Nevládzem, mám náročné dieťa

nečítala som všetky príspevky, len zopár, s niektorými sa stotožňujem....my na našom malom sledujeme už od narodenia, že je nejaké náročnejšie dieťa, vekom sa to mení a stále je problém niekde inde. Teraz má tri roky, začal škôlku aj keď viac je doma zatiaľ ale to správanie, rozmýšľame nad psychológom. Nerozmýšľam nad ním prvýkrát ale zatiaľ sme neboli. Teraz má obdobie kedy mi robí naschvál, a nielen mne ale aj svokre a mame, takže už sa ho aj bojím dať strážiť im. Vždy bojujeme so spánkom, keď bol malý tiež sa pravidelne hodil na zem, kdekoľvek sme boli, nikdy sa mu nič nepáčilo, plakal, ani najesť som sa nevedela, horko ťažko som doma niečo porobila...ale a som aj niečo porobila stálo ma to kopec jeho plaču a dodnes je to vlastne tak....vyžaduje si všetku pozornosť.
@anemone123 ako vidím, nám by asi tiež povedala len toto, preto to nejak vždy odkladám, prečítam si pár článkov o detskom vzdore a poviem si, že je to asi normálne musím to len vydržať...aj keď niekedy mám pocit, že skončím na psychiatrii 😀

Necitala
@lara81 necitala som prispevky tak sorry am sa opakujem.... Pises ze rano ked sa zobudi je super kym nedostane jogurt. Pytala si sa ho co by chcel ranajkovat? Mozno nechce ten jogurt ale nieco ine no ked vidi po pol hodine ze ine nebude tak prestane cirkus... Skus sa rano opytat co bude papat resp.mu daj na vyber jogurt rozok ci Cosi ine a mozno to bude bez cirkusu.... ako je to s vyzliekanim ci obliekanim? Vie co potrebujes co ho Len chmatnes uprostred hry bez varovania s tym ze podme obliekat musime ist... Skus mu povedat co od neho potrebujes a Preco. I Ak zacneme s detmi nednat ako s plnohodnotnymi ludskymi bytostami ver ze urobia vsetko aby nam vysli v ustrety.... Niekedy to nejde hned a chvilkou trva kym zistia ze to s nimi myslime naozaj.

@lara81 taketo sme mali aj my s najstarším. Prvé roky jeho života si pamatam ako vresk, vresk a vresk, pocit nenormalneho zúfalstva. Nevedeli sme prečo plače, aj 2 hodiny po zobudenie, ešte aj 3 ročný sa zobúdzanie pravidelne s menším či väčším plačom. Dostať do neho jedlo, katastrofa. Potom také že nacahuje sa za pohárom, mrnci, ale keď mu podám, tak nechce. Odložíme, vresti ešte viac a takto dostával sám seba do vyvrtky niekoľko krát denne. Keď nastúpil do škôlky, pridali sa ďalšie specialitky. Od 4r sme chodili po psychologoch, neskôr biofeedback.
Ale čo mu pomohlo sa ukludnit vo všeobecnosti, keď sme zmenili prístup vo vychove na taký, že sme zaňho vyjadrovali jeho pocity a myšlienky, keďže do 3r sa nevedel poriadne vyjadriť. Napríklad vrestal rano pri obliekaní, tak som povedala, vidím že sa ti ešte nechce obliect, ešte by si si chcel oddýchnuť. Ideš sa so mnou pomojkat? A čuduj sa svete, prešte plakať, trochu sme sa pomojkali a začal sa bez problémov obliekať. Ešte som mu dala vybrať si tričko z dvoch a bol spokojný aspoň na pár hodín. Takze vyjadriť pocity, aby sa cítil pochopeny, je to veľmi dôležité pre deti, ktoré sa chcú vyjadriť, ale ešte nerozpravaju, alebo majú slabú slovnú zásobu a frustruje ich to. Ak mu das možnosť rozhodovať o malickostiach, zase mu to kus pomôže ukludnit sa. Napríklad daj mu vybrať si jogurt, ktorý chce jesť, ale max. 2-3 rôzne. Keď nebude chcieť jest, povedz mu, že vidíš, že mu nechuti a opýtaj sa, či ho máš odložiť. Ak ho odhodi, povedz že škoda, že ho musíš vyhodit do koša. Ďalší mu už nedaj, pocká si na dalsie normálne jedlo. A stále to vyjadrovanie pocitov, myšlienok.
Ďalšia vec je aktivne počúvanie. Ukáže to napr. obrázok a ty nepovieš, hmmm pekný obrázok, si sikovny. Povedz konkrétne, čo sa ti na tom obrázku páči, že si rada, že ho baví kreslenie, aké je to slniečko krásne modré. .....To ako príklad. Je toho veľa, čo nám pomohlo zlepšiť si komunikáciu.a tým celkove atmosferu doma. Inak je veľmi šikovný, inteligentny, ale aj veľmi citlivý, hlavne na seba. Stále je to boj, už je skolak, občas pomôže iba nahucat naňho. To ale nie je riešenie, len občas už stratím nervy aj ja......Čo ti budem nahovarat, je to na dlho. Ale držím palce a želám pevné nervy.

