Ako si poradiť s pištiacou 1,5-ročnou dcérkou?
Ahojte, ani neviem ako začať, hádam tým, že sme s dcérou samé, rodičia su pracujúci a dosť zaneprázdnení, takže mi s ňou nemá kto pomôcť. Zožierajú na výčitky, lebo posledné týždne mám pocit, že nie som dobrá mama, že to s ňou nezvladam. Dcérka totiž väčšinu dňa prepiští. Nemyslím tým plač, ale skuvíňanie, pišťanke. Nič ju nebaví, pri každej aktivite vydrží asi 2 minuty, aj to hovorím veľa. Ona piští odkedy sa zobudí. Už v postieľke keď sa ráno prebudí začne pišťať a driapať sa von z postieľky za mnou. Zoberiem si ju k sebe, zase začne pišťať. Prebalujeme, prezliekame pyzamko, zase piští. Ideme do kuchyne, spraviť raňajky, hodí sa o zem s plače, lebo chce ísť na ruky. Ja už ju nevladzem nosiť na rukách stále. Spravím raňajky, povadíme sa za stôl, zase piští, že nechce jesť. Odíde do izby, s niečim sa chvíľu pohrá a zase začne, lebo už ju to nebaví. Toto je cely deň, pri všetkom čo robí. Snažím sa jej venovať, vysvetľovať, objímať ju, stále vytváram nejaké nové aktivity, všetko robíme spolu cez domáce práce, oddych, prechádzky vonku, ale akoby jej nič nie je po vôli. Ja už neviem čo robím zle, som z toho neustáleho pišťania a skuvíňania už unavená. Neviem ako ju zabaviť, neviem čo robiť lepšie aby aj ona bola spokojnejšia. Veľa krat jej od zúfalstva pustim Spievankovo a idem sa vyplakať. Už mi to tak hrozne brnká na nervy že dnes ráno som mala predstavu že som ju udrela, keď prvé čo bolo po zobudeni boli tie zvuky. Cítim že som vyčerpaná a neviem vo robiť aby sa to zlepšilo, aby bola pokojnejšia :(
Stručné zhrnutie
- 1,5‑ročné dieťa, ktoré väčšinu dňa piští a pri aktivitách vydrží len krátko, výrazne vyčerpáva rodiča; odporúčané kroky sú pediatrické vyšetrenie, vyšetrenie reči/logopédia a vylúčenie zdravotných príčin (napr. zubné bolesti).
- Praktické domáce postupy na podporu reči a pozornosti zahŕňajú čítanie, opisovanie činností, kladenie jednoduchých otázok k obrázkom (napr. "Kde je mačka?"), používanie bežných činností na pomenovanie a trpezlivé modelovanie reči bez skomolených slov.
- Rodičovské riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú začlenenie dieťaťa do kolektívu (jasle, škôlka), dočasné stráženie na 1–2 hodiny týždenne alebo 10 hodín mesačne v jasličkách, zmenu prostredia (víkendový výlet), používanie pomôcok na zvládanie stresu (Spievankovo, štupľe do uší) a vyhľadanie odborníka pri pretrvávajúcich obavách.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zistiť, či pískanie a časté pišťanie 1,5‑ročného dieťaťa je len povahové alebo ide o oneskorenie reči?
A: Pediatrička v diskusii uviedla, že ak dieťa rozumie pokynom a plní jednoduché požiadavky, nie je okamžitý dôvod na paniku; pri obave o reč je však odporúčané konzultovať logopéda alebo detského neurológa.
Q: Pomôže jasle alebo škôlka so samostatnosťou a rečou dieťaťa?
A: Viacerí rodičia uviedli, že pobyt v kolektíve priniesol výrazné zlepšenie — niektoré jasličky ponúkajú napríklad 10 hodín mesačne pre rodičov, a adaptácia v škôlke u niektorých detí viedla k zlepšeniu spánku, socializácii a rozprávaniu.
