Dcérke sa v škole posmievajú
Moja dcéra sa každý den sťažuje na spolužiakov v škole, že sa jej posmievajú, že dom nej hádžu papiere, všetko zvalujú na ňu, ohovárajú ju, a má len jednu kamarátku. prosím poradte mi, ako to mám riešiť? ☹
Stručné zhrnutie
- Opakovaný posmech, hádzanie papierikov do tašky a ohováranie sú v diskusii považované za formu psychického šikanovania, ktoré treba riešiť čo najskôr kontaktovaním triednej učiteľky, vedenia školy alebo školského psychológa.
- Ak škola nereaguje, rodičia v diskusii uviedli praktické eskalácie: dohoda s rodičmi agresora na rokovaní s triednou a riaditeľkou, upozornenie na možnosť podania trestného oznámenia a v niektorých prípadoch zasahovanie sociálnych služieb alebo prestup dieťaťa.
- Alternatívne riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú zapojenie dieťaťa do športu na zvýšenie sebavedomia (badminton, hádzaná, vzpieranie, aikido, karate), sledovanie triedy školským psychológom a využitie preventívnych zdrojov ako web prevenciasikanovania.sk.
Najčastejšie otázky
Q: Ako rozpoznať, či ide o šikanu alebo o jednorazové posmievanie sa?
A: Opakované posmievanie, izolovanie dieťaťa, hádzanie vecí do tašky a psychosomatické príznaky ako bolesti brucha alebo zvracanie rodičia v diskusii označili za prvý stupeň šikanovania; odborníci v diskusii odporúčali riešiť pri opakovaní kontaktom s triednou alebo školským psychológom.
Q: Ako postupovať pri riešení šikany cez školu?
A: V diskusii rodičia odporúčali najprv informovať triednu učiteľku, potom zástupkyňu alebo riaditeľku školy a zapojiť školského psychológa; jeden rodič uviedol, že psychologička týždeň sledovala triedu, aby vyhodnotila situáciu.
Q: Čo robiť, ak škola nereaguje alebo problém pretrváva?
A: Diskutujúci uviedli eskaláciu cez vyzvanie rodičov agresora na stretnutie, hrozbu podania trestného oznámenia, kontakt so sociálnymi službami a v extrémoch prestup dieťaťa alebo zmena krajiny pobytu.
Q: Má zmysel ísť s dieťaťom k psychológovi?
A: Viaceré príspevky odporúčali návštevu psychológa, ak dieťa má príznaky trápenia (bolesti brucha, nechce ísť do školy, zhoršenie prospechu); psychológ môže poskytnúť vyšetrenie a odporúčania pre školu aj rodinu.
Q: Môže rodič kontaktovať rodičov agresora priamo?
A: Názory v diskusii sa líšili; niektorí rodičia písali, že priama konfrontácia s rodičmi agresora priniesla nápravu, iní varovali, že škola má protokol a priame riešenie mimo školy môže situáciu skomplikovať.
Q: Aké praktické kroky pomáhajú dieťaťu doma?
A: Diskutujúce matky odporúčali podporovať sebavedomie dieťaťa, zapojiť ho do športu (badminton, hádzaná, vzpieranie, aikido, karate), systematicky s ním o probléme hovoriť a upraviť stravovacie návyky pri zníženom stravovaní z dôvodu posmechu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Opakované posmievanie a izolovanie dieťaťa sa v diskusii považuje za formu psychického šikanovania, ktorú treba riešiť bezodkladne.
- Prvým krokom má byť kontakt s triednou učiteľkou, neskôr zástupkyňou alebo riaditeľkou školy a zapojenie školského psychológa.
- Šikana môže viesť k psychosomatickým príznakom (bolesti brucha, zvracanie), zhoršeniu prospechu a dlhodobým psychickým následkom.
Sporné názory
- Niektorí rodičia radia okamžitú konfrontáciu s agresormi alebo ich rodičmi osobne; iní upozorňujú, že škola má svoj protokol a priama konfrontácia môže situáciu zhoršiť.
- Niektorí diskutujúci odporúčajú prestať riešiť problém len domlouvaním dieťaťu, naopak vyžadujú prísnejšie školské opatrenia alebo prestup; iní preferujú posilňovanie sebavedomia dieťaťa športom a podporou doma.
