Nevládzem, mám náročné dieťa
Ahojte maminky. Môj syn 1,5r je akýsi svojský. Neustále bojujeme spolu. Obliekam ho - vresci ako by ho z kože drali. Vyzliekam ho - detto. Nikam sa s ním nedá ísť. Dávam ho do auta či kočíka napína sa, kričí a nemôžem ho posadiť a zapnúť. Kam prídeme sadá a laha na zem (aj vo výťahu, v obchode...) Chcem ho zdvihnúť tak nedá sa, opäť vrieska, skladá ruky aby som ho nemohla dvihnúť. V obchode bude kričať, vrieskať a vyskakovať z vozíka kým mu niečo nedam. Ráno pekne povie že chce papať, sadne si, chytí lyžičku a zrazu neviem čo sa stane, odhodí jogurt, vrieska, plače... Zoberiem mu jogurt tak plače ešte viac. To trvá asi polhodinu kým ho presviedčam a potom sa pekne napapa. Ja mám ešte 3r dcéru nemôžem len okolo neho skákať. A to sú všetky také drobnosti ktoré ma fyzicky aj psychicky vyčerpávajú. Snažím sa ho zahovorit s hračkami alebo príbehmi ale to nič - 0 bodov. Akoby mal nejaký amok. Asi mi veľmi neporadite ale ak by ste ma mohli aspoň slovne podporiť. Už si dávam magnézium lebo som na prášky z neho. To nehovorím o nonstop robení zle. So sestrou sa len trepu, skube, ťahá všetko , stipe nás, ťahá ... No celé zle.
@0silvia0 lenze to nikto.nevie ako to je u autorky, ci je mama ktora neudava hranice, alebo je pevna ako.skala.. ako.som uz niekolko krat pisala, pre toto nemam rada diskusie o vychove, lebo nikto z nas do toho tak nevidi, ale casto ludia radia takym stylom akoby to bolo jednoznacne..
mna len rozculuje fakt, ze ked niekto spomenie podobne spravanie dietata, tak.automaticky to davaju za vinu matke, pritom ju ani zdaleka nepoznaju..
vzdy v ociach druhych je to nezvladnuta vychova a ano, cloveka ako ja, co som rezimova, striktna a nepovolim to frustruje, lebo to nikam neposuva a kedze to zazivam kazdy den a fakt som z toho smutna tak sa ma takato diskusia dotkne .. (aj moje prve deti skusali, stacilo par krat pohrozit, mozno vybuchnut, dodrzat, zmenit a bolo to vyriesene.. doteraz su chvalene vo vzdelavacich instituciach ako vychovane dobre deti.. u najmladsieho to nejde)
ja si zase myslim ze moj syn je velmi podobnej povahy ako ja ked som bola dieta, ja si sama pamatam.v sebe tie neuveritelne nervy, ked som sa ako 3-4r zobudila a revala som, ze som zaspala na gauci a pritom som ocakavala.postel a podobne..
ale ako tu uz bolo spravne spomenute, nevie sa vyjadrit v com je problem, ja nechapem a tak je to zacyklene..
je mi jasne, ze nervna povaha moze vznikat aj z toho ze rodicia nevladzu drzat.. ale nie je to tak vzdy, nepomoze vytrieskanie, to su len take rady od ludi, co to nikdy nezazilo..
inak presne, najstarsi je zas uplne iny, opacny ako ja a musim sa nastavovat na to aby som ho nejako aspon ciastocne pochopila a fakt sa snazim ale nie vzdy to ide.. takze chapem aj teba, co chces povedat..
@0silvia0 presne o tom to ale je.. O hraniciach, trvaní si na svojom, o tom, že musíme byť dôsledný.. Nie o "vytrieskani".. Ale aj o režime.. Deti toto často robia, keď sú unavené,alebo sú v nepohode.. Ak niekto čap e dieťaťu, je to jeho vec, a zas úplne to neodsudzujem, všetci máme jedny nervy, ale fyzicke tresty by mali byt podla mňa už fakt na núdzové prípady.. A v roku a pol podľa mňa neporiesia nič... To dieťa len skúša, čo si môže dovoliť
@lara81 Podľa mňa si to tak netreba všímať a dávať tomu zbytočnú doležitosť, aj keď viem, že je to ťažké. Dieťa to vycíti. Problém je len natoľko veľký, aký si ho urobíme v hlave. Keď mu ukážeš, že jeho cirkusy s tebou nič nerobia (viem, treba na to pevné nervy), tak to postupne prestane robiť. Je to len stará hra "kto z koho" 🙂 a deti majú vačšiu výdrž, tak držím palce 🙂.
