6-ročný syn sa mi vzdaľuje
Ahojte,zijem v zacarovanom kruhu a neviem,ako z neho von.Mam prvaka, 6 r. posledneho polroka riesim jeho spravanie, neustale za vsetko vrieska, krici, bije brata,robi naschval, ked sa mu chceme venovat,zaujimaju ho len kamarati,neposlucha a ignoruje ma.Casto si vyhradim cas len pre neho,no ignoruje ma,citim,ze kvoli nemu som velmi nervozna,casto tu vyrobi taku scenu a naladu,ze narusi celej rodine den, kvoli tomu sa s muzom hadame,sme z neho nervozni a vycerpani a toto je ten zacarovani kruh ....pekne si povedat neda,potom musim kricat,lebo si ma ani nevsimol, dam mu pripadne zakaz ist von,lebo ma neposluchol a on s revom ide aj tak von....Dnes som to uz nezvladla,praskli mi nervy,ked robil scenu kvoli keksiku,( myslelsu,ze mu ho ide brat zjest) proste odo mna dost dostal...pitom som plakala aj ja a on nic, bolo mu uplne jedno, az kym moj muz na to nepoukazal. Na nikoho a nic neberie ohlad a ja sa pytam preco? nevychovavali sme ho takto,nebol nikdy rozmaznany, ani stredobod pozornosti.A ze mi dieta nastavuje zrkadlo....? ano, teraz uz je to zacarovany kruh, ale ja som sa zmenila kvoli nemu.Este ma dost trapi uloha otca vo vychove.My sa s muzom na 99% zhodneme,ale vsetky tie veci riesim ja,ja od deti vyzadujem,ja davam prikazy, opatrenia,ked neposluchaju a on je nejak stale ten lepsi, idu za nim aj prirodzene ako chlapci, ale ja nechcem,aby som bola mama, kt.je pre nich otravna a boja sa jej, som z toho unavena,smutna a neviem, ako si zlepsit vztah so synom tak, aby ma posluchal.
@gastankaa tak to sme na tom rovnako ... :((((( ja uz sem se sveho syna tiez uplne n dne
Moj syn tiez ma 6 rokov ale dostal odklad do skolky lebo je.nesustredeny hyperaktivni ...ale ako pises mozno to mam aj horsie nez ty... lebo.moj syn me dostava psychycky na dno ze se bojim aj spat aby nieco neprovedl nebo tak ...lebo zacal mi doma nicit ked spim veci nebo.kract malickosti (pero a pokresil zdi atd) .....nejvic asi.na tom je ze ked pozeras na sveho syna neveris vlastnim ocim co sa to snim deje ...uplne chapem ze places ...ja noc co noc tiez plne s tebou sucitim... :((( nikdy takovy nebol a ako zacli 3 roky tak se nekde stal zkrat ci co a od te doby mam doslova peklo na zemi.... to same s partnerem hadky nici nam to rodinu.... a ked ideme niekam tak doktor rekne aky sikovny je atd pak si prijdu zle jestli se mi to zda ci co....uz kolkokrat uhodil mladsi sestru a to bola posledna kvapka co opravdu prestrelil ...a prestrelilo aj nieco ve me .... :( uz na nej nepozeram tak ako.kedysi
@mimimiruska smutne, ale bolo by asi najuzitocnejsie pre autorku vediet, ci to nejako riesis, co si vyskusala a co sa neosvedcilo a co mozno hej...
@0silvia0 suhlasim, aj ja som prvorodena a v podstate az niekedy teraz teoreticky pripustam moznost, ze moji rodicia nemali radsej mladsieho brata ako mna, ked citam rozne pribehy, ake je to komplikovane. Vies ako, mohol vsetko a ja nic, pre dieta "jasny dokaz" a potom s tym pocitom iba tak zijes a nepytas sa uz, ci si to mozno ako dieta pochopila moc jednoducho...
@bluka2 ja som tiez starsi surodenec a ceke detsvo som trpela tym,ze moju mladsiu sestru ( podla mojho vtedy detskeho nazoru) mali radsej. Superili sme spolu ako deti, ona zas ziarlila ba mna, robila mi zle, lebo vedela,ze sa jej to ako malej prepecue, vela som uz ako dieta za toto pkajala,citila som sa odstrceba,nepochopena, dodnes si so sestrou nerozumiem,nasi ti neriesilu,vraj z toho vyrastieme a budeme si rozumiet ako dospele.No kdeze....
