Večerné záchvaty 6-ročnej dcérky
Ahojte,
dcérka 6.ročná mala operáciu v nemocnici. Zvládla ju celkom dobre. Bola som s ňou i ja hospitalizovaná, ale po 3.týždňoch od operácie mi začala mať záchvaty večer pred spaním. Je proste agresívna a rozhadzuje i veci. Pred tým bolo všetko v poriadku, ale už v nemocnici začala byť úzkostlivá. Manžel mi reaguje tým, že ju chce biť a hádame sa. Ja mu vysvetľujem, že za to nemôže a musíme dať vyšetrenie psychologické, čo sa s ňou deje.
Záchvaty sa vyskytujú dosť často večer a on nič iné nerobí len vybehne za ňou zo spálni a chce ju biť a kričí po nej veľmi. Dookola mu opakujem, že sa má ovládať a nie ju trestať. Neviem čo s ním...
Vďaka za vyjadrenia.
Stručné zhrnutie
- Večerné záchvaty agresivity u 6‑ročného dieťaťa sa v diskusii opisujú ako náhly začiatok po hospitalizácii alebo operácii, vrátane úzkosti, hádzania vecí a problémov s emocionálnou reguláciou.
- Diskusia jednotne odporúča psychologické vyšetrenie dieťaťa u detského psychológa a zároveň odporúča zvážiť psychologickú pomoc pre otca, ktorý pri záchvatoch kričí alebo hrozí fyzickým trestom.
- Uvedené možné príčiny zahŕňajú pooperačnú alebo nemocničnú traumu, snahu upútať pozornosť/hranice (rozmaznanosť) a iné psychické ťažkosti; odporúčané riešenia zahŕňajú rozhovor mimo krízy, prípravu dieťaťa pred hospitalizáciou a odborné vyšetrenie.
Najčastejšie otázky
Q: Kedy mám zobrať 6‑ročné dieťa k psychológovi kvôli večerným záchvatom?
A: Ak sa u dieťaťa objavujú časté večerné záchvaty pred spaním, hádzanie vecí alebo zvýšená úzkosť, zvlášť ak začali tri týždne po operácii alebo hospitalizácii, diskusia odporúča psychologické vyšetrenie u detského psychológa.
Q: Môže hospitalizácia alebo operácia spôsobiť u 6‑ročného dieťaťa agresívne záchvaty?
A: V diskusii sa uvádza, že hospitalizácia alebo pobyt v nemocnici môže viesť k pooperačnej úzkosti alebo traume, ktorá sa môže prejaviť zvýšenou agresivitou; preto sa odporúča overiť, či dieťa v nemocnici nezažilo niečo traumatizujúce.
Q: Ako sa dieťa má pripraviť na operáciu alebo hospitalizáciu, aby sa predišlo úzkosti?
A: Diskutujúci odporúčajú dieťa pred hospitalizáciou pripraviť vysvetlením jednoduchými slovami (napr. „áno, možno to bude trošku bolieť, ale dostaneš tabletku a hneď to prejde“), poskytnúť úprimné a upokojujúce informácie a zaistiť podporu rodiča počas pobytu.
Q: Čo robiť, ak otec pri záchvatoch kričí alebo chce dieťa fyzicky trestať?
A: Diskusia jednoznačne neodporúča fyzické tresty a navrhuje, aby rodič vyhľadal psychologickú pomoc; odporúča sa kontrolovať rodičovské reakcie, upokojovanie dieťaťa a konzultácia s odborníkom (detský psychológ).
Q: Môže byť večerná agresivita u 6‑ročného dieťaťa len „rozmaznanosť“?
A: V diskusii sú protichodné názory: niektorí účastníci označili správanie za snahu upútať pozornosť a hranie si na hraniciach, iní ho považujú za príznak traumy alebo psychického problému, pričom odporúčané riešenie je psychologické vyšetrenie.
Q: Ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré má záchvaty, aby sa otvorilo?
A: Odporúčaný prístup v diskusii je hovoriť s dieťaťom mimo stavu záchvatu, vytvoriť bezpečnú atmosféru, pýtať sa jemne na pocity a zážitky z pobytu v nemocnici a zvážiť preventívne vyšetrenie u detského psychológa.
Závery z diskusie
Zhoda
- Psychologické vyšetrenie dieťaťa u detského psychológa je odporúčané riešenie pri náhlych večerných záchvatoch po hospitalizácii.
