Čo sa to stalo základným školám od 90. rokov?
Rád by som otvoril diskusiu o tom, ako sa zmenilo základné školstvo od 90.tych rokov. Mám dieťa v 2. ročníku ZŠ a sa nestačím čudovať, čo všetko sa dnes od detí očakáva.
Začnem matematikou. Deti sa učia základné aritmetické operácie pomocou množstva rôznych postupov a techník - jedna nestačí. Rozumiem myšlienke, že každému dieťaťu môže vyhovovať iný postup a potom si vyberie svoj vhodný. Lenže paradoxne musia ovládať všetky. A samozrejme, sú z nich aj pravidelne skúšané.
Ďalším problémom je podľa mňa samotná kvalita učebníc a pracovných zošitov. Je úplne bežné, že knihy ponúkajú množstvo originálnych úloh, ale každá vyžaduje úplne iný spôsob uvažovania alebo matematický postup. A to je problém už od prvého ročníka. Čiže žíak tak musí pri každej úlohe najprv pochopiť, čo sa od neho vlastne očakáva, identifikovať správny postup a až potom začať počítať. Mám pocit, že kopec času a mentálnej kapacity sa dá nie na samotné precvičovanie matematiky, ale na lúštenie zadaní a prepínanie medzi rôznymi postupmi. Toto mi príde veľmi neefektívne, kedže v pre tento vek by som očakával zameranie na zvládnutie základov aritmetiky a nie nekonečnú variáciu príkladov. A takto sa postupuje ako na hodinách v škole, tak aj pri domácich úlohách.
A netýka sa to len matematiky. Narazil som aj na úlohy napr. zo slovenčiny, ktoré mali zadanie nedostatočné alebo prinajmenšom mätúce. Niektorí rodičia sa priznali, že ani oni tým zadaniam nie vždy rozumejú. Niekedy rozmýšľam či autori kníh dostatočne zohľadňujú vek detí, pre ktoré ich pripravujú.
K tomu množstvo domácich úloh. V prvom ročníku sme trávili domácimi úlohami, čítaním, pracovnými listami, dodatočným precvičovaním, učením básničiek a kadečím iným približne 1 až 1,5 hodiny takmer každý deň. Dieťa pritom navštevuje aj družinu. V prvom ročníku si tam domáce úlohy spočiatku nerobili, takže všetka príprava zostávala na doma. Odkedy si úlohy môžu vypracovať v družine, je to o niečo lepšie, ale aj tak musím úlohy pravidelne kontrolovať, pretože ich má často nesprávne vypracované. Dokonca sa nám stalo, že ani pani vychovávateľka správne nepochopila zadanie domácej úlohy a následne sme museli celé prepisovať 🙂 A úprimne, ani sa jej veľmi nečudujem, keď vidím, ako sú niektoré úlohy formulované.
Potom je tu množstvo učebníc. Keď si spomeniem na vlastnú prvú triedu, tak v taške som mal iba šlabikár a pár zošitov. Ani si nepamätám, žeby som si vôbec prehadzoval zošity a knihy. Proste s tým obsahom som chodil do školy každý den a zošit som menil len ked som ho vypísal. Dnes má dieťa niekoľko kníh a pracovných zošitov na matematiku, slovenčinu aj ďalšie predmety a k tomu klasické zošity a rôzne pracovné listy. Od prvého ročníka sledujeme rozvrh ako písmo sväté a prehadzujeme knihy neustále. Teraz v druháku to už nechávam na dieťa, aj ked si niekedy niečo omylom nezoberie, fakt už nemáme kapacitu robiť všetko na 100%. Občas mám pocit, že len samotné sledovanie toho, čo treba kde vypracovať a čo si pripraviť, je samostatná disciplína.
Pokiaľ si dobre pamätám, v prvom ročníku som ja mal maximálne štyri hodiny denne. Moje dieťa malo už v prvej triede minimálne jeden deň s piatimi vyučovacími hodinami. Teraz v druhom ročníku má tri dni v týždni po päť hodín a zvyšné dva dni po štyri. No najhoršie je na tom to, že sa v škole stále nestíha. Neustále sa preberá nové a nové učivo, rýchlo sa postupuje ďalej, pretože treba stihnúť osnovy. Tempo je také rýchle, že sotva sa deti naučia jeden postup, už prichádza ďalší. K tomu pravidelné písomky (2 aj 3 týždenne), do toho skúšanie a neustále niečo nové a ďalšie úlohy. Pripomína mi to ako nekonečný šprint v nejakej nadnárodnej korporácii.
Myslím si, že tento tlak pociťujú aj samotní učitelia. Majú predpísaný osnovy, obsah, ktorý potrebujú prebrať a zjavne obmedzený čas. Tlak sa potom prenáša na deti a na rodičov, ktorí musia doma dobiehať, precvičovať a upevňovať to, na čo v škole zjavne nie je dostatok priestoru.
Samostatnou kapitolou je známkovanie. Z vlastného detstva si pamätám, že minimálne v prvom ročníku sme žiadne známky nemali. Hodnotenie bolo symbolické vo forme pečiatok, včeličky, prasiatka atď.. Moje dieťa však dostávalo regulérne známky hneď prvého dňa. Už v prvom ročníku sa v ich triede objavovali známky od 1 až po 5. Z tohto som bol fakt v šoku. Svoju prvú trojku som dostal až vo štvrtom ročníku a dodnes si pamätám aké to bolo nepríjemné. Moje dieťa dostalo prvú trojku už v 1. ročníku. A tak sa pýtam, čo tým vlastne chceme dosiahnuť? Aký to má význam a čo tým školský systém chce vlastne dosiahnuť? Je fakt potrebné takto skoro vytvárať tlak u detí na výkon?
Nedávno som sa o tom celom rozprával s rodinnou známou, ktorá učí na súkromnej základnej škole. Keď som jej opisoval, ako to funguje u nás, vyšokovaná neveriacky krútila hlavou. U nich dávajú deťom až v treťom ročníku jednu domácu úlohu týždenne a takéto tlaky na deti údajne nemávajú. Známkovanie majú tiež laxné a primeranejšie veku dieťaťa.
A teraz porovnanie s mojou situáciou, keď som navštevoval školu ešte v 90.tych rokoch. Prvé 2 ročníky sme sa samozrejme učili, ale iba v škole. Dokonca aj družina bol priestor na hry a zábavu. Nemával som absolútne žiadne domáce úlohy, tie prišli až od 3. ročníka. Pre istotu som si to overoval s rodičmi, tí mi potvrdili že si ma preskúšali tak raz za mesiac a aj to tak symbolicky či viem niečo prečítať, spočítať. To je neporovnateľné s tým koľko musíme dnes s deťmi tráviť času nad knihami. Ak sa dieťa učí v škole 4-5 hodín, potom nasledujú aktivity v družine a doma min ďalšia hodina prípravy na druhý den, už im neostáva čas ani na oddych.
