icon

Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

avatar
zuzanamv
20. jún 2009

Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!

avatar
mummy01
28. okt 2017

@lilitela pravdepodobne toho bude viac a zo skusenosti viem ze aspik to ani nedokaze konkretizovat. Styri roky som to mala s dcerou,v skole vraj vsetko ok ale prislo to tak daleko ze sa jedneho dna zosypala,potom boli kazde rano hysaky ze do skoly nejde,potom mavala krce az to vyzeralo ze dostane lieky od psychiatra....no,samozrejme nechcem ta strasit.
Je len malinko aspikov ktori by nemali v skole problem.

avatar
mummy01
28. okt 2017

Baby,kto bol dnes na tej akcii v Ivanke? Ako sa vam pacilo?

avatar
martinka46
28. okt 2017

Snáď som mohla pridať foto z dnešnej akcie .. nikoho .dúfam nemahnevám .. Ďakujeme ,že ste prišli aj v chladnom počasí 🙂

avatar
martinka46
28. okt 2017
avatar
leski
30. okt 2017

@mummy01 Ahoj my sme boli. Bolo síce chladno ( počasie si nevyberieš), ale bolo super. Malá odchádzala štastná, vyrovnaná. Prekvapila nás, lebo sme čakali, že vybuchne, alebo sa zatne, ale asi to bolo príjemnými ľudmi, koníkmi a celkom taká príjemný atmoška tam bola...je fajn stretnút ľudí s podobným osudom, ktorí nesúdia a hlavne chápu,

avatar
lilitela
30. okt 2017

@katka2808 Co presne znamena to integrovane? Aky je to proces? Co treba urobit? Diky

avatar
lilitela
30. okt 2017

@mummy01
Uvidime, teraz su prazdninky, ci sa to zlepsi.

avatar
lilitela
30. okt 2017

@kvojtanikova
Tiez to mam podobne v rodine, snad ani nejdem vypisovat detaily. Aj s muzom, aj jeho rodinou. Tazko sa s tym zije, rozbija nam to manzelstvo.

avatar
kvojtanikova
30. okt 2017

@lilitela no presne... kolkokrat si poviem ze zijem len raz a dieta tiez a je mojou povinnostou ho chranit, na druhej strane zas viem ze odchod od muza by nebolo najlepsie riesenie lebo asi to nie je celkom jeho chyba, on proste doma taku vychovu mal a nepozna iny system, nevie ako sa ma k synovi spravat aj ked ho ma rad, tym som si ista. Tak sa to snazim vacsinou hrat do autu ze synovi neskor vysvetlujem ze ocko ho ma rad ale nevie inak reagovat... ale je to zacarovany kruh. Najcastejsie zlyham pri tom aj ja lebo sa neovladnem a zacnem po muzovi kricat co tiez asi neposobi na syna zrovna najpokojnejsie... musim asi brat viac magnezia😉

avatar
kvojtanikova
30. okt 2017

@lilitela a k tomu integrovaniu - treba do skoly priniest papier od psychiatra s diagnozou a na zaklade toho sa dohodnut bud na IVVP - individualny studijny plan alebo len nejake ulavy, dolezite je ze vsetci ucitelia budu oboznameni so stavom dietata a s tym co mu sposobuje problemy a nemali by ho potom "drazdit"🙂

avatar
sisika
30. okt 2017

@kvojtanikova ja som na troch magneb6 denne,ked je zle-tak zvysim 😉. U nas situacia to iste len v bledomodrom...

avatar
mummy01
30. okt 2017

@lilitela
@kvojtanikova co tak sledujem tak vo vecsine rodin to zo strany otca dost pokrivkava. U nas tak isto. Aj ked viem ze manzel deti lubi tak kazdy den je situacia ktoru musim hasit a velmi ma to vycerpava.
A u mna je magnezko uz ako lentilka bez efektu...ja som po hypertenznej krize skoncila na liekoch na tlak.

avatar
lilitela
31. okt 2017

@kvojtanikova Aha, vdaka. Nestaci papier s Andreasu, musi to byt psychiater (aj ked aj tam maju psychiatra, musim pozriet, kto je podpisany pod spravou)?

