a bez bolesti. Ale bolo to strasne. V noci plakala, ja som ju hladkala, utesovala.. sestricka jej vzdy nieco dala a decko zaspalo.
Mame vycitala, ze preco ju tam nechava. Nechcela sa s nou ani rozpravat. Bolo mi jej strasne luto.
A uz vobec by som nenechala same osvojene dieta. Mozu sa mu obnovit traumy z opustenia
@anonym_autor Nechala som 9rocneho syna. Nasledujuci rok som u psychologicky riesila nasledky... Uz by som to nespravila.
dufam, ze si isla za nim. Ak este bez vas nikdy nebol v noci, nie je dobry napad ho sameho nechavat v nemocnici co i len jednu noc.
@hariet áno, šiel manžel (máme dve malé deti, ktoré kojim tandem).
@anonym_autor ja by som tam dieťa nikdy samo nenechala 😔
Pre kristove rany, NIKDY V ZIVOTE!!!...toto moze spravit len chlap...ty si tam preco nebola?
@anonym_1e52cc lebo šoféruje len manžel a dve malé deti boli ešte v posteli, len najstarší bol už tak skoro hore 🙂 Akože odtiaľ potiaľ... Ísť s dieťaťom na pohotovosť, keď viem, že reálne nejde o žiadne riziko, bolesti ani nič podobné - len úplne pre istotu z obrovskej opatrnosti - môže úplne kľudne aj otec.
@anonym_autor 7r.syna by som nenechala sameho. Moze sa stat vselico. Ja som so synom jednu noc nechala svokru /bolo mi zle grcala som/ a rano som sa dozvedela ze syn celu noc prereval az mu dali lieky na spanie. Rano ked som prisla bol nadrogovany az do vecera. Samozrejme nikto mi nezavolal. Skoro ma vtedy porazilo.
@zabka79 och dokelu...
@slavomira236 bola som sama ako 5,5r. ja nemám zle spomienky. Naši vravia,že som sa vrátila veľmi zmenená.
@anonym_958b5f Ako si sa tam zmenila?
@anonym_autor mali sme na detskom 7 rocne deti aj same..bez problemov to zvladli. Ide na pozorovanie na 1 noc. Ak s tym nema.on problem nechala by som to tak.
@anonym_958b5f Ako si sa tam zmenila?
@ankare neviem, vraj som prišla ako vymenená, "divá". Sú veci, ktoré si pamätám,ako ma mama prezliekla do pyžama, ako som si vyprala plyšáka,ale musela som ho nechať v nemocnici, ako chodil za mnou otec pod okno, babka po nočnej ako mi nosila šunku a čerstvé rožky. Asi som veľa veci v sebe potlačila.
@ankare neviem, vraj som prišla ako vymenená, "divá". Sú veci, ktoré si pamätám,ako ma mama prezliekla do pyžama, ako som si vyprala plyšáka,ale musela som ho nechať v nemocnici, ako chodil za mnou otec pod okno, babka po nočnej ako mi nosila šunku a čerstvé rožky. Asi som veľa veci v sebe potlačila.
@anonym_958b5f toto iste aj mne mama hovorila..prisla som vymenena, otupena...ja si to nastastie nepamatam
Ďakujem krásne za odpovede 🙂
Viete, manžel netuší, ako to v nemocniciach funguje. Má svoje skúsenosti ako dieťa, opakovane v nemocnici, malý aj väčší. Netušil, že je teraz možné dožadovať sa prítomnosti. Totiž, je úžasné, ako píšete, ako by ste bojovali a tak, ale to preto, lebo teraz sa to dá. Pred 40 rokmi by vám to bolo nanič, aj políciou by vás vyviedli von, ešte prípadné opletačky na súde, že ste bránila lekárom v práci tým, že ste odmietla opustiť priestory.
Čiže keď mu to ako totálnemu introvertovi oznámili, že návštevy sú kvôli chrípke zakázané, že má ísť preč a syn bol v pohode, nehrozili bolesti ani nič podobné, jednoducho mu nenapadlo riešiť to ináč.