Preto som si davala zalezat na tom, aby som tieto chyby nerobila pri mojich detoch, len mi asi unikli vsetky situacie, kde presne islo o tu ziarlivost
@andreatytler Slovenskych knih som vela necitala, iba od Prekopovej dve (boli si podobne) a v tomto pripade sa hodi to Prvorodene dieta. Potom som citala Klub nerozbitnych deti. To mozem fakt odporucit, lebo so vsetkym (95%+) co tam je, suhlasim. V podstate som dospela ku vsetkemu co tam pisu z predchadzajucich knih a tak celkovo. Citala som hlavne nemecke knihy. V podstate aj tie vacsinou poberaju koncepty od Jasper Juul.
Inak ak autorka dovoli malu odbocku, mozem sa opytat preco toto rozhodnutie mat iba 1 dieta, ze z coho to vychadza?
Tento problem, co riesi autorka ma podla mna 2 roviny a ta prva a hlavna je surodenec. Pisala nieco take, ze on sa vela dozaduje kontaktu, objati, ci nieco podobne, uz sa mi to nechce hladat. To moze byt nieco ako pred milion rokmi boj o resources, teda o matku. Niekde som to citala a na mojich to sedelo. Mladsi, 1 a pol rocny, je tiez taky mojkac, rad sa tulka a tak. A vies co, ak zoberiem starsiu do objatia, uz vidim ako spozornie a ruti sa, ze "tulka tulka" a chce sa kojit, co ho inak uz okrem na spanie nezaujima. A proste vyhnat ju z narucia a nech tam je on. Velmi sa zboznuju, napriklad bolo, ze ked starsia niekam odide, nedal sa zastavit jeho zial a maju aj pekny vztah...ale ta sutazivost o moju naklonnost tam urcite je. Druha rovina je, ze podla tych nemeckych knih sme kazdy zodpovedni za svoju vnutornu pohodu - my a nie deti. Robia veci, co nas vytocia, ale za to, ze sme sa nechali vytocit, to je nasa zodpovednost. My si musime najst sposoby, ako byt OK, ked padaju traktory. My musime byt ten pevny bod a nepochybovat o sebe, teda nie o vsetkom co robime, ale tak celkovo. Na toto maju deti strasne citlive nufaky a ked citia akoby tu neistotu, sami su neiste a skusaju, kam az nas dokazu doviest. Ked citia istotu od nas, sami ju maju a to skusanie je len slaby odvar toho predtym.
@gastankaa Presne ako u mna, podla mna robime rovnake chyby ako nasi rodicia, bohuzial. Dospela som k tomu zaveru u seba a teraz sa podla tych knih kontrolujem, ci zas do toho nesklznem. Prerusit tuto rodinnu legacy vobec nie je lahke. Praveze je to velmi tazke, ale pre to prvorodene dieta, ak ho milujeme, nie je ina moznost. U seba, vzdy ked si nieco pocitam a mam v sebe cerstvo tu "teoriu", to co som nezazila vo svojom vztahu dieta-moji rodicia, ale chcem to vo vztahu ja-moje deti, potom sa mi tak zije lahsie a je to omnoho krajsie. Hned vidim aj na spravani deti. Potom niekedy pride stres a clovek funguje podla starych patterns na autopilota a potom to uz hned vidim aj na spravani deti a viem, ze je zas cas polistovat...
Jéééj, to aj niekde inde tak? Ja som myslela, že len u nás. 🙂
@bluka2 Dakujem za radu ohladom knih, Idem citat... z tychto pribehov od bezradnych mamiciek malych priser mi trochu naskakuje husia koza. Kazdy si mysli ze jemu sa to nestane a potom bac a je v tom az po usi.
Suhlasim na 100% s tym nzorom ze sa naucime vzorce chovania od rodicov a je to nesmierne tazke sa ich odnaucit.
Druhe dieta neplanujeme koli veku. Ja mam 47 a muz 56. Na syna sme cakali 10 rokov ☹ Je to zaberacka mat dieta v takomto veku a chcem si ho uzit, ak by som sa dala o rok na druhe dieta, neuzila by som si ani jedno z nich. Po pravde, neviem si predstavit ako by som zvladla dve deti. Nemam vobec cas na nic uz teraz, s jednym. Vsetky zeny co zvladnu viac ako 1 dieta obdivujem.
@andreatytler páči sa mi tvoj realistický pohľad ...
