Matkin strachh zo škôlky
Veľa diskusií je tu o strachu detí zo škôlky, z detí, z učiteliek, o tom ako pripravit dieta na škôlku. Neviem ako to presne napísat, ale ako to mám zvládnuť ja, ako mama. Mám obavu zo škôlky. Možno to niekomu príde smiešne, patetické alebo prehnané. Nie je to panika, či strach ma ochromujuci, je to skor taká vnutorná obava a neklud.
Bola som doteraz s mojou dcérou každý den, a na výnimky aj 24 hod. každého dna. Viem prečo z niektorých vecí smeje a prečo sa niektorých bojí...pretože som bola temer pri jej každom zážitku, či "prvom stretnutí" s ničím. Ano, dávam ju k našim, či svokrovcom. ale to je iné. Je to taký divný pocit zverit dieta niekomu koho nepoznáte, vidíte ho tak pri odovzdávaní a vyzdvihovaní dietata so školky. Ten niekto bude vacsinu dna teraz vaše dieta. A nepýta si vaše rady či doporučenia. Ale nie su to len učitelky, ale aj deti. Čo ak sa bude niektoré po tom mojom "vozit" a ja o tom nebudem vediet. Je ešte malá nevie mi vela vecí povedat.
Ja osobne mám na školku len dobre spomienky. Moja sestra však vdaka učitelka, ktorá ju šikanovala trpela mutizmum = psychickou panikou rozprávat sa s cudzími ludmi. Nebol problém stretávat sa s nimi, ale nekomunikovala, nemohla, ani len píp. Dostala sa z toho až niekedy s príchodom na strednu školu. Dovtedy mala dokonca indiv. skušací plán v škole-neodpovedala nikdy ústne. Nerozprávala sa ani so starkými rodičmi a ostatkom rodiny, len s najbližšími. Ale poznám aj iné pribehy dnes už dosplelých ktorí si zo školky neodniesli dobre spomienky....
Nemáte vy obavy čo bude s vaším dietatom? Som sama?
teraz s tym aj ja vsetkym bojujem, maleho som chcela dat od septembra do skôlky ale cim viac sa to blizi tym viac som presvedčena ze ho nedam...sice este stale mame casovu rezervu teraz v 16.6. male este len dva roky...ja sa ho tam hlavne bojim dat zo zdravotnych dôvodov, mal v januari febrilne krce a od vtedy sa bojim horucky ako cert kriza...a co ked si nevsimnu ze mu vybehla...co ked ich tam dostane...to su otazky ktore mi brania ho tam dat...a este aj to ze nevie rozpravat...vieme mozno 30 slovicok, prevazne len ukazujeme...ano mozno by sa tam naucil rozpravat ale ja si viac myslim ze by sa trapil...pretoze by mu tam nikto nerozumie...kolkokrat mu nerozumie ani vlastny otec...a nie este nejaka ucitelka v skôlke...
@korenbaba spadas medzi vacsinu mam. Myslim ze je to uplne normalne. Mamy sa boja o svoje deti cely zivot. prazivaju skusky, nove lasky rozchody novu pracu. Mamy vycitia netreba im nic hovorit.
Prvy den v skolke je najtazsí pre nas pre rodicov ani nie tak pre deti. Ja som si skoro vsetky nechty okusala. dve hodiny som sedela v obyvacke a bezcielne cumela do telky s myslou v skolke. telefon polozeny hned vedla mna. 150x som ho skontrolovala ci funguje keby mi nahodou volali. ked som pre neho isla mala som snad motory v topankach. Tu cestu si vobec nepamatam len si pamatam ten pocit uz uz tam byt aj strach z toho ako to zvladol aj obrovska radost ze ho po tych dlhych dvoch hodinach uvidim. Po case clovek spozna ucitelky spoluziakov a zacne byt sucastou skolky. Strach ostane lebo co ak sa nieco stane. Ale poznam jeho kamaratov a viem ze pani ucitelky ma naozaj rad a plne im doveruje. Mladsieho skolka caka az o rok. Bojim sa uz teraz. Nie neznameho ci pani uciteliek bojim sa len toho ako to zvladne a ja s nim.
