Som v koncoch zo štvorročného syna
Ahojte mamičky. obraciam sa na vás s problémom, s ktorým nie som asi sama a veľmi dúfam že mi budete vedieť poradiť so svojimi skúsenosťami, lebo mám pocit že som v koncoch. mám tri deti, ktoré veľmi zbožňujem, no s prostredným synčekom máme už od malička problémy. ani neviem kde začať a ako to opísať. od malička je veľmi aktívny, hlučný, niekedy mám pocit že si ani vlastné myšlienky nepočujem pri ňom a to mám deti tri, ale on je aj za svojich dvoch dalších súrodencov. myslela som si že sa časom skludní ale už má cez 4 roky a niekedy mám pocit že je to len horšie. ked sa nám narodil najmenší synček tak sa to ešte zhoršilo, neskutočne na seba púta pozornosť, s manželom nevieme dve slová prehodiť, lebo vkuse skáče do reči a ked ho upozorníme, že teraz sa rozprávame my a on musí počkať tak začne vrieskať ako zviera a hádzať so sebou, prípadne rozhadzuje veci okolo seba. už to po ňom opakuje aj menší, tak to už bude asi na psychiatriu 😒 z mojej strany...... synčekovi neustále opakujem ako veľmi ho ľúbim, často sa počas dňa túlime a má to veľmi rád, lebo je strašne emotívny, čo vlastne situáciu ešte zhoršuje, lebo všetko prežíva ešte viac. dnes ma vytočil tým, že si chcel dať jogurt a ja som mu ho otvorila a pritom ho chcel otvoriť on tak mi začal nadávať a kričať že ma nelúbi len za takúto maličkosť a toto je celý deň niekoľkokrát. potom ked sa ukludní, tak sa ospravedlní a povie že ma lúbi ale tieto výstupy už nezvládam. už som nakoniec na neho nakričala aj ja, nech vie aké to je. vrieskal vo svojej izbe a hádzal hračky o zem tak som tam išla a začala ich hádzať aj ja, tak plakal ešte viac. jednoducho už nevládzem dalej. tak strašne ma vyčerpáva, že nemám ani energiu sa venovať ostatným deťom. prosím poradte ako to zvládate vy...... dakujem
@alk05 tak dat ho do miestnosti, kde si nema co spravit, zase co by take mohol.. okno zavriet a ine si velmi nema co..
ale hlavne doslednost, doslednost , doslednost..
ak sa niecim vyhražam ,taak to aj spravit, lebo dieta velmi rychlo zisti,ze rodic len blufuje a robi si potom co chce
@katuskad to nema byt prave cas kazdy den a cas v ramci hrania sa so surodencami, ma to byt cisto cas ty a on, ani to nie ak niekto spi co i len vo vedlajsej izbe.. je to o tom, ze stravite cas len ty a on.. ako som piasla, u nas to pomaha, potom to putanie pozornosti nie je v takej miere.. drzim palce
@katrin21 ...vlastnosť, ktorá ale drvivej väčšine ľudí chýba. A nie je sila/ochota na nej pracovať. jednoduchšie je povoliť. a myslieť si, že si to môžem dovoliť. že to snáď nejako dopadne. realitu vychovaných detí vidíme...
@worker_falcon bohuzial . vacsina dnesnych deti budu velmi sebeckí dospelí...
lebo rodicia pomaly maju pocit, ze kym nepadnu na hubu, tak sa detom dost nevenuju... ziadna samostatnot, ziadne pravidla.. ale to je uz ina tema, aj ked zacina niekde tu v tomto veku...
@katrin21 no to by si sa cudovala co vsetko dokaze dieta same v miestnosti vymysliet 🙄 moj napriklad dokazal na seba zvalit komodu, lebo otvoril suflik a sadol si do neho... alebo sa vyskriabal na nocny stolik aby dosiahol na policku skade chcel zobrat fotku v ramiku, zhodil ju a porezal sa... mohla by som menovat milion takychto pripadov.
