Môj 3-ročný syn neustále vrieska a plače

@nika11103 vyzera to tak, ze traumu z detstva tu ma niekto iny 😉

@nika11103 to, že bitku obhajuješ je jasná trauma. Bolí to, ja viem. Pokojne bojuj so sebou ďalej. Som tu pre teba ♥️

@mamamasama si zlata , ďakujem . Ale bitka je niečo iné ako výchovna na zadok . Ja som bitku nezažila , len východnú po zadku a facku keď už som prekročila všetky hranice . Ty si asi bitku zažívala , naozaj mi to je ľúto , lebo bitky nemajú existovať vôbec ani medzi zvieratami , tobôž medzi ľudmi .

@kp7333 tvoja otazka nema jednoduchu odpoved. To, co sa dnes deje, ma niekolko rovin. Zmenil sa svet, je ina doba, uz nik nepotrebuje vychovavat poslusneho vojaka a robotnika. To je totiz paradigma dnesnych skol vytvorena pred cca 200 rokmi. Cize prva rovina je - dnesna skola je postavena na zlom zaklade. Este pred 100 rokmi to vcelku fungovalo, dokonca v rezime to fungovalo, pretoze cielom komunistov bol poslusny obcan plniaci prikazy, nezamyslajuci sa nad nicim.. Lenze doba sa zmenila, len skola tuto zmenu nereflektuje. A deti sa proti tomu brania. Ucitel uz nie je zdrojom vedomosti, tym padom prestava byt prirodzenou autoritou. Deti su v skole nutene byt, aj ked si to nevybrali, ucia sa to, co si nevybrali, s ludmi, s ktorymi si nevybrali travit cas. Dnesny svet ale takto nefunguje, nie sme v S. Korei a nie sme ani v komunizme, kde boli presne urcene pocty , akych ludi nam treba - kolko automechanikov, kolko ucitelov.. Nikto uz nedostava umiestnenku a dokonca ked nechce, nemusi chodit do prace.. A deti to vedia, lebo ziju v tomto svete. Dnesna skola je proste nezaujimava. Dnesna skola nema nic spolocne z realnym zivotom. Dalsia rovina - vychova deti - zlyhania nasej traumatizovanej generacie tomu nepridavaju. Respekt sa nenosi. Darmo sa ucitelia stazuju, ze ich deti nerespektuju - otazka znie, prejavuju ti ucitelia detom dostatok respektu? Alebo ho ocakavaju len z jednej strany? Davaju rodicia dostatok respektu svojim detom? Alebo ho ocakavaju len od deti? Vedia dnesni rodicia nastavit hranicu, hovorit o svojich potrebach, emociach? Vedia dnesni rodicia naplnat potreby deti? Vytvorit bezpecie? Vedia rodicia spracovat nejake svoje traumy, aby ich nepredavali dalej? Vedia vobec, ze nejake traumy maju a tie ich ovplyvnuju? A zaroven, ja si nemyslim, ze je niekde chyba. Toto sa deje od nepamati..ked sa meni doba, mal by sa menit aj pristup..Dnes je to o to vyhrotenejsie, ze sa svet zrychlil a clovek za svoj zivot zaziva X zmien, kedysi bol svet cca "rovnaky" za zivot jedneho cloveka. Kazda generacia vravela, ze ti po nich su horsi. Ja toto tak nevnimam, poviem skor, ze su inaksi, nie horsi. Dnesne deti nie su horsie, su ine. A ak ich budeme chciet "napasovat" do niecoho z minuleho storocia, tak ako co cakame? Dnes mame ozaj dostatok informacii, vedeckych vyskumov a pod. o tom, ako sa deti ucia, ako deti "vychovavat". Takze zmenu mame v rukach my rodicia. Ale je nejaka vola nieco menit? Sa pozri aj tu v diskusii. Niekto nie je schopny ani len pripustit, ze robi nieco zle, ze bit kohokolvek je zle. A to uz ani nevravim o nejakych zasadnejsich celospolocenskych veciach, ako napriklad to skolstvo..Ludia sa priam brania cokolvek v nom menit. Potom ale nech sa nestazuju..