Q: Aké domáce metódy odporúčajú odborníci a skúsení rodičia na rozvoj reči?
A: Konkrétne metódy spomenuté v diskusii sú: čítať dieťaťu, prirodzene opisovať činnosti, pýtať sa na obrázky ("Kde je slniečko?"), zapájať dieťa do jednoduchých úloh (podaj lyžičku), a vyhnúť sa skomoleným slovám.
Q: Kedy treba vyhľadať odborníka, ak 1,5‑ročné dieťa hovorí len zvukmi a piští?
A: Diskutujúci odporúčali vyhľadať pediatra alebo logopéda, ak dieťa nerozumie pokynom, veľmi málo napodobňuje slová alebo ak rodič pociťuje, že ide o viac než len temperament; v diskusii bol príklad neskôr diagnostikovaného vysokofunkčného autizmu.
Q: Ako si rodič môže psychicky oddýchnuť, keď je dieťa neustále nepokojné?
A: Rodičia radili požiadať o opatrovanie na pár hodín týždenne od susedy/rodiny alebo platiť opatrovateľku (niektorí navrhli "par desiatok eur mesačne"), ísť na víkendový výlet, pustiť Spievankovo na krátky odpočinek alebo použiť štupľe do uší na zníženie rušivého vplyvu zvuku.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pretrvávajúce pišťanie a nízka trvácnosť pri hrách u 1,5‑ročného dieťaťa je pre rodiča výrazne vyčerpávajúce a opakované porovnávanie s inými deťmi zhoršuje stres.
- Odporúča sa konzultácia s pediatrom pri obavách o reč alebo zdravotný problém a súbežne cielene pracovať na reči doma (čítanie, opisovanie činností).
- Vstup dieťaťa do kolektívu (jasle, škôlka) je v diskusii často uvádzaný ako účinné riešenie na zlepšenie správania, spánku a reči.
Sporné názory
- Niektorí účastníci pripisujú pišťanie a neustálu nespokojnosť povahovému temperamentu dieťaťa; iní považujú rovnaké príznaky za dôvod na odborné vyšetrenie (logopédia, diagnostika autizmu).
- Niektorí radia dieťa upokojovať a nosiť na rukách, kým sa nenechá; iní odporúčajú stanovovanie hraníc alebo krátky odchod do inej miestnosti, aby sa správanie nezoceľovalo.
Otvorené otázky
- Ako dlho čakať s diagnostikou rečového oneskorenia u dieťaťa, ktoré rozumie pokynom, ale hovorí málo?
- Aký presný rozsah a frekvencia pobytu v jasličkách/škôlke je optimálny pre dieťa s intenzívnou upišťanosťou?
- Ktoré odborné vyšetrenia (logopédia vs. neurovývojové vyšetrenie) sú vhodné ako prvý krok pri takýchto symptómoch?
Spomenuté značky a firmy
Spievankovo, szsilj.sk
Spomenuté produkty a metódy
Spievankovo, štupľe do uší, jasle, škôlka, čítanie s dieťaťom, opisovanie činností, pýtanie otázok na obrázky, práca s knižkou, "vyhadzovanie suflíka" ako didaktická situácia, Kniha o detskej reči (pdf), logopédia, adaptácia do kolektívu, diagnostika autizmu
Miesta a osoby
žiadne
@anonym_autor nie je tvojou úlohou dieťa zabávať (dieťa sa prispôsobuje okoliu, pozoruje, skúša a uci sa, to všetko samo od seba), ani zabezpečiť, aby bolo stale šťastne a nikdy neplakalo. To deti robia, nevedia spracovať nespokojnosť, emócie.
@anonym_autor ako dlho trvá to pistanie? Je to tak stále dlhodobo? Nemôže byt, že jej idú zúbky alebo ma iné bolesti, zdravotný problém? (U nás to tak bolo, stuple do uši boli fajn aspoň na chvíľu).
