6-ročný syn sa mi vzdaľuje

A este ma napadlo, pises, ze ked sa hra s legom, tak pri nom sedis, aby si bola s nim. Moj je taky isty, tiez sa s legom hrava sam, nestoji o to, aby sme sa hrali spolu, a ja to ani neviem, vsetky tie prevody a podobne, uz sa nechytam. Co ale u nas super zafungovalo, bolo citanie. On sa hra s legom a ja mu citam. To ho fakt bavi, z toho sa tesi. Lebo ked sme mali to narocne obdobie, citavali sme vecer, ale casto na to uz prave nebol cas alebo nalada, lebo chystanie sa do postele pravidelne koncilo krikom. Ale takto cez den, v klude pri hre, sa mi podarilo to zaradit. Tak mozes vyskusat, mozno to aj tvoj oceni.

@gastankaa Dobrý deň,ja som tiež riešila problémy so synom po nástupe do školy, a celkovo ...Ono to môže mať rozne dôvody a určite by som to nechala na koníka alebo len čakať že sa to nejako urovna...z vlastnej skúsenosti hovorím že neurovná aj keď ste určite skvelá mama. ak vám mozem poradit,vyhľadajte Centrum poradenstva skratka je CPPPaP a nás na základe stručneho popisu problému priradili ku sociálnej psychologicke ( problémy s kolektívom, adaptáciou...) chodili sme cca 6 mesiacov a pomohlo...je to zadarmo a poviem vám úprimne veľa sa dozvie človek o sebe,čo robíte čo výchove zle,aký je váš syn typ....obávam sa že na to človek veľakrát nepríde sám od seba ani vďaka Googlu 😁 ale práve pomocou odborníka

@andula77 uz ma takmer 19, takze uz je to ine...

@andula77 a ako zvladas ty svojho najstarsieho?

Odporúčam veľmi knihu od tejto ženy https://nikamacinska.sk/...
Sama vychovala osem deti a jej kniha mi v mnohom otvorila oči. Bitka je vždy zlyhanie rodiča i keď ťa chápem, tiež sme párkrát riešili situáciu týmto smerom, no je to už dlhá doba odkedy sme úplne vylúčili akékoľvek fyzické tresty a veľa veľa komunikujeme a vďaka tejto knihe aj deti chápeme.

Deti majú rôzne fázy správania. Opisujes tu mňa na jar tohoto roku. Ty si pretlakovana, nezvladas krik, ktorý ťa znervoznuje, si dlho doma...stratila si seba. Predstav si že si šéf vo firme, nervozny šéf, ktorého všetko vytoci, ktorý prestáva zvládať svoje emócie. Tak pôsobíš na deti a vytvaras atmosféru... Nesnaz sa zmeniť syna, nájdi si niečo mimo domu, behaj, tancuj, cvic, uc sa písať na stroji, niečo čo bude prospešné pre teba. Niečo čo ti bude robiť radosť. Veľmi to pomôže tvojej psychike a zmeni sa u vás "ovzdusie " Sama som si tým prešla

dakujrm za kazdu jednu radu a nazor, velmi mi to dnes pomohlo.
Dnes som bola na takych tvorivych dielnickach so zenami, oddychla som si, muz sa ucil so synom a vyzeral byt nervoznucky po tych 2 hodkach, asi ako ja po 6 stich rokoch 😂
Syn, ktoreho tu riesime, je od vcera ako vymeneny, ako keby fakt potreboval ten preplesk....

@gastankaa - áno potreboval ten preplesk aby pochopil že prestrelil vo svojom správaní. Že bitka je zlyhanie rodiča je totálny blud. Ešte aj v biblii sa píše o fyzických trestoch pri výchove ako je to občas nevyhnutné. Nikto nekaze decko mlátiť, fackat alebo neviem čo ale keď už fakt decko preháňa a ohrozuje trebárs mladšieho brata tam už treba zakročit rázne.