@katrin21 začína ešte skôr, ako v tomto veku. ako zvládne matka 13-ročného pubertiaka, keď nezvláda 4-ročného. Tuším v tejto diskusii písal ktosi, že má chlapca v puberte od 3 rokov. Ale to je len detsky neposlušný a relatívne ľahko ovplyvniteľný a skúša vychovať rodičov. Keď do toho prídu ešte aj hormóny, tak jedine exportovať na intrák a dotovať peniazmi, nech je pokoj. A modliť sa, nech niekoho nezbuchne/nezdroguje sa do bezvedomia/atď, atď.
@katuskad neskušala si sa poradit s detskou psychologičkou? Kamaratka to mala doma podobne a tam jej pomohli...Držím prsty
@libka1 tak to uz si kazdy musi zhodit, ale dieta v amoku sa skor hadze o zem a jeduje, ako by nieco vymyslalo... a skusa sa dostat z tej izby von..... kazdopadne, moze ho mama kontrolovať, ale nepustit von...
to dieta az vtedy pochopi, ze ak chce ist von, musi sa ukludnit, nic ine mu nepomoze..
niektoremu dietatu toto staci spravit 3x aniekktoremu aj 30x kym s tym prestane..
@katrin21 ano aj moj tak ze sa vyzuri a potom ked je kludny tak nevyjde hned ale akoby sa asi hneval alebo co a je tam sam a vymysla.....lebo ja teraz uz zavriem a poviem ze si moze otvorit a prist az ked sa ukludni....no na zaciatku som musela drzat dvere a vracat ho do izby aj desat krat....teraz sedi v strede izby a place alebo zuri
@nyusika tak to sa mylis, neviem na zaklade coho to dokazes tak odborne posudit ako ja vychovavam. myslim si ze sme velmi dosledny. uz sme mali aj tyzden ked nemohol televizor, sladkosti, detsky kutik a rehotal sa nam do ksichtu ze "a co mi teraz zakazete?" 🙄 to ze to tvoje dieta nerobi, neznamena ze vsetky deti su take ako tvoje... tiez som bola mudra pri dcere ktora bola a je poslusne dieta... uz ma mudrovanie preslo
@worker_falcon nikde som nic nepisala o hraniciach.. hranica sa vytvori prirodzene tym, ze uzname, ze POCIT je ok a zaroven trvame na svojom.. Dat najavo, ze neschavlujem spravanie je predsa ok... Priklad v obchode - dieta sa hodi na zem, lebo chce lizatko a ja mu ho nehcem dovolit.. Strucne poviem, vidim, ze sa hnevas, ze ti nechcem kupit lizatko, ale dnes ti ho naozaj nekupim... Toto je uznanie pocitu, plus hranica.. A zase, bud tam bude dieta dalej revat a je XY moznosti, ako to vyriesit.. Ale urcite nepomoze nikomu ak dostane dieta po riti, alebo zacnem po nom vrieskat, nech prestane..
@alk05 ta situacia nebola dotiahnuta do konca.. Ved ak predsa nechcem, aby dieta hryzlo, tak mu to poviem a ak to nepomoze, odchadzame z ihriska.. resp. spravim nieco, aby prestal..
Neviem z coho ste vydedukovali, ze s uznanim pocitov sa stracaju hranice.. Tym, ze poviem, co chcem a co nechcem ucim uznavat pocity aj to dieta.. Ako inak sa to ma naucit? A to, ze niekedy treba proste odist z ihriska, alebo chytit dietatu ruku a dorazne povedat, teraz nie..Tak to patri k tomu..
A nechapem, ako @worker_falcon mozes napisat, ze hnevat sa nie je ok.. Ty sa nikdy nehnevas?? Nemas niekedy pocit, ze by si niekomu niekedy hoc aj vrazil? Nebyvas frustrovany? No ty musis byt potom asi robot..Lebo to su normalne pocity kazdeho cloveka, dieta nevynimajuc.. A ano, je v poriadku, ak sa dieta hneva, ze musi ist do postele. To ale neznamena, ze ja rodic ustupim.. Uznam, ze ano, moze sa to zdat byt nefer, ze uz musis ist spat, ale ja to tak proste chcem a tak to bude... Dieta nase dovody vlastne ani nezaujimaju, takze pre mna je ozaj dolezite uznat pocit a trvat na svojom..
