SÚŤAŽ o LEGO DUPLO Vláčik
Všetci nastupovať do LEGO DUPLO jazdiaceho vláčika! Za chvíľku odchádzame do sveta fantázie a hier 🙂 Malí cestovatelia si užijú postrkovanie vláčika po koľajniciach a zastavovanie kvôli nakladaniu a vykladaniu debien s jablkami a tekvicami. Nechýba ani prejazd a auto, a tak sa spolu môžete rozprávať o tom, ako funguje doprava a prečo je dôležité dodržiavať bezpečnostné pravidlá.
Práve o päť stavebníc LEGO DUPLO Vláčik si teraz môžete zasúťažiť. Napíšte sem do fóra, ako s deťmi cestujete a čo zaujímavé ste na cestách zažili a získajte srdiečka. Päť vybraných odpovedí odmeníme i krásnym balíčkom 🙂
Ahojte,nase dve deticky miluju cestovanie a to na akomkolvek prostriedku..
My cestujeme najma autom. Ale mame za sebou uz aj prvu cestu autobusom a vlacikom. Zvladli sme to nastastie celkom fajn. Ale aj tak je naj vozenie sa s ocinom na nakladnom auticku ci traktoriku po dedine 🙂 - chlapi. Samozrejme na prvom mieste je bezpecnost a autosedacka vsade kde sa da.
17hodinova cesta z Chorvátska,dve havarky,dve dlllhocizne zápchy...nase vtedy 2 ročné dieťa to zvládlo o milión percent lepšie ako my s muzom....mali sme dve hráčky....duplo motorku a duplo sanitku...vtedy som ďakovala Bohu e vymysleli niečo ako veľké kocky s malo dielikmi....;)
Nasa rodina vela cestuje po Slovensku, kedze ho mame radi a spoznavame. Avsak nase cesty sa skoncili v tej chvili, ako sa nam narodil mladsi syn Patko. On v aute nevydrzi ani 5 minut, po 10 minutach sa pyta, kedy tam uz budeme. Po 20tich minutach spusti rev a tak je to az do ciela 🙂 Takze mojou snahou je teraz zaujat ho pocas cesty, co je vsak obzvlast narocne...a tak vymyslame rozne hry, aby sme kazdu cestu prezili v pokoji...
Mame 16 mesiacov. Cestovanie nam robi problem, hoci je to trosku lepsie. Keby sa dalo byt na prednom sedadle za volantom, vobec by to nebol problem☺ nasa najhorsia cesta bola doteraz cesta k babke na vychod. Z planovanych 6 hodin z toho bolo 9 a to len kvoli oprave cesty v PE, poslednu hodinu pred koncom. My dospeli sme mali toho dost, ale syncek paradoxne drzal dobru naladu a celu cestu sme vydrzali na 2 oblubwnych knihach dokola...bola som pysna. Druha cesta bola paradoxne v noci spat v horuckach a celu cestu na rukach sme uhanali domov...
Emka nie je moc dobrý cestovateľ už od malička.je moc akčná a sedieť na mieste je niekedy problém.ale keď je niečo pre nu nové tak vydrží sedieť aj pol dna.naposledy sme išli vláčikom prvýkrát a pozerala a sedela akoby bola klincami prikovana.
Deti cestuju velmi radi... je im jedno ci autom, ci autobusom alebo vlacikom... tak sa len tak pre radost ideme previest autobusom na konecnu a spat... a radi chodime do zoo v Zline, kde listok na vlacik plati na cely den a na zaver ked sme unaveni tak sa uz len vlacikom vozime 🙂
No jasnačka, s mladším synom objavovateľom teraz cestujeme asi všetkým čo sa v dome či na dvore nájde..všetko čím sa dá aspoň trocha pohybovať..okrem táčok a "káry" sú to momentálne aj ľudia (susedoví chlapci), kombajny či traktory na poli, samoška sú autá, bicykle, už sme sa viezli aj vlakom a autobusom..Momentálne sa nám cestovanie verejnými dopravnými prostiredkami nezdá veľmi zábavné, s takým šibalom je skôr veľmi únavné, ale o pár rokjov verím že sa spoločne pousmejeme na spomienkach z tohto obdobia.
My cestujeme väčšinou autom, na krátke vzdialenosti. Keď bol Matúško malý, mal koliky, nevedel spinkať, ale v aute sa stále ukľudnil a zaspinkal. Spinkanie v aute mu ostalo, aj keď teraz väčšinou striehneme, aby nezaspal, lebo stačí aj 20 minútové podvečerné zdriemnutie a potom už máme program minimálne do polnoci 🙂 V lete začal Matúško sledovať, ako ocko šoféruje a keď sme nasadali do auta, chcel šoférovať on 🙂 Tak sme to vyriešili detským volantom, takže teraz máme v aute 2 šoférov 🙂 Občas cestujeme aj MHD, kde sa mu veľmi páči, predsa len to zvonenie, otváranie a zatváranie dverí je pre detského cestovateľa fascinujúce.