Autorka, 3 rocne dieta ti nepovie preco place. Nevie regulovat svoje emocie a na taketo spravanie ma este par rokov narok. Ty si ta, ktora by svoje spravanie mala vediet regulovat. Viem, je to brural narocne, tiez sa to ucim. Az to so mnou cuka mnohokrat. Pomaha mi pohlad do dialky, nadych a vydych, stipkanie do ruky ak je velmi zle. Uplne mam v hlave vety a reakcie svojich rodicov.
Dieta sa uci od teba ako sa ma spravat, ako ma reagovat. Skus popisovat jeho emocie. Vidim, ze si nahnevany. Nechces ten pohar presunut? Je pre teba dolezite, aby ostal prave tu? Ja sa obavam, ze by si mohol do neho drgnut a rozliat vodu. ( Inak naozaj je to taky problem? Rozleje, bude mat aktivitu na utieranie. Nauci sa sam od seba, ze pohar da nabuduce inde, ak sa mu nechce upratovat.) Mohli by sme ho dat napriklad sem? Alebo sem? Idealne predchadzat kriku dietata. Bojim sa, ze sa rozleje voda, ked je poharik tu. Myslis, ze ho mozeme posunut sem? Ak bude odpovedat nie. Skusis navrhnut miesto, kde by sme ho mohli posunut?
Ono celkovo to popisovanie emocii velmi dobre zabera. Aj ked sa to zda ako blbost. Len je niekedy narocne prist na to, preco dieta krici. Nasmu synovi ked trafim, tak mi hned zakyva hlavou a povie ano. A je to super odrazovy mostik na hladanie riesenia.

@vreckovka2 presne, super napisane. Dieta sa tym o.i. uci aj hladat riesenia, uci sa komunikovat..nie je to o tom, ze ja poviem a basta. Ved cely zivot je o komunikacii, hladani riesenia, vzajomneho konsenzu, tym sa buduje porozumenie. Nie prikazmi, zakazmi a bitkou..

@akvi Suhlasim s tebou v tom, ze skolstvo treba zreformovat a to nielen v zmysle posunu od memorovania encyklopedickych vedomosti smerom k rozvoju logickeho myslenia a ziskavania zrucnosti. Otazne je, kto tuto zmenu bude pretlacat, ked najlepsi ucitelia odchadzaju - a mnohi zial nie kvoli platom a ani nie tak kvoli nevychovanym detom, ale skor kvoli ich rodicom. Nie som ucitelka, ani nepracujem v skolstve, no pocuvam o tom vela od znamych, ktore este v skolstve (zatial) pracuju. A vidim to aj v praci, mladi su coraz menej ochotni sa ucit, pracovat na sebe, chyba im zodpovednost a pokora, nerespektuju pravidla a terminy, jednym slovom maju vsetkych a vsetko "na haku". Akoby sa svet tocil len okolo nich.

@kp7333 deti su ine, doba je ina. Ja si bude nadavat do svojich radov, ale mnoho ucitelov si chybu neprizna. Aj ucitelia sa musia posuvat s dobou. Vela ucitelov ma zakorenene, ze ja som ucitel, ja som tu pan, autorita, deti ma budu respektovat. No nebudu, ak ani ucitel neprejavi respekt voci detom. A ono aj autorita, bud ju clovek ma prirodzene, alebo si ju musi vybudovat. Ale nevybuduje si ju krikom, prikazmi, zakazmi a trestami. Citlivejsim detom sposobi problemy (moj brat zacal v skole odpadavat, nemal zle spravanie, len sa horsie ucil), ine sa budu bat a naoko posluchat. Dalsie deti sa budu prejavovat este horsie. Inak najma deti vychovavane krikom, bitkou, nezaujmom zo strany rodicov sa prejavuju v skole najhorsie. A co na nich zabera? Respektujuci pristup 🙂 .