@korenbaba tiez som mala zmiesane pocity, ale nie doslova takyto strach, lebo mne to pride ako doslovny strach, nie len neklud co opisuje, asi je to normalne, predsa dieta ja s matkou nonstop a zrazu sa musi od nej na cas osamostatnit. Prave preto trebe seba aj dieta na tento cas pripravovat vopred a nenchavat to na poslednu chvilu ako nejaky obrovsky skok a zmenu. Tento neklud mozes preniest na svoju dcerku az do formy skutocneho strachu zo skolky, kedy este skolku ani sama nevyskusa a uz sa jej bude bat. Nemate sa coho bat 😉 treba sa nastavit do pozitivneho myslenia 🙂 dcerka ide medzi deti, potrebuje podnety k dalsiemu rozvoju, kamaratov, nove zazitky, nove skusenosti, nove hry... je to prinos ako pre nu, tak aj pre teba, z tejto stranky sa na to skus pozerat. Urcite pre nu vyberie dobru skolku, tak sa nemas coho bat 🙂 moj nastupil do skolky ked nemal este 3 roky a v 3 rokoch zacal chodit do skolky v zahranici, uplne cudze prostredie, uplne cudzi ludia, cudzi jazyk, ktory neovladal.... a velmi ho obdivujem a som pysna ako to zvladol a co vseto nove sa tam naucil.
@korenbaba my ideme v septembri tiež do škôlky,no bojim sa toho a velmi,mala neskutočne na mne lipne 😨 bez mamy ani na krok,ona dostava normalne zachvaty plaču,my sme boli pred tyždnom na trojročnej prehladke 😉 nooo ale čakaren sme dali do pozoru riadne,ona vrieskala ako by ju z kože drali,ja som ju nemohla od seba odlepiť aby sa postavila na vahu,ako tak sme ju odvažili,potom ju sestrička išla odmerať musela ju držať pri stene 😨 a tlak povedala že to jej ani nezmera,sestrička zahlasila no toto sme tu už davno nemali,potom vyšla doktorka,že aky strašny narek tu mame 😕 išla ju počuvať no dokopana ja,dokopana doktorka,mala spotena mokra ako keby rovno z bazenu vyšla 😨 ,potom ju polahla no musela som jej ručičky držať aby jej pozrela do ust a ona vrieskalaa a vrieskalaaa 😒 doktorka jej povedala,no hotovo už sa môžeš obliecť,mala nato že ona sa obliekať nebude, 😕 a doktorka jej ale uteka si pre veci a šjovno sa obleč,mala s plačom si šla vziať vedla veci,v prostred cesty si zmyslela že ona zabudla na mamu,išla sa vratiť a doktorka jej ale nekazala som ti čo maš doniesť?tak mala si pekne vecičky doniesla,sadla si,s plačom natiahla gate na seba,doktorka jej išla gombiček zapať,vyšli sme von a niekto v čakarni povedal,juuuj chuda male 😉 a tniečo podobne sme prežili aj nedavno na očnom,mala ma aj tam fest dokopala,a pritom chodime von aj medzi cudze deti,nie je to že by ozaj cele dni bola len pri mne 😔
som učiteľka, ale aj mama, takže vaše pocity chápem. V prvom rade treba dobre poznať materskú školu, kde svoje dieťa dáte, pýtať si referencie. Pokiaľ sú kladné, treba zabojovať so svojimi pocitmi. Vaše dieťa ich totiž vycíti, najhoršie si na materskú školu zvykajú deti mamičiek, ktoré sú veľmi úzkostlivé a vnútorne nie sú stotožnené s tým, že zverujú svoje dieťa niekomu inému. Tie deti bývajú aj častejšie choré, pretože, keď jej mamina v strese, aj dieťa je v strese a vystresovaný organizmus je náchylnejší na choroby. Je dobré, ak je vaše dieťatko samostatné (samozrejme v súlade s jeho vekom), pretože, čím je samostatnejšie, tým je sebavedomejšie a jeho nástup do materskej školy je ľahší. Ak máte detičky, ktoré na vás lipnú, je najvyšší čas s tým niečo urobiť. Je super, keď s nimi chodíte medzi deti, ale stále ste tam s nimi, je dôležité, aby boli nejaký čas bez vás - s ocinom, ešte lepšie u babky, s tetou, u kamarátky.... Uvedomte si, že ak trpíte strachom je to normálne, svoje dieťatko milujete, situácia je pre vás nová, ale ak je strach prehnaný, treba s ním zabojovať, aj keď s pomocou odborník. Naozaj ho vaše dieťa vycíti a bude mať pocit, že ho čaká niečo hrozné, keď sa mamina bojí. Želám vám, aby ste narazili na milé chápavé učiteľky, aby vaše detičky boli v škôlke šťastné a vy ste sa o pár mesiacov nad svojím strachom len usmievali 🙂 🙂 🙂 .