U nas je to doma trosku komplexnejsi problem. Manzel popieral ze dcere nieco je, nakoniec to uznal, ale myslim, ze vnutorne sa stale nevie prisposobit - nechape, co dcera potrebuje, stale si obmiela, ze toto a toto, co podla mna dcere naopak skodi. Dokonca ma uz obvinil aj z nejakych chyb - urcite som nejake spravila, no ja na rozdiel od neho akceptujem dcerinu poruchu a vsetko sa snazim robit v tych intenciach. A u nas je to tiez tak, ze vidim, ze dcera ma nejaky emocionalny problem s manzelom, dojdem tam, ukludnim ju (lebo to je podla mna najdolezitejsie), odidem a za chvilu zase pocujem, ze sa hadaju a provokuje ju a pod. Potom este mne vytyka, ze mu zhadzujem autoritu, ze sa do toho montujem... vraj som opicia matka, (asi preto, ze som dceru nesupla na starost starym rodicom, tak ako je to beznym zvykom v jeho rodine) ..... akoze co mam robit? ignorovat jeho provokacie? Ze on jej nebude ustupovat -
sakra, ved ona je este dieta, male a s poruchou a on je dospely.
Takze napodobne, zlyhavam na vsetkych frontoch, lebo bud mu zhadzujem autoritu, alebo sa vytocim, pohadame sa... ja rovnako zvazujem rozvod, ale u nas to bude zavazny problem... montuje sa do toho cela manzelova rodina, uz som mala aj vyhrazky. A manzel stoji na ich strane.

avatar
ella_smella
31. okt 2017

@lilitela @kvojtanikova Ach, baby, u nás tiež tak.. Manžel tiež doteraz neverí, že nejaký AS existuje, podľa neho je len lenivá a navyše v puberte... A vždy má pre ňu nejakú výčitku... Nevidí, čo uropbila dobre, vidí hlavne, to, čo práve neurobila alebo urobila zle.. A ja medzi nimi... A k tomu ďalšie dve deti..

avatar
mummy01
31. okt 2017

@ella_smella
@lilitela

U nas velmi velmi podobne. Deti sa stazuju (hlavne syn,on je tazsi aspik) ze ich tatino provokuje. Sesternica ma dceru s AS a u nich velmi podobne a to jej dcera travi vela casu s otcom,moja sestra ma aspika a u nich tiez tak. Ja som sa nedavno rozpravala so synom,ze ako to vnima lebo on nazyva provokaciou aj situacie ktore provokaciou niesu. Z toho co mi povedal je mozne,ze aspik vie v rodine vnimat ako autoritu iba jedneho z rodicov. Kedze aspici su mudry,vecsinou je to ten z rodicov pri ktorom sa citia viac v bezpeci,viac bezpodmienecne milovany.
Mna nevycerpavaju zdaleka tolko dve aspie deti ktore mam doma nonstop lebo ich sama vzdelavam ako hrozne ma vycerpava manzel. On sa prepol do módu totalneho flegmatizmu. A mne to nici zivot.

avatar
pencil
31. okt 2017

@martinka46 co to bola za akcia?

avatar
bibi23
31. okt 2017

včera sme boli súkromne všetci traja u psychologičky Pinkovej vo zvolene. za hodinku a pol si spravila o synovi istý obraz a odporučila nás k janošíkovej do trnavy, lebo vraj isto tam niečo je, ale ona si to nedovolí pomenovať. dnes sme jej volali celý den, no nedvíha. kedy je lepšie sa jej dovolať do trnavy, či to je o náhode?

