Narastajúci počet detí s diagnózou autizmu: Vaše názory?
Ahojte, v prvom rade napisem, ze nie som ziaden odporca ockovania, ani sa neradim k tym ,, ze ockovanie vyvolava autizmus" . Proste neviem, ci je to len v mojom okoli a zaznamenavam strasne vela tychto pripadov...no a dnes este aj moja psychologicka zacala s touto temou a priam nestastne nariekala, ze len tento tyzden mala 4 deticky s touto diagnozou a dalsie na ceste...ze nevie cim to moze byt, ale je toho viac ako niekedy...co si myslite?
Stručné zhrnutie
- Počet diagnostikovaných porúch autistického spektra vnímajú odborníci a rodičia ako rastúci, čo čiastočne pripisujú lepšej diagnostike a širšiemu spektru definícií porúch (PAS, Asperger, vysokofunkčný autizmus).
- V diskusii sa uvádzajú viaceré potenciálne príčiny: genetika (uvádzané odhady až „~98 %“ v jednom príspevku), vyšší vek rodičov, predčasné narodenie, IVF, expozičné faktory (mikroplasty, BPA, pesticídy, ťažké kovy), zloženie vakcín a digitálny životný štýl; podiel jednotlivých faktorov je predmetom sporu.
- Na Slovensku chýbajú podľa diskusie špecializované služby pre deti s autizmom (školy, materské školy, denné stacionáre) a jedna spomínaná publikácia uvádza potrebu minimálne 20 dodatkových centier.
Najčastejšie otázky
Q: Aké hlavné faktory sa spomínajú ako možné príčiny autizmu?
A: V diskusii sa spomínali genetika (v jednom príspevku uvedené „asi 98 %“), vyšší vek rodičov, predčasné narodenie a hypoxia pri pôrode, IVF, hormonálne faktory (napr. expozícia estrogénom), expozičné látky (mikroplasty, BPA, pesticídy, ťažké kovy), strava, stres v tehotenstve a nadmerné používanie obrazoviek.
Q: Môže očkovanie spustiť autizmus?
A: V diskusii boli dve protichodné pozície: viacerí diskutujúci uviedli, že v ich skúsenosti sa stav po očkovaní zhoršil, a zároveň bol citovaný oficiálny leták M‑M‑RvaxPro (MMR), ktorý v časti nežiaducich účinkov spomína zriedkavé neurologické udalosti vrátane zápalu nervového systému a Guillainov‑Barrého syndrómu; iní účastníci a odborníci v diskusii zdôraznili, že kauzálny vzťah očkovania a autizmu nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaný.
Q: Kedy možno diagnostikovať autizmus?
A: Diskutujúci uviedli, že v zahraničí sa autizmus dokáže identifikovať už okolo 6 mesiacov, zatiaľ čo na Slovensku sa podľa príspevkov bežne robí prognóza a diagnostika až po 1 roku alebo častejšie okolo 3 rokov, pričom existujú rozdiely v prístupe a dostupnosti odborníkov.
Q: Kde nájsť odborné informácie alebo prednášky o autizme na Slovensku?
A: V diskusii sa odporúčala Zuzana Maštenová zo Zvolena (prednášky, cena za prednášku spomínaná cca 80 €; denný formát od 8:00 do 17:00 s prestávkou) a dlhoročná odborníčka prof. Ostatnikova, autorka a zakladateľka Autistického centra v Bratislave.
Q: Aké služby a infraštruktúra pre autistické deti chýbajú na Slovensku?
A: Účastníci spomínali nedostatok špecializovaných škôl, materských škôl a denných stacionárov; v jednej zmienke kniha „Autizmus od A po S“ uvádza potrebu minimálne 20 dodatkových centier.
Q: Aké terapie alebo metódy sa v diskusii spomínali?
A: V diskusii bola explicitne spomenutá ABA terapia (Applied Behavior Analysis) a všeobecné odkazy na včasnú intervenciu a špeciálnu pedagogiku; účastníci tiež diskutovali o potrebe včasnej diagnostiky a multidisciplinárnej starostlivosti.
