Má nejedáctvo u detí súvis s diagnózami?

@simona92101 isli ste prorizapalovym stravovanim? Len tam je to, co on neje😕

@lianka123 a stale nejes? 🙉🙂

@anonym_autor áno môže to mať súvis s diagnózami, môže byť za tým v podstate mnoho vecí… ale aj nemusí. Môj syn bol presný opak, s prepáčením, “zožral” všetko čo jeho nie a diagnózu má.

@anonym_autor kedze tym trpela v podstate od narodenia,v prvom rade mala aminokyselinove UM na predpis.prikrmy som zavadzala o cosi neskor ked si na mlieko zvykla,a musela som opatrne vsetko skusat a zapisovat.kedze nase zdravotnictvo je v plienkach,a lekari stale tvrdili ze dcera ma len koliky(napriek tomu ze kakala krv,hnackovala,nepriberala),bol problem sa vobec dostat k odbornikovi.az ked prestala jest a skoncili sme v nemocnici v 6 mesiacoch,az vtedy sa to pohlo..u nas bol problem cokolvek do nej dostat,mala blok,tocili sme 3 potraviny dokola.

Podľa mňa je toto ešte riadne neprebádaná oblasť. V mojom okolí vnímam deti a ľudí, ktorí sú prieberčiví v jedle, že majú sklon k nejakej diagnóze, ale ono bude platiť to, že väčšina ľudí s diagnózou má problém s jedlom, ale zároveň len malé množstvo ľudí s problémom s jedlom, má diagnózu. Aj môj syn toho moc nepoje, od malička bol také iné dieťa. Diagnózu nemá žiadnu oficiálnu, no vyzerá to hypersenzitivitu a to, aký je neobyčajný mi došlo až s druhou dcérou, ktorá je proste také to typické dieťa. Aj v tom, o čo sa zaujíma, aj v jedle, aj v tom, ako jej nevadia veci, s ktorými mal syn vždy problém. Je to ako balzam na duši. Zároveň syn z toho vyrastá a mne pomohlo sa s tým zmieriť a keď niekam ideme, tak mu jednoducho robím tie veci, ktoré má rád, pretože on má stres aj z nových ľudí a miest a keď by sa k tomu ešte pridalo aj, že bude hladný, tak by to bolo fakt celé zle. Hovoríš, že na vás iní ľudia kukali, ale to nie je príjemné ani tomu dieťaťu a vieš tomu predísť tak, že sa dopredu zmieriš s tým, že to takto bude a keď bude chcieť hranolky, tak nebudeš upozorňovať na to, že iné neje, napríklad. A nikto si nemusí nič všimnúť.