Čo ma však zaráža najviac, je či toto všetko vôbec prináša lepšie výsledky. Fakt tie deti potrebujú poznať všetky techniky toho istého výpočtu? Je nevyhnutné spracovávať také kvantá úloh, používať toľko rôznych materiálov a neustále preverovať deti písomkami, diktátmi, skúšaním?
Ešte jedna vec, ktorú veľmi nechcem rozoberať, ale nedá mi ju nespomenúť a to je organizácia samotných škôl. Áno, dnes máme čipy, edupage, mobily, ale keď porovnávam samotné fungovanie školy, nemám pocit, že by sa organizácia nejako zásadne zlepšila. Dokonca by som povedal, že mi pripadá horšia. Mám pocit, že školám často chýba profesionálnejšie organizačné a manažérske riadenie. Nemyslím to ako útok na pedagógov, ale byť dobrým učiteľom ešte automaticky neznamená byť dobrým manažérom. Už nástup do prvého ročníka bol zážitok. Info prichádzali postupne, často neúplné. Pritom by stačilo pripraviť jeden dokument na webe školy, kde by si rodič našiel všetko čo treba zabezpečiť, zistil ako funguje družina, stravovanie, vyzdvihovanie detí a pod. Ale to by bolo asi príliš jednoduché 🙂
Pri pohľade zvonka sa mi zdá akoby si každý v škole riešil svoju vlastnú "zbesilú" agendu. Triedni učitelia sa snažia stíhať učivo, osnovy a kopec administratívy. Vychovávatelia pripravujú programy, aktivity a vystúpenia. Popritom sa organizujú rôzne krúžky, ktoré sú pre učiteľov jeden z mála možností si niečo privyrobiť, čo je úplne legitímne. A aj ked všetky tie aktivity dávajú zmysel samostatne, ako celok mi to príde v konečnom výsledku nedomyslený chaos a školský systém ignoruje celkovú záťaž žiakov, učiteľov ale aj rodičov.
A to sme zakúsili iba prvý a začiatok 2. ročníka. Mám vážne obavy ako to bude pokračovať vo vyšších ročníkoch a ako budeme riešiť situáciu, keď naše mladšie dieťa nastúpi do školy tiež. Predstava, že obe deti budú zrazu potrebovať rovnaké množstvo času na školskú prípravu súčasne ma úprimne desí. Už teraz fungujeme dosť na hrane.
Aj ked vidím, že učitelia sa snažia robiť svoju prácu čo najlepšie a fakt v dobrej viere, mám vážne výhrady k nastaveniu školského systému. Ten sa tak skomplikoval a zahltil, akoby sme v ňom zostali všetci uväznení. Celé mi to pripomína psa, ktorý sa donekonečna naháňa za vlastným chvostom. Všetci sú neustále v pohybe, vynakladajú maximálne úsilie, ale nie som si vôbec istý, či sa tým niekam skutočne posúvame a ak tak či tým správnym smerom.
Mňa by zaujímala tá úloha z druhého ročníka, ktorú nepochopila ani vychovávateľka, ani rodič. Môžeš ju odfotiť?
@anonym_270e8e tych je, napr. Matematicku pyramidu tu nechape kopa mamiciek.
V 90tkach bezne mali 5hodin aj prvaci 1-2dni v tyzdni.
Bola ucebnica pracak a zosit na kazdy predmet.
Chodil si na zvlastnu skolu, ked ste nemali DU ani citat doma si nemusel.
Moj syn ulohy mal, pisat citat a pocitat. Z prvouky 1-2cvicenia.
Za 20 minut hotovo.
Ako to dnes robia tie deti ktore maju este hudobku a sportovy kruzok 4x do tyzdna?
@guiseppinka na Slovensku by rodicov mrdlo z takeho pristupu😲🙂
uz len naznak napadu, ze skola bude striktne pridelena by sposobila,vzburu,
ale viem, ze v Nemecku je npr. bezne mat z telesnej 4. u nas by to nerozdychali
rodicia.
@kofa77 no to ano. My mame u nas v meste 3 skolky - je presne urcene, ktore ulice patria do ktorej skolky, sanca zapisat na inu neexistuje, jedine ak do nej zacal chodit surodenec a pocas toho sa prestahovalo, tak by sa vedela urobit vynimka...
Kolegyna sa teraz stahovala (menili okres) a do novej skoly nemohla nastupit uz v septembri, aale az ked sa prihlasili v novom bydlisku na pobyt - do konca oktobra bola v starej skole, od novembra prestupila do novej... nemas sancu sa vyhadat.
@euka210 Ďakujem za reakciu, toto je veľmi zaujímavé porovnanie, najmä keď už máte tri deti na druhom stupni. Vidím u vás veľa podobných paralel ako nechávanie si časti kníh v triede, streda bez domácich úloh (aj keď sa to nie vždy dodržiava) či nejednoznačné úlohy ale sú tam aj rozdiely. Postreh s lepšou organizáciou je veľmi dobrý. Veľkosť školy asi bude mať zásadný vplyv na schopnosť to celé zmanažovať. My chodíme do školy, ktorá ma asi aj cez 900 detí..
@stanyko tak to mate riadne velku školu, my tak do 400 žiakov, 2 triedy v ročniku.
@anonym_270e8e tych je, napr. Matematicku pyramidu tu nechape kopa mamiciek.
V 90tkach bezne mali 5hodin aj prvaci 1-2dni v tyzdni.
Bola ucebnica pracak a zosit na kazdy predmet.
Chodil si na zvlastnu skolu, ked ste nemali DU ani citat doma si nemusel.
Moj syn ulohy mal, pisat citat a pocitat. Z prvouky 1-2cvicenia.
Za 20 minut hotovo.
Ako to dnes robia tie deti ktore maju este hudobku a sportovy kruzok 4x do tyzdna?
@natalka13 autor mi pre istotu neodpovedal, tak teraz neviem, či len múti vodu alebo si z toho množstva nepochopených zadaní nevie vybrať 🤷♀️ taká matematická pyramída v druhom ročníku v číselnom obore do 20 je naozaj náročná záležitosť. Otázkou je, či ide o nezrozumiteľnú formuláciu zadania, alebo je chyba niekde inde 🤪
@anonym_7dd170 Presne na toto som narážal. Pedagogické a manažérske schopnosti sú dve úplne iné veci. Samozrejme, aj učiteľ môže byť dobrým manažérom, ale potreboval by reálnu skúsenosť mimo školského prostredia. A celkovo v prípade školstva sa venuje málo pozornosti profesionálnemu riadeniu...