Je to vyvojom mozgu... z neurologickeho hladiska dieta ma tolko vela neuronov vo vyvine do 3r veku, ze jednoducho mi pride informacia a nevie co scnou, chyta nervy... u niektorych deti to moze byt takto vyrazne.. kamoska mala to iste: chcem papat.. dala mu... zahodil to slovamo: nechces... a tak dookola.. potom som ja nasla o tom clanok nahodou a poslala jej ho... bolo tam presne toto.
Proste doslova naval vzruchov a emocii a diera nevie inak reagovat... vekom to ustane..
Ale pravidla so nastavte a urcite reagujte na taje spravanie tym, se mu treba aj taj vysvetlovat, ze to sa nerobi.. mozno najdem ten clanok a poslem ti
@jana_eyre jasné, diskusie o výchove sa ťažko riešia (a hľadá sa chyba vo výchove), lebo autorka zo zúfalstva povie pár skutočností, ktoré sú vytrhnuté z celého správania sa dieťaťa a 80 percent aj tak nevieme ako sa dieťa správa počas zvyšku dňa. Ono sa najľahšie radí druhému, ja viem, hlavne vtedy, keď máme úplne iný typ dieťaťa doma🙂
A to máš super, keď si sama pamätáš aké to bolo keď do teba vošli nervy keď si bola malá. Možno toto isté preciťuje tvoj syn a sám nevie prečo, skús sa naladiť na jeho vibrácie a skús vydedukovať, čo by tebe ako dieťaťu pomohlo vtedy. Môj syn je zasa povahovo celá moja mama, paradox je, že som si s ňou nikdy nevedela vychádzať a dráždila ma svojou povahou. A čo už ma v živote postretne? No jasné, narodí sa mi povahový klon mojej mamy, to je fakt irónia a teraz tu máš snaž sa celý život pochopiť niekoho, kto zmýšľa a funguje úplne inak ako ty 😎 Toto je makačka na celý život😕
@asia83 to čo si napísala je smutné a kruté pre dieťa...
@jajka257 ja sa nepohorsujem, len to proste u týchto detí capnutie nemá žiadny efekt. Oni sa tak nespravaju preto, že sú rozmaznané. Po väčšinou práve naopak, ich rodičia už dávno pochopili, že treba na ich vychove robiť nieco inak, že bežné výchovné metódy sa míňajú ucinku. Keby niečo nezmenili, tak si môžu rovno hodiť sučku. Naopak, rodičia týchto detí ich nerozmaznavaju, čítajú literatúru o výchove, musia sa z nich stať psychologovia laici, aby dokázali ďalej fungovať. Ich výchova je preto dosledna a venujú tomu oveľa viac času a energie ako rodičia bežných deti. Nehovorim, aj my sme mali obdobie, keď sme to skúšali riešiť vychovnou, na oplátku začal syn bit nás a celkove to bolo celé oveľa horsie. Keď sme s tým prestali, prestal aj on.
A prečo u nich capnutie nezabera? Preto, lebo oni reagujú pod vplyvom silných emócií, ktore ich prevalcuju, nevedia ich ovladať. To nie je dieťa, ktoré si dupne, ja to chcem!!!! Áno, to by mohlo byť rozmaznané dieťa a tam by možno to capnutie zabralo. U našich náročných deti vyvolá v kritickej situácii akurát tak este väčšie emócie, ktoré nedokážu spracovať. Sú príliš citlivé a vnímavé, nasávajú informácie a ich hlávky to ešte nedokážu spracovať. Tam pomôže iba uistenie, že im rozumieme. Neviem, či som sa zrozumitelne vyjadrila. Nie je hysak ako hysak. Je rozdiel, či niekto hysaci preto, že napríklad ja chcem tu bábiku a viem, že keď budem dostatočne dlho revat, mama mi ju kúpi. Iné je keď to niekto prežíva tak, že sa mu babika veľmi páči, chcel by ju a aj keď vie, že mama mu ju nekúpi, nevie ovládnuť emócie, ktoré to v ňom vyvolá. Netušila by som, že je v tom rozdiel, keby som také dieťa nemala 😉
@kulumulu123 Ďakujem 😉. U mladšej sme to takto robili od začiatku a tiež sme sa žiadneho vzdoru, dokonca ani separacnej úzkosti nedočkali. Len u nej to môže byť aj tou jej pohodackou povahou. Je to sidlo, energie má za 3 chalanov, ale je taká vyrovnaná.