@akvi psychiatri budú mať na ďalšej generácii roboty a roboty... Tuším aj dnes tu bola jedna mamička, ktorej 14r dcéra už brala antidepresíva...
Je v poriadku hnev na sudcu, keď ma právoplatne spravodlivo odsúdil? je v poriadku hnevať sa na policajta, ktorý mi dal pokutu za prekročenú rýchlosť? Je v poriadku hnevať sa, že musím dodržiavať zákony (napr. fyzikálne)? je v poriadku hnevať sa, že nemôžem lietať? Je v poriadku hnevať sa, že veriteľ vymáha od dlžníka dĺžnu sumu? Je v poriadku hnevať sa, že potrebujem spať a "musím" ísť večer do postele? Je v poriadku hnevať sa, že po nechránenom pohlavnom styku ostane žena tehotná? Je v poriadku hnevať sa na všetko, čo ma obmedzuje?
Dieťa treba učiť, že sú pravidlá/zákony, ktoré treba dobrovoľne dodržiavať, a nie ich dodržiavať s hnevom.
@libka1 skus to brat tak, ze tvoj problem opisue niekto iny, cudzi...tiez by si zareagovala tak, ako ja.
pokus sa odosobnit a predstav si, co by si odpovedala kamaratke, pokial by chcela radu na takyto problem ?
ze ma dieta, ktore absolutne nic nerespektuje, je zlomyselne, vedome roi zle ?
ja to predsa nepisem v zlom, ja nemozem vediet, ako to u vas naozaj je.
pisem zo svopjho najlepsieho presvedcenia, preto som pisala o doslednosti a dodrziavani pravidiel.
treba si ale uvedomit, ze toto nezmizne, prave naopak,. moze sa to stupnovat.
@nyusika asi hej... uz asi pol roka ako sme boli u psychologicky si neviem vacsiu doslednost velmi predstavit. aj predtym sme sa snazili, ale na toto ma psychologicka vyslovene smerovala, ze co povieme musi platit, aj keby som mala vecer revat do vankusa. zial, pol roka a ziadna zmena k lepsiemu. niektori tu spominali vselijake diagnozy, ale nas pripad to nie je. je uplne v poriadku, len je proste tvrdohlavy ako mulica a zaroven priserne zvedavy, s tym aj suvisi kopec nehod a znicenych veci, zial 🙄
a co sa tyka toho dania po riti, co tu spominaju, dostane aj po zadku, ale v poslednej dobe mam pocit ze to nie je prinos, urobi to este viac zla... a ked mu nieco vysvetlujem tak si zapcha usi a nechce pocuvat.
@akvi a čo sa týka mňa a hnevu, tak hnevám sa veľmi málo. Mám predsa rozum.
Nehnevám sa, že musím dodržiavať zákony. Ani na to, že ma obmedzujú fyzikálne zákony. Dokonca ani na to, že si nemôžem kúpiť, čo by som chcel (sprostá kreditka, furt ma obmedzuje, sviňa jedna...) Nehnevám sa na rodičov, že mi k 18. nedali vilu na bahamách a porsche. Nehnevám sa na zamestnávateľa, že pre neho musím pracovať - obmedzuje ma celých 9 hodín denne... Nehnevám sa, keď mi manželka navarí špagety a ja som chcel rezeň.
Nemyslím si, že by to boli normálne pocity, keby som sa hneval pre každé obmedzenie, ktorému podlieham. A úlohou rodiča je vychovať dieťa tak, aby dokázalo prijať "obmedzenia" vyplývajúce z každodenného života. Napr. že večer sa ide spať... Alebo že si nemôže kúpiť všetko, čo by chcelo (p. Gates to asi vysvetľovať deťom nemusí, resp. nemusel by)
@worker_falcon prepac, ale mne to pride take smiesne ze ako dospely chlap ides porovnavat svoje pocity s pocitmi 4 rocneho dietata
@libka1 zo 4-ročného dieťaťa vyrastie dospelý človek. A porovnávať to začala kolegyňa akvi, ja som odpovedal na otázku.
kedy sa má dieťa naučiť zvládať svoje pocity, a zmieriť sa s fungovaním sveta? Ja neviem, do 18-ky si môže myslieť, že je OK hnevať sa na to, že večer treba ísť spať, a potom .... potom rovno antidepresíva asi.