@kp7333 opat, ja v tom vidim cestu k zmene, ked nebude mat kto ucit, tak sa snad kompetentni zamyslia, ze asi je niekde problem. Ja sama som zo skolstva odisla, koli nesuladu mojho hodnotoveho nastavenia a systemu. Ja som odmietala robit bacharku malym detom, trestat a odmenovat ich za to, ze v procese ucenia robia chyby, povazujem to za zvratene a nemienim sa toho ucastnit. A poznam uz dost ucitelov, ktori odisli presne z tychto dovodov. Dalsi odidu mozno preto, ze budu vidiet, ze deti ich maju na haku..len sa nezamyslia, ze preco to tak je..ale to je ok, hlavne, ze odidu. Zmena bohuzial bude pomala a asi aj bolestna.. Prave preto, ze vela ludi vidi len tie "drze a neposlusne" deti. Nevidi, co je za tym, nevidi cestu, ako to zmenit. Nase ministerstvo je v tom uplne zahrabane az po usi a riesi somariny, ako hodina telesnej navyse, ale nevidi podstatu. Pritom by stacilo tak malo, proste to nechat na skolach, aby spravili to najlepsie, co vedia, aby konecne mohli nacuvat detom a aj rodicom.. Diverzita chyba v skolstve, to je odpoved. Ziadna plosna reforma nicomu nepomoze. Zabudnime uz konecne na uniformitu skol. Respektujme konecne, ze deti su rozne a take by mai byt aj skoly.

@lonely66 nikam som ta nezaradila. Nikoho som neodsudila. Netvrdim, ze ten kto da po zadku je extremista. Nikde som to nenapisala a ani si to nemyslim. Za slovami ohladom ucitelov si stojim. Netvrdim, ze su vsetci taki. A ano, aj fantasticky ucitel moze byt vycerpany. Ja mam opacnu skusenost pri detoch, co sa prejavuju drzim spravanim. Za drze spravanie vsak nepovazujem to, ze si dieta povie svoj nazor. To, ze dieta nesuhlasi s rodicom ci ucitelom 🙂. Ono aj respektujuca vychova je vela ludmi nepochopena. Mame roznych rodicov, rozne extremy. Ale to, ze ja svojmu dietatu nedam po zadku neznamena, ze bude drze. Viem zvladnut rozne situacie inak ako bitkou, krikom, ci ignorovanim.

...zeny, situacia u nas aktualne. Syn sa hra, prestupuje pri tom z nohy na nohu, vidim ze mu treba na zachod. Poviem mu: "pod pisat" jehp reakcia - vreskot a prva vec ktpru chytil do ruky smaril na zem. Uz Xkrat som mu vravela, ze ak bude veci hadzat na zem, dam ich detom, ktore hracky nemaju. Nespravila som tak doteraz, teraz som dvihla co hodil a pripomenula mu to, ze to teda dam inym detom. Na to dalsi vresk. Hovorim, ze nech nevrieska, ze nic sa nestalo, len som chcela aby isiel mocit. Na to dalsi krik (vlastne ja som rozpravala do jeho vrieskania). O chvilu zintenzivnenie vrieskania, ze mu treba curat.... na to ho volam nech sa pride napit, ze mu ohrievam caj. Krik. Vravim chces studeny? Krik. Noo, tak ti ohrievam, vravim mu, tak sa trochu ukludnil.
Dalsia situacia ja-on: Pod sa obliect - ja neviem sam, krik - pomozem ti, pod - krik - tak sa oblec sam, ak predo mnou utekas, ked ti chcem pomoct - este vacsi krik, ja nie sam.
Denne to je hadam aj stovka takychto vreskov. No povedzte co by ste vy urpbili v tychro situaciach, ako mam reagocat aby nevrieskal. Aku emociu preziva pri tom, ze si ma obliect ponozky alebo pockat na teply caj? Rozmyslam, neviem...a aj ked na to pridem, akakolvek volba je, ci sam/s pomocou, teply/studeny, curat/necurat, furt je to vresk. Vie sa zahrat aj sam, alr napriklad pri tom hlasno spieva alebo dupu slony alebo cokolvek, a len ho upozornim, ze: sloniky, tichsie, babo spi (napr., ked mladsi spi), zase vresk, na to ja nevrieskaj, este vacsi....sak ja zijem furt vo vresku, aj mna to frustruje....bez pre mna zjavneho dovodu. A aj ak by mal aspergera, asi mu nedaju antiaspergerovske lieky, budem musiet len pristupkn ho zvladnut, no ale poradte, preboha, co by ste skusili, aby nekrical..... :( ja som zufala, akokolvek sa snazim, neuspech.
(A dakujem za vsetky doterajsie postrehy, urcite budem pracovat na sebe a snazit sa mu byt dobrym prikladom a tiez rozpberat s nim co citil a ako to nabuduce zvladnut lepsie. K tebe bitky/nebitky, nechcem ho bit, kazda capka na jeho zadnom stehne, tam mi to pada, ma velmi mrzi, navyse vidim, ze to v nom vyvola tiez agresivitu, nie napravu, co nechcem. Tiez by som radsej prijala poslusnost (a ja vlastne chcem len aby nevrieskal) z lasky, nie zo strachu).