- Fyzické tresty voči dieťaťu sa v diskusii považujú za nevhodné a namiesto toho sa odporúča odborná pomoc pre rodiča a pokojné upokojovanie dieťaťa.
Sporné názory
- Niektorí účastníci považujú večernú agresivitu za snahu upútať pozornosť alebo rozmaznanosť a navrhujú prísnejší rodičovský prístup; iní ju považujú za prejav traumy alebo psychického problému a odporúčajú vyšetrenie a terapiu.
- Niektorí tvrdia, že dieťa v tomto veku dokáže slovne vysvetliť svoje pocity, zatiaľ čo iní tvrdia, že 6‑ročné dieťa nemusí byť schopné vyjadriť závažné zážitky z nemocnice.
Otvorené otázky
- Stalo sa v nemocnici niečo konkrétne, čo by mohlo dieťa traumatizovať, a ak áno, čo presne?
- Ako postupovať pri upokojovaní dieťaťa večer pred spaním, ak bežné rozhovory nepomáhajú?
- Ako zabezpečiť, aby rodič, ktorý stráca kontrolu a hrozí násilím, vyhľadal pomoc bez ďalšieho zhoršenia situácie?
- Kedy je potrebné zvážiť konzultáciu s psychiatrom alebo začatie terapie po posúdení psychológa?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychologické vyšetrenie,detský psychológ,psychoterapia,psychiater,pooperačná úzkosť,trauma,emocionálna regulácia,príprava dieťaťa pred hospitalizáciou,epileptický záchvat
Miesta a osoby
žiadne
presne ako pisu baby, ako sa ma dieta ukludnit ked vidi vrieskajuceho a mlatiaceho okolo seba otca??? mozno by to pomohlo aj jemu ist k psychologovi co sa s nim deje...
Mala si to riesit hneď u lekárky, muz tiez straca nervy ked je taka necuduj sa tiez je to len clovek
Ahoj, no neviem, ale ak by bola moja 6- ročná dcéra každý večer bez príčiny ,,agresívna a rozhadzovala by veci,, okolo seba, teda bez príčiny by robila takýto cirkus, tiež by som nebola ako rodič nadšená. Možno to nemá ani súvis s tou operáciou, 3 týždne po nej sa mi zdá na prejavenie akejsi pooperačnej úzkosti (vo forme agresivity 🤔) ako dlhá doba, skôr mi to príde ako rozmaznanosť a snaha na seba nejako upozorniť, skúšať hranice, čo si môže na rodičov dovoliť. Normálne by mi musela vysvetliť, prečo tak vystrája, veď je už dosť veľká, aby vedela vysvetliť, prečo sa takto správa...a behať za psychologičkou s každou nezvládnutou situáciou s dieťaťom 🤔 A možno je z vás oboch zmätená ešte viac, otec kričí, Ty ju obhajuješ, on ju chce biť, Ty ochrániť... Ja budem teraz krutá, ale ak by takto večer vystrájalo bez príčiny (a vysvetlenia, prečo to robí) moje dieťa a dohovor by nepomohol, tiež by som mu pohrozila, že ak neprestane, dostane na zadok alebo nejaký trest 🤷♀️
@danyelia dufam, ze nemas deti🤦. 6 ricne dieta toto akoze podla teba robi z pasie? Naramne ho to bavi?
@stanislavicenka No práveže deti mám a to rovno 4 😁 Ale žiadne mi nikdy takto nevystrájalo. Agresívne 6- ročné dieťa už nie je bábätko, aby nevedelo vysvetliť svoje zvláštne a nevhodné správanie - a áno, sú aj deti (nemyslím konkrétne toto dievčatko...) ktoré takéto cirkusy robia z pasie a baví ich to...
Nebola si na ňu pred a po operácii veľmi úzkostlivý veľmi si ju ľutovala vola si k nej oveľa oveľa milšia a aj benevolentná? Len ma tak napadlo či
@danyelia nemá pravdu keď hovorí že dievčatko môže byť rozmaznané. Maj na mysli nechce byť boh v rodine. Ak veľmi upriamiť pozornosť a starostlivosť na dieťa tak že mu všetko dovolíš a akoby z neho urobíš bozika v rodine, tak dieťa môže dostať veľký strach že rodičia sú slabí. A že ho neochránia. Vtedy môže takto reagovať zlobou. Možno to nie je vás prípad ale viem že take prípady sú a počul som to vravieť nejakeho psychologa dokonca tu na koniku. Kričať na ňu manžel nesmie. Ale ani ju ľutovať že to je z operácie. Poraďte sa s psychologičkou. Možno je to úplne nieco iné. A myslíš že mohla v nemocnici zažiť niečo veľmi zlé? Traumu? Pocit samoty napríklad? Lebo samotná operácia by nemala spôsobiť traumu. Skôr veci okolo nej.