Joj, ja take teda fakt nemam, lebo mam uplne uzasnu skolku a som strasne tomu rada. Ale celkovo tu su skolky riesene trosku inac a pristup je trosku iny, i ked to nechcem hovorit, ze na SK je zly. Ale urcite veci, co citam, by si tu v zivote nemohli dovolit. Ja mam skorej pocit, ze moje babatko je uz velky chlapec, kez uz zacina ist do institucii, i ked ja sama som zacala robit uz ked mal 10m a teraz bude mat 2r8m, ked zacne chodit do skolky. Treba sa ale pozerat na to, co tym detom my nedame. Celkovo deti v skolke rychlejsie prosperuju, nie ze sa ucia len od pani ucitelky, ale aj od deti navzajom. Ucia sa tolerancii, ucia sa poziciavat hracky, ucia sa tomu, ze kto je na rade a podobne. Dalej je tam niekto s nimi, koho praca je 8 hodin a viac sa venovat len tymto detickam, ucit ich, hrat sa s nimi a podobne.
Mozno, co by pomohlo, my sme tak robili uz pol roka. My sme dostali brozurku zo skolky s fotkami. Ale tak nie je problem poprosit pani ucitelky, vysvetlit problem a pofotit skolku a ukazovat malej a rozpravat jej, ze aha, co vsetko tam maju, ako sa deticky hraju a podobne. Mozno aj chodit okolo skolky, po pripade nakuknut do nej, dohodnut sa, ze len tak sa pridete pozriet a hned aj odidete, ale postupne pripravovat. Este predtym ako zacne sama tam chodit, i ked je ten cas na prisposobenie, ale takto to bude take jemnejsie.
nie ste sama, dcerka mi nastupuje v septembri do skolky a ja do prace, dost sa bojim ako to bude zvladat, boji sa mi cudzich deti, hra sa iba sama vonku, akonahle idu cudzie deticky, okamzite uteka ku mne a nedostanem ju medzi nich ani nahodou. kazdy den sa snazim ju trosku zaclenit vonku medzi ine deti..ale nejde mi,stale je sama...takze tiez neviem ako to budeme vsetko obe zvladat... 😒
@korenbaba uplne chapem tvoje pocity,pretoze odkedy nam prisiel papier,ze od septembra nastupujeme do skolky, som na tom rovnako. A to pritom nie som s malym 24 hodin denne, pracuje od jeho 6 mesiacov na 1/2 uvazok, od 1,5 roka na plny a strazi tatino striedavo so svokrou. Takze zvyknuty na inych ludi je,to len vo mne sa biju myslienky,ze ho bude mat niekto iny na starosti cely den,ako tatino alebo svokra. Na svokru sa mozem na 120% spolahnut,vobec nemam strach(aj ked zo zaciatku bol),pozna ho,vie ako nanho....