@stanyko ak by bola zena riaditelka, mohla by byt aj pedagogicka. Ale tuto variantu som nezazila. Lebo povedzme si pravdu, zeny menezujeme svoju rodinu vo vacsine pripadov.
Mňa by zaujímala tá úloha z druhého ročníka, ktorú nepochopila ani vychovávateľka, ani rodič. Môžeš ju odfotiť?
@anonym_270e8e Išlo o úlohu zo slovenského jazyka, kde mali deti pri slovách ako napr. "džús" určiť počet písmen a hlások. Tam bol zámer hlavne na ch, dz, dž ako jedno písmeno a jedna hláska, a nie dve. Pokiaľ si dobre spomínam, vychovávateľka si pomýlila hlásky so slabikami. A tak v slove "džús" do kolónky pre hlásky vypočítali 1 a nie 3. Keď som potom úlohu doma kontroloval, tak mi bolo povedané, že to takto spravili na jej pokyn v družine. No stáva sa...
@stanyko tak ti odporúčam prečítať si po sebe ten tvoj nekonečné dlhy príspevok, lebo presne to tvrdíš. Treti odsek - množstvo mentálnej kapacity žiaka sa vydá na lustenie zadania. Bez pochopenia zadania si asi taKo precvici tie matematické zručnosti.
@anonym_e8009a Vyzerá to, že vážny problém s "pochopením zadania" a porozumením písaného textu máš práve ty. Už ti druhýkrát vysvetľujem, že nekritizujem potrebu porozumieť úlohe, ale neprimerané množstvo a rôznorodosť úloh pre deti.
Ak žiak ešte nemá zvládnuté základy aritmetiky, iba hlupák bude obhajovať zaťažovanie detí lúštením desiatich rôznych typov príkladov namiesto precvičovania samotného počítania.
A k tomu môjmu „nekonečne dlhému“ príspevku, ktorý má približne 1 300 slov. Ak je to pre teba ako dospelého človeka neúnosne veľa textu, tak vedz, že moje dieťa dostáva pravidelne len na domácu úlohu čítať texty s rozsahom 400 až 500 slov a s požiadavkou čítať to rovno 3-krát a nahlas. Ale to ti asi príde pre prváka či druháka primerané, aj keď sám nedokážeš text rovnakého rozsahu ani dočítať, že? To je teda ale irónia.. 🙂
@stanyko Neviem ako sa pomenili ucebnice za ostatnych 10 rokov - ale ver mi, ze aj vtedy boli prepnuti ludia, co trapili kazde poobedie deti ulohami a ucenim. Chudatka deti. Ved chapem, ze potom nie kazde bude mat jednotky/dvojky. Ale dokedy udrzia taketo znamky? Budu sa s nim ucit aj v 7.triede? Ci tam to uz bude jedno? Aha, jasne, zabudla som aky je teraz silny trend doucovani. Lebo uspesni rodicia musia mat uspesne deti. Moji nemali ziadne doucovanie a tlak na uspech a predsa sa obaja dostali na osemrocne gymnazium. Ked sa minule o tom v skole rozpravali, tak takmer vsetci chodili na doucko. Tato najnovsia reforma sa mi paci. Ma dat sancu aj menej sikovnym detom. Idu pomalsie, maju viac casu si prechadzat rozne sposoby riesenia. Ze to prepnuti rodica vezmu tak, ze teraz 4h poobede trapia dieta, je druha stranka veci. Nie nemusi vediet dokonle vsetky sposoby. Ano, ma si vyskusat a naucit sa vsetky, aby si vedel vybrat najslepsiu. To neznamena, ze nema tovit chyby, nema sa mylit a ma robit ulohy celey podvecer. Skus zvolnit, zobrat radsej dieta na prechadzku a na rodikcu povedz, ze bud si stihnu spravit ulohy v skolskom klube alebo jednoducho ulohu dieta nedonesie. Ved sa zastante tych deti.
@anonym_126be9 Verte mi, že ja by som veľmi rád zvoľnil 🙂 Lenže my sa nesnažíme o samé jednotky ani o dokonalé výsledky. Snažíme sa vôbec zvládnuť požiadavky a držať krok s nastaveným tempom, ktoré podľa mňa začína byť neúnosné a už som to tlmočil ako aj ďalší rodičia ale bez výsledku.
Píšete, že dieťa nemusí dokonale ovládať všetky spôsoby výpočtu. Lenže bohužiaľ musí, pretože sa pravidelne skúšajú. Nie je to len o tom, či dieťa daný postup zvládne dokonale. Ak ho ovláda, môže dostať jednotku či dvojku. Ak ho neovláda, veľmi ľahko skončí pri štvorke alebo päťke pretože to nemá ako zvládnuť ani tipovaním.
Bežne mávame aj dve písomky týždenne. A to sa stále bavíme o druhom ročníku základnej školy🙂
A takto, určite si s deťmi neriešime nejaké osobné ambície. Ešte na zápise som sa naivne tešil, že prvé dva ročníky budú idylka ako si to pamätám z detstva 😂. A že až niekedy od 3. ročníka sa začneme učeniu venovať serióznejšie. No tudle! Prvé dni školského roka ma hneď prebrali do reality 😂
@anonym_126be9 Verte mi, že ja by som veľmi rád zvoľnil 🙂 Lenže my sa nesnažíme o samé jednotky ani o dokonalé výsledky. Snažíme sa vôbec zvládnuť požiadavky a držať krok s nastaveným tempom, ktoré podľa mňa začína byť neúnosné a už som to tlmočil ako aj ďalší rodičia ale bez výsledku.
Píšete, že dieťa nemusí dokonale ovládať všetky spôsoby výpočtu. Lenže bohužiaľ musí, pretože sa pravidelne skúšajú. Nie je to len o tom, či dieťa daný postup zvládne dokonale. Ak ho ovláda, môže dostať jednotku či dvojku. Ak ho neovláda, veľmi ľahko skončí pri štvorke alebo päťke pretože to nemá ako zvládnuť ani tipovaním.
Bežne mávame aj dve písomky týždenne. A to sa stále bavíme o druhom ročníku základnej školy🙂
A takto, určite si s deťmi neriešime nejaké osobné ambície. Ešte na zápise som sa naivne tešil, že prvé dva ročníky budú idylka ako si to pamätám z detstva 😂. A že až niekedy od 3. ročníka sa začneme učeniu venovať serióznejšie. No tudle! Prvé dni školského roka ma hneď prebrali do reality 😂
@stanyko tak tomu nerozumiem nejdú už podľa nového kurikula? Do tretieho ročníka ani písomky písať nemusia. Nemá to byť hravé? Každá škola inak jak v Kocurkove.