Ja mu to nemám vôbec za zlé , úplne ho chapem. Hoci ešte keď mi volal z parkoviska, že ide domov, tak som mu pár vetami úplne objasnila, že tam mohol a mal zostať - cez konkrétne veci, ktoré mu proste ani len nenapadlo v tej chvili. A keď mu teda po rozhovore došlo, že tam mal zostať a hlavne že sa to smie, lebo rodič nie je návšteva, tak bolo pre neho extrémne náročné riešiť to, dobíjať sa tam. To, že to bolo extrémne náročné, neznamena, že to nechal tak. Naopak. Pre niekoho hračka (ja napriklad nemám problém si vykomunikovat veci), ale on preukázal obrovskú odvahu. Každopádne aj tak by si musel ísť domov pre veci.
Ísť mohol len on, ja kojim dvoch malých.
Potreboval povzbudiť, že naozaj sa to dá dosiahnuť a že to tak bežne rodičia robia. Doma si len zbalil veci a šiel. Cestou sa dovolal, a nakoniec to nebol problém.
Čiže ďakujem veľmi za vaše skúsenosti 🙂
A tu omáčku čo píšem, vysvetlenia - to je pre tie z vás, ak také tu sú, ktoré ste sa prípadne začali pohorsovat nad tým, že to čo sú za rodičia, a ako sa to môže stať... Ono je dobré mať empatiu nielen voči svojmu dieťaťu, ale aj voči manželovi 🙂 A keď bol ročný syn v nemocnici na pozorovaní so mnou, lebo z mojej nepozornosti sa dostal k liekom, z ktorých mohli byť seriózne problémy, manžel mi to ani na zlomok sekundy nevyčítal. Naopak, stál pri mne a povzbudzoval ma. Nie je dokonalý. Ale ani ja nie som.
@anonym_autor No už len preto, že je adoptovany a všeličo si už prežil by som určite bola s ním. Tešil sa lebo ešte nebol hospitalizovaný a nevie do čoho ide. Ono tá empatia v slovenských nemocniciach od sestričiek nie je práve top. Sú preťažené a nestíhajú. Ja som vždy bola s deťmi, áni mi nenapadlo že by som nebola. Vždy mi bolo ľúto detí, ktoré boli v nemocnici bez rodiča. Aj keď sme sa vždy snažili s inými mamami tieto deti utešovať, vlastnú mamu to nenahradí. Od sestričiek (ak vôbec prišli) sa deti dočkali len informácie že mama príde zajtra.
Ďakujem krásne za odpovede 🙂
Viete, manžel netuší, ako to v nemocniciach funguje. Má svoje skúsenosti ako dieťa, opakovane v nemocnici, malý aj väčší. Netušil, že je teraz možné dožadovať sa prítomnosti. Totiž, je úžasné, ako píšete, ako by ste bojovali a tak, ale to preto, lebo teraz sa to dá. Pred 40 rokmi by vám to bolo nanič, aj políciou by vás vyviedli von, ešte prípadné opletačky na súde, že ste bránila lekárom v práci tým, že ste odmietla opustiť priestory.
Čiže keď mu to ako totálnemu introvertovi oznámili, že návštevy sú kvôli chrípke zakázané, že má ísť preč a syn bol v pohode, nehrozili bolesti ani nič podobné, jednoducho mu nenapadlo riešiť to ináč.
Ja mu to nemám vôbec za zlé , úplne ho chapem. Hoci ešte keď mi volal z parkoviska, že ide domov, tak som mu pár vetami úplne objasnila, že tam mohol a mal zostať - cez konkrétne veci, ktoré mu proste ani len nenapadlo v tej chvili. A keď mu teda po rozhovore došlo, že tam mal zostať a hlavne že sa to smie, lebo rodič nie je návšteva, tak bolo pre neho extrémne náročné riešiť to, dobíjať sa tam. To, že to bolo extrémne náročné, neznamena, že to nechal tak. Naopak. Pre niekoho hračka (ja napriklad nemám problém si vykomunikovat veci), ale on preukázal obrovskú odvahu. Každopádne aj tak by si musel ísť domov pre veci.
Ísť mohol len on, ja kojim dvoch malých.
Potreboval povzbudiť, že naozaj sa to dá dosiahnuť a že to tak bežne rodičia robia. Doma si len zbalil veci a šiel. Cestou sa dovolal, a nakoniec to nebol problém.