@lara81 včera som čítala výborný článok na 2 dvojstranky v novej Evite s detskou psychiatrickou sú tam rôzne príbehy z praxe aj podobne ako píšeš, keď je dieťa zle a rodičia už nevedia ako ďalej.V skratke len pevné prísne pravidla, ak dieťa nemá hranice je zmätene a skúša, venovať sa do nemoty a veľa lásky.dobry článok aj o mobiloch a o tom, že deti sú na piedestál
Je rozdiel, ak má dieťa vzdor, presadzuje svoje ako každodenný boj kto z koho vo všetkom a za každej situácie.Tiez by som mu dala na výber jedlo, oblečenie, skús ho zabaviť úplne inou hrou hádzať gaštany do hrnca, nie klasické hračky. ..u nás vždy dobre pomohlo zničiť dieťa čo najviac vonku doobeda obed a spat poobede znova dlho vonku.Obdobie medzi 2-3r som bola stále vonku🙂doma vyťahoval veci, všetko rozhádzať, ale zase nemal takéto afekty

Nemam sice take narocne dieta, nasa 3,5 rocna dostane ale obcas riadny zachvat... no vcera ma trochu zaskocila... zas mala jeden z tych svojich amokov, kedy som uz aj ja vybuchla... vravim jej, ze naco prisla domov, ked sa jej tu doma nepaci a ze urcite netuzim po celom dni v praci pocuvat jej nezmyselny zuriaci rev... kedze vie velmi dobre rozpravat, no preco robi sceny, sa clovek nedozvie... jej odpoved v amoku ma celkom dorazila: maminka, mne sa tu paci, prepac, ja som sem neprisla revat, ja som prisla, aby sme sa polubili... myslim, ze pravy dovod jej revu nevie vacsinou ani ona sama... no na skludnenie ozaj obcas staci tak malo, a to aj bez toho, aby nam praskli nervy... polubili sme sa, takmer hned sa ukludnila a do vecera uz bola ako medik

@maminuska nas je sportovec telom a dusou..od mala sme na to vsadzali...plavanie, lyzovanie, korculovanie, bicykel - to vsetko zvladol v cca 4 rokoch, az na bicykel na vsetko musel byt instruktor, s nami by to bol horor..od 4 rokov chodi na tenis, ten miluje a 2 roky na karate..kazdy den splieta este ze chce ist na futbal, parkur chce robit, ping pong...furt je vonku a lieta...takze veru, toto je ta cesta..ale zas je uz skola a aj ine povinnosti, musim ho krotit...a vojensky tabor je super napad, kamarat sa dokonca tym zaobera, robi kurzy prezitia pre deti..tak v 10r moze ist 🙂

necitam diskusiu, len pridam.. narocne dieta sa mi narodilo trerie... ked sa narodil bol velmi uplakany a to vlastne trva dodnes.. ale aby som bola uprimna, od 2rokov sa to mierne zlepsuje, ale jeho neuveritelna netrpezlivost a nervacska povaha je fakt vycerpavajuca..

boli casy, ked sa dokazal nervacit do bordova aj 1hvkuse niekolko krat do dna a ja som ani len nezistila co bol spustac.. potom pride nejaka mudra tetka s radami co mam a nemam robit a mna z toho porazalo.. pri narocnom decku sa najde tolko ludi, co vie zarucene co robis zle az je to neuveritelne.. nikto ti nepomoze, ale kazdy vie..

kedze mal.aj ine zdr.problemy (velmi casta chorobnost, doteraz otvorena fontanela, krive nozky a prsty, velmi vela pije najma v noci aj 2l za 24h) pobehali sme a este ideme pobehat par lekarov.. brali mu aj krv, ci nema nedostatok vit.D, lebo aj vtedy su deti nervne, ale nic, po zdr.stranke je v poriadku..