avatar
pencil
31. okt 2017

@bibi23 dost o nahode, ale v piatok, velmi skoro rano cca 6:30 to zvykne dvihnut

avatar
bibi23
31. okt 2017

@pencil dík, skúsim a ako dlho to asi budeme u nej na diagnostike? syn má 9rokov. a aj nejaká orientačná suma? čítala som tu vo fore už dávnejšie, ale nepamatám si, že kolko euráčov si mám pripraviť. dík

avatar
abigael
31. okt 2017

@mummy01 a moja dcerka aj aspik a ona sa citi bezpecne doma a ked niekde ideme v mhd len pri mne musi byt ale aj taka ze vie manipulovat nema rada zmeny musim ju na vsetko upozornit je toho viac rozprava ale tazko sa jej vyslovuje ma problem s grafomotorikou matematicka predstavivost neviem dokoncit spoloc hry je taka skor placha uzkostna vadia jej niektore veci je prieberčiva v jedle ma nocne desy mava aj zachvaty občas v skolke je oblubena no niekedy sa ma problem zapojit do spolocnosti zboznuje babiky velmi a to ma 6 rokov nema rezim to ked jej nepoviem umyt sa atd tak by bola spinava je neobratna vela rozprava ale sa vie z unavit

avatar
pencil
31. okt 2017

@bibi23 uff, tak toto presne neviem, my sme boli strasne davno, este cez poistovnu

avatar
mummy01
31. okt 2017

@abigael 100€

avatar
lilitela
1. nov 2017

@mummy01 To je jeho obranny mechanizmus. Kazdy reaguje inak. Moj muz total vsetko popiera, prekruca realitu, dokonca je schopny prekrutit a popriet aj jednoznacne veci z minulosti.
Bohuzial, mne sa do vztahu zamontoval aj moj brat, co je moja chyba. Nic nevie o mojom vztahu a problemoch s dcerou ale ako typicky chlap sa postavil na manzelovu stranu - je zrejme, ze ma nejake nevyjasnene veci voci mne a zda sa mi ze sa aj nejak cudne vyrovnal s rozpadom vlastneho vztahu pred par rokmi.
Ked som mu opisala situaciu, ako 3r. dcera ostala sediet sama na zemi medzi crepinami (nechcem uvadzat detaily), tak zareagoval - ze no a co, co by sa stalo, tak by si ich v najhorsom dala do ust. Cumela som nanho, ze ci sa vobec pocuva. (Islo o to, ze mi vycital, ze kritizujem manzela - brat to totiz robil svojej partnerke, ktora bola ale uplne ok, poriadkumilovna.)

avatar
bibi23
1. nov 2017

@mummy01 to patrilo mne 100e do trnavy?

avatar
mummy01
1. nov 2017

@lilitela moj vsetko vytesnuje,popiera,stavia sa ku vsetkemu total flegmaticky. Je taky od svadby,len ja som to dlhe roky v sebe tutlala,dokonca som vinila sama seba. Moj ma aj pototo vztah s rodicmi,vycitaju mu to iste co ja ale aj tak ho to nedonutilo zamysliet sa. Obcas sa snazi ale to su len take prchke okamihy,ziadna trvala zmena. Napr.po mojom dlhom prehovarani vezme deti dva dni po sebe von na 20minut a potom dva mesiace zije z toho pocitu co on pre ne urobil. To ze sa detom treba venovat denne tak to uz vytesni.
Najhorsia je ta bezmocnost,ked ma zena muza alkoholika alebo tyrana tak sa to da jasne pomenovat a je jasne na prvy pohlad ako ten muz nici zenu. No pri takomto dlhorocnom flegmatizme,popierani vsetkeho,vyhybani sa problemom a odmietani riesit cokolvek to ako pomenujes? Nici to zivot rovnako ale stale sa to da schovat,niesu viditelne stopy az pokym tej zene neprepne a este ona je potom vinna ze nezvlada zivot. Ja si casto vravim ze by mi bolo lepsie samej,ved aj tak som vo vsetkom sama ale musim este brat ohlad na muza.
My mame vztah velmi poskodeny ale muz sa naoko stale tvari ze je vsetko v najlepsom poriadku.