Určite si dobrá mama. Všetky sa učíme. Ty si navyše na starostlivosť o ňu sama, to je urcite veľmi vyčerpávajúce a nie prirodzene pre jednu osobu.
Možno si to neuvedomuješ alebo ti to nikto nepovie, ale mala by si urobiť presný opak. Zvoľniť, spomaliť, robiť menej, nie viac, oddychovať alebo si veci uľahčiť, menej vymýšľať program a rôzne aktivity.
Úplne stačí, keď spolu budete fungovať - oblečenie, jedlo, prechádzka, hygiena, nejaký nákup, spánok. Ak budeš robiť viac než zvládas, veci sa budú naopak zhoršovať.
Keď to budete robiť spolu, budeš ju nejako zapájať. Áno, urobí neporiadok, niečo sa jej nepodarí, nepôjde jej.. to je úplne normálne, učí sa. Hlavne, že ste spolu, ona sa prispôsobuje tebe, ty robíš, čo potrebuješ a nemusíš nič extra vymýšľať, zabávať ju.
Skúste v ťažkých chvíľach ísť von (aspoň na krátko), len tak, žiadne ihrisko, kútik, ale lúka, les, park, rieka - kde si obe oddýchnete.
Podobne s vysvetľovaním - môžeš zdôvodniť/opisat niečo jednoducho, raz, pokúsiť sa pomenovať, čo ona chce. Avšak potom už zachovaj pokoj, ktorý sa od teba učí, ak ju niečo rozruší. Žiadne vysvetľovanie, ďalšie slova, snaha, aby dieťa len konečne pochopilo. Ak začne byt už len o niečo viac v emociach, s vysvetľovaním prestaň (nie je schopná počúvať a vôbec v tom veku v rozrušení niečo pochopiť). Počkaj v klude a v jej prítomnosti kým sa pomaly upokojí.
@anonym_40972c ďakujem. Neuveríte, ale presne to som dnes aj spravila. Vyslovene sa vykašľala na všetko. Žiadne aktivity, žiadny špeciálny program, žiadny stres, žiadne upratovanie dokonca ani varenie. Dostala obed zo sklíčka. Boli sme vonku, doobeda dve hodiny, poobede tiež. Cely deň bol absolútne kľudný bez akéhokoľvek kriku či pišťania. Doobeda sme vonku stretli kamošku so synom, prehrali sa spolu na ihrisku. Jednoducho bola spokojná. Mám pocit, že by jej možno prospel intenzívnejší kontakt s deťmi, rovesníkmi. Ona normálne doma opakovala to, čo robil ten chlapček, dokonca začala aj inak slabikovať ako obvykle.
@anonym_autor ahoj mala
Som podobnú v niečom situáciu ako ty..nevedela a nevie aa hrať sáma ani 5 minút ..ma síce už 2r3m..ale od roka nespí …cez deň…a takisto už to bolo v určitý čas také vyhrotené že už som naozaj len ráno vstala a nevedela sa dočkať keď pôjde večer spať..vymýšľať aktivity na 12 hodín denne bez obecného spánku teda z čoho jedna aktivita ju baví minútu bolo ozaj o drzku..plus mínus v nicom nebola spokojná …stále len robiť niečo druhé ..všade doma bordel …..riešenie ? Sla po 2 narodeninách do skolky !chcela som ju dať len na pól dňa..že aspoň nech sa jej minie s detmi..nech aa naobeduje a príde domov a pôjdeme von a tak..a ja si doobedu oddýchnem trošku od nej..no dopadlo to tak že je tam od prvého dňa na celý deň😂prečo ?? Lebo ona tam prvý škôlkarsky deň ZASPALA!!! Rok doma nespala cez obed ani náhodou ! Chodí tam už tri mediace ..adaptácia revala týždeň a pól..revala o dušu keď som odchádzala ..zrazu prišiel sek…zistila že v škôlke je fayn že sú taˇ deti veľa hračiek nové prostredie a mamink vždy príde po ňu..teraz ? Ráno mi pekne dá pusu zakyva ./keď prídem domov tak nezajem ..