@stanyko u nás si robia úlohy v družine. V prvom polroku1.tried dostával často na úlohu naučiť sa básničku, takú stvorriadkovu. Tú sú zväčša pamätal zo školy a doma sme si ju zo dva razy prešli a toľko. V druhom polroku sme venovali viac času čítaniu, ale 2-3 krát prečítať článok nám trvalo pár minút a keďže mal takmer vždy napísané úlohy v družine, ja som mu dávala ešte do plusu odpisovať pár riadkov z takých basniciek, ale to až keď poznal väčšinu písmen. Teraz v druhom ročníku je to veľmi obdobné. Každý deň precitame citanku (raz/dvakrát), skontrolujeme úlohy z družiny (do 5 minút) a pri výmene kníh mi syn porozpráva čo preberali a tým si ti zopakuje. Pre nás je to cca 15-20 minút. V prvom ročníku nám to išlo pomalšie tam to bolo 30-40 minút, ale robili sme si častejšie pauzy. V piatok dostávajú viac úloh, ale vždy sme do hodiny naučení a pobaleni. Syn patrí asi k tým šikovnejšim deťom, vyžaduje aby sa s ním niekto učil, ale pracuje samostatne, skôr mu ide o to, aby nám opisoval čo robí. Keby sme mali problémy s matematikou alebo čítaním, určite by nám to trvalo dlhšie, ale na druhej strane, ako inak sa potom zlepšiť, ak nie domácou prípravou. Ja z môjho okolia vidím skôr problém v tom, že deti majú po škole každý deň ešte krúžok a potom sú vyčerpané (aj rodičia).
@sona96 Ďakujem pekne za konkrétnu odpoveď. Myslím, že teraz už začínam rozumieť ako rozdielne školy môžu aj rozdielne fungovať. To, čo opisujete je zhruba to, čo by som na dnešnú dobu očakával a znie to pomerne primerane.
Vo vašom príspevku ma zaujala štvorriadková básnička. Pre zaujímavosť som si dokonca overil v EduPage básničku, ktorú sa naši prváci museli učiť naspamäť hneď zo začiatku roka na novembrové pasovanie. Mala 20 veršov a celkom dobre si pamätám, ako sme ju doma nacvičovali popri iných školských povinnostiach 🙂 V druhom polroku potom mali ešte na známku recitovať ľubovoľnú dvojstrofovú báseň.
Vaša skúsenosť ma zaujala, lebo evidentne je možný aj pokojnejší prvý / druhý ročník, 4o je pre deti určite zdravšie prostredie aj bez zbytočných tlakov. Problém zas ale je, že v našej lokalite sú ostatné štátne školy na tom veľmi podobne..
@stanyko ahoj. Ja som to prečítala cele a úplne s tebou suhlasim od začiatku po koniec.
Prvý stupeň ma byt o základoch. Donemoty počítať príklady klasickým spôsobom 5+1= (výsledok) a to do zošita a nie stále vysvetľovať slovne úlohy, čo v tej danej úlohe sa od dieťaťa chce, keď dieťa aj tak ešte nevie ani citat. Slovne úlohy sa majú dávať deťom keď už citat vedia a príklady im nerobia problém.. Zadania bývajú často nejednoznačné. v našich časoch boli stručne a jasne zadania.
Ďalej počítanie rovnice o jednej neznámej 2 + (voľne miesto) = 5 keď vedla príkladu ani nie je voľne miesto na napísanie výpočtu.. nie to dieťaťu ešte vysvetľovať, keď sa ešte len učí že 2+3=5.
Slovenčina. Učili sa tvrdé spoluhlásky. a hneď dvesto výnimiek kde sa píše mäkké i. písomka pre deti plná chytakov, kde sa píše mäkké i po tvrdých spoluhlaskach. Namiesto toho, aby sa utvrdzovali v tvrdých spoluhlaskach a tvrdom y 90% času učenia, tak sa všetko zmieša dokopy a pomaly sa to učí ako obojake spoluhlasky.
Rozum mi stojí nad celým školstvom, deti z toho majú guláš a potom nevedia odpovedať na tri otázky poriadne.
Prvé ročníky majú byt o základe učene vhodným spôsobom. Nie na začiatku na deti vysypať milión rôznych spôsobov a výnimiek. Tie sa majú pridávať postupne vo vyšších ročníkoch.
@natalka13 autor mi pre istotu neodpovedal, tak teraz neviem, či len múti vodu alebo si z toho množstva nepochopených zadaní nevie vybrať 🤷♀️ taká matematická pyramída v druhom ročníku v číselnom obore do 20 je naozaj náročná záležitosť. Otázkou je, či ide o nezrozumiteľnú formuláciu zadania, alebo je chyba niekde inde 🤪
@anonym_270e8e Konkrétnu úlohu, ktorej neporozumela vychovávateľka, som vám poslal dnes. Včera večer sa mi ju fakt nechcelo hľadať 🙂 Keďže pracujem a mám dve deti, nemám celý deň čas prispievať do diskusie a okamžite reagovať na každý komentár. Snáď to chápete.
@stanyko tak tomu nerozumiem nejdú už podľa nového kurikula? Do tretieho ročníka ani písomky písať nemusia. Nemá to byť hravé? Každá škola inak jak v Kocurkove.
@lulua15 Nemám to úplne overené ani som sa tým veľmi nezoberal, ale naše triedy sú údajne v nejakom prechode na nové kurikulum s tromi vzdelávacími cyklami. Od učiteľov som zachytil skôr averziu voči týmto zmenám a že im to zatiaľ pridáva iba byrokraciu.
Osobne mám pocit, že v našom školstve momentálne panuje slušný chaos a školy možno ani samy poriadne nevedia čo robiť. Výsledkom sa mi zdá hybrid starého a nového systému, kde deti majú učivu viac rozumieť, viac kriticky premýšľať, ale na to nie je vôbec čas lebo musia všetko stíhať, precvičovať a byť z toho pravidelne skúšané.
Takže namiesto zjednodušenia sa nám požiadavky skôr sčítali. Taký malý školský Frankenstein 😂
@lulua15 Nemám to úplne overené ani som sa tým veľmi nezoberal, ale naše triedy sú údajne v nejakom prechode na nové kurikulum s tromi vzdelávacími cyklami. Od učiteľov som zachytil skôr averziu voči týmto zmenám a že im to zatiaľ pridáva iba byrokraciu.
Osobne mám pocit, že v našom školstve momentálne panuje slušný chaos a školy možno ani samy poriadne nevedia čo robiť. Výsledkom sa mi zdá hybrid starého a nového systému, kde deti majú učivu viac rozumieť, viac kriticky premýšľať, ale na to nie je vôbec čas lebo musia všetko stíhať, precvičovať a byť z toho pravidelne skúšané.