ale ako vravim, mierne sa to zlepsuje, len teda obcas z toho vecer revem, lebo som naozaj unavena.. reve cez den, reve v noci, som potom uz aj ja nervozna, najma ak treba cosi so starsimi, on dotoho vrieska, oni sa hadaju, tak je to ako v groteske..

nie je to lahke a pochopi to len clovek co take dieta ma, lebo vsetci ostatni mudruju ako mu treba dat na rit (ohohoo a ze par krat aj dostal na co nie som hrda a bolo to este horsie)

inak ked ma normalnu naladu, je to zlaty chlapcek, je rozumny, vesely a bavic ostatnych - ale v sekunde zmeni naladu a je to tak odjakziva.. starsi boli uplne ini, tak nech mi prosim nikto ani neskusi povedat, ci to nie je mnou, lebo to naozaj neznasam..

@siska53 nas tiez nebol az taky extrem ako popisuje autorka..napriklad nehadzal sa vobec o zem, obliekanie bolo relativne v pohode, spanok tiez..jedenie ok, v ramci toho, ze sice vymyslal vzdy a aj doteraz a nie je velky jedak, ale ja som od zaciatku rezimovala..a to myslim pomohlo v tych rannych zaciatkoch, lebo asi by sme zle dopadli ...presny rezim, kazdodenne ritualy v presnom case, jedenie pri stole, zadna telka a nahananie s lyzickami po byte..tiez som sa snazila predist nejakym velkym zachvatom tym, ze som ho do 3 rokov do obchodu ani nebrala..snazili sme sa nakupovat tak, ze isiel manzel alebo ja a on ostal s nim..a tak...nejakeho Dracika napriklad navstivil asi v 4r prvy krat, mozno aj neskor..sladkosti minimum, kym nesiel do skolky...cukor nenapomaha pri taktycho aktivnych detoch..tablety a podobne veci maximalne na dlhe cestovanie...inak nula...vonku ked sme sli, tak to bola vzdy prechadzka pre neho, nie ze musim ist niec vybavit na postu tak ty ides kde poviem a sed poslusne v kociku..sli sme proste na vzduch, ked chcel ist vpravo, sli sme vpravo..ked vlavo tak vlavo...tym sme eliminovali to mnozstvo frustracie
Vyzadoval si ale stale pozornost, vybuchy zlosti boli strasne..ale nedalo sa ani tak ani tak..bitka urcite nie, vysvetlovanie a vysvetlovanie, time out nefungoval, to za dverami skoro rozkopal dvere, rozbil izbu a po pol hodine vreskotu vrieskal este viac...
V skolke prve tri 3oky ok, pripravka uz vystrkoval rozky..vyrusoval, vsade sa pchal, prvy vo vsetkom, aj cez mrtvoly..uctelky to tam na neho ale vedeli..vedeli ho zamestnat inymi vecami ktore ho zaujimali, zistili mu vyssi intelekt.
V skole ale hroza..co sa skoly tyka bez problemov..ucenie...prvy rocnik ani neviem ze bol v skole...hodil tasku, vymenil veci a siel na kruzok...ale vecne v ziackej - behal po chodbe, behal po triede, vykrikoval odpovede na hodine za ostatnych, hojda sa na stolicke, stuka perom, spieva si...vyrusuje...ale vsetko vie
V druhom rocniku sa uz musel zacat trosku ucit - co znamena, citat..neznasa citanie, napriek tomu ze od detstva zboznoval knihy a v kniznici uz ako 5 rocny mal svoj preukaz a 10 knih mesacne sme poziciavali..vsetko vedel naspamat, zboznoval ked sme s citali..ake ked ma citat on, ani a svet...a tak zurivost, ze on citat nebude...tym frurstacia v skole, hlavne na citani..a poznamky pokracovali..uz nebeha po chodbe, ale skaredo rozprava, nadava spoluziakom,odvrava ucitelke, hra sa na hodine, nedava pozor...samozrejme ale skola so samymi jednotkami..
Treti rocnik pokracuje v podobnom duchu..od leta chodime k psychologicke..nezistili mu nic..uplne v poriadku zlaty zivy rozumny a intelgentny chlapec..ucitelka len poznamky pise, stale sa stazuje...ze jej narusa vyucovaci proces, ze ju nepocuva, jeho uz skola nebavi..ze tam je nuda...tak co on bude pocuvat..vsetko je nanic..doma je to uz lepsie..my s nim lepsie vieme..ma svoje pravidla, ma to vyvesene na dverach...svoje kazdodenne povinnost, aj v domacnosti...ked neda jest macke, nedostane jest ani on..ked nevynesie smeti, ja mu nenachystam desiatu..a podobne...presne casy na vsetko..vie presne co ma robit..ked pocujem nadavku , stahujem cas z toho kedy ide spat..ked mensia nadavka 5 minut, ked velka - pol hodiny..tak sa stalo uz ze bol o 7 par krat v posteli a tak uz tak casto nenadava..potom len prosika, ze nie nie, to on nechcel...a podobne dalsie pravidla sme zaviedli a sa to doma vyrazne zlepsilo...ale tak raz za 3-4 tyzdne dostane zachvat..a cely den je nanic..najcastejsie je to nedela..nebudem a ucit, nenachystam si veci, toto nebudem robit..papuluje od rana, tak sa kopia mozne tresty a cely den sa zlosti, reve, kope vsade..mam pocit, ze to potrebuje dostat zo seba von..proste snazi sa ale tie emocie ho prevalcuju a raz to vydat musi...