@slovakboy Áno, možno by stačilo aj upozornenie prísnejším hlasom...ja mám len v poslednej dobe pocit (aj z toho čo vidím ráno v škôlke), že deti čoraz viac ,,točia,, s rodičmi, strašne veľa si k nim dovoľujú, neposlúchajú ich a tí rodičia si nechávajú v pohode skákať po hlave, veď sa nič nedeje, sú to ,,len deti,, 🙄 A potom, keď si na to zvyknú, je ťažké niečo vo výchove zmeniť...
@danyelia 6 ricne deti nie. Boze, to snad nie je pravda, ze je tu zena so 4mi detmi, ktora porovnava spravanie, uvazovanie, a kalkulovanie dospeleho so 6 rocnym dietatom, ktore ma evidentne problem z niecoho prameniaci.
@autorka, nebola dcera nejaku chvilu, vysetreniu bez teba? Moze mat skutocne aj traumu z noci, ze nebudes pri nej. Ze sa boji byt sama.
A tvoj manzel Kona uplne z cesty. Rozmyslam, ci jemu by pomohla facka, ked zrazu by nevedela co so sebou.
Dcera je tiez clovek, ktory ma narok na svoje emocie.
Kolko to vecer pred spanim trva? Ako ju upokojis?
@stanislavicenka A Ty, prosím Ťa, máš deti? Lebo ak píšeš, že ,,dieťa má nárok na svoje emócie,, - kde je teda tá hranica, keď treba tie emócie usmerniť? Ok, ak teraz v návale (nevysvetliteľnej) agresivity hádže okolo seba plyšáky, no čo ak to neskôr budú taniere a poháre v kuchyni, ktoré bude hádzať po rodičoch a súrodencoch? Aj vtedy si povieš, že ,,dieťa má nárok na svoje emócie,,? Ak začne bezdôvodne biť deti v škôlke (aktuálna vlastná skúsenosť so synovou 5-ročnou spolužiačkou) aj vtedy si povieš, že je to v poriadku? Ak takéto agresívne dieťa ublíži bezdôvodne Tvojmu dieťaťu (lebo sú to predsa jeho emócie...) bude to pre Teba úplne v poriadku? Teda rodič nemá mať žiadne hranice a musí rešpektovať nezvládnuté (a často aj rozmaznané dieťa) v každom prípade? Aj keď bude mamu biť, pľuť na ňu, ťahať ju za vlasy? Dieťa si fakt môže robiť, čo len chce? Veď nech idú k psychologičke a ak tá potvrdí istú poruchu u dievčatka, chápem
@beata_k ,,Matka roka,, porodila svoje štvrté dieťa v II.štádiu rakoviny, 3- ročný syn bol po urologickej operácii, 3- ročnú dcéru museli oživovať po ťažkom epileptickom záchvate a mesiac sme spolu strávili na neurológii, ale čuduj sa svete, nikto z nás netrpí agresívnymi večernými záchvatmi, s týmto skúsenosť fakt nemám...
@danyelia 6-rocne dieta sa na seba snazi uputat pozornost z dôvodu, ze nevie vyjadrit, co mu je a potrebuje pomoc. Ked napr. nejake dieta v tomto veku sikanuje v skole druhe deti je na tom psychicky z nejakeho dôvodu horsie ako tie, co ich sikanuje. Agresivita v detoch sa neprebudi len tak znenazdajky a neprameni z "rozmaznanosti" ako to ty nazyvas, ale z toho, ze dieta ma nejaky psychicky problem. A nie, 6-rocni nerobia zle z pasie. Toto ti povie kazdy detsky psycholog. Moje dieta, aj ked mensie, tiez hadzalo veci okolo seba, lebo este nema vyvinutu emocionalnu regulaciu a rodicia su na to, aby pomahali dietatu tie emocie regulovat a tym ich ucili do buducnosti ako to urobit. Moja ma 4 a na nej to perfektne funguje, je ovela kludnejsia ako byvala kedysi. To dievca ma asi nejaky nespracovany zazitok z nemocnice. Btw. to, ze tvoje deti nie su agresivne, neznamena, ze su psychicky v poriadku. Moze sa to kludne prejavit az neskôr, taketo nespracovane zazitky si chodia ludia riesit este v dospelosti s psychoterapeutom a v horsom pripade aj psychiatrom. Osobne, keby malo moje dieta take zazitky ako mali tie tvoje, tak by som isla za tym detskym psychologom aj preventivne.