@0silvia0 niekedy skôr nezvládam... Ma skoro 12. Citlivý introvert aj keď vasto mám pocit akoby bol skôr extrovert. Najmä ak ide o hlučné prejavy.. Nevie spracovať stres či svoje pocity a vtedy sa bráni hnevom na vsetkk, najmä však na súrodencov.. Vie byť na nich "hnusný"... Povedať aj také veci ze on nechcel súrodencov, nikto sa ho na to nepýtal a pod... Pritom oni ho majú radi, často ho kopírujú, čo jeho este viac vytáča.... No je toho veľa... Myslím ze som pri nom zažila po pôrodnu deoku, aj keď som ju nemala potvrdenú. Alr nábeh tam bol, bola som vtedy v zahraničí, pmna svet sa vypýtal skôr, sice bolo s nim všetko v norme, nezvládala som ten nečakaný príchod... No, momentálne som sj sans v takom horšom rozpoložení tak sa mi moc nechce písať.. Nerada sa tu "vyzliekam donaha"....

@gastankaa Ja to vidím na týždeň relaxačného pobytu niekde vo wellnese pre teba.. Dokáže sa muž postarať? Prípadne mu niekto pomôže z rodiny.. A ty hajde preč.. Budeš vzácnejšia, keď sa vrátiš..uvidíš... Ja riešim to isté, hlavne hranie hier na mobile a inak tiež som tá, čo "riadi"..a riadi..

@gastankaa dobry vecer, par mesiacov dozadu som vsetko to co prezivate vy presla s mojou dnes 6rocnou dcerou, mala som pocit ze je s nou vsetko zle. Mam este 4 a 1 rocne dievcata.
Uz ked zvracala pocas zachvatov zlosti tak som s nou sla za psychologom a velmi to pomohlo jej a aj mne, odporucal nam filialnu terapiu (denne doma dieta s rodicom pol hodinky sa hraje podla presnych pravidiel) a sposobilo to priam zazrak.
Dnes ked aj ma nejaku extremnejsiu chvilku vdaka tej terapii viem ako sa s nou rozpravat a mam pocit ze mam spat moje milovane dievcatko.
DRZIM PALCE!

@gastankaa co keby ste synovi dali viac priestoru? ty si vyhorena, to je uplne jasne z tvojho rozpravania ze potrebujes pauzu. Syn podla mna potrebuje trochu viac byt sam. Preco sa s nim ucite do skoly? Co ma prvak za ulohy ze ich robi 2 hodiny? Nie je lepsie ho naucit nech ich robi sam a len donesie skontrolovat? My sme so sestrou porobili ulohy este v skole cez prestavky, na doma nic neostalo. Ked sa hra s legom, musi tam niekoho mat? So mnou sa nehrali ani ked som mala 4, zabavala som sa sama a len som nosila ukazovat moje vytvory. Mozno aj syn potrebuje aby si trochu zvolnila. Takisto aj mladsi, skus ich nechat viac samych, pokial netecie krv samozrejme.

@gastankaa ja to nevidim nijako tragicky mam 3,5 ročneho a teda do cca 3 rokov bol taky ako popisujes tvojho 6 ročného teda obdobie vzdoru ako svina chvala bohu sa to ovela zlepsilo na šťastie u nas žiarlivosť na brata 10 mes. Nie je ma ho velmi rad ked bol teraz u babky na vikend chybal mu maly bracek často krat pride za nim a mojka sa s nim alebo ma necha rano dlhsie pospat a hra sa s nim pekne v ohradke chce to len vela trpezlivosti a pevne nervy ja by som ti odporučila dobru detsku psychologicku lebo tu to vyzera aj na žiarlivosť na mladšieho brata a mozno oddychnut si od neho nemate možnosť ho dat na víkend ku starkym? S muzom si oddýchnete a prehodnotite vsetko budete to vidieť viac s nadlhadom ako takto furt v strese z neho. A skus sa mu venovat tak ako mama teda viac sa s nim tulkat mojkat pusinkovat ak nechce co moj tiez najskor nechcel vytvorit si s nim nejake ritualy a cas ktory travite len vy dvaja spolu citat mu pred spanim rozpravat mu rozpravky alebo cokolvek z tvojho detstva ja viem ako ti je chapem ta a drzim palce nech sa to vsetko na dobre obrati a s tym krikom a bitkami pomaly znizuj frekvencie... Ja tiez ked mi nervy uletia uleti mi aj ruka aj riadne zaziapem ale vsimla som si ze ked som to začala vedome potlacat po case je aj on kludnejsi a mame lepsi vztah si len vynervovana teraz a podrazdena musis si od neho na chvilku oddychnut ak sa ti da aspon na den dva a urcite ti dobre poradi aj detska psychológicka. Drzim palce 👍

