Problém dcérky asi psychického charakteru
Mamulky, idem sem po radu. Dcérka bude mať 7. Odmalička až príliš emotívne reaguje na niektoré veci, či už zlé alebo dobré. Dosť veľký problém nastal asi cca pred 2 týždňami. Chodí do prvej triedy. Bola vypísaná, mali sme črevnú virózu. Potom už asi týždeň chodila do školy a v piatok sme mali ísť ešte pozrieť do tanečnej školy, kde sa náramne tešila. Krátko pred odchodom ju ale začalo preháňať, že má kŕče. Tak sme ostali doma, zrazu bolo všetko o.k. Víkend vpohode, v pondelok šla do školy, no poobede už babka volala, že malú bolí bruško. prišla som po ňu, zase všetko o.k. A zrazu bruško bolelo čoraz častejšie. V utorok bol ešte aj v škole v pohode. No potom už začali aj "besné" rána. Vstali sme, pekne sa umyla, najedla, prezliekla. Akonáhle sme sa začali obúvať, že ideme ju zaviesť do školy a my s mm do práce, tak ju bolí bruško, chce sa jej vracať ... v škole však bola o.k. Tento týždeň sa to ale zhoršuje. Manželovi ráno v pondelok robila také scény, že ju zobral k lekárke, aby jej to bruško radšej naozaj pozrela. Robila jej CRP, všetko o.k, prehmatala bruško, nič nebolelo na dotyk. Akonáhle jej povedala, že dva dni ju nechá doma, dcéra bola ako vymenená. Volala som aj s jej pani učiteľkou, či nie je nejaký problém v škole, vravela, že malá je v kolektíve veľmi obľúbená, deti ju majú rady, na hodinách je pekne pripravená, vie, hlási sa k tabuli, so správaním problémy nie sú... Dcérka tiež tvrdí, že všetko je o.k. Spájala som to najskôr len so školou, ale mala ísť s babkou na výlet v stredu, keď bol sviatok, opäť som na nej videla, že je preskočená, studené rúčky mala, a zase sťažnosť na bruško, najskôr že ju tlačí žalúdok, potom že jej je na vrackanie. Zostali nakoniec doma a prešlo to behom chvíľočky... na výlet sa pritom ale veľmi tešila. Včera prišla ku nej hrať sa kamarátka, ako ju zbadal, najskôr dobre že nevyskočila od radosti z kože a v tom, že potrebuje ísť na WC, že ju bolí bruško. Toto isté začína robiť aj vtedy, keď má ísť jesť. Vo štvrtok aj v piatok som ju niesla do školy v takom stave, že som z toho mala aj ja staihnutý žalúdok. Plač, jej je zle... Pani učiteľka tam s ňou narába, veľa sa jej venuje, vraví, nech len vydržíme, že nejako to zvládneme. Zavolá nám aj počas školy, že ako je malá... naozaj je to skvelá učiteľka a dcérka ju má veľmi rada. Tieto posledná dva dni však už bol problém aj počas vyučovania, pred písomkou vravela, že ju bolí bruško, keď je zamestnaná, pani učiteľka vraví, že zabudne, je o.k, no akonáhla chvíľočku vypne, hneď jej je zle, napína ju na vracanie alebo sa pýta na wc. Doteraz aspň normálne jedla, teraz už začína mať problém aj s tým. Skúsili sme na odporučenie našej lekárky homeopatikum Sedativ PC, no bez efektu. Problém podobného charkteru sme s ňou mali už aj v minulosti, keď bola v škôlke. Chodili sme s ňou aj k psychologičke, no to nemalo nejaký efekt. Sedenie raz za mesiac, nálepkový sysém odmien... na tie rady sme prešli aj teraz... no nič nezaberá. Neviet poradiť nejaké riešenie situácie? Nemali ste podobný problém? Alebo ako by ste to riešili vy? Veľa sa s ňou rozprávame, doma všetko o.k., naozaj neviem, čo s tým... ☹
@nanip zmenit psychologicku, neviem poradit, bola som na tom podobne ako dieta, az som si teda svojou nervozitou uhnala miekolko autoimun. chorob, takze pozor na to, chcelo by to s nou komplexne pracovat a viest ju skor k nejakej "lahostajnosti" , pretoze takato povaha je velmi zla, clovek si vsetko pripusta, nad vsetkym rozmysla atd... u mna to tiez zacinalo uz v detstve, mama behala do skoly ako na klavir, no ja som sa z toho musela dostavat pomaly a aj teraz som dost uzkostliva , bohuzial vsetko sa zmenit neda, povaha uplne nie, ale teraz si uz ja sama musim pomahat, ked nechcem este viac zhorsit svoj zdrav. stav.
