Selektívny mutizmus a bilingvinizmus
Prosím Vás syn chodí do skolky kde sa hovorí iným jazykom ako u nás doma. V skolke neprehovorí. Zažili ste niekto?
Stručné zhrnutie
- Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej dieťa v známom prostredí komunikuje normálne, ale v neznámom prostredí alebo so cudzími ľuďmi prestane hovoriť; liečba zahŕňa psychoterapiu a logopédiu.
- V praxi pomáha predĺžené adaptačné obdobie (rodič zostáva a odchádza postupne, napr. po 10–15 minútach), menší kolektív a citlivý prístup učiteliek.
- Ak dieťa komunikuje primerane v materinskom jazyku a po roku denného kontaktu s cudzím jazykom stále nepoužíva preň bežnú slovnú zásobu, odporúča sa odborné vyšetrenie psychológom, psychiatrom a logopédom.
Najčastejšie otázky
Q: Čo je selektívny mutizmus?
A: Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej dieťa v známom prostredí rozpráva normálne, ale v neznámom alebo stresujúcom prostredí prestane hovoriť; v diskusii sa uvádza, že ide o úzkosť a nie o neschopnosť hovoriť.
Q: Kto môže potvrdiť diagnózu selektívneho mutizmu?
A: Vo vlákne sa uvádza, že finálnu diagnózu môže potvrdiť psychiater, pričom psychológ a logopéd často poukazujú na podozrenie skôr.
Q: Aká terapia sa v praxi používa pri selektívnom mutizme?
A: Používa sa psychoterapia (v diskusii spomenuté sedenia raz týždenne) a logopédia (v diskusii spomenuté každé druhé týždne), pričom individuálne denné cvičenia reči sú súčasťou terapie.
Q: Kedy odlíšiť selektívny mutizmus od jazykovej bariéry u bilingválneho dieťaťa?
A: Ak dieťa komunikuje primerane v materinskom jazyku, ale po roku denného kontaktu s cudzím jazykom v kolektíve stále necíti prejavovať verbálne, odborné vyšetrenie sa odporúča, pretože rok denného kontaktu zvyčajne stačí na základnú slovnú zásobu podľa diskutujúcich.
Q: Aké konkrétne adaptačné opatrenia škôlky môžu pomôcť?
A: V diskusii sa uvádza predĺžené adaptačné obdobie, kde rodič zostáva v triede a odchádza až po 10–15 minútach, plus menšie kolektívy a postupné „infiltrácie“ okolia bez priameho nátlaku na dieťa.
Q: Kde hľadať pomoc na Slovensku a kto diagnostikoval prípady v diskusii?
A: Vo vlákne bola spomenutá psychoterapia v VUDPAP, prvé podozrenie vyjadrovala psychologička z CPPPaP v Dúbravke a diagnostiku vykonala MUDr. Katrlikova z Kramárov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Selektívny mutizmus sa v diskusii opisuje ako úzkostná porucha, pri ktorej dieťa rozpráva v bezpečnom prostredí, ale mlčí v iných situáciách.
- Terapia kombinujúca psychoterapiu a logopédiu je v diskusii považovaná za účinný prístup.
- Citlivý prístup učiteliek, menší kolektív a predĺžené adaptačné obdobie (rodič zostáva 10–15 minút) sú odporúčané opatrenia.
Sporné názory
- Jedna skupina diskutujúcich tvrdí, že po roku denného kontaktu by štvorročné dieťa malo nadobudnúť základnú slovnú zásobu v cudzom jazyku, zatiaľ čo iní tvrdia, že problém môže byť výlučne v úzkosti alebo povahe dieťaťa.
- Časť diskutujúcich pripisuje mlčanie jazykovej bariére u bilingválnych detí, zatiaľ čo iní považujú za pravdepodobnejší psychický problém (selektívny mutizmus).
Otvorené otázky
- Ako rýchlo by mala viditeľná zmena nastať po začatí psychoterapie a logopédie u konkrétneho dieťaťa?
- Kedy presne je potrebné hľadať druhý odborný názor, ak prvý logopéd tvrdí, že dieťa „len nechce robiť hlupáka“?
