Môžem ísť s 15 mesačným dieťaťom do nemocnice v prípade, že bude pozitívne?

Tak neviem, keď sledujem tvoje vyjadrenia, kto je tu zlý. Snažia sa ťa len upokojiť, tak, prosím, neprskaj.
Porodila som tri deti, do dospelosti doviedla päť. Áno, zažila som Kvôli nim strach, ale nežila som ním. Prvým pocitom pri nich bola vždy radosť a potešenie z toho, že ich mám. Naozaj treba byť ostražitý, ale nehysterčiť. Dieťa potrebuje matku, ktorá sa vie ovládať a nepridávať k jeho strachu svoj. Tým mu nepomáhaš, ani sa tým nestávaš lepšou matkou, naopak. Mám naozaj starých rodičov a nemyslím si, že keď sú "jednou nohou v hrobe", treba nad nimi mávnuť rukou. Som veľmi rada, že tu ešte sú. Nielen pre mňa, ale aj pre moje deti a vnúčatá. A som nesmierne rada, že ani naše dcéry nad nami nemávli rukou, že aj tak sme s manželom v rizikových skupinách, tak je jedno, či umrieme o x rokov alebo teraz. Vidím, že im na nás záleží. To je, podľa mňa, podstata rodiny.
Mimochodom, učím dejepis, tak "čosi" o vojnách v dejinách viem. Netreba porovnávať neporovnateľné.

Vymyslená trollka

Pokiaľ nejde o ťažký stav, ostáva dieťa doma rovnako ako dospelý - čiže s mamou je doma....ak by malo ťaký priebeh (čo je ale veľmi veľmi ojedinelé), musí do nemocnice.....je veľká pravdepodobnosť že ak má niekto ťažký stav(vysoká dávka vírusu) tak pozitívna je celá domácnosť......čiže by s dieťaťom išla do nemocnice aj matka...

S covidom sa nechodí automaticky do nemocnice

Pred asi 10 dňami syn mal kŕče v bruchu a už sa to nedalo odkladať, museli sme na pohotovosť. A vyzeralo to na slepák... Domov som išla sama.
Z ambulancie ho odviezli, to som sa len na rýchlo rozlúčila. Prišla som domov, že mu zavolám a mobil zvoní doma. Bolo už asi pol deviatej večer. Volala som sestričke, má sa dobre a teraz sa mi nemôže venovať. Celú noc som nespala, na druhý deň som mu odniesla veci, to ich iba zobrali a na stav mi len odpovedali, že má infúziu a nie je vylúčená operácia. Ešte 2 celé dni tam bol, a potom ho pustili to bolo práve v pondelok.
Nebolo to nič príjemné, ale verila som že všetko bolo pre spoločné dobro.

Syn ležal v lete v nemocnici sám. Tiež už boli prísne opatrenia, ale dal to v pohode. A to bol v nemocnici prvýkrát v živote, horšie som to znášala ja ako on.