Čítala som uvodny prispevok a par dalej. Z toho mi vyslo, ze si unavena, vyhotena, nervna, to uz asi vies. Mozno skus najst cas pre seba, vypadnut(ja chodim sama do kostola), pripadne ked pises ze sedis pri nom ked sa hra, mozno pravr nepotrebuje tuto tvoju pozornosť ale ma iny jazyk lasky-objatie,sluzbu?(precitaj 5 jazykov lasky pre deti). A manzel je moc pasívny, muz nastavuje detom hranice...ja sa mozem rozdrapit ale ked manzel povie, deti skacu hned. On urcuje hodnotu deti ale aj tvoju v ich ociach. Citim, ze by tvoj starsi znov potreboval nájsť svoju identitu muza, mat cas s otocm len oni dvaja na den, vikend, prezit chlapske dobrodruzstvo. Naozaj popros manzela nech je aktívnejší 🙂

Určite si prečítaj knihu od Prekopovej - prvorodené dieťa. Myslím, že by sme boli na vašom mieste, keby som ju nečítala, keď mala staršia dcéra tak 4,5-5 rokov. Išlo to akoby tým smerom, ale toto mi pomohlo jej viac porozumieť a odvtedy máme veľmi pekný vzťah... klop klop. A to ani tých spoločných chvil o samote nie je vela. Ešte som to postupne doplnila inými knizkami. Akože neviem, možno aj dobrý psychológ by pomohol rychlejsie. Záleží asi od toho, na koho natrafis. Myslím, že musíš hľadať odpovede na to, prečo to nastalo, pochopiť to, aby si to mohla zmeniť. Držím palce, stojí to za všetku námahu!

@bluka2 Mohl by si prosim doporucit tie ostatne knihy o vychove? Ja mam iba jedno dieta a surodenca neplanujem, takze ta kniha co si spomeula pre mna nie je, ale rada by som si precitala o obdobi vzdoru a celkove o vychove. Deti, hlavne tie mensie maju akoby uplne ine videnie sveta a myslim ze vela veci by sa dalo vyriesit lepsim vzajomnym porozumenim.

@bluka2 knihu som necitala, ale prvorodene deti (sama som prvorodena) casto bojuju so ziarlivostou, ked stratia pocit jedinecnosti prichodom mladsieho surodenca.

@gastankaa necitala som kometare, iba nieco na prvej strane, ale napisem ti nieco. Mam kamarata, na strednej sme boli najlepsi kamosi, on bol dost flakac a dost naprt sa ucil, ale to je vedlajsie. S otcom sa pomaly neznasali, na mamu bol tiez dost odporny, chuďa zena. No proste take hnusne decko, co sa mozes aj na hlavu postavit a furt ti bude odvravat, nadavat ti a mat ta za handru. Teraz sme dospeli 30+ a paradoxne, vychova sa ukazala az v dospelosti po skole a teraz ma s otcom super vztah, s mamou tiez a je to fakt fajn a dobry statostlivy chlap. Takze, co z toho vyplyva, niektori chalani su proste len zaryto vzdoroviti za kazdu cenu, treba sa obrnit, vydrzat, nenechat sa nasrat (ty musis byt ta rozvazna a nenechat sa vykolajit blbostami), musis si trosku zvazit veci, ktore su dolezite a ktore menej. Treba vydrzat a dalej vychovavat najlepsie ako vies. Nerada ti to hovorim, ale oni to aj tak nezlepsis kym nebude chciet on sam. Vrieskanim a hadanim a bitkou asi tiez velmi nie (ver mi ja tiez dost vrieskam, aj na zadok suchnem, takze viem o com hovorim). Prajem vam vela vela trpezlivosti. Skus si kupit aj ten Persen ci co to je, mozno ta to trosku ukludni, baby tu o tom pisali. A fakt davat vela lasky a len vydrzat. Ja som sa napriklad vcera po dlhsom case tak dlho dlho hrala s detmi, vacsinou so starsim a bol vesely vsetko, proste zrazu znicoho nic sa otocil a zacal byt uplne odporny, len vrieskal, odvraval, nepocuvol jednu vec, proste des, bol stokrat horsi ako v dni, ked nemam cas sa s nim tolko hrat. Uplne nelogicke, ale neviem co sa deje v tej malej hlave. Treba ho asi nechat s vecami vysporiadat, ale nezasahovat do toho velmi agresivne... ak teda v tom nie je nejaka diagnoza (necitala som komenty) tak ti prajem vela vela trpezlivosti a drzim palce nech to prejde. Mozno aj kamaratov ma nejakychh rozmaznanych a oprsklych, mozno videl ako sa niektori z nich spravaju k rodicom a opakuje, lebo je to drsne. Ktovie