Takže namiesto zjednodušenia sa nám požiadavky skôr sčítali. Taký malý školský Frankenstein 😂
@stanyko To čo popisujes je priam sikana. Ak nepomohlo sa stazovat u ucitela je nacase ist na vedenie. Po tej najnovsej reforme ma byt vyucba rste jednoduchsia. Tak ako som pisala vyssie - moje deti pred x rokmi chodili zo skoly vychillovane, hodili tasku do rohu izby a skolu neriesili. Pri druhakoch to nema byt inak. V skolskom klube nech spolu venuju 1/2 hodinku uloham a to ma byt vsetko a nie takato tyrania.
@sona96 Ďakujem pekne za konkrétnu odpoveď. Myslím, že teraz už začínam rozumieť ako rozdielne školy môžu aj rozdielne fungovať. To, čo opisujete je zhruba to, čo by som na dnešnú dobu očakával a znie to pomerne primerane.
Vo vašom príspevku ma zaujala štvorriadková básnička. Pre zaujímavosť som si dokonca overil v EduPage básničku, ktorú sa naši prváci museli učiť naspamäť hneď zo začiatku roka na novembrové pasovanie. Mala 20 veršov a celkom dobre si pamätám, ako sme ju doma nacvičovali popri iných školských povinnostiach 🙂 V druhom polroku potom mali ešte na známku recitovať ľubovoľnú dvojstrofovú báseň.
Vaša skúsenosť ma zaujala, lebo evidentne je možný aj pokojnejší prvý / druhý ročník, 4o je pre deti určite zdravšie prostredie aj bez zbytočných tlakov. Problém zas ale je, že v našej lokalite sú ostatné štátne školy na tom veľmi podobne..
@stanyko neviem aku idilku v prvych dvoch triedach si pamatas ty, ale my sme uz vtedy dostavali DU a robili sme ich doma, dodnes sa pamatam ako som sa pozerala, ze vonku snezi a ja som musela v kuchyni pri stole pisat do zosita. Brat bol vtedy uz druhostupniar a ten sa tiez nedostal na sneh a na druhy den uz bol sneh roztopeny. Nemyslim si, ze som bola jedina prvacka na Slovensku, ktora v ten den pisala DU. DU boli bezne kazdy den
@stanyko To čo popisujes je priam sikana. Ak nepomohlo sa stazovat u ucitela je nacase ist na vedenie. Po tej najnovsej reforme ma byt vyucba rste jednoduchsia. Tak ako som pisala vyssie - moje deti pred x rokmi chodili zo skoly vychillovane, hodili tasku do rohu izby a skolu neriesili. Pri druhakoch to nema byt inak. V skolskom klube nech spolu venuju 1/2 hodinku uloham a to ma byt vsetko a nie takato tyrania.
@anonym_126be9 o akej šikane prosím ťa hovoríš? vieš vôbec o čom je reforma?? často čítam, ako si ju rodičia vysvetlili po svojom a vytiahli z nej len domáce úlohy a hravú formu.
Nová kurikulárna reforma neznamená, že deti nemajú dostávať domáce úlohy, písať písomky, byť skúšané alebo dostávať známky. A už vôbec neznamená, že sa majú v škole iba hrať. Rodičia si často zamieňajú zmenu spôsobu vzdelávania so zrušením požiadaviek na dieťa. Reforma nezaviedla všeobecný zákaz domácich úloh. Učiteľ stále môže zadávať domáce úlohy. Ich zmyslom je predsa precvičenie učiva preberaného v škole, upevnenie získaných vedomostí, rozvoj samostatnosti a zodpovednosti, či príprava na ďalšie vyučovanie. Zvlášť, ak ide o triedu zmiešanú s deťmi v rámci inklúzie. Zvlášť, ak sú v triede deti s ADHD, poruchami učenia, či autizmom. Zvlášť, ak učiteľ v triede nemá asistenta. Čo myslíš, koľko času má na vysvetlenie, precvičenie upevnenie učiva? koľko z toho si môže zapamätať dieťa v triede, kde sú dve-tri deti s poruchami správania? Reforma nehovorí ani o zákaze skúšať, písať rozcvičky, písomky, testy. Ako má učiteľ overiť, či deti pochopili a zvládli učivo? ako má zistiť, či dieťa dokáže vedomosti použiť, ako napreduje a v čom ešte potrebuje pomoc? Reforma nikde nehovorí o tom, že sa nesmie overovať, čo sa dieťa naučilo. Ďalej známky. Podľa aktuálneho ŠVP, aj školského zákona môže škola naďalej používať klasifikáciu známkami 1 – 5, alebo slovné hodnotenie, alebo kombináciu oboch. Konkrétny spôsob hodnotenia si škola stanovuje v školskom vzdelávacom programe. A na záver tebou spomínaná hravá forma. Čo si pod tým vlastne predstavuješ? Reforma kladie dôraz na aktivitu dieťaťa, zážitkové a skúsenostné učenie, rôzne bádateľské a projektové činnosti, prepájanie učiva s praktickým životom, rozvoj samostatného myslenia. Ale nikde z toho nevyplýva, že učiteľ má každú hodinu premeniť na hru. Prváci sa stále musia naučiť čítať, písať, počítať, trénovať grafomotoriku, sústrediť sa a postupne zvládať samostatnú prácu.
Súčasťou tejto reformy je toľko všade spomínaná inklúzia, teda vzdelávanie žiakov s rôznym zdravotným zvýhodnením spolu s intaktnými, neurotypickými deťmi bez akýchkoľvek diagnóz. A ja doplním - bez akýchkoľvek skúseností učiteľov, pomôcok, s minimálnou podporou. Učitelia boli hodení do vody a odrazu majú v triedach deti, ktoré potrebujú špeciálny prístup. Ministerstvo im odporúča rôzne vzdelávania. Za vlastné peniaze. A k tomu nadviažem ďalší bod reformy týkajúci sa učiteľov - vraj znižovanie administratívy (pri inklúzii?? kde má každé dieťa svoj spis??). Ďalej digitalizácia a využívanie umelej inteligencie, zmeny v atestáciách a vraj väčšia podpora učiteľov a ochrana ich duševného zdravia. To som zatiaľ nezaznamenala. Za to vnímam stále viac a viac kritiky zo strany rodičov. No a na záver ešte doplním, že reforma sa týka aj MŠ zavedením povinnej predškolskej prípravy od štyroch rokov a o rok neskôr od troch rokov.
@anonym_270e8e Konkrétnu úlohu, ktorej neporozumela vychovávateľka, som vám poslal dnes. Včera večer sa mi ju fakt nechcelo hľadať 🙂 Keďže pracujem a mám dve deti, nemám celý deň čas prispievať do diskusie a okamžite reagovať na každý komentár. Snáď to chápete.