Čiže ďakujem veľmi za vaše skúsenosti 🙂
A tu omáčku čo píšem, vysvetlenia - to je pre tie z vás, ak také tu sú, ktoré ste sa prípadne začali pohorsovat nad tým, že to čo sú za rodičia, a ako sa to môže stať... Ono je dobré mať empatiu nielen voči svojmu dieťaťu, ale aj voči manželovi 🙂 A keď bol ročný syn v nemocnici na pozorovaní so mnou, lebo z mojej nepozornosti sa dostal k liekom, z ktorých mohli byť seriózne problémy, manžel mi to ani na zlomok sekundy nevyčítal. Naopak, stál pri mne a povzbudzoval ma. Nie je dokonalý. Ale ani ja nie som.
@anonym_autor ...nastatsie to dobre dopadlo....ale tak ci tak, hoci sa ti to nebude pacit, s ho mala na to VOPRED upozornit a za x rokov, co mate dieta, sa tato tema u vas ako rodicov mala objavit....on kde zije??....a dostat sa k nebezpecnym liekom ...no way!!!
@anonym_autor ja mam skúsenosti sama ako 8 rocne dieta za socializmu same tri týždne v nemocnici v Brne, daleko od rodicov, narocna operacia srdca. Ja nemam zle spomienky na ten cas, sestricky boli mile, ja si pamätám hlavne, ze tam bola zabava. Aj som sa tam matematiku učila, mali sme aj skolu. Ale v tej dobe boli všetky deti tam same.
Teraz ako mama dvoch deti, v dnešnej dobe by som ich nenechala same v nemocnici. So synom sme skoncili v nemocnici, lebo mal bronchitidu a problém s dychanim. Mal len rok a pol. Pre mna ten pobyt bol psychicky narocny, nepríjemný prístup lekárov a sestriciek S dcerou sme skoncili na infekcnom, ked mohla mat tak tiez asi rok a pol, mala skarede hnacky. No na oddelení boli mile sestričky a lekári, tak sa to dalo psychicky zvladnut.
V dnešnej dobe nemaju nemocnice dostatočnu personálnu kapacitu, aby sa postarali o hospitalizované deti.
@anonym_autor ...nastatsie to dobre dopadlo....ale tak ci tak, hoci sa ti to nebude pacit, s ho mala na to VOPRED upozornit a za x rokov, co mate dieta, sa tato tema u vas ako rodicov mala objavit....on kde zije??....a dostat sa k nebezpecnym liekom ...no way!!!
@anonym_1e52cc k tomu že no way - máme kamarátku. Dve deti má dospelé, už aj vnúčatá. Tretia je teraz pubertiačka. Ona to vníma tak, že keby mala len tie dve staršie deti, myslela by si, aká je super mama a ako ostatné nezvládajú. Keď sa narodila najmladšia, od malička extrémne problémová, pochopila, že nie je dobrá mama, len mala dve extrémne dobré deti. Odvtedy si nehovorí "to sa mne nemôže stať" keď vidí nejakú chybu inej mamy.
@anonym_958b5f toto iste aj mne mama hovorila..prisla som vymenena, otupena...ja si to nastastie nepamatam
@anonym_958b5f
@anonym_1e52cc
Presne aj moja sestra musela ostať sama v nemocnici ako malička a tiez prišla úplne zmenená. 😔 To, že si na niektoré situácie nepamätáme, neznamená, že nie su v nás uložené navždy. 😔❤️
Ja som bola za komunistov v nemocnici mala som tak 4 alebo 5 rokov sama. Spomínam si že som len pri okne sedela a pozerala kedy príde maminka. Ked odišla , tak som vždy plakala za maminkou. A spomínam si ako som plakala v noci prišla za mnou v bielom plášti doktorka a bola pri mne, až kým som nezaspala. Na izbe som bola jedným dievčaťom asi 16 alebo 17 rokov mala ,ona má ukludnila že neplač mamička príde. Boli to zlé spomienky . Preto vlastnej skúsenosti vravím dieťa nenechávajte samé. Veď môžeš na noc ísť domov a ráno prísť.