Otvorené otázky
- Ako zaručiť, aby škola reálne uplatnila protokol proti šikane a informovala rodičov o konkrétnych krokoch?
- Kedy je účelné podať trestné oznámenie alebo zapojiť sociálne služby pri šikane v školskom prostredí?
- Ako efektívne kombinovať školské zásahy so psychologickou podporou dieťaťa tak, aby sa znížilo riziko dlhodobých následkov?
Spomenuté značky a firmy
prevenciasikanovania.sk, polícia, sociálna služba, školský psychológ, škola
Spomenuté produkty a metódy
trestné oznámenie, školský protokol proti šikane, sledovanie triedy školským psychológom, prestup školy, špeciálna trieda, dyslexia, dysgrafia, porucha pozornosti, lymfodrenáž, športy: badminton, hádzaná, vzpieranie, aikido, karate
Miesta a osoby
Nemecko, Holandsko, Bosna a Hercegovina
Aj mne sa posmievali chlapci aj starsie dievcata na ZS lebo som bola rovna ako lata uplne decko oproti spoluziackam. A teda vo veku 13-14r to cloveka dost boli. Aj som kolkokrat doma revala ako tur,ze do skoly uz nejdem. A na strednej uz som si otvorila usta ked niekto nieco a prestali s tym. Hlavne spoluziacky z mesta boli trapne,ze som z dediny sliepka a hlupe reci. Ale ako jedina som maturovala na ciste 1 a to vsetky drzali usta asi to necakali. Ked mojho syna budu niekedy sikanovat-a je dost mozne,ze budu nakolko je bojko a dost citlivy tak to budem riesit s ucitelkami aj rodicmi tych deti. Take nieco zanecha na cloveku stopy a poznacit ho to moze na cely zivot
@ninusik2103 ahoj.. síce staršia téma ale ako to prebieha momentálne,,? Ďakujem
@doloresmk toto som presne zažila aj ja, šikanovali ma hlavne od 2 stupňa ZŠ a bohužiaľ aj celú strednú - pretože sa na rovnakú strednú školu, dokonca do mojej triedy dostala jedna z mojich
ZŠ spolužiačok a tá to rozbehla nanovo - nechápem čo mala za problém doteraz, nikdy som jej nič neurobila ani nikomu z nich, psychická šikana je často horšia ako fyzická, nedá sa skoro vôbec dokázať. Nikto to neriešil, ani moji rodičia, ani učitelia a vedeli o tom. Na ZŠ sme dostali v 5. ročníku triednu - mladú učiteľku, čo sa pridala na stranu deciek, čo ma šikanovali, bolo to otrasné. Kedže mnohí vedeli, že som šikanovaná, navážali sa do mňa potom aj iný učitelia, ktorý ma nemuseli a aj niektoré "milé" decká z iných tried. Tí, čo ma nechceli šikanovať, boli zastrašovaní skupinou spolužiakov, čo to všetko viedli, že ich tiež vylúčia z kolektívu ak si ma budú všímať, alebo sa so mnou baviť, alebo ich zmlátia. Z tých stresov a psychického tlaku, som bývala často chorá, aj známky som mala nič moc. Na strednej môj jediný kamarát, to nahlásil triednej, nič sa nevyriešilo, ešte viac sa zhoršila situácia, ja som už bola tak psychicky tak zdeptaná, že som to radšej neriešila, aj som sa bála. Tí, čo ma šikanovali nahovorili triednej, že je to moja vina...hej moja som introvert, nepotrebovala som ohovárať ostatných, rozprávať sa o móde a aký krvák videli v tv naposledy, piť alkohol a fajčiť a navážať sa do ostatných, stačil mi jeden dvaja kamaráti nepotrebovala som byť stádová ovca. Plus moje zdravotné problémy, ale ja som bola na vine - lebo som bola iná...následky na psychike to zanechá, nikto nezosilnie- možno len naoko, ale po psychickej stránke práve naopak :(. Držím palce rodičom, učiteľom, ktorí sa to snažia riešiť a pomôcť šikanovaním deťom, je to veľmi potrebné. Škoda, že mne nikto nepomohol a ako dieťa/teenager som nemala silu brániť sa.
@janinamojka bozinku