@gastankaa mam 7 rocneho,ja som sa pozastavila nad tym akonpides ze zakazes ist von,ide aj tak?to ako je vobec mozne?nemyslim zze je tu zoyhanie ze voci nemu robis nieco zle.niekedy aj orioisna starsotlivost a opicia laska podla man moze vyvolat taketo stavy. Nechaj ho zit. A hoaven ty sa nastav ze nastava predpuberta l.mojhinby som tiez niekedy vratila do porodnice🤭🤭🤭ale nedovoli si veci ake pises ty lebo mame nastavene pevne hranice...odjaoziva,ktore dodrziavame vsetci.bez diskusii.a hoavne pre mohla jedna vec,ktoru mi poradila znama.zamestnat ho hoavne doma.zapojit ho do domacich prac.nechces,nedtihnem dnes urobit obed,nebudes mat trenky dinskoly vyorate. Vydrzat a zatat zuby. A nechat to ozaj tak ako povies.stat si za svojim.nie vreskotom ale pevnym hlasom.takto bude nat v tebe mamu,ktora to co povie dodrzi aj to prijemne aj to neprijemne. Ty si na nho vyketela a hned si robite spolocny vecer lebo vycitky?ved ten chlap ec musi mat extremny zmatok v hoave. Najprv ho vyhresis a potom si spravite vecer ako rodina...strasne rozporuplne na to ides. Tak ked si na nho vypetela si ho kaoa nechat porozmyslat nad tym co si povedala. Aj keby cez ake vycitky. Musis si stat za svojim.on vidi ze aj ty si rozpoltena a tapas a využiva to.

A kruzok aj ked oen v centfe volneho casu an dve hodiny v tyzdni. Alebo sport.

viacere vas zaujala situacia, ked moj syn isiel von napriek zakazu.
Aby som objasnila, bola vecierka, stiahla som ich z ulice domov, v chodbe scena, zase vysiel von,...samozrejme,ze som ho razne stiahla domov a vypocul si k tomu svoje.Aj pre mna to uz bolo prilis, my sme detom od malicka v zasadnych veciach urcovali hranice, neviem, co sa stalo teraz,ze nerespektuje uz davno zauzivane pravidla.

Este,co mne akk dospelakovi nejde do hlavy je to, ako si moze dovolit to mohe decko rak teatralne zjapat,revat, proste chapem,ze prehavuje nespokojnost, ale to by prebralo aj mrtveho...cize pracujem na tom,aby nebol stredobod pozornosti,ked spusti tento rev

Vcera bol uz o nieco pokojnejsi, aj si ma vecer pytal k sebe,stiskal sa,vyznaval mi lasku

@gastankaa no to by aj mňa zaujímalo kde pramení to, že deti nemajú taky nejaký zdravý rešpekt... Dovolia si vrieskat do rodiča a doslova okato neposluchnut... 🤦‍♀️

@giulliette24 a o com je ta terapia? roxmyslam nad tym psychologom stale

@ledgerka syn je samostatny, rad sa zahra aj sam, ale rad sa so mnou rozprava, preto obcas ,ked sa hra idem k nemu
Teraz je prvak, ucime sa, ako sa ma ucit, aj ucitelka nas prosila,aby sme boli pri detich prve tyzdne, ked robia ukohy, navyse vela z nuch mu musim precitat, netrva to 2 hodiny, cca 20 min...