Obavam sa z papania,ked bol mensi,papal sam,teraz akosi nechce,nema cas,musi sa stale hrat, polievku papame s podbradnikom,kakame vylucne do plienky, ked sa zadycha grcka (zacinajuca astma), niekedy sa zabudne a cvrkne mu do slipkov....je kopu veci nad ktorymi uvazujem,ako to bude v skolke a ko to zvladne, Deti tam bude 23 a 2 ucitelky. Vnutorne citim,ze na to myslim kazdy den aj ked si poviem,ze to bude v pohode,tak sa tomu moc neda ubranit....Nie je to nic prehnane,ale take asi normalne obavy....Tak len aby si vedela,ze nie si sama.... 😉
mna upokojil az fakt, ked som prisla pre deti do skolky a oni ze, mami, co tak skoro, este to musim dokreslit 🙂
@korenbaba moja dcerka chodi do skolky uz asi 1,5 roka. Niekedy je to bez problemov, inokedy, hlavne ked ide po dlhsom case co bola doma, je to horsie, place, ze nejde, a to si neoblecie, a neocese sa a tak. Niekedy place celu cestu do skolky, ale v triede ju to prejde a poobede nechce ani domov ist. Teraz v septembri ide uz medzi 'velkacov', do velkej skupiny medzi starsich, tak hadam uz bude aj trosku rozumna a nebude plakavat.
@mamavera nuž popravde nejdeme do školy ale do mestkých jasiel, lebo do školky nás nevzali, sme januárový. a kedže su len jedny v meste...výber moc nie je.
Ja sa vždy snaťžím nedávat najavo svoje negatívne pocity z toho že bude s niekým iným. A myslím že malá je clekom sebavedomá a samostatná, nemá problém ostat s akýmkolvek členom rodiny bez akých kolvek natahovaiček či plaču. Pekne sa so mnou rozluči zamáva a už sa nestará kde som a kedy prídem. Myslím že ona príchod do školky zvládne dobre bude sa na nu tešit. Len sa bojím aby ten začiatok niečo nepokazilo...
@korenbaba Hehehe, tak ty prelez plot a chod nakukovat. Aby si videla ako jej bude dobre. Moje, to sa spravi. Skor ci neskor aj tak musi ist niekam. A si predstav, ze by si ju drzala teda doma az do skoly. to by uz len bolo, co? Pre nu mozno katastrofa a ty by si asi na tom stale nebola lepsie.
@severankasr to je tažké, ked je dietatko takéto...
my napríklad máme jednu mamičku s dievčatkom ktoré nastupuju spolu. spoznalli sme sa pri zápisoch . kedže bývam blízko seba, už teraz sa malé stretávaju a chodiavame spolu občas von . ked nastupia dievka spolu nebude všetko také cudzie.
@norwayka je mi jasné že pre nu je školka/jasle dobrá volba. Už jej nestačia detičky len na 2-3 hodiny k denne na ihrisku. Už nie som pre nu dost zaujímavá aby ma okukovala celý den 😀
Mna skor desí fakt, že si jasle nevyberem (jedin mest. jasle v meste), ani učitelku, a že vlastne aj k tým refernciám je tažko sa dostat. I ked čo mám, su pozitvíne
@korenbaba urcite nie si sama co ma taketo obavy, aj ja ich mam kazde rano ked dam maleho do skolky. a to este ten moj neovlada poriadne jazyk krajiny kde zijeme. a aj tak kazdy den ked pre neho pridem tak mu ziaria oci a viem ze je tam stastny,ze sa moze hrat s detmi a byt v kolektive. aj tak cele doobedie myslim na to co robi, ci mu nieco nechyba ci vedia ze nieco chce alebo nechce....je to dolezity krok aj pre nas matky. treba mysliet pozitivne ze jeho ucitelka bude prijemna osoba a treba s nou udrziavat kontakt pytat sa ako sa dari dietatku v skolke....drzim palce nech to dobre zvladnete 🙂
@korenbaba Hej, tomu rozumiem. I ked nie som v tej situacii. Ja sa o ucitelky nebojim, ale skorej o deti. I ked je blbe si mysliet, ze len to moje je dobre, vychovane a podobne. Ved tak su na tom aj vsetky ostatne mamicky a neviem si predstavit, ze oni by sa bali, ze moj syn ich dietatu nieco vyvedie. A skor ci neskor tie nase deti sa musia ucit zvladat situacie same. Cim skorej, tym lepsie. A verim tomu, ze v dnesnej dobe sa uz nestane ako nam, ze nas budu terorizovat v skolke. Uz nie je to tak ako kedysi, ze drzat hubu a krok. Uz sa daju veci riesit, keby bolo treba. A aj my vdaka technike a vsetkemu moznemu mame predsa len viac casu na tie deti ako nase mamy. A takisto su otcovia podla mna viac a viac uvedomeli. Uff, nemas to lahke, je to taky racionalne-neracionalny strach.