@stanyko áno, čítala som to. A chápem, že tu nie si nonstop. To nie som ani ja. No pýtala som sa na ňu už pred dvomi dňami a medzitým si napísal niekoľko príspevkov. Tak som mala pocit, že si neodpovedal zámerne.
V úvode píšeš o nezrozumiteľných zadaniach. Potom spomínaš, že išlo o úlohu zo slovenského jazyka, kde mali deti pri slovách ako napr. "džús" určiť počet písmen a hlások. Z môjho pohľadu je toto zadanie jasné. Venuje sa tomu dosť priestoru a deti to precvičujú v rámci učiva o abecede. To, že vychovávateľka počítala slabiky namiesto písmen nie je zadaním, ale faktom, že to sama neovláda 🤷♀️ čo je na zamyslenie. Je super, že si dcérke úlohy skontroloval a že ste chybu opravili 👍🏼 aj môj syn si robí úlohy v ŠKD a nie je deň, aby som neprešla každý zošit a neskontrolovala pripravenú tašku. Sú to naše deti a nám má záležať na tom, aby boli vzdelané, šikovné, samostatné. Nie každé dieťa má skvelú sluchovú, či zrakovú pamäť. Nie každé dieťa sa dokáže na hodine plne sústrediť a pozorne vnímať všetko, čo sa deje. Preto je potrebná aj domáca príprava a spolupráca rodičov so školou. Rodič predsa nemôže očakávať, že sa dieťa naučí všetko v škole 🤦🏻♀️
@sona96 Ďakujem pekne za konkrétnu odpoveď. Myslím, že teraz už začínam rozumieť ako rozdielne školy môžu aj rozdielne fungovať. To, čo opisujete je zhruba to, čo by som na dnešnú dobu očakával a znie to pomerne primerane.
Vo vašom príspevku ma zaujala štvorriadková básnička. Pre zaujímavosť som si dokonca overil v EduPage básničku, ktorú sa naši prváci museli učiť naspamäť hneď zo začiatku roka na novembrové pasovanie. Mala 20 veršov a celkom dobre si pamätám, ako sme ju doma nacvičovali popri iných školských povinnostiach 🙂 V druhom polroku potom mali ešte na známku recitovať ľubovoľnú dvojstrofovú báseň.
Vaša skúsenosť ma zaujala, lebo evidentne je možný aj pokojnejší prvý / druhý ročník, 4o je pre deti určite zdravšie prostredie aj bez zbytočných tlakov. Problém zas ale je, že v našej lokalite sú ostatné štátne školy na tom veľmi podobne..
@stanyko ako u vas funguje skolska rada? Mate zastupcu rodicov za vašu triedu? Ak viaceri rodicia mate takyto problem alebo pocit, určite to treba adekvatne odkomunikovat. Koniec koncov ide o vaše deti.
@anonym_126be9 o akej šikane prosím ťa hovoríš? vieš vôbec o čom je reforma?? často čítam, ako si ju rodičia vysvetlili po svojom a vytiahli z nej len domáce úlohy a hravú formu.
Nová kurikulárna reforma neznamená, že deti nemajú dostávať domáce úlohy, písať písomky, byť skúšané alebo dostávať známky. A už vôbec neznamená, že sa majú v škole iba hrať. Rodičia si často zamieňajú zmenu spôsobu vzdelávania so zrušením požiadaviek na dieťa. Reforma nezaviedla všeobecný zákaz domácich úloh. Učiteľ stále môže zadávať domáce úlohy. Ich zmyslom je predsa precvičenie učiva preberaného v škole, upevnenie získaných vedomostí, rozvoj samostatnosti a zodpovednosti, či príprava na ďalšie vyučovanie. Zvlášť, ak ide o triedu zmiešanú s deťmi v rámci inklúzie. Zvlášť, ak sú v triede deti s ADHD, poruchami učenia, či autizmom. Zvlášť, ak učiteľ v triede nemá asistenta. Čo myslíš, koľko času má na vysvetlenie, precvičenie upevnenie učiva? koľko z toho si môže zapamätať dieťa v triede, kde sú dve-tri deti s poruchami správania? Reforma nehovorí ani o zákaze skúšať, písať rozcvičky, písomky, testy. Ako má učiteľ overiť, či deti pochopili a zvládli učivo? ako má zistiť, či dieťa dokáže vedomosti použiť, ako napreduje a v čom ešte potrebuje pomoc? Reforma nikde nehovorí o tom, že sa nesmie overovať, čo sa dieťa naučilo. Ďalej známky. Podľa aktuálneho ŠVP, aj školského zákona môže škola naďalej používať klasifikáciu známkami 1 – 5, alebo slovné hodnotenie, alebo kombináciu oboch. Konkrétny spôsob hodnotenia si škola stanovuje v školskom vzdelávacom programe. A na záver tebou spomínaná hravá forma. Čo si pod tým vlastne predstavuješ? Reforma kladie dôraz na aktivitu dieťaťa, zážitkové a skúsenostné učenie, rôzne bádateľské a projektové činnosti, prepájanie učiva s praktickým životom, rozvoj samostatného myslenia. Ale nikde z toho nevyplýva, že učiteľ má každú hodinu premeniť na hru. Prváci sa stále musia naučiť čítať, písať, počítať, trénovať grafomotoriku, sústrediť sa a postupne zvládať samostatnú prácu.
Súčasťou tejto reformy je toľko všade spomínaná inklúzia, teda vzdelávanie žiakov s rôznym zdravotným zvýhodnením spolu s intaktnými, neurotypickými deťmi bez akýchkoľvek diagnóz. A ja doplním - bez akýchkoľvek skúseností učiteľov, pomôcok, s minimálnou podporou. Učitelia boli hodení do vody a odrazu majú v triedach deti, ktoré potrebujú špeciálny prístup. Ministerstvo im odporúča rôzne vzdelávania. Za vlastné peniaze. A k tomu nadviažem ďalší bod reformy týkajúci sa učiteľov - vraj znižovanie administratívy (pri inklúzii?? kde má každé dieťa svoj spis??). Ďalej digitalizácia a využívanie umelej inteligencie, zmeny v atestáciách a vraj väčšia podpora učiteľov a ochrana ich duševného zdravia. To som zatiaľ nezaznamenala. Za to vnímam stále viac a viac kritiky zo strany rodičov. No a na záver ešte doplním, že reforma sa týka aj MŠ zavedením povinnej predškolskej prípravy od štyroch rokov a o rok neskôr od troch rokov.