ďalej sa hra ..nechce ísť domov😂SPI KAŽDÝ DEŇ..keď mi posielajú pani učiteľky fotky je to jedno spokojne NEUPISTANE DIEŤA..ktoré sedí za stolom a “kreslí “si…doma ?? Vysype pastelky na gauč pokresli čo jej padne pod ruku..za minútu už nebaví..vysype iné hračky atd atd..viete keby mi toto naďalej robila celý deň mala by som nervy v kybli už o 9 ráno..takto ? Som od nej oddýchnutá ..mám na ňu viac trpezlivosti keď príde zo skolky ..nekricim po nej..proste tie deti v škôlke sa menia na niečo úplne iné😂možno aj vaša je už taká frustrovaná z tej rutiny..nebaví ju to doma..keď pôjde do skolky na 100% sa rozrosprava..možno aj to ju ukľudní ..že vie povedať čo chce ..že si viac rozumiete ..porozmyslajte ..držím moc palce
.❤️
@anonym_4641d3 ahoj, ďakujem za odpoveď a veru že ma dnes napadlo či by jej neprospelo častejšie chodiť do kolektívu medzi deti. Mám síce kamošky s deťmi ale sú to už všetko staršie detičky. U nás v meste sú jedny jasličky ktoré veru deti aj napríklad na 10 hodín mesačne, vyslovene keď si mama potrebuje oddýchnuť a ja reálne uvažujem nad tým, že to vyskúšame.
@anonym_40972c ďakujem. Neuveríte, ale presne to som dnes aj spravila. Vyslovene sa vykašľala na všetko. Žiadne aktivity, žiadny špeciálny program, žiadny stres, žiadne upratovanie dokonca ani varenie. Dostala obed zo sklíčka. Boli sme vonku, doobeda dve hodiny, poobede tiež. Cely deň bol absolútne kľudný bez akéhokoľvek kriku či pišťania. Doobeda sme vonku stretli kamošku so synom, prehrali sa spolu na ihrisku. Jednoducho bola spokojná. Mám pocit, že by jej možno prospel intenzívnejší kontakt s deťmi, rovesníkmi. Ona normálne doma opakovala to, čo robil ten chlapček, dokonca začala aj inak slabikovať ako obvykle.
@anonym_autor to je povzbudivé, že máš takú skúsenosť. A je to veľmi možné, čo píšeš. Ono sa všetko nejako vzájomne ovplyvňuje. Aj ty, ak sa dáš do kľudu, nenaháňas sa, prenasas tie emócie na dieťa. Pretože máme zrkadliacie neuróny a tie u nás aktivujú pocity a prežívanie napr. stresu druhých ľudí, aj keď my samy ho nemáme.
Možno aj dcérka podvedome cíti napätie a v takom stave sa jej mozog len ťažko učí a rozvíja. Ak sa naopak uvoľní, môže robiť častejšie pokroky a napredovať.
Rovnako vôbec pre ľudí nie je normálne žiť takto izolovane. Kontakt s druhými je nesmierne dôležitý i pre dieťa, či už sú to iné deti, ale aj suseda, predavačka, tvoja kamoska, učiteľky v škôlke, ktoré sú k dieťaťu láskavé - sú fajn. Byt permanentne s jednou osobou môže vyvolávať nervozitu.
k tej reči.. výborná kniha.. pdf
https://szsilj.sk/wp-content/uploads/2023/02/Kn...
@anonym_autor Chapem, ze si z toho nervozna, necudujem sa. Urcite by si potrebovala byt aj chvilu od nej, aj ked ona este za tebou place, no malinka je este. Moji v tom veku tiez este nehovorili a coskoro prisiel detsky vzdor.