Q: Je medzi predčasným narodením a autizmom súvislosť?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že predčasné narodenie a extrémne nízka pôrodná hmotnosť sú v diskusiách považované za rizikové faktory a môžu byť spojené s vyšším výskytom neurovývojových následkov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Zhodne sa uvádza, že výraznejšia a presnejšia diagnostika v posledných dekádach prispieva k nárastu počtu diagnostikovaných porúch autistického spektra.
- Zhodne sa uvádza, že príčin je viacero a že ide o multifaktoriálny problém kombinujúci genetické a enviromentálne faktory.
- Zhodne sa uvádza, že na Slovensku je nedostatok špecializovaných služieb (školy, MŠ, denné centrá) pre deti s autizmom.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že očkovanie môže byť spúšťačom zhoršenia stavov u jednotlivých detí a poukazujú na obsahy a zriedkavé neurologické zmeny v letáku M‑M‑RvaxPro; iní tvrdia, že kauzálny vzťah očkovania a vzniku autizmu nie je dokázaný.
- Niektorí vidia silný vplyv genetických faktorov (v diskusii zmienka o „asi 98 %“), zatiaľ čo iní zdôrazňujú význam environmentálnych faktorov (mikroplasty, pesticídy, strava, stres, digitálne obrazovky).
- Niektorí pripisujú nárast aj záchrane predčasne narodených detí a rozšíreniu reprodukčných techník (IVF); iní to považujú za len čiastkový vplyv.
Otvorené otázky
- Aký je presný podiel genetických vs. enviromentálnych rizík pri vzniku autizmu u konkrétnych detí?
- Do akej miery môže konkrétna vakcína alebo jej zložka spustiť neurologickú reakciu u predisponovaného dieťaťa?
- Koľko a akého typu špecializovaných centier a škôl Slovensko reálne potrebuje a aké sú náklady na ich zriadenie?
- Aké sú overené protokoly včasnej diagnostiky (u nás vs. v zahraničí) a ako ich implementovať do praxe na Slovensku?
Spomenuté značky a firmy
Autistické centrum v BA, Zuzana Maštenová, prof. Ostatnikova, ADC (adc.sk), Česká televize
Spomenuté produkty a metódy
M‑M‑RvaxPro (MMR vakcína), MMR, ABA terapia, IVF, hormonálna antikoncepcia (HA), mikroplasty, BPA, pesticídy, ťažké kovy, akomodácia oka (teória), „digitálny autizmus“ (termín), kniha „Autizmus od A po S“, diagnostika u 6 mesiacov, testy na autizmus, Guillainov‑Barrého syndróm, encefalitída/zápal nervového systému
Miesta a osoby
Bratislava, Zvolen, Viedeň, Zuzana Maštenová, prof. Ostatnikova
Viac faktorov sa tu stretáva - tlak na ľudí (sociálne neistoty, hypotéky na 30r, neistota zamestnania, strs v zamestnaní), to všetko sa podpisuje aj pod psychiku tehotnej. V neposlednom rade je to aj dobou - je lepšia diagnostika na odhalenie chorôb či duševných, neurologických - pokrok v medicíne. Takže tieto poruchy PAS, ADHD, rôzne dyslexie-grafie a pod sa lepšie a skôr diagnostikujú. Kym kedysi (asi 30r späť) bol spolužiak označený za problémového so zníženou známkou zo správania, dnes by ho skôr zaradili s poruchou učenia.
Môže to byť aj tým, že kedysi to nevedeli diagnostikovať. Veď nejakú dobu dozadu neboli ani ľaváci. Ak niekto chcel písať ľavou, dobre ho dobili, vyviazali mu ruku dozadu a musel písať pravou.
Teraz sa aj veľa dospelích ľudí konečne necháva diagnostikovať a zrazu dávajú veci zmysel.
Okrem vyššie spomenutých faktorov sa uvádza, že vyšší vek otca zvyšuje riziko autizmu. A teda, dnes priemerný vek sa zvyšuje nielen u matiek, ale aj u mužov, kedy sa stanú otcom.