Náš malý cestovateľ najradšej cestuje v nosiči,aby bol čo najbližšie pri maminke.Ale radi cestujeme autom,lebo keď vidíme niečo zaujímave môžeme hocikedy zastaviť a zmeniť trasu cesty:(
Keď cestujeme, celý čas musíme v aute počúvať od dcérky výkriky - "Auto počkaj" keď ide nejaké pred nami a za nič na svete jej nevieme vysvetliť, že to tak proste nefunguje a auto nepočká 🙂. Prípadne nám po ceste spieva alebo recituje.
Dobry den prajem,
my vacsinou cestujeme s malym autobusom, prip. vlakom. Velmi sa mu taka jazda paci, pretoze dokola pozera bagre, tatry, hlavne motorky a semafory. Cestou autom vzdy zaspi 😀 Vlacik od Vas by ho velmi potesil 🙂
Moja dcerka s nami cestuje uz od babatka vsade. Ja som ju vsade brala a aj beriem so sebou. Ci uz nakupy,urady,ist sa pohrat,navstevy...Velmi rada cestuje aj s tatom ked idu do lesa a na prechadzku popri rieke. Vzdy nam nezabudne pripomenut,aby sme si dali pasy a kontroluje dovtedy,pokial jej neukazeme,ze sme priputani 🙂
Keďže bývame na kopaniciach auto je pre nás každodenná nevyhnutnosť. Do mesta do obchodu to máme 5km. Keď syn ešte nechodil autobusom do školy,vozila som ho aj ešte s malinkou každé ráno. Nebolo to nič moc pretože dcérka je jedna z mála detí,ktoré neradi cestujú v aute. Zostalo jej to do teraz. Len cesta do BA je horor. Min.4krát stojíme lebo chce cikať. Síce zbytočne ale čo keď náhodou... vreští a šklbe si popruhy na sedačke ☹ V lete sme išli na návštevu na severnú Moravu. Skúsila som vlak. A to bola iná cesta. Prisadli sme si do kupé k jednej pani a tej sa malá hneď chytila. Vyškriabala sa jej na kolená, ukazovala jej zvieratká v knižke a normálne ju donútila v tom malom priestore tancovať kolo kolo mlynské. 🙂 🙂 🙂 bola to super cesta a v tom čase bolo vo vlaku málo ľudí tak si k nám nikto už neprisadol.
Momentálne najkrajšie cestovateľské dobrodružstvo sme mali na historickej motorizovanej drezine v neďalekom železničnom depe - to bol skvelý zážitok nie len pre našu dcérku ale aj pre nás, vietor vo vlasoch, slniečko nad hlavou a všade vysmiate tváre, lebo očividne si to okrem nás užívali aj všetci naokolo 🙂. okrem toho bola možnosť vyskúšať si drezinu ako bicykel, alebo takú tú klasickú kde pekne "pumpujete" alebo historické veterány prerobené na jazdu po kolajniciach, ktoré okrem závanu histórie vanuli aj riadnou dávkou benzínu 🙂 bol to nezabudnuteľný deň, dcérka si to ohromne užila, pretože miluje vláčiky. Vždy keď si na tento zážitok spomenieme tak sa usmievame 🙂
Najcastejsie cestujeme samozrejme autom. Ked bola dcerka malinka,prespala nam aj trojhodinovu cestu. Dnes,ked uz ma rok a pol, tomu tak nie je. Akonahle sadne do auta,zakrici:"Mami,tati, la la" a my po milionty raz zapiname jej oblubene cd (nebudem robit reklamu 😉) a "najhorsia" cesta bola,ked sme museli v aute cestou domov dve a pol hodiny pocuvat jednu a tu istu pesnicku dokola. Poviem vam, hucala mi v hlave este tyzden ☺
Krásny deň všetkým v LEGO DUPLO. keďže máme babky a dedkov acelú rodinku na opačnom konci republiky ako bývame my, tak cestujem často k nim autom, keď sme mali jednu dcéku, tak fajn, potom prišla druhá a už som si myslela, že to nezvládnem, lebo raz sala jedna, a druhá plakala a potom naopak. Ale... neskôr sa narodili ďalšie dve dcérky a cestovali sme, niekedy lepšie, inokedy to bolo dosť ťažké, hlavne keď sme uviazli na dialnici v trojhodinovej zápche so 4 deťmi, tak... jedna chcela jesť, druhá na záchod, ďalšia už nechcela sedieť... ale zvládame to, stále musíme vymýšľať nejaké činnosti na zabavenie, niekedy hádame slová, inokedy farby áut... alebo spievame...
