Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

@iceprincess doma byva sam ozaj vynimocne, no stalo sa mi, ze som potrebovala surne do obchodu a on odmietol vyjst z domu, tak som to obehla za 10 minut, lebo ho mame ozaj za rohom. Preto sa pytam, ci by stacilo zavolat dievca od susedov na ten cas, hoci je este neplnoleta? Myslim, ci by to uradne stacilo.

@bibi23 Ano myslim ze by to stacilo

@bibi23 podla mna ked chodi do skoly tak nie je adept na celodenne nepretrzite opatrovanie. Od brany skoly ma este nejaku tu cestu do triedy, prezut sa ist tam, cez prestavky tiez odkazany sam na seba, decka mavaju obcas volnu hodinu alebo sa presuvaju do telocvicne .... to je narocnejsie ako ostat doma v klude, myslim aj z pohladu systemu a uradnikov. Ako mozno ti to schvalia ale ak by si pospajali suvislosti tak je tam viac otaznikov.

Ahojte mamičky, obnovujem diskusiu. Dnes nám diagnostikovali AS u 5ročej dcéry. Je pravda, že sme to už tušili, keďže je naozaj iná ako deti v jej veku, ale na druhej strane je veľa vecí, ktoré nesedia na AS. Napriek tomu musím uznať, že je proste iná...Prioritne hlavne riešime tiky, ktoré dcéra má. Došlo to až do takej miery, že musíme užívať na to kvapky od psychiatra, tak uidíme, ako to bude ďalej. Ani neviem, čo napísať, nie som z toho vyslovene nešťastná, proste aspoň vieme, že ako s ňou máme jednať, ale aj tak je to také zvláštne. Táto diskusia má 159 strán, takže sa mi to nechce celé čítať, ale chcem sa spýtať, či existujú nejaké knihy, literatúra, kde je nejako polopatisticky vysvetlené niečo o Aspergerovom syndróme, prípadne o živote s Aspergerom. Ďakujem veľmi pekne

@simculllka taka pomerne komplexna stranka je asperger.sk Ale odporucam studovat vsetko, co pride pod ruku, nakolko kazde dieta je ine aj tie prejavy a sposoby riesenia. Ja za seba odporucam najst si terapeuta, ktory bude pracovat s vami dlhodobo a komplexne. Ja chodim k jednemu a mrzi ma len to, ze som skor s nim toto neriesila..riesila som s nim kadeco ine, ale toto nie a mohla som si usetrit kopu problemov.. Urcite sa vyhnite doktorom, ktori budu chciet na vsetko davat tabletky.. Obzvlast, ked dieta nastupi do skoly.. vtedy az zacnu skutocne problemy.. Poznam kopu ludi, co ich deti beru tabletky len preto, aby sa v skole nezblaznili.. Treba uz teraz hladat riesenia a cesty. A v prvom rade musite vy v rodine pochopit, ako AS funguje, aby ste rozumeli tym prejavom a postupne naucili aj vase dieta chapat seba sameho a vediet pracovat so sebou samym..To je u rodicov AS dietata ta najdolezitejsia uloha a velmi narocna.

@akvi ďakujem ti veľmi pekne za odpoveď. Poviem ti tak, že najhoršie je, že máme tých dvoch menších , myslím, ďalšie dve deti, kde stredná dcéra 4 ročná je totálne opak tej najstaršej, je ukričaná, vkuse jačí, reve, všetko si vydobíja plačom a do toho máme 2ročného, ktorý opakuje po tej strednej dcére, aj keď musím povedať, že je kľudnejší ako tá stredná, no a vieš, potom je to tu hotová psychiatria, že tá najstaršia dcéra s AS má z toho amoky, lebo chce kľud a ticho a nemôže ho mať. A tiež sa ťažko rieši veľa vecí, lebo keď napr. poviem staršej dcére, že niečo nemusí robiť, tak to chce rovno aj tá mladšia a podobne. Je to ťažké, ak by bola sama, bolo by to jednoduchšie, že by sme jej vedeli zlepšiť podmienky na žitie, takto musíme odtrpieť tie roky, kým tí dvaja mladší trošku nedorastú..A ja som tiež z tejto domácnosti na prášky, lebo je tu neustále hluk a krik a popravde, už aj ja mám toho dosť, že by som najradšej šla do práce a oddýchla si doslova od detí...No napriek všetkému, som rada, že už vieme diagnózu, lebo aspoň už dokážem pochopiť niektoré veci, ktoré dcéra zažíva, napr. má strach z búrky, resp. ona á rôzne strachy zo všeličoho, tak už to aspoň neskúšam bagatelizovať, ale snažím sa to pochopiť a vysvetliť..