@worker_falcon zmierovat sa ma od detstva, ale hadam nemozeme od neho ocakavat, ze v 4 rokoch bude rovnako vyrovnane ako dospely clovek... bodaj by to tak bolo...
@libka1 zmierenie sa s tým, že večer treba ísť spať a že nemôžem mať všetko, čo chcem, je znak dospelosti? Dieťa tomu treba učiť od malička, a nie pritakávať, že OK, hnevaj sa, to je OK, ale tak či tak to nebudeš mať/tak či tak pôjdeš spať. V konečnom dôsledku je výsledok rovnaký - dieťa to nedostane/pôjde spať. ale v jeho hlavičke je to zafixované, že sa môže hnevať, že je hnev v poriadku. A to nie je v jeho vlastnom záujme v poriadku. Lebo hnevať sa na fungovanie sveta je nezdravé. A keďže dieťa nevie posúdiť, čo je v jeho záujme, mala by to vedieť maminka. A viesť ho k tomu, aby dieťa pochopilo, že niektoré veci skrátka neovplyvní a sú faktom.
@worker_falcon to je v poriadku co pises, len aj to dieta potrebuje cas aby to pochopilo. a dieta co sa v 4 rokoch nehneva ked mu nieco zakazu podla mna treba hladat lupou 😅
@libka1 rozumieme si, to je fajn. súhlas.
áno, dieťa sa hnevá a bude hnevať. ale nesúhlasím, že je správne, aby ho v tom rodič podporoval. že áno, to je v poriadku, hneváš sa, ale nijak to neovplyvníš (švihaj do postele). Hnev nie je dobrá emócia a prináša škaredé následky na duši. Tým nechcem povedať, že hnevať sa netreba. Občas sa treba nahnevať, niekedy je to potrebné. Ale určite nie na to, že už zapadlo slnko...
@katuskad ja mam tiez tri deti a mam presne taketo problemy ako vy ,niekedy sa citim ako na psychiatrii..neviem si tiez snimi dat rady.
@worker_falcon vybral si si zo skaly jeden pocit, hnev..ale tu ide o celu skalu pocitov.. Nepocitujes ani smutok, lutost, veselost a pod..? A ano, ja sa hnevam, ked rozbijem tanier, dokonca poviem, ze "do riti" 🙂 Ano, hnevam sa..nie na fyzikalny zakon, ale na seba.. A kedze mam rozum, tak hnev ma prejde za dve sekundy, mozno spolu s tym do riti... 🙂 A ja som teda dost emocianalny clovek a ked to tebe nepride ok, ved dobre..ja ti nekazem mat bohaty pocitovy svet.. Moje dieta je tiez emocionalne. A viem aj to, ze moj pristup uznania pocitov mi prinasa vysledky.. Prave deti, ktorym su upierane emocie koncia na antidepresivach, lebo nie su schopne svoje pocity prijat a uz vobec nevedia, ako ich spracovat..
@katuskad Ja mám doma takú podobnú dcéru, tiež dokáže stvárať neskutočné divadlá, keď ju to chytí... Začalo sa to keď mala cca 1,5 roka a trvá to dodnes. Skúšala som všetko možné aj nemožné, zabralo máločo. Najväčšie výsledky som videla, keď aplikujem metódy z knihy "Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, ako počúvať, aby nám deti dôverovali". Veľmi zaujímavá a pútavo písaná, odporúčam. Taktiež metóda od Katky Královej "Výchova nevýchovou". Na stránkach má veľa zaujímavých článkov a videí, skús pozrieť, možno ťa niečo zaujme. Držím palce a pevné nervy!