@danula.ch super zhrnute jednanie s respektom.... Tiez to takto mame doma a cuduj sa svete uz 4,5r cakam na to vsadeotrpavane obdobie vzdoru 😁

@lara81 kto nezazil, nepochopi. Drzim palce. Je nas viac 😉

Tiež sa mi zdá skôr ze je trosku rozmaznany.vie že keď zakričí všetko dostane
Aj moja to občas robí ale zistila som ze občas pomôže troska ignoracie, vyvresti sa a bude dobre
Aj na ulici, nech sa ostatní dívajú koľko chcú 😁

Ja len k tomu capnutiu po zadku..... Viete, ako slony vychovavaju slonicata? Ked neposluchnu, capnu ich chobotom po zadku..... V podstate, kazdy zivocisny druh capne mladatu, ak robi zle veci.... A teraz cakam, ako sa vacsina pohorsi, lebo porovnavam zvieratka s ludmi😂

jemine, uz citam diskusiu.. a zase tie reci, vela sa mu dovoli, nema hranice.. keby ste napr. ma poznali, viete, ze moje deti hranice maju, som prisnejsia mama, ale ako sa vravi, pri tretom narazila kosa na kamen.. su proste narocne deti a nie je to tym, ze sa im vyhovuje len aby nerevali..

to fakt vravia len ludia co take dieta nemali - asi som to aj ja tvrdila, kym sa mi nenarodil.. a fakt je na porazenie stav, ked niekolko hodin do dna pocuvate rev, mozete urobit cokolvek a s nim to nehne.. je to strasne frustrujuce..

@saslavka73 Nie capnúť, poriadne vytrieskať!

@asia83 neblázni....

Uff, musíš nejako vydrzat, kto nezažil neuverí, ide o to nezbláznit sa prvých pár rokov. Také malé dieťa je celkové náročné aj na opateru,nieto na výchovu a k tomu ešte jedno...no ja by som to ťažko zvládala. Nás 22 mes. je občas náročný,ale skôr živý ako zlostny, amoky má len keď je hladný alebo unavený,takže sa to dá predvídať. Najhorší je amok keď nevies čo chce a prečo reve...ked sa hodí o zem alebo nechce ísť kde treba, je už ťažký na nosenie,normálne som spotená kým ho zvládnem Ja som s ním doma, venujem sa mu,ale tiež niekedy nevládzem. Ale vidím že keď sa s ním veľa hrám, rozprávam,venujem,tak má tendenciu viac poslúchať. Ale nie každý má na to podmienky a čas. Ja tiež často ani nepočítam koľko dní som sa poriadne nesprchovala...a pod. Držím Ti palce,aby z toho vyrástol čím skôr...

@lara81 Aj 1a pol ročné dieťa vie žiarliť na surodenca.

@asia83 1 a pol ročne dieťa? To fakt?

Inac mne sa osvedčilo hlavne keď ideme von stále naňho rozprávať a hovoriť mu napr. teraz musíme sadnúť do kociarikq lebo pôjdeme cez cestu kde chodia auta /ukazujem auta/,ústa sú veľké a nebezpecne,musíme dávať pozor, atď atď,takto s ním stále komunikujem a aj sa ho pýtam, ako normálneho človeka a to funguje...často ho musím zaujať keď ma amok,napr.pozri tam je šmýkačka,elektricka a pod. alebo že ideme tam kde budú loptičky(tie má rád) a tak...ale je to náročné, cítim sa ako rádio...klobúk dolu pred učiteľkami...

@deti95060810 Áno, myslím to smrteľne vážne. Také malé dieťa nerozumie vysvetľovaniu, keď ho vytrieskaš (v prípade, ako jeho správanie opisuje autorka), pochopí. Myslíte si, že cirkusovanie, nerešpektovanie, by som tolerovala? Nazdar.