Ahoj, moja bude mať o chvíľku 3 a tiež to robí ale nie v takom rozsahu ako tvoj syn. Moja len občas, su dní kedy to nespraví a potom dni kedy stačí čo i len jedná vec čo jej neni po vôli a uz skrieka a plače... Vredy nepomáha ani vysvetlenie, objatie či jedna po zadku... prosté nereaguje a ide si svoje... čítala som o tom, že malé dieťa este nevie tak vyjadriť svoje emocie a že buď sa smeje alebo place/skrieka. 🤷 Ale u mojej som si istá že to odkukala od bratranca lebo ten ked to robí vždy dostane čo chce a moja nie je hlúpa a myslí si, že proste to bude tak aj u nej... No ma smolu... Takže moj pohľad nato je ten, že to robí asi dosť detí aj ked sa s tým rodičia "nepochvalia" 🤷

@lonely66 kde v tejto diskusii kydam na ucitelov?

Ta hra je super zaujimava, ze? Vidim, ze prestupujes z nohy na nohu. Potrebujes ist cikat? Uvidis co dalej podla reakcie. Nechce ist cikat, hra je zaujimava. Mozes navrhnut, ze si nieco z hry vezme na wc a necha pred dverami, aby mohol hned po vycikani pokracovat. Popisat, ze ked bude dlho zadrziavat, moze ho to boliet. Musis skusat. Syn sa dnes smykal a ja som mu chcela vymenit plienku. Tak mi hovori sam od seba. Este poslednykrat smyknem a budem menit plienicku. Ma 2 roky. Tak aj bolo. Potom sa smykal dalej. Takze trpezlivost a skusat.
U nas teraz pyzamo obliekaju zvieratka, otocili sme obliekanie na hru. Ak nieco robi, navrhnut, ze pockas, kym to dorobi a potom sa obleciete. Ked idete von, pockas ho na chodbe a ked uz bude pripraveny, nech pride a pomozes mu s obliekanim. Chce to vela casu, trpezlivosti. Je to aj casovo narocnejsie, ked mu mas dat cas. Za mna sa to oplati vydrzat. Necakaj zmeny hned a rychlo. My sa snazime obaja s muzom prakticky od narodenia syna a tiez maly aj skrieka, aj krici, aj ma sceny. Ale takto male deti maju na to narok. A vela situacii uz zvladame bez. Vie si povedat, co potrebuje. Ale aj vie, ze to budeme respektovat. Urci si aj svoje hranice, ked ti nieco vadi, komunikuj to aj dietatu. Ked si nas hodi o zem svoju hracku, rozbije si ju. Je to jeho hracka, vie ze sa nedaju vsetky opravit. Pamata si to uz. Ak by vsak nicil vec, na ktorej zalezi mne alebo by isiel spravit tou hrackou dieru do parkety, nedovolim mu to. Vysvetlim, ponuknem alternativu ak sa da, pripadnu scenu spracujeme. Nieco si prestuduj. Napr. Respektovat a byt respektovany. Alebo si zaplat online kurz. Mne sa celkom pozdava mamy mimo davo, vygoogli. Kukni jej videa na insta. Ale nezakupila som u nej kurz. Ja mam ine kurzy uz.