@anonym_270e8e Ja nekritizujem reformu. Kritizujem pretazovanie deti! A sikanu toho konkretneho pedagoga. Ja osobne si myslim, ze skolstvo sa posunulo dopredu od 90.rokov, ja som mala stastie na vybornych predagogov. Dokonca synova triedna na rodicku v 3.triede povedala, ze uci od 89.roku a taku dobru triedu nemala - vyborne sa ucili, skola ich bavila, mali vyborne spravanie. Ale na tej skole nebola fluktuacia ucitelov - bola som v lete na odovzdani maturitnych vysvedceni (8r gymanzium spojene so ZS) a mali program od prveho stupna - ci ucitelky, ci vychosky - stale tie iste, ktore ucili moje deti.
@stanyko ahoj. Ja som to prečítala cele a úplne s tebou suhlasim od začiatku po koniec.
Prvý stupeň ma byt o základoch. Donemoty počítať príklady klasickým spôsobom 5+1= (výsledok) a to do zošita a nie stále vysvetľovať slovne úlohy, čo v tej danej úlohe sa od dieťaťa chce, keď dieťa aj tak ešte nevie ani citat. Slovne úlohy sa majú dávať deťom keď už citat vedia a príklady im nerobia problém.. Zadania bývajú často nejednoznačné. v našich časoch boli stručne a jasne zadania.
Ďalej počítanie rovnice o jednej neznámej 2 + (voľne miesto) = 5 keď vedla príkladu ani nie je voľne miesto na napísanie výpočtu.. nie to dieťaťu ešte vysvetľovať, keď sa ešte len učí že 2+3=5.
Slovenčina. Učili sa tvrdé spoluhlásky. a hneď dvesto výnimiek kde sa píše mäkké i. písomka pre deti plná chytakov, kde sa píše mäkké i po tvrdých spoluhlaskach. Namiesto toho, aby sa utvrdzovali v tvrdých spoluhlaskach a tvrdom y 90% času učenia, tak sa všetko zmieša dokopy a pomaly sa to učí ako obojake spoluhlasky.
Rozum mi stojí nad celým školstvom, deti z toho majú guláš a potom nevedia odpovedať na tri otázky poriadne.
Prvé ročníky majú byt o základe učene vhodným spôsobom. Nie na začiatku na deti vysypať milión rôznych spôsobov a výnimiek. Tie sa majú pridávať postupne vo vyšších ročníkoch.
@akje Veľmi si cením tvoj príspevok, pretože z neho cítiť reálnu skúsenosť a nie iba teoretizovanie. A vaše príklady sú mimoriadne trefné.
Presne ste vystihli aj jeden z mnohých problémov z matematiky. Do príkladu o jednej neznámej by som najradšej dopísal X, upravil si rovnicu a vypočítal to🙂 Lenže toto druhákovi nemôžem ukázať, pretože by som ho už totálne doplietol, najmä ak cieľom je cvičiť sčítanie a odčítanie. A tak sa to doma snažíme znázorňovať guľôčkami, na počítadle, kreslíme a ja ako nepedagóg to proste nedokážem bez toho X proste vysvetliť. To je ako keby som chcel od niekoho, kto sa ešte len učí bicyklovať s pomocnými kolieskami aby rovno zvládol jazdu na motorke - čisté Kocúrkovo😂
A pre ostatných diskutérov, toto je len jedna variácia príkladu. Je ich nespočet a v rôznych formách - dokonca aj tie ironizované pyramídy často obsahujú práve rovnicu s jednou neznámou.
Súhlasím aj s vašou poznámkou o chytákoch, občas na to narážam v písomkách a diktátoch. V našej škole je to presne ako píšete, namiesto upevňovania základov sa robí všetko možné aj nemožné len nie tréning základov. Nie som učiteľ, ale už len z laického hľadiska považujem za totálne pedagogické fiasko.
@stanyko To čo popisujes je priam sikana. Ak nepomohlo sa stazovat u ucitela je nacase ist na vedenie. Po tej najnovsej reforme ma byt vyucba rste jednoduchsia. Tak ako som pisala vyssie - moje deti pred x rokmi chodili zo skoly vychillovane, hodili tasku do rohu izby a skolu neriesili. Pri druhakoch to nema byt inak. V skolskom klube nech spolu venuju 1/2 hodinku uloham a to ma byt vsetko a nie takato tyrania.
@anonym_126be9 Ďakujem za podporu. Ja mám osobne pocit, že toto asi vychádza skôr z vedenia školy než od samotnej učiteľky. So ženou uvažujeme už skôr nad zmenou školy ako takej..
@stanyko neviem aku idilku v prvych dvoch triedach si pamatas ty, ale my sme uz vtedy dostavali DU a robili sme ich doma, dodnes sa pamatam ako som sa pozerala, ze vonku snezi a ja som musela v kuchyni pri stole pisat do zosita. Brat bol vtedy uz druhostupniar a ten sa tiez nedostal na sneh a na druhy den uz bol sneh roztopeny. Nemyslim si, ze som bola jedina prvacka na Slovensku, ktora v ten den pisala DU. DU boli bezne kazdy den
@anonym_3ecf6e Lenže ja celý čas hovorím iba o svojej skúsenosti z roku 1993, nie o tom, ako fungovali všetky školy na Slovensku alebo konkrétne ta vaša 🙂 V prvom a druhom ročníku som domáce úlohy nemával, pretože sme všetko stíhali urobiť v škole. Rodičia sa so mnou vôvec neučili, ojedinele ma občas z niečoho preskúšali. Od tretieho ročníka som už bežne dostával domáce úlohy a začal som sa pravidelne pripravovať.
Vy opisujete svoju skúsenosť, ja svoju. Nevidím dôvod, prečo by sa mali navzájom vylučovať.
@stanyko áno, čítala som to. A chápem, že tu nie si nonstop. To nie som ani ja. No pýtala som sa na ňu už pred dvomi dňami a medzitým si napísal niekoľko príspevkov. Tak som mala pocit, že si neodpovedal zámerne.
V úvode píšeš o nezrozumiteľných zadaniach. Potom spomínaš, že išlo o úlohu zo slovenského jazyka, kde mali deti pri slovách ako napr. "džús" určiť počet písmen a hlások. Z môjho pohľadu je toto zadanie jasné. Venuje sa tomu dosť priestoru a deti to precvičujú v rámci učiva o abecede. To, že vychovávateľka počítala slabiky namiesto písmen nie je zadaním, ale faktom, že to sama neovláda 🤷♀️ čo je na zamyslenie. Je super, že si dcérke úlohy skontroloval a že ste chybu opravili 👍🏼 aj môj syn si robí úlohy v ŠKD a nie je deň, aby som neprešla každý zošit a neskontrolovala pripravenú tašku. Sú to naše deti a nám má záležať na tom, aby boli vzdelané, šikovné, samostatné. Nie každé dieťa má skvelú sluchovú, či zrakovú pamäť. Nie každé dieťa sa dokáže na hodine plne sústrediť a pozorne vnímať všetko, čo sa deje. Preto je potrebná aj domáca príprava a spolupráca rodičov so školou. Rodič predsa nemôže očakávať, že sa dieťa naučí všetko v škole 🤦🏻♀️
@anonym_270e8e Myslím, že ste si spojili dve veci z môjho pôvodného príspevku, ktoré spolu priamo nesúvisia🙂 Nejasné zadania v učebniciach spomínam ako jeden problém. Príhodu s vychovávateľkou uvádzam až v ďalšom odseku, a ani som netvrdil, že práve táto konkrétna úloha mala nejasné zadanie. Práveže je úplne jasná a preto ma prekvapilo, že to v družine vypracovali nesprávne. Ale beriem, všetci sme ľudia a stáva sa. Je to skôr anekdota na pobavenie (mám takých viac).
