Som onkologická pacientka a 5 ročný syn ma stále naháňa. Ako mu vysvetlím, aby spomalil?
Som onkologická pacienka -pľúca - aj ked som nikdy v živote si ani len nepotiahla z cigarety. K tomu metastázy v chrbtici, panve a pečeni. Neležím, neľutujem sa - no, občas si zanadávam - upratujem, venujem sa 5ročnému synovi. A tu je problém. Napríklad v lete som s ním v Bratislave navštívila plno zaujímavých miest, aj doma sa mu venujem. Lenže on chce všetko hneď a to ma štve, lebo ja chcem vzhľadom k mojej diagnóze robiť všetko s kľudom. To znamenná, nie vtomto momente, keď si zmyslí, budeme si čítať, ale napríklad o dvadsať minút a podobne. Áno, urobím to, čo si praje, ale nie hneď, v tej sekunde. A ako mu mám vysvetliť, že ma nemá naháńať. Skrátka, že všetko bude, ale pomaly a postupne. Napríklad - pôjdeme dnes von, ale nie o jednej - pôjdeme o druhej, lebo predtým si chcem v kľude vypiť kávu. Hovorím - všetko mu splním, pokiaľ to nie je zdraviu a životu nebezpečné, ale potrebujem, aby ma nenaháňal. Ďakujem.
Na hodine velkej mu ukáž,ak dôjde dlhá ručička po číslo 6,tak pôjdeme vonku,u nás to fungovalo....naučí sa počkať....
Jasné, názvy dní pozná aj v nemčine, vie, ťo je štvrť, pol a trišvrte...múdry je dosť.
@anjika44 deti ziju pre moment 🙂 a myslia si ze sa okolo nich toci svet. Ja to niekedy robim tak, ze nastavim budik a poviem, ze ked zazvoni, tak bude to a to. Nepocuvam 100x uz? uz? uz? kedy to uz bude?
Alebo ked chcem aby mi dal syn chvilu pokoj a hral sa sam, tak ho poslem upratovat izbu 😅 samozrejme upratovat nebude, ale bude sa do nekonecna hrat, len aby neupratoval 😀
Vie, že si chorá? Ak 5 r. povieš, že si potrebuješ oddýchnuť, myslím, že to pochopí
@anjika44
Ahoj, predovšetkým je mi veľmi ľúto, že si onkopacientka, mamy malých detí, malé detičky a vôbec nikto by nemal byť chorý na tak zákernú chorobu😥, čo sa týka Tvojho synčeka, ja som mala doma dve detičky a ani na WC som nemohla ísť bez nich😂, no potom som ich stále niečím zamestnala a keď som už mala čas, tak sme boli spolu aj dve hodiny v kuse, keď som ich dala spať, skôr som ja odkväcla ako oni😂, veľa kreslili, to ich zaujalo, až tak, že aj steny v obývačke boli pokreslené😱, len ja som nebola chorá, tak Ti prajem veľa, veľa zdravia a rob tak, aby Tebe bolo dobre, syn si Ťa počká🍀🍀🍀😍🌹🌷🌺🌾
@anjika44 ja mam detto. Nieco hrozne. Ale nie to som chcela. Je mi to velmi luto, prajem uzdravenie, lahky priebeh a vela sil
Ja ta obdivujem aky mas prístup k tej chorobe. Zelam ti uzdravenie ak je to možné🙏🙏🍀🍀🍀. Ja mam 4a pol rocnu. Tiez chce vsetjo hneď.Ja jej v klude poviem, ze najprv si vypijem kavu, alebo, najprv povysavam...
A potom hned budem s nou. Ona sa aj pripojí, pomaha mi, alebo ked poviem ze musim trocha kuchynu upratat, aj ona si svoju kuchyňu upratuje. Zas nieje nepríjemná....proste caka. V tomto veku uz deti chápu si myslím
Prečo si niektorí dospelí ľudia myslia, že rakovina je jednoduchá choroba a človek nemá nárok ani mať zlú náladu?
@anjika44 ale veď nik ti tu nič zlé nenapísal.
Tvoje pocity by boli úplne normálne aj keby rakovinu nemáš. Ty máš doslova nárok, cítiť sa na hovno.
Ale bohužiaľ dieta nemôže v 5 rokoch chápať situáciu na toľko, že by sa razom správal ako dospelý.
To sa nedá.
Určite je inteligentný, ale nevie, čo sa reálne deje.
Ja som to mala takto s 2,5 ročnou. Musela som len ležať, lebo som bola tehotná s druhou a krvácala som. Tiež to bolo ťažké. Nemohla som povedať že mama nemôže za tebou bezat, lebo by sestrička mohla umrieť..
Neprislo mi to ani správne, takto dieťa citovo zaťažovať.
Radšej som jej dala tablet. Stiahla výchovné a náučné hry.
Nakúpila som veľa omalovanok a stavebníc.
Veľa sa hravala s plastelínou .. to boli aj hodiny.
Jednoducho treba im dať nejakú prácu.
Raz som jej dala sito na cestoviny a špagety, a kázala som jej dať do každej dierky špagetu, aby mala ježka.
Tiež sa s tým hrala asi hodinu a ja som mohla ležať.
Poprípade keď naozaj nevládzes, tak malého daj na týždeň k starkym alebo tvojim súrodencom a ty si oddýchni
Potrebuješ to.
Drž sa
Je ťažko mu vysvetliť podľa mňa takéto vec. Aj keď vidí, že ti koľko krát nie je proste dobre, no je to stále len dieťa a v takom veku, že proste nemajú limit na energiu a vymýšľanie. Nemá ti s ním kto pomôcť aby si ty mohla mať niekedy proste kľud?