Autorka - skusim napisat, co by som spravila ja v tej situacii.. Ak by som videla, ze mu treba na WC, tak mu poviem - vidim, ze ti asi treba cikat. "Pod pisat" je prikaz, prikaz, ktory ho vytrhava z hry, preto ta reakcia. Ze sa nam zda neadekvatna? No mozno, ale on tak proste reaguje. Tak v prvom rade skusim zmenit prikaz na pomenovanie situacie. aj ton samozrejme, to je dolezite. A ak nebude reagovat, nepojde sa vycikat, skusim este opisat, aky bude dolsedok - ze sa pocika. Ak ani to nim nehne, necham ho kludne pocikat sa, nech nesie dosledky. Ked reaguje tym hodenim veci o zem, opat - poviem mu, vidim, ze si nahnevany, tomu rozumiem, nechcem ale, aby si hadzal veci o zem, lebo ich znicis. A mas na vyber, aky prirodzeny dosledok to moze mat - znicena vec, druhu nekupim. Alebo mu poviem, ze mu veci nedovolim nicit a ked ich bude hadzat o zem, vezmem ich a odlozim. Opat, dolezite je aj emocia, v akej to zaznie, musi to byt v klude, len ako oznam..a samozrejme, vec beriem, ak ju opat hodi o zem. Je dolezite dotahovat veci do konca a tym padom je velmi dolezite premyslat aj o tom, co clovek vypusti z ust. Vyhrazky typu - ak nebudes XY, dam ta certom, odidem a uz sa nevratim a pod. veci, ktore nie je realne zrealizovat, to nebudem hovorit, pretoze to neviem dodrzat. Takze chce to naozaj aj premyslat o tom, co je prirodzeny dosledok konania - prave tymto ucim zodpovednosti. Nie je cielom za kazdu cenu dosiahnut, aby sa "zle" nestalo. Cielom je naucit dieta, ze cin ma dosledok. A za ten prebera zodpovednost. Jasne, ze pri 3 rocnom budem "nakladat" dietatu len to, co zvladne.

@autorka myslim, ze tvoj syn plac pouziva ako formu vzdoru voci tvojim pokynom. skus pouzivat opytovacie vety namiesto rozkazovacich, napr. treba ti cikat? das si caj? a davaj mu na vyber z 2 moznosti: napr. oblecies sa sam ci mam ti pomoct? das si cervene tricko alebo modre? da mu to pocit, ze sa rozhoduje sam a nie, ze ho riadi mama.

Este k tej situacii s obliekanim - opat - Pod sa obliect je prikaz, on evidentne zle znasa, ak nema dostatok autonomie. Skus zmenit tie prikazy napriklad - "Teraz potrebujem, aby si sa obliekol. Mozes to spravit sam. Alebo ti mozem pomoct." A cakaj, co si vyberie.. ak nemas cas cakat, tak opat, oznamuj - Teraz sa ponahlame, odchadza nam autobus. Obleciem ta, aby sme to stihli." Ak zacne revat, je to v poriadku, mozes to komentovat, "Chapem, ze sa hnevas, ze ta obliekam ja a chcel si to spravit sam. Ja sa ale bojim, ze nestihneme bus." Vidis rozdiel? Miesto prikazu oznam, co sa ide diat, miesto vycitiek - nevrieskaj, nemas preco revat a pod.. s nim proste komunikujes - btw. - to, ze ty chces stihnut bus, to je tvoj problem, nie jeho, a tak to aj potrebuje vnimat, ze TY to teraz potrebujes..S respektom, s pochopenim. Ze je to tazke? Ze tie slova mozno nelezu ani do ust? Ze takto s nami nik nikdy nekomunikoval? Presne to je to nieco, co sa vsetci potrebujeme naucit, lebo takato komunikacia by mala prebiehat bezne.. V konecnom dosledku dosiahnes, ze budes mat menej nervov, lebo sa budes pripravovat na situacie..Mozno na zaciatku bude aj tak plac, ale to sa casom zmeni, ked dieta bude vidiet, ze dostava pochopenie, ked bude vidiet, ze moze plakat, ze sa moze hnevat. Zaroven vidi teba kludnu a pevnu v tom, co si povedala . v tom, ze drzis tu hranicu a to je pre dieta to bezpecie. A necchi menit vsetko naraz, vyber si jednu opakujucu sa situaciu, ktora ta vytaca, ppriprav si scenar, vyhrad cas a skusaj..

Super baby, dakujem, to mi nenapadlo, ze pouzivam rozkazovacie vety. Pod pisat mi prislo ako normalna veta 😅. No dobre. Viem kde zacat. U seba.