@simculllka no to ti teda nezavidim situaciu, ja mam aj preto len 1 dieta, lebo som si ani na druhe netrufla, nakolko toto jedno je tak narocne, ze by som asi ja na psychiatrii skoncila, ak by som mala mat dalsie. A teda, to ticho, to je velmi klucova vec u AS.. Musi to byt narocne pre dceru, ked nema svoj klud :-/ My sme mali v triede chlapca, ktoremu pomahalo, ze mal vyhradeny svoj kutik a ked ten ruch bol na neho vela, tak si tam lahol a zakryl sa dekou..Tak skuste nieco podobne, kde tie mladsie deti nebudu mat vobec pristup a dcera sa tam bude moct utiahnut, ked to bude potrebovat..

@simculllka pozri si môj blog, mám tam aj články a dosť príspevkov o synovi s AS+inými dg

@akvi no ono je ťažké naplánovať si takto deti, vieš...naša dcéra sa začala javiť ako iná až keď mala cca tri roky a to už súrodencov mala..možno sa prejavovala aj skôr, ale ja som nemala veľmi na ňu čas, ono to je tak vždy pri viacerých deťoch. Zas naša nie je vôbec náročná, ona je práveže veľmi kľudná, veľmi poslušná a to je aj kameň úrazu, že by niekedy potrebovala dostať von zo seba všetko napätie, ale ona to dusí v sebe..vyskúšame to s tou dekou, len problém je aj ten, že bývame v dvojizbovom byte. Jednoducho, tí mladší ju nájdu všade, aj keď ja osobne si myslím, že hoci by sme bývali aj v 10izbovom dome, aj tak by ju otravovali a zas na druhej strane, mám troška strach ju separovať, aby neskôr nebol s tým problém..je to veľmi veľmi ťažké...celá táto situácia..

@simculllka ti mladsi sa to musia proste naucit, respektovat jej priestor.. No to ja napr. velmi nepoznam, ze kludny AS. Moj syn bol ako maly velmi nepokojny, ja som uz vlastne od babatka videla, ze je iny..nespal skoro vobec, vyrusilo ho cokolvek..nehrozilo s nim ist ani na nakup, on prereval cely cas, ked bol v obchode - bolo tam privela vzruchov roznych, nedaval to od mala.. Spal minimalne, mozno polku casu toho, co sa pise v mudrych priruckach, ze kolko ma spat male dieta.. Teraz si to vynahradzuje 😂 Velmi lahko ho rozrusila akakolvek zmena, aj minimalna..Napr. taka blbost, ze som nejaku vec na policke posunula 20 cm vedla..on bol schopny koli tomu revat.. a pod.. Takze u nas od mala problemy.. Poslusnost - to nehrozilo, on mal na haku vsetko od mala..v skole sa tiez buril, ked ho nieco nebavilo, odmietal pracovat..doteraz to je tak.. Vsetko musi davat zmysel..vzedy je ochotny cokolvek, ked to dava zmysel, ale inak nie..

Dievcata, ako to mate u cca 8r deti s uposluchnutim prikazu ci poziadavky na prvy krat a ako su na tom so zdravenim "cudzich ludi"? Lekari, a tak, cize ludia, ktorych za nejakym ucelom navstivite, patri sa pozdravit, ale nepoznate ich. (Cize nie take denno-denne stretnutia). Alebo menej znami susedia.