Ale k podstate. Ja skutočne neočakávam, že sa dieťa naučí úplne všetko v škole. Lenže momentálne mám skôr opačný pocit, že sa takmer všetko učíme až doma. Domáca príprava by podľa mňa mala slúžiť predovšetkým na upevnenie alebo precvičenie učiva a nie na jeho neustále dobiehanie a dovysvetľovanie. Občas si pripadám ako učiteľ na polovičný uväzok..
@anonym_270e8e Myslím, že ste si spojili dve veci z môjho pôvodného príspevku, ktoré spolu priamo nesúvisia🙂 Nejasné zadania v učebniciach spomínam ako jeden problém. Príhodu s vychovávateľkou uvádzam až v ďalšom odseku, a ani som netvrdil, že práve táto konkrétna úloha mala nejasné zadanie. Práveže je úplne jasná a preto ma prekvapilo, že to v družine vypracovali nesprávne. Ale beriem, všetci sme ľudia a stáva sa. Je to skôr anekdota na pobavenie (mám takých viac).
Ale k podstate. Ja skutočne neočakávam, že sa dieťa naučí úplne všetko v škole. Lenže momentálne mám skôr opačný pocit, že sa takmer všetko učíme až doma. Domáca príprava by podľa mňa mala slúžiť predovšetkým na upevnenie alebo precvičenie učiva a nie na jeho neustále dobiehanie a dovysvetľovanie. Občas si pripadám ako učiteľ na polovičný uväzok..
@stanyko Máš pravdu, nemá to tak byť. Úplne stojim za tebou a tiez by som svoje dieta chranila. Najma vsade sa hocori o tom ako deti nesportuju, nemaju priatelov. Ja to o svojich detoch nemozem povedat. Lebo my sme naozaj zobrali po skole deti von, isli sme sa prejst do blizkeho lesoparku - kde sme stretli priatelov s detmi, so psami, deti behali, šantili sa. Prirodzene si vytvárali vzťahy k iným ľuďom, pohybu, my sme si ich ako rodičia užili aj inak ako vystresovani nad ulohou z matiky. A hlavne teraz uz s odstupom casu viem, ze neboli moje deti ukratene ani na vedomostiach. Syn bol z matematiky medzi najlepsimi v triede, zucastnoval sa olympiad. Dcera je z matematiky tiez vyborna - zvazuje ist vsak studovat medicinu (ale chodi aj na seminar z matematiky) .Ja osobne si odstupom casu myslim, ze som vobec nespravila chybu, ze som sa s detmi neucila. Ked sme dosli podvecer domov pozreli sme spolu zosity, zrkadielko. nachystali tasku na dalsi den a tym to na prvom stupni haslo. V 3. a 4. rocniku nam rodicom aj zakazovali toto robit, vraj sa uz maju ucit samostatnosti a chystat sa na dali den sami. Mojho sefa deti chodia na walfdorsu skolu - tam ulohy nemaju vobec, namiesto toho maju predmety ako chovanie sliepok. Vraj najrpv tomu velmi neveril, ako kazdy uspesny clovek tuzi, aby aj jeho deti bolo uspesne, ale teraz ze tomu absilutne veri. Ze vidi, ze deti vedia a najma nie su v strese.
@anonym_270e8e Myslím, že ste si spojili dve veci z môjho pôvodného príspevku, ktoré spolu priamo nesúvisia🙂 Nejasné zadania v učebniciach spomínam ako jeden problém. Príhodu s vychovávateľkou uvádzam až v ďalšom odseku, a ani som netvrdil, že práve táto konkrétna úloha mala nejasné zadanie. Práveže je úplne jasná a preto ma prekvapilo, že to v družine vypracovali nesprávne. Ale beriem, všetci sme ľudia a stáva sa. Je to skôr anekdota na pobavenie (mám takých viac).
Ale k podstate. Ja skutočne neočakávam, že sa dieťa naučí úplne všetko v škole. Lenže momentálne mám skôr opačný pocit, že sa takmer všetko učíme až doma. Domáca príprava by podľa mňa mala slúžiť predovšetkým na upevnenie alebo precvičenie učiva a nie na jeho neustále dobiehanie a dovysvetľovanie. Občas si pripadám ako učiteľ na polovičný uväzok..
@stanyko ja som od teba chcela konkrétne úlohy, zadania, ktoré boli nezrozumiteľne naformulované. Ty si ako príklad uviedol úlohu s hláskami a písmenami 🤷♀️
@stanyko ja som od teba chcela konkrétne úlohy, zadania, ktoré boli nezrozumiteľne naformulované. Ty si ako príklad uviedol úlohu s hláskami a písmenami 🤷♀️
@anonym_270e8e skusim teda napr. ja taký príklad uviesť.
Jožko ma 25 autíčok.
Julka mu zobrala 2 autíčka.
Koľko ma Jožko auticok?
Dieťa sa ma pýta: v zadaní je napísané, že ich MA 25 a pýtajú sa koľko ich MA. Tých 25 je teda predtým alebo potom ako mu ich Julka zobrala? Ak je tam napísané, že ich MA, prečo tam sponinaju tu Julku.
@anonym_270e8e skusim teda napr. ja taký príklad uviesť.
Jožko ma 25 autíčok.
Julka mu zobrala 2 autíčka.
Koľko ma Jožko auticok?
Dieťa sa ma pýta: v zadaní je napísané, že ich MA 25 a pýtajú sa koľko ich MA. Tých 25 je teda predtým alebo potom ako mu ich Julka zobrala? Ak je tam napísané, že ich MA, prečo tam sponinaju tu Julku.
@akje a toto zadanie je nezrozumiteľné pre teba alebo pre tvoje dieťa?


inak zs u syna bola v zasade fajn, za mna sa syn aj nudil a chybalo mi tam individulany pristup pre deti, ktore boli vyrazne popredu-toto vidim ako slabinu, ide sa tak nejak podla priemeru. ti nad sa nudia, ti pod nestihaju.