Ako zvládnuť nástup dieťaťa do škôlky?
Potrebujem sa asi trochu vypísať a zároveň by som veľmi ocenila skúsenosti mamičiek, ktoré si prešli niečím podobným.
Moja dcérka má necelé 3 roky a po takmer troch rokoch doma so mnou teraz nastúpila do škôlky. Vedela som, že to pre mňa bude ťažké, ale vôbec som nečakala, že až takto.
Prvé dni som ju videla v škôlke podľa mňa smutnú, neistú a skôr pozorujúcu. Pri odchode dnes plakala a pýtala sa na mňa. Viem, že je tam o ňu postarané, a zároveň rozumom chápem, že adaptácia môže trvať. Lenže emocionálne to vôbec nezvládam.
Doma som z toho úplne rozložená. Plačem, stále na ňu myslím, predstavujem si, ako jej je, a mám obrovský strach z každého ďalšieho rána. Dokonca ma momentálne nebavia ani veci, ktoré ma inokedy tešia – neviem pozerať seriál, čítať ani sa sústrediť. Keď si predstavím, že ju mám ráno znova odviezť a odísť, je mi fyzicky aj psychicky hrozne. Zároveň od pondelka už postupne budem začínať chodiť do práce.
Najťažšie na tom pre mňa asi je, že ju jednoducho neskutočne milujem. Bola so mnou každý deň a zrazu ju mám nechať niekde bez seba. Mám v sebe strašnú potrebu ju chrániť pred každým smútkom a najradšej by som ju vzala domov a už ju nepustila.
Zároveň nechcem, aby tento môj strach prenášala na seba. Chcem jej dať šancu škôlku zvládnuť a postupne si tam nájsť svoje miesto. Len neviem, ako mám zvládnuť tú bolesť a strach ja.
Preto by som sa chcela opýtať najmä mamičiek, ktoré to mali podobne intenzívne:
Zažili ste niečo podobné? Ako dlho vám trvalo, kým sa to vo vás upokojilo? Čo vám konkrétne pomohlo zvládnuť rána, odovzdanie dieťaťa a čas, keď ste nevedeli, čo práve robí? Pomohlo vám niečo konkrétne, čo vám niekto povedal alebo čo ste začali robiť? A prišiel potom moment, keď ste zistili, že dieťa je v škôlke naozaj spokojné a vy ste sa dokázali uvoľniť?
Budem veľmi vďačná za skúsenosti, hlavne od tých, ktoré to na začiatku prežívali podobne silno. ❤️
@kolobezkabicykel ahoj ja to mam presne tak isto nepocuvaj zeny ktore vravia ze to je chorobne , milujes svoje dieta a ak to tvoje srdce nezvlada tak nie , ja mam to iste rano placem doma sa neviem sustredit bojim sa onu dala som ju len do obeda aby si zvykla , a je mi tazko ked rano ide s placom mam pocit ze polovica mojho srdca je prec ale ja ti mozem dat radu aku davam sebe , mysli nato ze tvoje dieta to potrebuje nech je samostatne silne lebo ma pred sebou vela prekazok a nehambi sa zato ako to je nie kazda mama ja rovnaka , niektore ako vidim v skolke ich vytiahnu s auta hoci tam kolabuje a je im to jedno a su matky ako my ktore su v slzach a boli nas srdiecko , niesi sama ! ale zvladnete to spolocne treba cas prajem vela sil a neboj sa zvladnete to spolocne ❤️
@jarka805 Odporucam terapiu. V dobrom.
@kolobezkabicykel ahoj, asi som jediná, ktorá Ti úúplne rozumie. Mám to rovnako. A mne prídu divné zas manky ktoré sa bez mihnutia oka zbavia dieťaťa, ktoré si ide hlas vyrvať a je nešťastné a ešte majú radosť, že ako dobre spravili, ....Mám to rovnako, puká mi srdce keď tam ráno ideme, malá plače a celý večer ma prosí aby mohla ostať doma, lebo jej bude smutno. Neviem tiež, ako to zvládneme obe. Je mi ťažko z toho. Keby som tehotná a nemusím do práce, určite by som žiadnu škôlku zatial neriešila. Ten cirkus čo tam ráno bol si budem pamatať dlho. Kopanie do dverí, rev, hisáky, do takej atmosféry by sa ani mne nechcelo ist.
@kolobezkabicykel dieťa nie je hračka, ktorú si si vyrobila, aby ti robilo spoločnosť. Je to človiečik, ktorého musíš pripraviť do života - a zmyslom jeho života nie je napĺňať zjavne prázdny citový život jeho matky. Láska je krásna vec, len jej nesmie byť príliš, pretože potom už dusí milovaného aj milujúceho. Navyše, rozumná milujúca matka vie, že takéto jej choré nastavenie cíti aj dieťa, podvedome ho preberá a tým sa mu nástup do škôlky (aj každá iná životná zmena) neúmerne sťažuje. Čiže tu tvoja láska pôsobí kontraproduktívne. Spamätaj sa a daj sa psychicky do poriadku - namiesto hľadania spojencov na MK, to tebe ani dcére vôbec nepomôže