Ono je toho oveľa viac, čo sme začali robiť inak, román by som vedela napísať 😀. Ale napriek tomu, trápime sa stále, len už nie až tak veľmi ako kedysi. Keď to v tom dieťati raz je, tak to tam aj ostane, len v jemnejšie forme
@jana_eyre zaujimave je, ze tieto narocne deti su vacsinou prve, druhe za odmenu. Aj ja som si to zlizla pri druhom. O to je to narocnejsie, ze si viac unavena, musis sa starat o starsich a pod. Tiez by som tej mojej vichrici nacapala za to, ze furt pisti, no ale zas odtial potial... zenske, co tu spominaju disciplinu a fyzicke tresty nemaju ani tusaka, co pojem narocne dieta znamena...
@lara81
@angelyana ja mam náročné prvé a teda tI poviem, že sranda to nebola. Keď som ostala po 2 rokoch tehotná, plakala som po nociach do vankúša, ak sa mi zase také narodí, ako sa budem vedieť postarať o ďalšie dieťa, keď už pri tom prvom som sa ledva dokázala postarať o seba. Ale našťastie sa narodilo "normalne" dieťa a ja som to zvladala oveľa lepšie s dvomi, ako kedysi s tým jednym náročným 🙂
@knatinka tie nase deti by si mohli ruky podat 😊 Ja som nad psychologom uvazovala uz davno, priznam sa, bala som sa tych "autistickych diagnoz", pretoze obcas sa tak prejavuje, ze totalne ignoruje co mu kto hovori a ide si svoje. Isli sme az po fiasku so skolkou a aspon mozem kludne spavat, pretoze akukolvek diagnozu psychologicka vylucila. Jednoznacne nam odporucala stanovit si jasne pravidla, dohodnut sa na jednotnej vychove a bezpodmienecne vsetko dodrziavat. Doma sme na tom zapracovali a niektore veci sa dost zlepsili. Problem je vsak v starych rodicoch, ktori nase pravidla az tak nerespektuju a maly s nimi kyve ako sa mu paci. Vysledkom je, ze ich absolutne neposlucha, pricom mne uz niekedy staci skaredo nanho pozriet a vie kolka bije.
@danula.ch ja osobne som presvedcena ze ta pohodova povaha suvisi s pohodovou atmosferou doma 😀 prajem krasny vecer ☺
Tak ked je v skolke poslusny, tak presne vie kde si co môže dovoliť. V skolke su pravidla ktore nepustia ,tak tam tie svoje herecké výstupy vzdal, ale doma zrejme vie, ze tym dosiahne vzdy svoje. Ci za 5minut alebo za hodinu.... On je vytrvaly.
@anemone123 so starými rodičmi je to rovnako,lenze u nás je to tak ,že nepočúva ani mňa keď ma takú náladu a ide a robí mi naprieky,ale už to urobil aj starým rodičom,ako bol teraz chorý a doma bol tak ho strážili a obe strany sú už hotové z neho🙄 že niekedy od rána len vyvádza a vôbec sa nezľakne či naňho zvýšia hlas alebo pohrozia...a doma to mám rovnako,ani na zadok nepomáha,nič si z toho nerobí ešte sa aj usmieva...u nás ešte nefunguje škaredý pohľad, keď mu poviem že keď nebude takto ako ti vravím tak napríklad nepôjdeme tam a tam tak odpovie,že to chce aby sme nešli,ja neviem čo to má za obdobie,buď to prejde alebo sa budeme musieť poradiť so psychologom...ani škôlku nevie nejako prijať,ide tam ale stále hovorí že tam nechce ísť,a hoci je unavený oka tam nezazmuri a o to horšie je to s ním poobede
@lara81 možno odveci, ale rád si tu už dostala až až... Za mňa: ako ti spava? Spí dosť? My máme pohodaka, rovnaký vek ale neviem co je to truc alebo scény. Ale všímam, že jedine kedy chytí nervy je keď je unavený, hladný alebo na neho lezie choroba/zuby. Píšeš že ti nechce jesť, skús mu dať na výber. Aj keď je krpec, ja tiež neviem na co má chuť, postavím do radu banán, jogurt, rožtek a on si vyberie a funguje to tak pri všetkom. Vôbec nie je pravda že nerozumejú! Rozumejú viac ako si myslime, len ich treba brať ako normálne bytosti nie nechápavé malé deti.
