Má 7-ročná dcéra príznaky autizmu?

@anonym_78d484 vážne? A co sa s tým dá robit?

a prečo s tým chceš niečo robiť keď je ona spokojná? nepotrebuje veľa kamošiek, rozhovorov, ja som na ZŠ mala jednu kamošku, na strednej už viac a teraz v dospelosti sa viem porozprávať v podstate s každým, ale nejaké hlboké kamarátstva neudržiavam, nechýba mi to

@anonym_autor nechať ju tak, ak je spokojná 🤷 Je veľa dety, čo im stačí jeden naj kamarát.

@anonym_78d484 nemyslim si, ze je spokojná. Ona sa hanbi alebo neviem nadviazať kontakt ako prvá.

@michaela329 nie je spokojná...

@anonym_autor dať jej svätý pokoj. Najhoršie, čo môžeš introvertnému dieťaťu urobiť je nútiť ju zmeniť sa. Posilňuj jej sebavedomie tým, že ju akceptuješ takú, aká je a možno sa časom aj viac rozvinie v sociálnych zručnostiach a možno nie a bude spokojná s jednou kamoškou aj v dospelosti.

nenúť ju, nech sa venuje krúžkom, športu, hudbe, nech chodí do knižnice a tam si nájde podobne naladených ľudí, možno v triede takých nemá s kým by našla podobné záujmy, aj môj syn v triede nemal nikoho kto by s ním zdieľal jeho nadšenie pre vesmír, archeológiu a pod., na strednej už takých našiel a teraz má veľa kamarátov s rovnakými záujmami

@anonym_autor a myslíš, že bude spokojná, keď ju budeš do kontaktu nejako inštruovať a nútiť? Ja robím s deťmi 15 rokov, koľkokrát mi príde nesmelý prvák a v treťom ročníku je z neho iné dieťa. Alebo vidím dve dievčatá sa kamarátiť na život a na smrť ešte aj na SŠ. Hlavne jej nedaj pocítiť, že toto považuješ za problém, nerieš to s ňou nasilu. Vytvor príležitosti (krúžok, ŠKD, výlety s inými rodinami). No nechaj to na ňu.

@anonym_autor píšeš, že je spokojná v príspevku. A potom v komente, že nie je. Je veľa detí, čo majú jedného kamoša. Ak je nespokojná, nasmeruje ju na školskú psychologickú. Poradí jej. Alebo sa poraď so psychológom ty. Nech tvojou iniciatívou niečo nepokazís.

Súhlasím s dievčatami. A hlavne, autizmus je o niečom inom. Nie o jednej kamarátke.

@michaela329 super si to vystihla - autorka, vytvor prilezitosti, ale nekomentuj a netlac. a autizmus ma ine prejavy ako toto.

@anonym_autor ako vieš, že nie je spokojná? Ako sa to prejavuje? Bola pred tým iná? Myslis, že by jej mohol niekto ubližovať? Skus sa porozprávať s jej triednou o tom, čo ta trápi.

Ja som tiez nechapala, naco sa obklopovat ludmi, ved je to hlavne stres. Zbytocne rozhovory a nazory na teba, nevyziadane, tomu nikto nepotrebuje celit, co si o tebe kto mysli. Vyklop zoznam zalub, co robis, aka si uspesna a dam ti ranking ako si vysoko. A co mas nove a furt krmit ludi senzaciami. Najlepsie ked daju svaty pokoj.

@anonym_autor ježiši, ty si ako moja svokra. Dcéra je úplný introvert, a tá mi zadrela, či to nechcem riešiť so psychológom. Daj jej pokoj a ver, že je spokojná.

@anonym_autor nie, normálne obdobie ja som taka bola ... dlhý čas neviem prečo asi som sa hanbila som sa nevedela ani s krstnym otcom rozprávať. Tiez som sedela doma... až neskôr prišli kamaráti a to len nejakí možno keď som mala 11-12 rokov? Skôr tych 12.. v škole taktiež tichá..nemala som tam najskôr nejaké kamarátstva atď. Ani cez prestávku som sa nevenovala detom

@anonym_autor autizmus sa inak prejavuje 😉

@anonym_97a591 ale psychológ môže byť občas na mieste. Ja som veľký introvert, veľa vecí som od detstva prežívala vnútorne, aj keď som trpela alebo bola nespokojná, tak som nič nepovedala a psychológ pri takýchto problémoch vie ozaj pomôcť. Psychológ hneď neznamená zmeniť introverta na extroverta.

@anonym_00243d nepochopila si, ako som to myslela. Ona si myslela, že psychológ vylieči introvertozmus.

@anonym_97a591 lenže to si nenapísala. Dalo sa to pochopiť rôzne. Autorka diskusie zjavne týmto veciam moc nechápe a nechcela som, aby to pochopila, že psychológ je na nič. Taktiež sa s tebou nezhodujem, že dcéra je zaručene spokojná. Môže byť, aj nemusí. To, že povie, že je spokojná neznamená že aj na 100% spokojná je. Vlastná skúsenosť. Preto by som si sko matka všímala viac znakov, lebo autorka toho napísala málo.

velmi malo informacii na urcovanie PAS tam musia byt priznaky v komunikacii (socialnej) a tiez v hre, ritualoch, repeticiach. ak je problem len komunikacia mozno to bude NKS alebo len povahova crta, nie vsetci su hrrr do vztahov, ucte sa to doma trenujte ako nadvazovat vzrahy asi nevie ako zacat a co hovorit.

A preco by mala potrebovat k zivotu 10 kamaratiek. Moja ma tiez 1 a od autizmu na mile daleko.