@nanip Moj nazor-problem v rodine,filtrujete si to cez dcerku,alebo ona to tak vnima. Ked je s vami,ako pises,s tebou,vsetko je OK,t.z.ze chce a potrebuje byt s tebou alebo s vami. Ak to tu nehces rozpisovat,napis do spravy. Male deti aby prinutili rodicov byt s nimi viacej,ochoreju.. Ak rodicia nemozu alebo nechcu ostat doma,daju dietatko k babke,dedkoi atd.choroba trva nie tyzden ale 3, alebo prechadza do chronickeho stadia.. Dieta vola o pomoc, po laske,potrebe byt s blizkou osobou.Zaludok=nedokaze stravit nej.problem,z toho,co pises,tesi sa,ale akonahle ma ostat sama,boji sa a ked povie,ze ju boli brusko,ostanes s nou..Este by som riesila rozhoor s p.ucitelkou osobne,nie cez telefon,nech si ju trochu viac vsima,kedy je najvacsi problem,ci to ma suvis s ucenim,strachom,inym ucitelom,pisomkou,ako sa spravaku k nej spoluziaci,ona k nin,alebo kto ju vybera zo skoly...Ako potom travi cas a s kym,ake naroky mate vy na nu?Ako ju honotite vy-napr.za znamky,ked nieco zvladne ci nezvladne.. Je tu vela parametrov,co treba odsledovat. Dalsia vec je,ako ty riesis a zvladas problemy-je t zle? Boli ta brucho,hlava? Atd. Deti neraz reaguju rovnako ako my alebo napodobnuju nase spravanie. Trba najst pricinu...
@nanip ja som mala podobny problem, sice som uz bola o 10 rokov starsia ako tvoja dcerka...mala som podobne pocity, ako popisujes, tiez mi byvalo takto zle, najhorsie bolo, ze ja sama som nevedela z coho, lebo stres, alebo nejake obavy som navonok nepocitovala, praveze som vobec nevedela, comu to mam pripisat...mavala som strasne krce v zaludku, bolo mi na vracanie (niekedy som aj realne vracala), oblieval ma studeny pot...nakoniec sa problem vyriesil celkom nahodou, ked som mala crevnu chripku, bola som silno dehydrovana a zobrali ma do nemocky na infuzky, tam sa im nepacili nejake krvne testy, tak ma poslali na gastrologiu, no a mala som stastie na doktora, ktoremu som sa postazovala, ze ma dlhodobo trapia tie zaludocne krce, no a jeho napadlo, ze mozem mat zaludocnu neurozu (asi ho to napadlo preto, ze som mala pred maturou 😅 )...predpisal mi tabletky, ktore som brala asi mesiac a problem ozaj zmizol...inac tiez som bola take nervovo citlivejsie dieta, neviem ako tvoja dcerka, ale ja som bola od malicka velmi zodpovedna a kvoli stresu som nechcela pred skolou ranajkovat, bala som sa pred kazdou pisomkou, ze som malo pripravena, atd....jadnoducho som bola taky maly psychopatik 😀 v puberte ma to opustilo 🙂
@matozazzo Ahoj. Ďakujem za názor, ale problémom v rodi určite nebude. U nás je všetko o.k. Fakt nemám ani predstavu, čo by dcérka mohla v rodine vnímať negatívne. S manželom chodíme do práce, on chodieva domov o 17.00, ja o 15.00. Dcérka býva v škole do 12.00. Asi 3 hodinky je teda poobede s babkou, s ktorou sa majú veľmi radi. Takéto stavy má aj s nami, keď ju niečo "rozruší", či už dobré alebo zlé. Napr. Minulú nedeľu sme sa šli korčuľovať na dráhu do NR parku. Zase toto isté, rozbolelo ju bruško, ostalo jej zle... Máme aj my s mm svoje povinnosti, ktoré treba urobiť, ale dcérke sa venujeme naozaj dosť. Nároky na ňu sú myslím také, ako majú byť na 7 ročné dieťa. Čo sa školy týka, je veľmi šikovná a rada sa učí, tam neriešime absolútne nič. Doma ju je sem-tam treba popohnať, aby si upratala hračky, alebo odniesla po sebe tanier, odložila si svoje veci či nakŕmila svojho zajka... lebo na také rada "zabúda". Určite to potrebujeme poriešiť, tento je terajší stav, práve preto, aby ešte niečo horšie z toho nebolo. Hľadáme príčinu, no bezúspešne...