Ono v tej situacii nejde nejako velmi resit nez psychiater nebo psycholog a doktori vela variant prasku na uklidneni atd teda v me situaci ...pani ma mozno stesti ze by pomohl jen psycholog aby hovoril s ditetem ...ja sem zastance nedavat diteti leky lebo to je zabijak vsetkoho hezkeho co v diteti ostane ....ale ako to resit sama neviem uz stim bojuji 3 roky a hledam varianty ako na to a nic nevychadza myslela som ze skola zmeni syna pardno skolka ale nejsem si, jista. ..takze pani doporuciji silnejsi ruku nad synem nebat se byt tvrdsi vuci nemu lebo vie ze pokud moze teraz ve stari jeste horsi s vekem se to bude stupnovat...musi vedet ze laska k nemu je ale respekt vuci matke musi mat tiez a ten zacit budovat takze ked places ked dostane dite vyuzije situacie ked si povie aaa breci a priste to neurobi....nepozera na to ako dostal sem ja a teraz budu hodny nie bohuzial....deti mysli ako dospelej clovek ked se chova takto ...su pry aj hranice zloby ditete.....od 1ho stupne po 10 my sme na 6ke vy.mozno mate jeste stesti ze to zvladnete ale zacit to resit...klidne se pytajte ...ako vravim uz s tim s doktori celou rodinou bojujem 3 roky....
Ahoj. Aj môj 6 r to isté ako u Vás vie nám pekne scény robiť. Máme trojročnú a stále.ju podpichuje aby sa hnevala a jacala. Snažím sa dohovarat rozprávať venovať sa ,ale rupnu mi nervy a dostane po riti. Nepomáha:( vie byť milučky dobrucky a potom scéna ide si svoje:( nič nezaberá. Idem si aj ja svoje a dúfam že z toho vyrastie🙂
@andreatytler to je super, ze sa to po 10 rokoch nakoniec podarilo, aj ked je to v tomto veku asi narocnejsie, ale urcite to date najlepsie ako viete.
@petrapod drzim palce at to neni horsi ....ja som si to tiez vravila necham byt budu vychovavat tak ako si myslim ze je dobre ....a pak bum :(
@gastankaa ak chcete napiste mi vasu mailovu adresu a poslem vam oskenovanu knihu - navod k filialnej terapii. Je to tenucka knizka a velmi ucinna a jednoducha metoda na zlepsenie vztahu dieta-rodic.
@giulliette24 mozete aj me prosim ?
@giulliette24 aj ja by som mohla prosit? icbrixi@gmail.com
Ja by som postila všetko. Keď dvaja držia lano a preťahujú sa a preťahujú, ak jeden to lano pustí, s kým sa bude ten druhý preťahovať? Spadne na zadok 🙂 Proste by som úplne všetko prestala riešiť. Dala by som mu jesť, neješ, nejedz. Ideme robiť úlohy, nechceš, nerob. Ideme von, nie, ostaň doma. Prepadnúť nemôže a ak by aj, nevadí, dnes je väčšina detí v prvom ročníku od neho o rok staršia. Nič sa nemôže pokaziť ale opraviť sa môže všetko. Jedne ta si uvedomí.
musim zatial zhodnotit,ze nam prospelo zle pocasie a "izolacua" doma, len my styria.Deti sa dokonca sami pekne hraju a starsi je omnoho milsi k mladsiemu.Jac som az tak vela nezmenila k starsiemu, lebi som sa mu vzdy venovala,no JA som sa skludnila aspon trksku, muz ma od deti odbremenil a hned to citit na vsetkom....snad nam to vydrzi
@gastankaa nečítala som reakcie, len by som chcela napísať, že musíš byť veľmi unavená. Vtedy je to najhoršie. Možno skúsiť začať tým, že sa začneš o seba trochu viac zaujímať, oddychovať, občas vanu, kúpeľ, káva s kamoškami.. Čo sa týka muža, ja mam tiež takého. On je dobrák od kosti, aj keď ho malý občas nahnevá. Ale ja som ta zla, prísna mama. Ocko je na pomojkanie. Ja keď chcem, aby malému niečo zakázal, rovno mu to poviem, lebo on, aj keď súhlasí somnou, je ticho. Nechá mňa, aby som riešila. Ale náš ma len 2 roky. To sú proste také povahy asi. Ja som rada, že ma útočisko pri ňom.
A synček z toho hádam vyrastie. Ja byť tebou možno ho viac chválim. Napríklad keď pomôže mladšiemu s niečím, pochválila by som ho, aký je zlatý chlapec. Pripadne ho pochváliť aj pred niekym cudzím, aby videl, že ste na neho hrdý, aj keď nie je vždy najlepší. Držím silno palce.