Napadla mi jedna metoda..ze bud ked zacne pistat, odides do inej miestnosti.. alebo skusit postat s nou alebo ju povzbudzovat.. mne tieto metody pomohli v urcitych situaciach.
Asi by som riešila skôr niekoho na stráženie ak je taká precitlivená keď odchádzaš. Niekoho kto si s ňou postupne vybuduje vzťah. Kludne na pár hodin tyzdene - ak nie profesionalnu opatrovatelku tak nejakú susedu/neter. Niekoho kto by si rád trošku privyrobil a ty mu môžeš verit. Musíš sa slobodne nadýchnuť a nájsť si čas pre seba, vyvetrať si hlavu - uvidíš že potom sa ti aj tá tolerancia na jej chovanie zlepší. Viem že finančne to bude náročnejšie ale potrebuješ od tohto kolotoča vypnúť. Skus to prebrať s rodičmi či by ti nevedeli pomôcť aspoň finančne - par desiatok eur mesačne. A nie si zlá mama. Podla mňa si skvelá mama. Lebo nad tym uvažuješ a trápi ťa že nemáš viac síl. Robíš čo sa dá a snažíš sa nájsť lepšie riešenie. Prosím buď na seba láskavejšia.
@anonym_autor mam rovnako starú dievčinku a hoc ani neviem ze ju mam .Sama sa uhrá,pekne papa a prespí celú noc napriek tomu je to vyčerpávajúce a najma ked si sama.Syna som mala takeho trvalo to zruba do troch rokov a ja som si vela krat pomyslela že sa bud zbláznim,alebo ujdem.To že málo rozprava nemaj obavy rozrozprava sa.A ostatok žial len vydržať a najma neporovnávat :(
@anonym_autor ako dlho trvá to pistanie? Je to tak stále dlhodobo? Nemôže byt, že jej idú zúbky alebo ma iné bolesti, zdravotný problém? (U nás to tak bolo, stuple do uši boli fajn aspoň na chvíľu).
Určite si dobrá mama. Všetky sa učíme. Ty si navyše na starostlivosť o ňu sama, to je urcite veľmi vyčerpávajúce a nie prirodzene pre jednu osobu.
Možno si to neuvedomuješ alebo ti to nikto nepovie, ale mala by si urobiť presný opak. Zvoľniť, spomaliť, robiť menej, nie viac, oddychovať alebo si veci uľahčiť, menej vymýšľať program a rôzne aktivity.
Úplne stačí, keď spolu budete fungovať - oblečenie, jedlo, prechádzka, hygiena, nejaký nákup, spánok. Ak budeš robiť viac než zvládas, veci sa budú naopak zhoršovať.
Keď to budete robiť spolu, budeš ju nejako zapájať. Áno, urobí neporiadok, niečo sa jej nepodarí, nepôjde jej.. to je úplne normálne, učí sa. Hlavne, že ste spolu, ona sa prispôsobuje tebe, ty robíš, čo potrebuješ a nemusíš nič extra vymýšľať, zabávať ju.
Skúste v ťažkých chvíľach ísť von (aspoň na krátko), len tak, žiadne ihrisko, kútik, ale lúka, les, park, rieka - kde si obe oddýchnete.
Podobne s vysvetľovaním - môžeš zdôvodniť/opisat niečo jednoducho, raz, pokúsiť sa pomenovať, čo ona chce. Avšak potom už zachovaj pokoj, ktorý sa od teba učí, ak ju niečo rozruší. Žiadne vysvetľovanie, ďalšie slova, snaha, aby dieťa len konečne pochopilo. Ak začne byt už len o niečo viac v emociach, s vysvetľovaním prestaň (nie je schopná počúvať a vôbec v tom veku v rozrušení niečo pochopiť). Počkaj v klude a v jej prítomnosti kým sa pomaly upokojí.