@lilitela toto podla mna nie je o AS - posluchnut prikaz? Akeho druhu? ja prikazy nedavam, ani ak by syn nebol AS, tak to nie je o prikazoch..Asi uplne nechapem.. Ci myslis take kazdodennosti, ze ked sa ma obliect, alebo ist jest? Alebo ine myslis? Lebo u nas to nie su prikazy, ale oznamy - ide sa jest - necham si odsuhlasit, ze registroval, co som povedala a ked pride, tak je, ak nepride, tak mu nenaberiem.. A ine "prikazy" su u nas viac menej dohody - uprac si izbu - opat, dohoda, resp. teraz sa ja uz vobec do toho nestaram..Ale ked mal 8 rokov, tak som oznamila, ze idem upratovat a jeho uloha bola spratat hracky z koberca a stola, dohodli sme sa ze dokedy to ma spravit, resp., ak mal nieco, co sa nedalo spratat, lebo na tom prave robil, tak sme sa dohodli... Ak nespratal, povysavala som.. Bez emocie, bez kriku, som to proste spravila..ver, ze len raz.. Vyberat lego z vysavaca bol pre neho dostatocny dosledok neodlozenia hraciek..
Zdravenie cudzich som nikdy nevymahala, je to zbytocne a nie len u AS deti.. ked sme sli niekam, kde "sa patrilo" pozdravit, tak som dopredu pred vstupom napr. k doktorke povedala iba "teraz sa pozdravime"..Ja som sa pozdravila, syn podla nalady..ale neriesila som to, nemyslim si, ze ktokolvek ma nejay narok vymahat pozdrav.. Teraz uz syn zdravi normalne, uz to chape, nie je to len preto, ze som "prikazala"..

Skúsim tu.. možno motyka vystrelí 😉 Náhodou niekto s dcérou AS okolie ZA..nehladate kamošku?

S nástupom puberty sa dcéra cíti zjavne stále viac a viac mimo kolektívu, rada by som jej našla spriaznenú dušičku.
Ak by, píšte cez IP..
Poprípade ak chcete kamošku, ale ste ďaleko, môžme skúsiť dopisovanie, ak by bol záujem, naša píše rada a veľa😊

Ak by ste niekto chceli, zalozila som na FB skupinu na riesenie problemov v skole..Netyka sa len problemov "specialnych" deti, ale vseobecne.. Snazime sa tam trochu rozsirit povedomie ludi, ake maju prava v skole, ako argumentovat, ak skola trva na niecom, s cim nie ste ok a pod.. Pomozeme so zakonmi a pod.. Ak mate zaujem, napiste mi do IP, poslem vam link. Ak viete o niekom, komu by to pomohlo, tak kludne posunte..

@akvi poslala som IP

@akvi ahoj, pokiaľ sa nemýlim, ty máš syna deviataka. Ako ste poriešili SŠ? Ak sa teda môžem spýtať...? Môj chcel ísť na elektrotechnickú (sieťové a informačné technológie), no hlásilo sa tam strašne veľa uchádzačov, tak ho neprijali. Mal aj 3-ky a zobrali tam čistých jednotkárov, takže jemu korona dosť uškodila, lebo on skúšobné monitory písal perfektne a nebál sa ani prijímačiek. Prijali ho na strojnícku (odbor:mechatronika), tak uvidíme, čo bude ďalej.

@inom75 píšem ip, nerada zdieľam verejne takéto súkromné info.