@nanip , píšeš o škole a učiteľke. Chodí malá do klubu? Neskúsila sa si sa baviť s pani vychovávateľkou? U nás bol tiež problém a pomohla mi ho zistiť (objasniť) a ako tak korigovať práve pani vychovávateľka z klubu. Počas vyučovania nie je toľko času a príležitosti na vylomeniny ako v klube. Učiteľka si tiež nič nevšimla, ale myslím, že je to práve preto, čo som písala.
Dopisujem : Aha, už čítam, že nechodí.
@zivika Je aj ona strašný "perfekcionista". To vravela aj jej pani učiteľka. Všetko chce mať tip.top. Ja som rada, keď vidím, že je dôsledná, ale toto od nej určite nevyžadujem. Keď v niečom spraví chybičku, tak spraví. Veď sa učí. Keď potrebuje s niečím pomôcť, samozrejme sme v tom spoločne. Toto dcérka dobre vie. Práve preto nedokážem odhadnúť príčinu, čo toto môže spôsobovať ☹
Ahoj, mala som zo synom podobný problém, ale on bol oveľa horšie na tom, moju pozornosť si vynucoval stále a nikam ma nechcel pustiť ani do práce, stále si umýval ruky aj 10x za minútu, tak som ho zobrala k psychologičke, lebo mal zrovna v tom čase aj nastúpiť do kúpeľov z alergologického hľadiska a nevedela som či to zvládne... a potom aj k psychiatričke aj pre jej názor.. a po ich rozhovoroch a odporúčaniach som ho dala do tých kúpeľov... a odtiaľ prišiel ako vymenený ani nevieme teraz, že mal nejaký problém... 🙂
@nanip no, tiez som bola taka a suhlasim so @zuzana76 ona to zmenit nedokaze, je jednoducho taka a sama si to ani mozno vobec neuvedomuje, nerobi to naschval, ani si tym nepritahuje pozornost, jednoducho je jej zle a nevie s tym nic urobit...skus s nou skocit k inej psychologicke a ja by som urcite skusila aj gastrologa...inac napadlo ma, ze mozno tomu venujete prilisnu pozornost a to ju moze stresovat este viac, kedze sa jej to postupne zacalo zhorsovat...nie si aj ty trosku taka perfekcionalistka a trosku uzkostliva? ja viem, ze sa o dcerku bojis, ale skus ju skor od stresu odputavat tym, ze bolest bruska budes ignorovat (alebo jej napriklad povedz, ze ked sa jej chce vrackat, nech ide a hotovo), nie v podstate svojou starostlivostou este viac na problem upozornovat...