- Ako rozlíšiť mierny introvertný prejav od klinicky významného selektívneho mutizmu u troj- až štvorročného dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
VUDPAP, CPPPaP
Spomenuté produkty a metódy
selektívny mutizmus, psychoterapia, logopédia, predĺžené adaptačné obdobie (rodič zostáva 10–15 minút), denné cvičenie reči, diagnostika psychiatrom, menší kolektív
Miesta a osoby
MUDr. Katrlikova, Kramárov, Dúbravke, Saudskej Arabii, DE, Uzbekistanu, českých hraníc
@mimikas aaale je ine, ked detom nieco nejde (napr. pohybovo atd. to si uvedomuju velmi skoro) a ked robia vo vyslovnosti ci gramatike chyby. Kazde normalne a zdrave dieta rozprava jazykom/jazykmi, s ktorymi sa denne stretava. A rozprava ako sa vravi "ako mu zabacik narastol". Casom sa chyby vo vyslovnosti, intonacii ci gramatike "upravuju" same. Ja ma doma tiez trojrocne dieta (uz niekolke trojrocne v poradi), sme trojjazycni, viem o com hovori. Ako priklad: pred rokom mi este povedala "Keputch" a bolo to ok, pre nu aj pre okolie. Teraz bez toho aby sme to "nacvicovali" pekne povie Ketchup. Prislo to same od seba. Je to uplne normalne. Tak ako dieta rastie, vyvija sa, rastie a vyvija a upravuje sa aj rec. Samozrejme, hovorim o zdravom dietati.
@zun Ty ako matka sa samozrejme môžeš rozhodnúť to nateraz neriešiť. Ja som sa ti len snažila dať radu, aby si skúsila aj názor iného odborníka. Lebo takéto prejavy rozhodne nie sú typickým znakom viacjazyčných detí škôlkarskeho veku. Nech sa už rozhodneš akokoľvek, držím palce, aby ste to vyriešili k tvojej aj synovej spokojnosti.
Moja mala tiež veľmi málo rozpravala, dakedy som jej ani ja nerozumela co chce. Keď mala 4 roky poslali nás zo škôlky k psychologicke a logopedicke. Tie po 3 sedeniach zhodnotili,že potrebuje len čas. V necelych 5.rokoch dali v škôlke malú do predškolskej triedy už, tak sa zlepšila,že ju už chceli poslať do školy ,ja som ale nechcela tak mala predskolsku 2x. Teraz ma čerstvých 8 a huba sa jej nezatvori, v škole plynulo nemecky hovorí ale so mnou mišmaš.
Tak možno tvoj potrebuje tiez ešte čas
@lusyyy36 to je ale prirodzene. V skole nema s kym hovorit mismas. Moja starsia dcera tiez v skole hovori plynulo nemecky, predtym plynulo anglicky. Mismas v skole nemala s kym. Po slovensky tam nik nevedel. A deti si vzdy z jazykov, ktore su dennodenne pritomne, vyberaju tie im najjednoduchsie a casom hlavne jazyk krajiny, v ktorej ziju. Moje, pokym sme boli v Saudi rozpravali takmer vylucne (mimo domu) len po anglicky. Teraz sme v DE a je to to iste len hold nemcina. Doma alebo ked sme sami (aj na ulici) mame zvysne dva jazyky.
@yanni To porovnanie s pohybom tu dobre sadne. Totiž, keď si dieťa sadne na bicykel, buď vie pedálovať a udržiavať rovnováhu, alebo to ešte nezvláda a často padá. Tie časté pády sú potom jasný prejav toho, že sa bicyklovať nevie. Cieľom reči je, aby som vedela predať informáciu inému človeku. A na to, aby som informáciu predala a bola správne pochopená, vôbec nepotrebujem hovoriť bezchybne - úplne mi stačí jednoduchá slovná zásoba, ktorú zdravé dieťa pochytí v priebehu pár týždňov. A je jedno, či to slovo použije s nesprávnou predložkou alebo s jemne odlišnou výslovnosťou - ostatní pochopia, takže dieťa splnilo cieľ reči a vôbec si neuvedomuje, že hovorí nesprávne. Tie neskoršie korekcie v jazyku sú potom už len výsledkom posiĺňovania správnych vzorov, lebo ich dieťa počulo veľa krát.
Keďže autorka tvrdí, že jej dieťa komunikuje slovensky primerane veku, tak problém nemôže byť v jazyku ako takom. Iné by bolo, ak by mal problémy aj so slovenčinou.
Inak tiež mám v okolí množstvá trojjazyčných detí, vrátane vlastných. A drvivá väčšina z nich prichádza do jaslí/škôlky bez znalosti miestneho jazyka. Mnohé z nich po nástupe do škôlky začnú naopak ignorovať materinský jazyk.
@mimikas Ale nie v takom veku z dôvodu, že nechcú spraviť chybu v jazyku. To by totiž prestal hovoriť aj materinským jazykom. On ešte reč neanalyzuje ako dospelý, čo sa jazyk učí a premýšľa, aký má byť správny slovosled, akú koncovku má datív a či má použiť určitý alebo neurčitý člen. V takom veku ešte veľa detí dokonca mieša jazyky až do takej miery, že na slovo z jedného jazyka použije gramatické pravidlo iného jazyka a vôbec mu to nepríde divné (napr. tri mačkys, der strom, runningujem k tebe, daj mi objatie atď.) Problém nebude v tom, že mu nejde jazyk ako taký, ale ten, že má problém rozprávať v škôlke. Ak by boli na Slovensku len s jedným jazykom, čelili by rovnakému problému.