Myslim, ,ze okrem skoly, kt.mu teraz pribudla mu davame dost priestoru,ale sam si ho ubera tym,ze vyraba sceny,ktore riesime,beru mu cas na hru

@gastankaa ahoj,ja mám tri deturence,jedna dcéra je vo veku tvojho syna,ostatní dvaja sú mladší a síce neriešim presne toto,čo ty,ale chápem ťa a chcem ťa uistiť,že v tom rozhodne nie si sama. Ja si niekedy doma pripadám ako policajt,všetko ja riešim a manzel vždy z toho vyjde ako ten lepší. Neziarlim na neho,som rada,že deti majú oporu,len ma to občas mrzí,že prečo ja nie som pre nich viac ten bezpečný prístav ako tatino. Manžel je skvelý,ale vidím,že on sa na veci pozerá inak,jemu je jedno,keby tu aj bomba padla,tak to prekroci a nerieši. To isté aj keď deti plaču alebo sa hádajú..on ako keby to nepočul..takze všetko zas len ja riesim. Niekedy je to na palicu,poviem ti,že občas mám chuť odísť a nechať ich v tom tak na mesiac samých,nech sa starajú o seba a nech si sami riešia vrátane muža. Naše deti nie že neposlúchajú,ale furt majú s niečím problém,mám pocit,akoby stále cítili nejakú krivdu jeden kvôli druhému. Keď jedného tulim k sebe,tak ďalší hneď žiarli a takto. A to,čo si podpisovala,no ako keby som čítala o sebe. Poradiť ti neviem,asi len dať tomu čas a obrniť sa trpezlivosťou. Hoci viem,že to je veeeelmi ťažké.

@veronicka88 ahoj,dakujem za nazor, po tom nasom incidente sme nemalu spolocnt vecer, stali sa to na obed a do vecera som mu dala dost pocitit,ze ti prehnal, nevsimala som si ho,az vecer pred spanim sme si to ujasnili a objali sa

@simca06022011 presne ako pises, od malicka sme po mom nevriesksli,ani po sebe s muzom, aj sme ho vzdy vypoculi, cize by som necakala,ze musi na seba vrieskanim putat pozornost

@simculllka dakujem,aj tebe vela sil

@gastankaa že si vyletela, to si nevyčítaj, ešte urobíš veľmi veľa zlých, impulzívnych rozhodnutí vo výchove, a tiež platí, čím väčšie deti, tým viac starostí... ani sa prehnane nehodnoď, raz som čítala, že to aká si mama, ti deti povedia, až keď budú dospelé a budú mať svoju rodinu, čiže až s odstupom času.. nikdy sa to neposudzuje v reálnom čase, to že sa zamýšľaš nad výchovou, už to samé je odrazom toho, že si dobrá mama, neposudzuje sa prísne, povedz si, že robíš, ako najlepšie vieš, a to je aj s chybami..tomu sa nedá vyhnúť ak ti môžem poradiť - buďte s mužom vždy zajedno, aj keď ty velíš a on sa len vezie, dokonca niekedy sa to aj odporúča, nech je jeden z rodičov prísnejší a druhý benevolentnejší, ale nech nikdy nejde proti nemu a neznevažuje ťa pred deťmi,.. to by bolo už o niečom inom.. ak je v tom žiarlivosť na mladšieho, je to normálne, každé dieťa to zažíva.. veľa vecí vo výchove sa vyrieši aj samo, s postupom času, moja skúsenosť, niekedy je lepšie neanalyzovať všetko príliš.. a p. s.: si vyhorená po tých rokoch, dopraj si čas iba PRE SEBA! to je jedno, v akej forme, ale iba PRE SEBA! 🙂