@nanip vzhľadom na to, že každý z nás je iný, nieje celkom jasné ako riešiť rovnaký problém u iných ľudí. Ale ja som sa s niečim podobným stretla 2x. Prvýkrát keď som ja sama ešte chodila na ZŠ. Každé ráno, keď všetci odišli - do práce, do školy, som sama sedela na stoličke pred dverami. Oblečená s taškou na pleci, prichystaná vyraziť. No vždy pred odchodom som musela prečkať silné bolesti brucha.Cca 10-15 minút. Predpokladám, že to bol stres/strach... lebo to neskôr prešlo. Tiež som dosť emocionálne nastavená, všetko prežívam veľmi intenzívne. Takže odpoveď môjho tela na moje pocity boli takéto. Po druhýkrát to prežívam pri dcérke. Je ešte viac "emočne labilná" ako ja. Má 9 rokov a občas ju bolieva bruško z nezistených príčin. Zistili sme, že je to vždy v súvislosti so školou - skúšanie, písomka. Niekedy to len tak prejde. Za ten čas, čo to ja len tak laicky skúmam a čo mi radia aj lekári som prišla len na jednu vec ako tomu trošinku pomôcť. A to, že pri takýchto črevných problémoch sa treba za každých okolností vyprázniť. Znie to banálne, ale ako sme v strese, tak sa to všetko v nás nejako zablokuje. Ja som dcérku doslova naháňala na toaletu a takmer vždy mi potom povedala, že ak sa jej podarilo vyprázniť bolesti ustúpili, alebo celkom zmizli. Celkovo si všímam, že tie dnešné detičky zabúdajú, že treba často piť a chodievať na toaletu... všetko to v sebe zadržiavajú a to je zlé. Neviem, či som ti pomohla, ale v každom prípade som chcela, aby si vedela, že tento problém má mnoho z nás. Držím palce, nech to tvojej dcérke rýchlo prejde. Ps. skús sa poradiť s pediatričkou, príp. s psychologičkou.
@emmily81 Ďakujem za povzbudenie aj radu. Tiež aj ja som taký "emočnejší" typ človeka, tak po tejto stránke ju chápem. Tieto dva týždne sú však už neúnosné. Jej takto príde aj 15 x za deň, tak iste chápeš, že ju toľkokrát na WC naháňať nemôžem. Ona tam dokonca ide aj sama, že potrebuje, ale potom to už nejde. Inak chodí na wc pravidelne každý deň. Nezadržiava. Pitný režim je tiež o.k, na toto u nej dbám. Čo sa týka našej lekárky, pri Ninke sme už zohrané trio - ja s mm - lekárka - učiteľka. Tú psychologičku jasné, že poriešime. Aj keď práve tomuto riešeniu dávam najmenšiu nádej po predchádzajúcich skúsenostiach. Nálepkový systém, tváriť sa, že sa nič nedeje, zľahčovať problémy... to všetko robíme. A nič. Aj dnes, sme doma, zlatá je, hrá sa, šteboce, pomáha... ale sem-tam ostane preskočená. Aj teraz prišla za mnou, že jej chce zívnuť, ale nejde jej to a keď zívne nasilu, tak ju napne. Ťakéto blbosti rieši... 😖 Presne tento zívací problém sme mali aj posledne, keď mala takéto obdobie.
@zuzana76 Nemám sa prečo uraziť. Bohužiaľ, je to tak. Strašne sa pozoruje, niekedy mi už pripadá ako hypochonder. Aj keď si túto diagnózu neviem predstaviť u malého dieťaťa. Stres vie vyvolať takúto potrebu zívania. To by toľko nevadilo. Problémom je to, ako na to reaguje. Však chce sa mi zívnuť - zívnem, nechce sa mi - nezívnem. Tak by to malo byť. Ona to pitve do maličkostí... 😒
Moja dcérka zvracala tiež nad ránom. Potom mi kamarátka povedala že jej syn to mal keď večer pozeral v tv rozprávky. Naša počúvala rozprávky z CD. Tak sme jej ich zakázali. Bola z toho smutná ale už nikdy nezvracala. V rozprávkach nebolo nič drastické a preto nám to ani nenapadlo. Preťaženie podnetmi to môže byť. Nech večer nemá žiadne aktivity a ide v kľude spať. Lebo to sa môže odrážať až na druhý deň.