Mne moja mala raz urobila taky amok doma ze sa hadzala o zem revala ako tur a tak pod....uz som ba zufala tak som urobila to co.ona.....zacala som sa o zem hadzat a doslova a do pismena som zopakovala celi ten jej osial.....a viete co ono to zabralo....padla jej sanka a som sa jej opytala ze ci sa jej paci co robi maminka.Ci chce aby aj maminka robila take sarede veci...a ona hned sa pritulila kumne a vravi.....nie maminka ja ta chcem taku aka si.A od vtedy uz vedela ze to vzdorovanie je skarede.

@mala_katie Práveže tak malé. Veľké nemusíte, to už pochopí, za predpokladu, že ste ho ako malého capli a rešpektuje vás.

@katkabg super nápad 👍

@katkabg vies, ze som to skusila? ano pozrel na mna sokovane a potom dalej reval 😉 to asi zafunguje na deti, co dostanu amok raz dva krat za zivot..

@asia83 jemnine, to su rady jak z 19st.. do hladomorne zavret, prsty priskvrknut.. a to sino sebe myslim sebakriticky myslim, ze som nervacka... 😏

Žiadne dieťa nie je dokonalé, žiadna matka nie je dokonalá. Uvedom si jedno jediné -nepises že za niečo, čo spravil zle, dostal. Prejde cez hranice-aky trest nastane? Vydržíš? Koľko ešte ? Dieťa posúva donekonečna. Raz musí prísť na to, že niečo NESMIE, NENOZE, že nie je jediné a má aj súrodenca, preto MUSI byť TICHO, vedieť POMOCT, DELIT sa, SPRAVAT sa slušne. Nechce? výstraha? hádže sa oženil? Vrieska? Prečo nepouzijes pre výstrahu lepiacu pásku? Prečo mu necap ešte po zadku, nezakazes, nevykazes ho z miestnosti, nenechas ho napr za dverami keď vrieska? Doma je ticho,kľud nie vrieskať. Bodka. Nespĺňas, odchod-nastava trest. Bohu žiaľ, na tieto deti neplatí iné. Mne niekedy až srdce stisne keď mi dcéra po svojom "manipulatorskom stave" po Tom ako sa ukľudní a zistí že opäť nič nezmohla- príde povedať že ma ľúbi a či je ešte na svete najkrajšia a najlepšia. Mala som doma to isté čo ty. Keď som po prvýkrát capla po rukách keď letelo jedlo (nie prvýkrát čo ho hodila) zaniesla sa a ostala bez seba. Lebo to jednak nečakala a jednak som si dovolila niečo iné čo zrazu na ňu platilo. Dnes nám stačí ukázať iba na varechu. Ale chcelo to dlhý čas. Pravidlá a nič iné ako pravidlá takýmto múdrym deťom nepomôže. Múdrym lebo sú na svoj vek prespekulovane a snažia sa neustále posunúť za hranice kedy rodič musí povedať NIE. Veľa síl

@mala_katie Predstavte si že fakt.Aj 1apol ročné dieťa cíti a vnima.No odlišne ako mi dospelý.

@sueevelynka ale to by sa dospelý museli stať zase deťmi aby to pochopili.No bohužiaľ.Dospelý si myslia že už vedia všetko.😁

@sueevelynka to je pre mala_katie

@jana_eyre áno, sú deti veľmi náročné a s tými to treba asi len vydržať. Ale určite sú aj deti, ktorým chýbajú hranice. Presne takto ako popisuje zadávateľka svojho syna sa správala moja neter. Takmer do bodky a tej teda hranice chýbali veľmi. Sestra s odstupom času priznala svoju chybu a vidí ju, vtedy to vnímala úplne inak (taktne sme už vtedy naznačovali viacerí, ale ona si jednoducho nedala povedať). Ale neter bola tak isto veľmi náročné dieťa plus bezhraničnosť jej rodičov neskončila veľmi dobre, dotyčná má takmer 17 a jej mama je z nej na prášky.
Nechcem tým povedať, že so všetkými náročnými deťmi to musí byť zlé, ale treba nájsť tú správnu taktiku, ktorá platí práve pre to konkrétne dieťa. Všeobecná výchova platiaca na všetky deti rovnako neexistuje, ani tá varechová/pozadková. Ja mám syna tiež náročného, ale iným smerom a musím k nemu pristupovať úplne inak ako k dcére a vidím, že so správnym pochopením jeho osobnosti budem mať problém aj naďalej.