Ahojte, je tato diskusia este aktivna? Potrebovala by som poradit. Mame doma 14m dcerku. Obavam sa aspergera hlavne koli obmedzenemu ocnemu kontaktu nablizko. Od mala na nas zblizka nepozrie, hlavne ked je na rukach alebo ked ju krmime. Inak ked sa hra a tak nema problem. Je introvertka. Rada skuma hracky, je velmi vnimava. Ukazuje prstekom, zdiela, napodobnuje, je sikovna...chyba mi vsak u nej take to socialno, maznanie sa, tesenie...je skor vazna...boli sme v centre vcasnej intervencie no oni vraj na nej nic nevidia a tie prejavy ktore si myslime ze su autisticke su vraj koli pomalsiemu dozrievaniu cns. Dcerka je lahko hypotonicka.
Mozem sa opytat na take tie prve ranne skore priznaky aspergera? Dakujem

@galib 14 m je podla mna priskoro hodnotit.. dieta v 14m sa este len uci komunikovat. A uz vobec by som sa nesnazila ju skatulkovat do nejakych diagnoz. A skore priznaky AS - moze ich byt tisic roznych.. Ja som si prve priznaky dala do suvisu az ovela neskor. A boli to priznaky, co mohli byt priznakmi akejkolvek inej diagnozy. Velka nervozita babatka, neznasanlivost velkeho mnozstva vzruchov /vela ludi, obchod, hluk, vietor, vône.. XY roznych veci, uz mi ani nepadne vsetko/.. nespavost.. Vsetko toto moze byt ale uplne kludne aj ina choroba, alebo aj vobec nic to znamenat nemusi.. Proste babatko a batola prechadza obrovskymi zmenami, vyvojom a kazde sa s tym vysporiadava inak.. Nestresuj sa hlavne, venuj sa jej, nesnaz sa ju diagnostikovat a skatulkovat, prijmi ju taku, aka je.. Uvidis neskor, ci to bude v povahe, alebo ci je neuronetypicka.. Aj tak je to v podstate jedno..

@akvi dakujem, velmi pekne si to napisala ❤️

@galib my máme 6-r syn Aspergera a ranné príznaky môžem opísať (avšak tak, ako je každé dieťa iné, a každý dospelý iný, tak aj každý Asperger či autista môže a nemusí mať podobné prejavy): bábätko 0-3m: plač, nervozita, nespavosť, dlhé uspávanie, krátke spánkové cykly, 2-hodinový plač večer pred spaním, neustále budenie aj v noci. Mysleli sme, že koliky. Batoľa 3-10m: všimli sme si, že sa pridružili aj senzitivita na hluk ako vysávač, digestor, fén. Vyhýbanie sa očnému kontaktu u cudzích, panika z cudzích, ak sa priblížili ku kočiaru alebo poštárka, kuriér atď. Ani rodina, toleroval len mňa a manžela. Trvá na rovnakej trasepri prechádzkach, takže každý deň máme tú istú nudnú trasu po sídlisku. Plače až vrieska, ak odbočíme inde. Fascinuje ho, keď vidí každý deň na prechádzke to isté - lampy, logák, elektr. zastávku. O ľudí sa nezaujíma, psov sa bojí extrémne (napriek tomu, že doma žije s retríverom 🙂. Neskôr 12-18m: nerozpráva, hmká, akoby chcel niečo rozprávať, nepovie ani slabiku. Na ihrisku má paniku s detí, ktoré sa náhle priblížia, alebo sa ho dotknú, príp. beru hračku. Buď sa hodinu hojdáme (naozaj hodinu), alebo si nájde drievka, kamienky, paličky a zoradzuje si ich do radov. Toto robí každý deň niekoľko mesiacov. Doma keď mal cca 15m, naučil sa po slovensky a po anglicky čísla, farby, abecedu, všetky možné zvieratá. V 18m kreslí ako picasso - presne skicou vystihne podstatu. Toto v podstate trvá do cca 2,5r, kedy konečne prehovorí, a zničoho nič začne rozprávať celé komplexné vety, vyjadruje pomerne zložité myšlienky, vyspelá slovná zásoba, ale s echoláliami - rozpráva o sebe ešte možno do 3r v 2. osobe. To je veľmi stručne jeho "ranný vývoj" 0 až 3 roky. Dal by sa o tom písať román, napr. nikto nemohol otvoriť a zatvoriť balkón len on, nikto nemohol zasvietiť a zahasiť len on, to isté dvere v byte. Išli sme sa z toho už zblázn. Ale to už by som veľmi rozvádzala ;).