@beata_k Vidím ale, že Ty máš pochopenie pre všetky duše sveta 😊 Ja deti milujem, svoje aj cudzie, no trvám na tom, že 6-ročná dušička (ak samozrejme netrpí nejakou psychickou poruchou) dokáže vlastnej mame povedať, prečo tak vystrája...a ak nie, treba ju čo najrýchlejšie zobrať k psychologičke, nech sa kvôli nej netrápi celá rodina...
Niečo sa jej v tej nemocnici stalo? Bola si s ňou celý čas alebo jej mohol niekto niečo urobiť? s čím bola hospitalizovaná?
Podľa mňa ide o to pochopiť, prečo to začalo. Predtým zrejme také stavy nemavala, tak si nemyslím, že začne len tak bez príčiny
@beata_k Tak ja už fakt neviem, buď je to dieťa rozmaznané, alebo má určitú formu psychickej poruchy, ktorú zrejme najlepšie odhalí psychológ po vyšetrení...čo také zlé som napísala? 6- ročné dieťa a 3 týždne po operácii je zrazu agresívne, hádže oko seba veci. Ale je to úplne v poriadku, musíme to rešpektovať...Ok, pekný večer aj Tebe...
To by bolo, aby sa to tu nakoniec nezvrhlo na osocovanie a hadku🙏.
Neviem, co presne znamena, ze je agresivna? Pises, ze hadze veci, neviem, co este robi...
A s nou si sa o tom bavila? Nie vtedy, ked to robi pravdaze. Sest rocne dievcatka uz byvaju dost rozumne. Boji sa niecoho, ma strach...?
Moj syn maval tiež taketo stavy (teda neviem ci presne to iste, ale on zacal kricat, jacat, behat, vsetko negoval) , ale nebol v nemocnici, ani nic podobne. Uz som na neho prišla, ale on je sotva trojročný, tak neviem, ci ti to pomoze. Ak chces, napisem ti to. A moj muz z toho bol tiez na prasky a ja som ho len tisila. Ako chapem aj jeho, on pride domov a maly len vyrevuje a robi zle. Ale bitka a krik to neriesia. No clovek uz fakt skusa vsetko, ked je to kazdy den.
@scorpionflower1 Ahoj, naozaj 6-ročné dieťa, bežný školák, žiak prvej triedy nevie slovami vyjadriť svoje pocity, čo ho trápi a čo cíti? Nehovorím, že moje deti sú dokonalé, to nie - no 4-ročný syn so mnou normálne komunikuje, povie, čo cíti, čo chce, čoho sa bojí, čo sa mu páči, nepáči...A zase nevidím dôvod vodiť moje deti po psychológoch, pokiaľ na to nie je dôvod, naozaj nemajú žiadne traumy z našich životných situácií, stále sme sa snažili brať všetko pozitívne a s humorom...a aj deti to tak brali. Všetko je o prístupe rodičov, keď mi vypadali vlasy po chemo, spolu sme sa s chlapcami smiali na tom, že máme aspoň rovnaké účesy 🤭 A oni to fakt brali s humorom! Veď keby som pred nimi nariekala, robili by to tiež! Rodič je šéf, nie dieťa...
@bluka2 Ahoj, nehovorím, že to nie je možné, no teraz mi to príde trošku pritiahnuté za vlasy, aby mal slovenský lekár dôvod a túžbu zneužívať 6-ročné dievčatko- kedy, kde a ako by s ňou bol sám? Na operácii, počas či po nej? Keď s ňou bola mamka hospitalizovaná? Logicky, to by bolo skôr to dievčatko ustráchané a bojazlivé, ako agresívne...Ja ale nie som psychológ, veď ak je to také vážne, už to dávno to malo byť riešené s ním a možno by už bolo po probléme...
@bluka2 Ak sa jej stalo (nedajbože) niečo nepríjemné, čo súvisí s jej stavmi, prečo o tom mame nepovie, ak s ňou má normálny priateľský vzťah? O tom by sa dalo filozofovať dlho...do mňa deti každú chvíľu ,, hučia,, svoje zážitky, čo prežili za deň, či už príjemné, alebo aj to, čo ich nazlostilo, ale tak chápem, každé dieťa je iné 🤔
Zobrať k psychologické, myslím muža