Ja by som ešte dodala vplyv digitálnych médií, veľakrát to rodičia nepriznaju, ale 2 ročne dieťa už má vlastný tablet, pripadne väčšinu dna pozerá rozprávky a videa na telefóne.... U vnímavý h jedincov to môže podľa mňa odštartovať niečo, existuje aj termín digitálny autizmus, deti majú potom zhoršené sociálne a komunikačné zručnosti, sú agresívnejší, majú poruchy správania.
@refly súhlasím, ešte by som dodala, že kedysi nebolo možné zachrániť extrémne nedonosene bábätká. Dnes to už vedia, ale s tým prichádzajú častokrát rôzne následky, takže je viac detí s rôznymi diagnózami, ktoré kedysi neboli až tak časté.
Pred 200 rokmi prežili žene 3 deti z 10tich do dospelosti, to bolo tie najzdravšie a najsilnejšie.
Ja si myslim, ze dieta sa uz autisticke narodi, ze sa nestane autisticke az pocas zivota.
Ze sa mu z nejakych dovodov uz v maminom brusku inak vyvija mozog.
A preto by som si skor myslela, ze za to moze napriklad hormonalna antikoncepcia. Alebo celkovo nejake hormony mamy - mozno nejake stresove a podobne. Alebo celkovo aj to prostredie, ako pisu vyssie. Proste nieco v tom prostredi, co mozno sposobi iny vyvoj mozgu. Robili aj nejake studie, napriklad v tejto testovali vplyv vystavenia plodu estrogenom: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31358906/ a popisuju, ze to koreluje s autizmom.
Ale kedze vyvoj mozgu je ukonceny tusim az v 25 rokoch, tak ktovie ako to vlastne je. Ved celych tych 25 rokov este moze byt ten mozok a nervova sustava ovplyvena aj inak - trebars aj tym nadmernym sledovanim tabletov a mobilov... to zas spajal nejaky neurolog dokopy s poruchami ucenia:
A dovod bol zaujimavy - vraj najzlozitejsi pohyb v ludskom tele je akomodacia oka - ak sa dietavela hybe, vela skace, je vonku - neustale musi zaostrovat oko, cim vznika vela synapsii. Naproti tomu, ked hladi do mobilu, nezaostruje tolko... ma menej synapsii a moze mat neprepojene hemisfery a poruchy ucenia...
@refly to je dobra blbost, ze dobili lavaka. To si naozaj teda mimo. Ja som hoodne starsia a nikoho v skole nebili, mali sme lavakov a pisali lavou rukou. Zasa, jedna baba poveddaa...😵💫
Urcite je to subeh viacerych faktorov.. Strava, prostredie, obrazovky na kazdom kroku a aj lepsia diagnostika. Este neboli spomenute tazke kovy ( kt. su sucastou vakcin). Ved si zoberme take alergie... je toho cim dalej viac.
@misters Velka pravda. Kliniky umelehi oplodnenia praskaju vo svikoch lebo “ja to dieta aj tak chcem!” Krute, ale priroda vie, co robi.
@martul @mk1111111111 30 rokov dozadu sa uz lavaci neriesili, ale boli casy ked lavak bol diablovo dieta a tak sa k nemu pristupovalo. Jedna moja babka mi radila presne toto, priviazat malemu pravu ruku k telu aby z neho nebol "balodžar". Vraj sa to tak ma robit.
@misters hadam sme uz ako ludia pokrocili a nebudeme podporovat eugeniku. Ano, kedysi sa geneticky podmienene choroby nevedeli riesit, dnes uz mnohe, nastastie, vieme liecit (napriklad razstep podnebia, fenyketouriu) . Ale okrem geneticky podmienenych chorob sa rodia deti s vyvojovymi vadami, defekt komorovej prepazky napriklad. U autizmu sa nevie ci je to genetika alebo vyvojova vada. Vsetky tieto choroby a poskodenia nemozes hadzat na genetiku.