Ale ked manžel mu všetko dovolí..príklad - umýva si dieťa zuby a manžel sa holí. Syn mi práve vtedy chce niečo povedať a tak vybehne z kupeľne s kefkou v ustach...keby sa nahodou potkol, kefka sa mu zaryje do krku, radšej na to ani nemyslím, raz sa mu to aj stalo, nemal ani dva roky, potkol sa, ked mal v ustach umelohmotný pohár, skončili sme na pohotovosti...stokrát som sa manžela pytala, prečo mu dovolí behať po byte s kefkou v ustach a stokrát mi odpovedal, že išiel sa len niečo opytať - áno, išiel, ale mal si kefku dať do ruky a nie behať po byte, ked ju má v ustach, do prdele...manžel na to uplne serie a iné príklady, ked mu dovolí veľa
@anjika44 boze tvoj manzel to je sebecky debil prepac...ako ani v takejto chorobe ti neulahci a este robi blbosti a serie na to ako si napisala a ty v pozore aby sa synovi nic nestalo.... tak to ozaj nepotrebujes mat teraz stresy este aj na toho hnupa dohliadat ked ma strazit syna..nemoze ti s nim niekto pomoct babicky, alebo....drzim ti palce aby si sa uzdravila ale hlavne ziadny stres🌹
@anjika44 možno by stálo za vyskúšanie/okrem vo osvetlenia,že si chorá a nevládzeš,alebo že ti je zle/, kúpiť hodiny z tvrdého papiera a aktivity lepiť ku číslam, vedľa mať hodiny naozajstné, aby si to vedel porovnať. Pri pití kávy som moje deti naučila,že "nepišťať, nekričať, chcem si v kľude vypiť kávu"
Mňa ešte niečo trápi. Ked napríklad prídeme domov z návštevy, ja hned behám tašky vybaľovať, riady umývať, ked syn niečo chce jesť, hneď mu pripravím - skrátky lietam ako ježibaba - a manťel si sadne do kresla, pustí si televizor a vyloží si nohy. A napríklad dnes mal pomôcť synovi pri obliekaní - dozerať, aby sa obliekal a nebehal, boli pri posteli aj papučky. Ked som sa osprchovala, vidím, že syn behá len v ponožkách. Tak som sa obidvoch spýtala, že prečo a vraj ich needeli nájsť. A papuče boli veľmi dobre vidieť! A to viackrát sa mi stalo, že manžel nevedel nájsť vec, ktroá bola vedľa neho!!! Máme parkety, takže papuče treba.
@anjika44 pre manzela jednoducho nie je dolezite to co pre teba a nechce sa mu byt taky dosledny. Jemu staci ked ma syn ponozky, bosy nie je, tak neriesi a nechce sa mu babrat s papucami...
A s tym nakupom... aka je tvoja predstava? Aby ste obaja vybalovali tasky a robili synovi jest?
a nestalo sa to len raz - to, že nikdy nepovedal nič svojej matke, ked mala ku mne blbé poznámky, sa rozpisovať nebudem. Ale myslela som si, že sa zmení, ked vie, že mám aj mts, ťažko sa mi prehlta....napriklad crz vikend ma syn zobudí pred ôsmou, dám mu ranajky,manžel si leží v posteli...a ja som pritom ešte dosť unavená, aj by mi pomohlo si ešte poležať - a on NIKDY sa naponúkol - že ešte si pospi, ja malého oblečiem a dám mu jesť - ked má špinavý pulover, nie že by ho zložil, ale zmuchle ho a napchá do skrine tam, kde má čisté oblečenie - kedy sa zmení? Ked budem na smrtelnej posteli??? Je mi do plaču...A papuče treba, lebo parkety sa šmykaju
to, aby som sa necitila ako služka, je pre mna doležité - a aby raz aj on lietal a ja som si mohla sadnuť, hlavne ked mám tažké ochorenie
@anjika44 Fuuuu, teraz nic v zlom prosim ta, ale ZVOLNI troska... Ved predsa urcite vies, ze zivot nie je o papuciach. Tvoj prehnany strach ti len skodi. Zijes v krci, stale si naspanovana. Zena, KLUD! Uzivaj si zivot, maleho, pokoj, lasku. Tvoj muz to mozno podvedome vyvazuje, je flegmatik a hlavne chce klud. Ty stresujes aj za neho. Troska radosti do toho, co robis. Strasne z teba citit nervozitu a stres. Ale nie z choroby, ale zo zivota okolo.
@anjika44 a co robi tvoj muz dobre? V com je dobry, pomoze ti s niecim? Napis na muza nieco pozitivne, preco ho lubis? Preco si s nim?
No jejda, mas nepraktickeho chlapa, okydany pulover vyberiem, hodim do pracky, ved sa nic az take nedeje. Vie sa so synom muz pohrat? Precita mu rozpravku? Nevytvaraj doma dusnu atmosferu kvoli blbinam, hladaj pozitivne veci na zivote, na muzovi...

@anjika44 má 5 rokov, je to normálne. Nechci od neho aby mal chápanie dospelého. Pozná hodiny, kalendár, dni v týždni? Skús inak - ak máš s ním program o hodinu, tak mu na tú hodinu daj iný program, napr. nech si pozrie rozprávku, namaluje niečo konkrétne, ak ty piješ kávu tak on nech si dá s tebou kakao a hrajte sa, že ste v kaviarni atď. Deti v tomto veku nemajú celkom pojem o čase, “o hodinu” je preňho niečo abstraktné. A okrem toho - teší sa, ťažko mu je krotiť emócie ako dospelý.