@nanip presne toto riesila este 3 tyzdne dozadu kmaratka. Ale jej to dcera 7rocna robila s cikanim. Mala prekonanu salmonelozu,pri ktorej behala stale na wc. Bombonik bol,ze detska lekarka jej robila odbery a vytery,ze keby boli zle vysledky,da jej vediet(na dediene,stykaju sa kazdy den). Vediet nedala,tak kamoska to brala ze je to len nejaka viroza. Az ked prisla so synom po mesiaci na vysetrenie,tak jej lekarka povedala,ze mala prekonanu salmonelu. No ale od toho casu sa mala bala niekam ist. Isli rano doskoly,ona musi ist cikat. Nechcela chodit von,bala sa ist zo skoly,lebo sa pocika,nikam do obchodu,no fakt,otras,lebo ona to nestihne. Zavolala psychologicka,ta ju objednala za mesiac,ale tyzden pred tymto terminom z nicoho nic mala islavon,nie je problem ist do ci zo skoly,proste ako keby sa odblokovala a hotovo
Pisem to z vlastnej skusenosti aj zo skusenosti s inymi detmi.. Napr.pohadam sa s manzelom alebo ma niecim vytoci (napr.nevyberie pradlo,ked som ho pytala,al.po telefonate) a ups,uz mam stiahnuty zaludok,pritom je to OK a ked pride,uz to neriesime.. Tak isto zacala reagovat aj nasa 6r dcerka. Niekedy na mna,inokedy,nejdem na speokol,boli ma brusko...Mne pomaha 3x sa rychlo ale kratko nadychnut (ako ked hikaju deti pri placi) a poriadne vydychnut. Povedat fuuu a a to,co ma stve,trapi poviem,nech odide atd. To som naucila aj dcerku ale najdolezitejsie je rozpravat sa s Nou. Vtedy vacsinou hned najdem,v com je problem,nepoucujem,necham rozpravat ju,suhlasim s jej pocimi,obavami a pomalicky ona sama argumentami sa ukludni a uvedomi si,ze nemusi mat obavy alebo ze to zvladne a ak nie,nic sa nedeje.. Konkretne-chodila na gymnastiku a ked nezvladala,zacala sa stazovat,ze ju boli noha (asi 2r predtym ju mala zlomenu). Vtedy sme to neriesili a odhlasili ju no a dali na tanecnu. Chvilku ju to bavilo a potom ten isty problem. Lekar urobil snimok a povedal,ze noa je OK.. Tak sme sa rozpravali,a asi po 3 dnoch kecania o nicom z nej vyslo,ze tanecna je sice fajn,aj gymnastika,ale ona chce ist radsej s tatkom na trening alebo so mnou bicyklovat sa.. Pred vystupenim v skolke mala bolest brucha,nechcela ist do skolky.. Tak som povedala,ze viem,ze sa boji,ze sa pomyli alebo zabudne,ale ze to nevadi,ze aj mne sa to stalo,ked som bola mala. Otocili sme to na mna a celu cestu do skolky sme sa rozpravali o mne,ze aj ja som mala strach,ale ze ak som sa aj pomylila,rodicia to nevedeli,lebo to nepoznali atd. Stale mame 2 veci,kt.sa boji. 1. Lekar a 2. Ze z nej bude volejbalistka.. Manzel je volejbalista a vzdy jej niekto povie-ty si vysoka,sikovna,chodis s tatkom na trening,z teba bude volejbalistka! Ma 6 a uz to nenavidi a vzdy sa potom rozplace :( ked pribehne,poviem jej,ak si po mne,
Doplnam..ak si po mne,volejbalistka nebudes,ja neviem hrat a zasmejeme sa a poviem,ale kreslis krasne 🙂 Skus hladat pricinu,rozpravat sa s nou o kadecom,akonahle sa budes pytat,nepovie,alebo malokedy. Prehraj si jednotlive situacie,kedy je to najhorsie,kedy a pricom to zabralo a najst pricinu... To bude robit aj psycholog...
nečitala som to celé,ale stav ,v ktorom je malá je dosť vážny ,mala by si vyhľadať psychiatra
@nanip necitala som uplne vsetky prispevky ale ja mam podobnu dcerku-uzkostlivu,empaticku a veeelmi citlivu.Tiez sme mali velky problem s bruskom ked sa man narodil syncek a mali sme take tazsie obdobie tak vtedy mavala taketo stavy.Co som si ale vsimla ze moju dcerku velmi ukludnuju zvierata,preto sa snazim co najviac aby mala casty kontakt so zvieratami potom je taka vyrovnanejsia a pokojnejsia,niekedy staci ze je len so sliepkami 😀 ale najvecsi ucinok na jej dusicku maju kone a potom macky.Momentalne uz mava bolesti len zriedka.