Tie, ktoré píšete, že autzmus, ADHD a ostatné tu je roky, len sa to nediagnostikovalo - presne tak. Som dieťa 70tych rokov, mali sme spolužiakov, ktorí boli "divní", aj ostatné decká aj učitelia ich brali ako problémových, sprostých a podobne. Dnes keď sa spätne pozriem a zamyslím, každý z nich mal presne znaky niektorej z týchto diagnóz. Vždy to tu bolo, len tí ľudia skončili nepochopení a nepracovalo sa s nimi ako malo. A to, že je toho dnes viac určite nesúvisí s očkovaním. Veď dnes kopec matiek neočkuje, nie je taká zaočkovanosť ako v minulosti. Keď som bola ja decko, očkovali náš v škole, rodičia o tom ani nevedeli vopred, mama sa to dozvedela až keď som prišla zo školy.
@melanta dobre pises, tak to bolo. Do pomocnej isli a neriesilo sa. Teda, ak v meste bola, u nas bola, tak boli tam, ani za to nemohli, keby sa s niektorymi popracovalo, ako v dnesnej dobe, tak by tam viaceri nemuseli
@melanta presne, ked si preberiem niektorych mojich "problemovych" spoluziakov, tak mnohi by mali dnes diagnostikovanu nejaku poruchu. Ja som mala diagnostikovanu dyslexiu, dodnes mi v hlave rezonuje ako sa na mna vyrutila ucitelka s vetou: To, ze ti mama vybavila papier na hlavu neznamena, ze si nieco extra. Sadni a drz usta!"
Ja si myslím, že sa posunula dopredu diagnostika a nech to vyznie akokoľvek zle, tak kedysi sa to až tak neriešilo. Bolo dieťa iné? Je len zlé, nevychované, rozmaznané. Nikoho nenapadlo, že môže ísť o zdravotný problém dieťaťa. Nedávno som čítala článok, kde jedna lekárka tvrdila, že každý piaty dospelý človek sa nachádza niekde na okraji autistickeho spektra, len nikdy neboli diagnostikovaní.
@mk1111111111 Dovolim si protirecit. Sice nie moja generacia, ale moja mama a svokra mi to potvrdili. Vsetci v triede museli pisat pravou rukou, svagrina ma 44 a tiez ju zacali prerabat na pravacku, az kym jej matka v skole urobila cirkus. Takze to existovalo!!
@mk1111111111 máme v rodine niekoľkých hlavákov, nasilu sa ich v škole snažili prerobiť na pravákov, dostávali po rukách, po prstoch a nasilu im vnucovali perá a ceruzky do pravej ruky. Voľakedy nikto nemohol vybočovať z normálu. Socialistický človek predsa nemohol byť ľavák.
A s tými autistami súhlasím -volakedy sa vôbec neriešili psychické a iné problémy detí. Proste mali sme niekoľko sprostých a čudných spolužiakov. Buď sa preradili na do pomocnej školy, alebo horko-ťažko preliezali. Teraz má každé druhé dieťa nejaké dys a možno by stačilo len pár facek a prešlo by ich to (irony off).
Hmm. No mne tak z toho vychádza, že tým pádom to očkovaním nebude, keď kedysi za socíku sa očkovalo viac a menej kvalitnými vakcínami a autizmu bolo menej... 🤔. Teraz sme s kolektívnou imunitou takmer na hrane, to znamená, že podiel nezaočkovaných v populácii je oveľa vyšší, a počet autistov pritom stúpa...? To bude nejaká iná koťuha typu starnúce matky a zachránené detské životy... Otázka - čo teraz? Zákaz doktorom zachraňovať bábätká na hrane, alebo povinná sterilizácia pre všetky matky vo veku 35+? 🤔
@stanulienkat
@kornelies
Ok, ved, ono asi aj zalezalo od skoly. Aj na dedinach v tom case boli, take zaostalejsie skoly, ucitelia este z roku pana.. My sme mali mladych ucitelov, boli sme nove sidlisko s novou skolou, mozno preto.
@mk1111111111 skusenosti z Ba. A deti čo prepadávali sme mali tiež neúrekom a nikto ich neriešil. Proste ich mali za deti so slabším intelektom, nevedeli sa naučiť a bolo vybavené..
Že je to dobou akú žijeme, veľa mikroplastov všade , všade pesticidy a podobne.... Mám dceru autistku, a ano pribúda veľa auti detí vidim to v škole.