Ti je vysvetlenie... poradie fotiek bude asi rozhadzane
@danula.ch nás je tiež emócie nezrely. Nevie vôbec ovládnuť frustráciu ale ani radosť. Keď sa veľmi teší na niečo, správa sa ako blázon. V škole vyvadza, neobsedi, saskuje. Ja presne viem kedy donesie poznámku, aj učiteľku ráno upozorni, že dnes to nebude vedieť vydržať, aj tak u raz takýto deň dala 3 poznámky. Minulý týždeň sa napríklad strašne tešil na noc v škole. Vyučovanie v ten deň už nedokázal spracovať. Poznámka samozrejme. Potom už dobre. A to isté frustrácia. Niečo nevyjde napr s písomkou a tresne doskami na zem alebo letí pero. Na tenise letí raketa. Potom plače, že on to nechcel, ale to samo... U psychologický ale nič, že mu nič nie je, možno trošku citlivejší aj keď to vyzerá ako agresivita.. Ale ťažko vetu to je.
@lara81 tu máš to jak tebe skáče po hlave.. Ak je v jasliach dobrý tak ty si moc slabá naňho... Moja dcérka ešte do dnes somnou nacvicuje a to vidí každý inak je super dobrá ale keď ma blbí deň no ver mi ze ja ho mam 100krat horsi😂😂😂je špecialista... Doma mi rozprávala ako ona nemá v škôlke nikoho každý sa jej vysmieva ako je tam zle a keď sme isly zo škôlky domov detičky za ňou kričali a obimali ju... A už dnes keď začne robiť cirkus začnem aj ja.. Robiť to isté čo ona 😂🤣začne sa smiať 😂🤣stipne ma kusne vrátim nech cíti ako to boli.. A hlavne jej vždy vysvetľujem že ju milujem a ja som k nej dobrá ne kričím na ňu a ani ja si nezaslúži aby ona nám kričala keď ma ľúbi..
@sueevelynka
@asia83 dámy.. Tak ste asi nemali doma moje dieťa.. Presne tohto istého názoru bol aj môj muž.. Čím viac bol syn trestaný "na zadok" v období medzi 1 a 2 a pol rokom, tým viac trucoval a bolo to horšie.. Tak malé dieťa nechápe, prečo mu ublížil niekto, kto ho má rád.. Ono si neuvedomuje, že robí niečo zlé, len si vydupava pozornosť a snaží sa presadit svoje.. Mne to moje pri mužovi trvalo 1 a pol roka, kým to pochopil.. Práve dnes mi písal, že dáva klobúk dole pred tým ako malého, dnes trojročného zvládam.. Ta posledný polrok dostal po zadku raz.. Vie sa skôr ukludnit, a menej sa stavia na zadné.. Mladšia 1 a pol roka, ešte väčší čert, ako bol on, bita nebola, ale tiež pochopí rýchlo, že robí zle.. Jednoducho ju odnesiem odtiaľ, keď robí zle, alebo jej to nedovolím, keď sa hádže o zem, nevšímam si to, a sama oveľa rýchlejšie prestane.. Ja sama som bola v detstve bita viac než dosť.. Čím viac som si uvedomovala svoju osobnosť, tým viac som sa po každej bitke stavala na zadné, tým viac som nenávidia otca.. Vzťah nemáme žiadny, resp. pod bodom mrazu.. Samozrejme nie je bitka ako bitka.. Áno, aj tak sa dá vychovávať, ale nemyslím si ze je to super cesta..