@tish1986 no u nas zatial az taketo priznaky nie su ale je pravda ze od deti uteka. Resp nehra sa s nimi. Ak aj pridu pozrie na nich co robi, vie ich pozorovat no vobec nejavi zaujem o spolupracu s detmi. Aj starsia dcerka ked k nej pride hned rev. Ale zas niekedy pride ku nej a obijme ju co nas vzdy velmi prekvapi. Ale musi prist ona k nej nie opacne. Alebo napr pride niekto z rodiny ona sa tomu neskutocne tesi rozbehne sa za nim ale v pol ceste sa zastavi a otoci skoby nevedela reagovat resp nechcela objat 🤷‍♀️ Teraz ma 16m zacala chodit na 15m a ked je vonku ona si ide svojim smerom ani sa za mnou neotoci. Ona si najde ciel a bodka nezastavim ju inak panicky rev. Je velmi vybusna ak nie je po jej. Dala som ju do jaslí aby da cim skor socializovala a ucila sa tomu. Prvy tyzden bol tazsi ale nic extremne. Teraz uz sa tam tesi, vsetko je ok. Ucitelky ju chvalia ale ci sa tam s detmi hra to neviem. Ale vraj sa hra aj tancuje s nimi a take...v reci sme zatial mama baba dedo teta havo ham hop daj ne a take zakladne mozno 20slov ale je velmi ticha. Malokedy ju pocu rozpravat si len tak pre seba. Ona vpodstate robi vsetko myslim ako normo deti ale socialo-emocionalno akokeby nechapala 🤷‍♀️Rozumiet nam rozumie vsetko, prstekom ukazuje... a ocny kontakt na blizko stale slaby. Ci je taka hamblivka ja neviem 🤷‍♀️ Ale zdiela s nami aj vobku ukazuje na vlak a napodobni ho alebo na zvieratka a take...som rada ze je v jasliach lebo hlavne ja som sa musela ukludnit a mam pocit ze nam to tak lepsie funguje. Uz som bola 4roky doma potrebovala som zmenu. Teraz chodim do prace pridem aj na ine myslienky a v jasliach je vpodstate len 6h. A zabudla som ma strasne rada detaily je velmi vnimava ale nie je to o tom zeby hodinu studovala nejaky detail ale skor napr vo vytahu vsetky srubky gombicky musi chytit a take zvlastnosti alebo ked si maluje a ma farbicky musi zakazdym farbicku chytit za jej koniec 🤷‍♀️

@tish1986 a teraz máte akú situáciu s tými dverami či svietením rsp. niečo iné?

@lilitela nepytas sa sice mna, ale mali sme podobnu situaciu. Boli iste ukony, ktore musel robit len on, alebo aj take, ze toto len oco, toto len dedo, mama.. proste az take uchylne trvanie na niecom nezmyselnom to bolo.. Ale u nas toho nebolo zas az tak vela, resp. prekryvaju mi to "horsie" situacie. Co ta mozem potesit, tak toto u nas zmizlo ale ze uplne na 100%.. Uz vlasnte ziadne ocividne stereotypy syn nema. Mozno ma nejake "svoje", pri nejakych cinnostiach, ale to asi mame vsetci.. V podstate zaciatkom puberty odznelo skoro vsetko "divné".. Jasne, ze ostalo kopa inych veci, ale to uz su take "normalnejsie".. (hrozne sa mi to pise, lebo ja uz to tak vobec nevnimam, ze "norma" a "nenorma".. ale pre ucely pochopenia situacie myslim "normou" nieco, co nebudi udiv a pohorsenie u vacsiny ludi.. 😅 😀)