@nanip ked som bola mala, priblizne vo veku tvojej dcery, mala som uplne rovnake problemy. Moji rodicia si nevedeli uz rady. Stale som sa stazovala na bolest bruska. Dokonca som absolvovala aj take hnusne vysetrenie, kde mi odcerpavali zaludocnu stavu a sondu mi do zaludka zavadzali cez nos. Inak som bola (a aj som 🙂 dufam) uplne normalna baba, oblubena v kolektive, doma tiez vsetko ok. Nasi to konzultovali so vselikym moznym. Mama mi povedala, ze jedneho dna to proste preslo. Ze sa aj s detskou lekarkou vtedy zhodli na tom, ze sa mi pacilo, ked sa na mna upriamila pozornost a riesili moj " vazny" problem. Myslim si, ze to tak aj bolo. Ja som mala troch surodencov a tak som asi chcela nejaku pozornost alebo co. V kazdom pripade, trvalo to dlho, kym som to prestala robit. Mama mi hovorila, ze kedze vsetky vysledky dopadli ok, tak uz to nejak vazne neriesili. Pamatam si, ze vzdy, ked mi to zacalo, len som lezala a mama mi chvilu hladkala brucho. Este ma napadlo, ci sa to tvojej dcere nespustilo po tej viroze, ze bola chora a viac pozornosti a starostlivosti vyzadovala a to sa jej pacilo. Inak niekde som aj citala, ze to byva u dievcat, ktore maju vyssie IQ 😀 😀
@nanip Ja chodim sem. www.harmoniazdravia.eu Zaobera sa hlavne detmi s presne takymito problemami. Bud mozete ist k nej, alebo vam ona niekoho moze odporucit tam u vas. Urcite sa medzi sebou poznaju. pa
@nanip myslím že bez odborníka to nevyriešite
podľa mňa ide o nejakú sociálnu fóbiu ktorá vyplýva z toho, že je veľmi empatická, preto na niektoré pre nás aj bežné situácie reaguje veľmi citlivo a nevie ich spracovať.
treba to riešiť, lebo zjavne to psychicky nezvláda, čo sa začalo prejavovať aj tým nechutenstvom a ľahko môže to, že je stále v napätí z bežných vecí prejsť do anorexie alebo do inej vážnej psychickej poruchy.
takže len odborník, treba hľadať takého, čo vám bude vyhovovať a budete vidieť pokroky. určite mi sa to dalo postupne odbúrať nejakou psychoterapiou, nácvikom tých bežných situácii z ktorých má strach atd.
len treba náisť takého odborníka čo s ňou bude vedieť pracovať. lebo veľa psychologov nevie nič, len sa porozprávajú a tým to končí, prípadne tlačia na liečbu liekmi, čo by som tiež neodporúčala, nakoľko je malá a tie lieky majú veľa nežiadúcich účinkov a tiež, možno to potlačia, ale to že si na ne zvykne spôsobí problémy ked jej znížia dávku alebo ich vysadia a potom sa môžu pridružiť aj iné psychické ochorenia.
@nanip Ahoj, ja si tiez myslim, ze je to psychicke. Na toto su velmi dobre Bachove kvapky namiesane presne na Tvoju dcerku. Velmi dobre si poradia s emociami, nie ich odstranit, ale zoptimalizovat, aby boli tak akurat. Skus sa opytat na niekoho u vas, co s tym pracuje. Velmi pekne s nou pracujete, urcite sa to poriesi, len potrebuje pomoct ako na to. Vela stastia.