Nerada by som mu ublizila, je velmi sikovny, vnimavy, len ten vresk. Teraz uvazujem, ze ked je u nasich, vraj tam tak a tolko nekrici, az ked pridem.... asi ste trafili klinec po hlavicke. Ak pridu uspechy, pridem sa pochvalit. Alebo po radu 😀😘

Je to prvy krok, uvedomovat si, co vlastne clovek vravi a ako to ten druhy moze vnimat. Skusaj, uvidis, ze sa veci zmenia. Nechci zazraky, to nejde naraz, pomaly, postupne. Velmi drzim palce.Este mi napadla taka pomocka (Naomi Aldort to tusim spomina vo svojej knihe) - predstav si dieta ako hosta vo svojom dome a tak sa k nemu spravaj..

Milé mamičky. Nedá mi nereagovať na búrlivú diskusiu medzi niektorými z vás, ktorá sa tu rozpútala. Ako sa na deti od malička zo všetkých strán hrnú informácie o tom, čo sa nesmie/musí, čo je dobré/zlé, vhodné/nevhodné, tak isto sa podobné informácie hrnú aj na dospelých, ktorí sa len nedávno stali rodičmi. Rozdiel je v tom, že deťom sa ich "prešľapy" tolerujú. Dospelým nie. Súhlasím s tým, že k deťom treba pristupovať s rešpektom, pochopením, s citom, lebo ešte nevedia, ako sa majú v pre ne nových situáciách zachovať. Ale tak isto by mali aj viac informované mamičky pristupovať k tým menej informovaným. Nie útočiť, písať agresívne či sarkasticky.
Verím tomu, že každá jedna z vás v tejto diskusii chce svoje deti vychovať čo najlepšie. Ale, prosím pekne, napr. ja som kedy dostala certifikát zo superrodičovstva? Ešte nedávno som bola v pozícii vychovávaného dieťaťa a zrazu už od pôrodu nemám nárok na omyly? Dieťa vychovávam prvý krát v živote.
Ženy, prosím, trochu rešpektu nielen voči vašim deťom ale aj voči ostatným rodičom. Vo vašich deťoch do budúcna zostane to, ako vy reagujete na iných dospelých ľudí - rodinu, známych, cudzích, nie vaše naštudované výchovno-nevychovné reakcie.

@minka201 A nebojte, vaše deti vedia, že ich ľúbite, aj keď niektoré situácie ako rodič nezvládnete práve ideálne.

Komentáre som pre krátkosť času len preletela, ak si niečo také už písala a ušlo mi to, prepáč. Učila a učíš ho iné spôsoby vyjadrovania a prejavovania emócií?

@lonely66 veď ale to je fakt, postavenie učiteľa sa úplne zmenilo od čias, keď to bol niekto, kto bol tým zdrojom. Ľudia nemali prístup ani ku knihám, takže učiteľ bol niekto, kto im tie vedomosti predával, čiže bol prirodzenou autoritou pre celú komunitu. Dnes to už ale tak nie je ani zďaleka, zdroje sú voľne dostupné a v oveľa väčšom rozsahu, nikto nie je odkázaný na učiteľa. Nechápem, že to musím takto vysvetľovať, veď to je snáď jasné a nechápem, prečo si z toho vyvodila, že "kydam" na učiteľov. Konštatujem fakty. Postavenie učiteľa sa proste oproti minulosti zmenilo a to je fakt, ktorý priniesla doba. Je normálne, že ak učiteľ stratil postavenie jediného zdroja vedomostí, prestáva byť prirodzenou autoritou. Tak, ako ňou prestal byť napríklad kňaz, keďže už nie je pravidlom, že 100% členov komunity je veriacich. Či teraz napíšeš, že kydam na kňazov? 🤔

Babulka mozno mu chyba vyziva mozgu. Nemyslim to tak, ze by si mu davala zlu stravu 🙂❤️. Ale pri nasich detoch som videla velku zmenu po nasadeni kvalitnych omega3. Najma u 3 rocneho s rozvojom reci, kvoli tomu som mu ich vlastne nasadila. Co som citala skusenosti inych maminiek tak sa im deti upokojili, znizili sa taketo reakcie. A musim povedat, ze aj moj maly ma kludnejsie reakcie a je “odolnejsi”, nie je taky placlivy. Ani ho nic tak lahko nerozhodi ako volakedy. U nas velka zmena. Drzim palce ❤️

@lonely66 máš plné právo nereagovať a nediskutovat. Ale ty máš skôr potrebu chytať za slovíčka a hejtovat. V tejto diskusii si spravila všetko možné, ale pomoc autorke to určite nebola.