Prečo ti hneď napadol autizmus? Najskôr je len plachá a introvert. Takých ľudí nepotrebuješ meniť, oni sú spokojní.

@anonym_autor dôležitá je socializácia v skorých rokoch života. Keď dieťa nastúpi na ZŠ to už je neskoro. Tam už musí dieťa prísť socializované. Zašla by som s ňou k psychologičke.Nevysmievajú sa jej deti?

@anonym_autor 🤣 ladove sprchy kazdy den a jedlo len raz do tyzdna. co by si s tym chcela robit? ano, hanbi sa, lebo je introvert. vekom to moze byt lepsie, ze sa uz nebude hanbit opytat cudzich ludi na nieco.ze ked bude mat svoj staly kolektiv tak v nom bude "normalna" atd. mna introvertnost doviedla do stavu, ze nemam ziadnu kamosku. s jednou co z nasho "vztahu" len brala som sa prestala bavit. ostatne neboli od nas a tie vazby sa po detoch popretrhali. ano, vadi mi to, ale nemam si uz ako najst novu kamosku. plus do toho ta introvercia.ja neviem o com sa so zenami bavit. ked nieco poviem, bud je to trapne(lebo neviem co povedat), alebo potom v hlave rozoberam vsetko co som povedala a ci to druhy clovek pochopil tak ako som to myslela. a ci sa neurazil. a tak som najradsej "sama so sebou", bez kamosky. ale chyba mi to, ked s dcerou niekam ideme a sme len same dve. ze nejde muz alebo moja mama...
pripadne ja ani neviem napisat mame dcerinej spoluziacky ci moze ist ona k nim alebo niekto k nam. lebo si hned myslim ze ich to bude otravovat. a celkovo neviem taku konverzaciu viest.

@anonym_0de889 no ona v škôlke vôbec nechcela komunikovať. Bola celý čas ticho. Chodili sme ku psychologické. Ze vraj mala mutizmus.

Proste dcerka chce komunikovať ale nevie ako, hanbi sa tak mi to hovorí aspoň.

@anonym_autor ja som to mala tak isto a to som nechodila ani po vyšetreniach ani nič...dostala som sa z toho vekom .. tiez som sa hanbila komunikovať a bola som samotarska..teraz naopak mi komunikácia ide a ľahko nadväzujem i vzťahy

@anonym_autor spievala si jej? Riekanky, vytlieskavačky?

@anonym_autor to je dôležité upresnenie, a som rada, že to píšeš. Podľa mňa je potrebné rozlišovať, či je introvert, či chce komunikovať, nájsť si kamošky, ale nevie, čo povedať, alebo vie, čo by povedala, ale z nejakého dôvodu sa hanbí. Nie je to to iste a zároveň tam môže byt akákoľvek kombinacia.
Píšeš, že je celý deň ticho, na ihrisku nechce spoznávať deti, tvrdí, že je spokojná. Potom, že by chcela, ale nevie ako na to, a teda si myslis, že spokojná nie je. Chceš jej pomôcť, čo je obrovský dôležité.
Autizmus doktorka vylúčila, naopak dcérka mala mutitmus. Možno by si sa mohla poradiť s touto doktorkou, čo odporúča ona. Je možné, že vtedy, keď deti spontánne nadväzujú vzťahy, komunikujú, dcérka riešila iný problem a niečo sa v nej prirodzene nerozvinulo.
Čo bolo príčinou mutizmu, nevieš?
Môžeš napísať ešte o tej jednej kamoske?
Čo by som robila ja? Netlacila a nesnažila sa “proces” urýchliť, ale zároveň by som nestagnovala.
Robila by som malé krocky. Napríklad nech si iba vypýta hračku, opýta sa niečo v obchode, možno môže niekomu niečo pochváliť, alebo nech skúsi o sebe povedať jednu vetu (aj ja mám doma take saty/hracku, my už o chvíľku ideme domov), zároveň jej skus ukazovať ty sama, že o nič nejde (spontánne sa niekoho niečo opýtaš, ak ta čosi zaujme, potrebuješ poradiť). Možno by som si s ňou prehrávala scénky doma - obchod, ihrisko, výlet…. Ak toto všetko zvláda doma, ale vonku nie, tak problem bude v “hlave”. Posúvaj latku od blízkej rodiny, cez kamarátku, vzdialenú rodinu, známych, k ľudom, ktorých už pozná z videnia až po celkom nových. Zároveň zistí z čosi ma strach - z odmietnutia, trápnosti, zosmiesnenia,..? Áno, to všetko sa môže stať. Ale svet sa nezrúti preto. Nechaj ju nech si priveľa aj na neúspech, stres, frustráciu. Vlastne ani to nie je zlyhanie, ale ber to ako novú informáciu, čo sa stalo, čo vyšlo, čo nie, prečo a čo nabudúce inak… Nejako si môžete pohovoriť o tom, ak sa niečo udeje, ale v pokoji, nie bezprostredne. A ešte ju skus naučiť par univerzálnych viet (hocijaká situácia): ako sa vám/ti to páčilo? Si tu prvýkrát, alebo si tu už bola? / vyskúšaj si s ňou prechádzať aj miniprezentaciu - nielen ako sa volá, kde býva, ale i prečo je niekde práve teraz, čo sa jej tam páči, čo by chcela, aky ma plan na najbližšiu hodinu..
A nepísala si tu už autorka prednedávnom? Pokojne napis znovu. Otestuj, čo fungovalo dobre, co menej a či vôbec. Len nieco skutočne skúšaj 😊