My tu mame taky vtip, ze muzovi sa pokazi auto a musi si pozicat zdvihak. Len najblizsi dom nasiroko daleko je jeden domcek na vrchu kopca. Tak zacne sa trpat hore a rozmysla. Ktovie, ci budu mat zdvihak. Po 100 metroch, oni ho asi nebudu mat. Dalsich 100m, ak ho aj maju, ktovie, ci mi ho budu chciet pozicat. Dalsich 100m, oni mi ho asi nepozicaju. Dalsich 100m, oni mi ho urcite nepozicaju. Nakoniec vylezie az k domu, zaklope a ked mu starsi pan otvori, tak zrukne: Vies co, strc si ten zdvihak do prdele.
aj nas ide od septembra do skolky. stresujem uz teraz. uz vidim ako place medzi dverami a ja musim odist. snazim sa ho "pripravit" na skolku, ale vzdy povie, ze tam nepojde. nastupuje s kamaratom, tak sa spolieham, ze to pomoze. s inymi detmi nema problem a kolektiv potrebuje, ale aj tak sa bojim.
@korenbaba podla mna ked uvidis, ze dcerke je v skolke dobre, tak aj ty sa upokojis. Ten strach a obavy su uplne normalne. Si s dietatom na male vynimky 24 hodin denne a teraz naraz ho mas dat niekomu na pol dna. Moji boli vsetci prvy tyzden uplakani a bola som z toho nervozna aj ja. Keby som nemusela kvasit v robote, tak ich tam snad ani nedam. Ucitelky mi hovorili, ze su cez den uplne v pohode, pekne sa hraju, pekne papaju, ale ked som videla tie slzicky v ockach, tak mi bolo zo seba zle. Za par dni ich to omrzelo a tymi istymi ockami prevracali, ked som pre nich prisla, ze este potrebuju nieco dorobit a naco som uz tam 😀 A ked sa po troch dnoch v skolke vykakali /co je u nich v cudzom prostredi znak, ze sa citia dobre a bezpecne/ bolo vymalovane 🙂Deti velakrat zvladaju veci lepsie ako my a ovela lepsie ako to od nich ocakavame. 😉
@norwayka je to také....rozumom viem že je to to niečo nevyhnutelné a do tej školky pojde tak či tak a bez mojho strachu to bude lepšie, ale...obavy su. A iné deti tiež...niektoré su ako z divých vajec. I ked ako píšeš musí sa s tými situáciam začat stratávat nemože žit akov škrupinke. Ale aj minule na ihrisku, príde iné dievčatko abác z pak ruky tej mojej na tvár z jednje strany aj z druhej. prečo? Lebo chcela ist na preliezku kde bola moja dcéra, ale miesto toho aby čokolvek povedala radšej jej hned rachla. To mi pripomenul ten tvoj vtip 🙂
@berus222 ach jáj 🙂 ja som minule už bola taká vytočená z jedného dievčatka na ihrisku. všetko mojej malej brala z ruky aj ked to bolo naše, a pritom ešte pištala a vreiskala ako malá opica. Jej matka zjavne zvyknutá, debatovala a dieta si nevšimala. Tak pri x-tom opakovanom scenári - moje dieta niečo mama a toto cudzie mu to z krikom trhá z ruk a moje mu to dá a potom smutne na mna kuká. vravím tej mojej: "nedaj si, odstrč ju!". Odstrčila, nedala. Diečisko už nerpišlo, našlo si inu obet. Viem že by sa nemalo, ale prečo má byt rpáve to moje terčom tých druhých.

ahoj. mam dve deti, ktore do skolky chodili a pri obidvoch to bolo ine. dcera sa mi prvy rok v noci budila zo sna a rano plakala, ze ona do skolky nechce ist - syn sa do skolky tesil hned od zaciatku. naozaj vela zalezi od uciteliek, ktore su nie vzdy take mile a prijemne 😠