avatar
mummy01
1. nov 2017

@bibi23 ano

avatar
sisika
1. nov 2017

@mummy01 opisala si presne moju situaciu-doslova... a najhorsie je ze sa nemam ako branit-denno denne by som musela dokola riesit to iste-uz nemam silu ani cas. Okolie to nevidi,nevedia ako je u nas za zavretymi dverami-oni vidia naoko usporiadanu rodinu co zije bezny zivot-dokonca ja kedze nepracujem-tak naco sa vlastne mam stazovat?
Na seba cas nemam vobec-vsetku energiu venujem do toho aby sme ako tak fungovali. Este do toho rozbroje medzi detmi navzajom.
A keby som chcela povedat co vlastne mi vadi-tak to musim opisat den po dni od zaciatku celych 15 rokov spolocneho zivota.... tie neustale nedorozumenia,jeho nechut aspon sa pokusit pochopit,aspon pokusit sa nejako zmenit pohlad na situaciu...

avatar
mummy01
1. nov 2017

@sisika presne,moj muz kym sme spolu chodili bol aktivny,pozorny,lietal okolo mna ako namydleny blesk. Kto by bol tusil ze dnom svadby,ked uz ma mal istu sa zmeni na toto. Volakedy som si pisala dennik a nedavno som ho nasla,bol tam zapis z dna asi pol roka po svadbe a pisala som tam aka som sklamana a nestastna. Normalne som sa rozplakala. Vtedy som myslela ze to prejde,ze je to len moj problem,ze som divna a narocna. Zial,toto trva celych 16rokov nasho manzelstva. Ja som presla svojou osobnou krizovou cestou,narodenie choreho dietata,obe deti s AS a ja bez pomoci vystavena krizovym situaciam. Boli tyzdne ze som nemohla jest,dva roky som takmer vobec nespala lebo syn mal bolesti a nespal...bola som na dne a viem ze muz vtedy chcel odist od nas. Ostal ale nie kvoli nam,ale kvoli tomu ze nechcel nic menit a prist o svoj pohodlny zivot.
Som uz 11rokov doma,staram sa o vsetko a on ma na starosti jednu vec-peniaze. Uz 11rokov zivorime,nemozem sa starat o synove zdravie tak ako by potreboval lebo nemame peniaze. Nevie sa o nas postarat ani financne,15rokov v jednom zamestnani s platom za ten cas stale rovnako nizkym. Volne chvile travi lezanim na gauci,jedenim,pozeranim telky a hranim na pc.
Keby sa len trochu snazil bolo by vsetko inak. On nieje zly clovek ale je ako decko co potrebuje mamicku. A ja som si povedala dost,cast mna si ho prestala vazit lebo mi vobec nieje oporou,v nicom.
Ma deti rad ale nieje to bezpodmienecna laska,viem ze mu syn casto aj vadí,vadí mu ze je chory a ze je aspik a je cudný len to predomnou taji...vie ze ak by nieco povedal bol by koniec.

avatar
bibi23
1. nov 2017

@mummy01 dík

avatar
sisika
1. nov 2017

@mummy01 ❤️❤️❤️ Posielam ti velke objatie a ver,ze ta chapem.
Viem si predstavit tvoje zufalstvo,tvoju beznadej-striedanie pocitov,ze snad to nebude take zle a potom zistenie,ze je este horsie...
Dlhe roky som sa obvinovala a hladala riesenie v sebe,hladala som metody ako mu ukazat realitu. Coraz tazsie sa mi ale hladalo to pozitivne,viac a viac som videla jeho sebectvo a necitlivost.
Narusilo to samozrejme aj manzelsky zivot,aj celkovo rodinny. Vacsina syncekovych problemov sa odohravala doma,nikto nevie ake dni a noci to boli. Dcerka este moc mala aby pochopila co sa deje,este ma obvinovala ze ju nemam rada a ze sa jej nechcem venovat lebo lubim iba syna. A ja so ledva prezivala dni a neprespate noci... manzel sa udrziaval fit,chodi cvicit skoro denne,venuje kopu casu svojej hygiene a zaujmom. A ja? Mne cas nezostava...