@akvi @lilitela @galib Súhlasím, skoro úplne všetko z príspevku vyššie odznelo samo. Niektoré veci trvali pár mesiacov, pol roka, niektoré rok-dva. Ale nič sme neriešili, proste sme videli, že je iný a že sa z toho, ako je to preňho dôležité, ide zblázniť, že to nerobí "z trucu". Odišlo to samo bez nášho pričinenia, resp. nasýtil sa toho a nahradil si to inými rituálmi. Napr. teraz poslednú dobu, keď mal 4 a 5 rokov, mal stereotypy, že keď sme išli auto domov, musíme prichádzať zľava a odchádzať sprava (máme 2 príjazd.cesty na našu ulicu), alebo dvere na aute musel sedieť napravo a zatvárať všetky dvere na pravej strane len on. Triedi si v izbe občas hračky a fixy podľa farby do nádob, zub. pasta musí byť vždy rovnaká, inak ho napína, ale to už je len naozaj zlomok z toho, koľko mal takýchto rituálov predtým. Mne sa zdá, že to do tých 4 rokov vrcholilo. Neviem, ako sú na tom vaše detičky po neurolog. stránke, ale napr. teraz posledný rok si uňho všímame, že niekoľko mesiacov mal tiky/žmurkanie/odkašliavanie, potom si istú dobu akoby kýval rukami predtým, než išiel niečo povedať alebo spraviť, alebo si obtieral rameno o plece. Teraz to po roku prešlo a nič z toho už nerobí. Neviem no, náš život s Kubkom je veľmi pestrý a stále niečo nové prichádza a niečo odchádza :D Báli sme sa nástupu do školy, ale zatiaľ to ide dobre, aj sa teší, aj máme systém, ako si rozvrhnúť deň, aby to bolo s čo najmenším odvrávaním a výbuchmi. Hlavne sa upel na Isaca Newtona a predstavuje si, že úlohy, ktoré robí do školy, mu raz pomôžu stať sa vedcom alebo archeológom 🙂

@akvi čiže tvoj z toho akoby vyrástol a vlastne na strednú školu ide (či išiel) bez toho, že by si musela niekomu v škole niečo vysvetľovať a riešiť integráciu? Lebo veď každý žiak má nejaké muchy, dôležité je, že nemá nič naozaj "divné", ako píšeš.

@akvi
@tish1986 Baby super, aj som vam chcela este cosi napisat, ale nemam silu.

@namornicka on bol este minuly rok integrovany, ale koli nadaniu, nie koli AS, on to nema ofiko diagnostikovane.. A tento rok prestupil na inu skolu a ma IVP, ale bola som sa normalne ludsky dohodnut, boli v pohode.. Uz nema integraciu, iba ten IVP..

dievčatá, skúste mi poradiť... máme 6-ročného syna... AS nemá oficiálne diagnostikovaný, ale psychologička vyjadrila podozrenie... a teda aj sami vidíme, že to nie je typické dieťa... momentálne posledné dni riešime neustále jeden problém... on je veľmi háklivý na svoje hračky (hlavne legá), mladší brat sa ich nemôže ani dotknúť a ak sa ich dotkne, tak ich musí hneď čistiť a umývať... ani on sa s nimi nejde hrať, kým si 3krát neumyje ruky...
no a dnes zase situácia, že balón, ktorý si hádal menší brat, sa dotkol lega, tak ho šiel umývať... ja som ho upozornila, že vodou si môže poškodiť nálepky, ktoré tam sú... a vznikol z toho 2-hodinový plač, lebo on mal neskutočnú vnútornú dilemu, lebo má špinavé lego, ale na druhej strane nevedel, či si ho umytím nepoškodí... vysvetľovanie, že to lego je úplne čisté a ten balón mu vôbec nič neurobil, nepomáhali... nakoniec keď už asi nevedel tú dilemu uniesť, tak vyslovil slová, že on nechce žiť... ja som zostala stáť s otvorenými ústami a nevedela, ako reagovať... riešili ste niekedy niečo podobné? ja sa normálne bojím, že raz, keď bude väčší, si reálne ublíži...