Ale najväčší zážitok mali dcérky tento rok, kedy sme boli na prázdninách v Tatrách a išli sme električkou, to potom super, najprv, sa tešili, že vidia koľajnice, ktoré zbožňujú a potom, keď sme nastúpili, tak tie výkrik radosti a ich komenty, Mami pozri ako vysoko sme, Mami pozri ten ujo sa vôbec nedrží, veď spadne... No ľudia mali tiež zážitok, ale jazda aj keď trvala skoro hodinu ubehla pri ich rozprávaní a smiech oveľa rýchlejšie a niekedy aj ostatní cestujúci zasmiali. Takže pri cestovaní je to niekedy smiešne, inokedy aj s plačom, veď aj to patrí k tomu, no nie. A ten Váš vláčik super krásny.
My cestujeme najčastejšie autom, a máme dvojičky takže plus kočiarik k nám nevojde do auta nikto. 🙂 Ešte majú dievčatá iba 18 mesiaccov, takže nič veľmi zábavné sme ešte nezažili, no myslím si že už len niekam sa vybrať a nič doma nenechať je poriadne dobrodružstvo 🙂
My najcastejsie cestujeme autom.. Samozrejme detske pesnicky musia byt inac by sme neodisli.. 🙂 Radi pozorujeme dianie naokolo, zeriavy, zvieratka, auticka. Uz planujeme cestu vlacikom, to bude zazitok pre deticky.
Sem tam vlakom, sem tam mhdckou, casto autom a po nasej dedine najcastejsie na bicykli 🙂 uz len lietadlo nam chyba😉
My sadame do auta hoc aj kazdy deň, buď nieco vybaviť, kupit alebo len tak...ist pozriet nejake zvieratka...mamka pre svojho 14 mesačného princa spraví vsetko ❤ stale ked uvidime nejake stádo kraviciek alebo oveciek tak musime zastat na kraji cesty a malicky si minimalne 5 minut ide svoje....mu mu muuu alebo bebe ❤ raz sme vyskusali uz aj kratku jazdu vlacikom aj autobusom 😉
Tak my sa veru nacestujeme hodne.2x za den chodíme von. Akonáhle vyjdeme z bytu, tak Vilko uteká na zastávku. Tam čaká lebo vie ze príde trolejbus. Nasadneme a cestujeme po hlavnom meste aj tri hodiny. Ked chce vystúpi a čakáme na další iný spoj, ktorý nás zavedie na iný koniec mesta. Poznáme už všetky ihriska, všetky parčíky, niet miesta, kde by sme este neboli. Rad šťuka tlačítka na vystupovanie a takto každému otvára. Miluje sa pozerať na to ako sa otvárajú a zatvárajú dvere. Vždy musíme pri dverách stať Aby sme na ne videli. Cez vikendy chodíme k babke a dedkovi a ked s nami nejde manžel, ideme vlakom. Trvá to len hodinku cesty. Kráča si cez všetky vozne, miluje tunely, v regiojete ma rad detsky vozeň.
Je z neho rodený cestovateľ 🙂
Najcastejsie cestujeme autom, ale nasej Terezke 3r sa velmi vryl do pamati letny splav Dunajca v Pieninach na plti. Velmi sa jej na pltke pacilo, najma nas pltnik v krasnom horalskom klobuku. Samozrejme kazdy dopravny prostriedok je vzdy novy zazitok, paci sa jej v autobuse aj vo vlaku. Tiez sa doma casto hrava na cesovanie.
U nas je cestovanie hroza....hlavne autom....najradsej ked takto krasne zaspinkaju....lebo inak vraciame....
Sem-tam si spravime vylet vlacikom a to su obidve nase babule nadsene...na druhej foto vidiet 🙂
nedavno som bola so syncekom na navsteve u sestry v Anglicku a tam sme leteli lietadlom a chodili po vyletoch vlakom ci metrom. Synovi sa to cestovanie pacilo, ze ked sme prisli domov sme museli ist na vylet vlakom a boli sme v Prahe a tam sme sa skoro 3 hodky vozili metrom a boli pozret lietadla🙂.
Tak my najradsej cestujeme po vlastnych. V lete bol najvacsi zazitok mojho 4rocneho syna ked na ture skocil do potoka a po vymene ponoziek za suche dostal na ponozky sacky. To bolo prve co zatelefonoval z dovolenky babke a dedkovi..
My cestujeme hlavne autom. Občas chodievame do mesta autobusom, to majú z toho vždy zážitok. Autom cestujú radi, lebo chodievame na ich oblúbené miesta. Najradšej majú výlety za zvieratkami a za starkou ;)
Aj my cestujeme najmä autom. Prvá cesta autom viedla z pôrodnice domov, no na to si malý samozrejme nemôže pamätať 🙂. Nepamätá si ani na cestu do Chorvátska (ale zvládol ju). Na čo si však pamätá je jeho prva cesta vlakom. Mal 2roky a ja som skončila v nemocnici. On zatiaľ ten čas travil so starými rodičmi na dedine. Keďže bývajú dosť ďaleko a chceli ma prísť navštíviť do nemocnice, museli ísť vlakom. A práve na tuto cestu si pamätá úplne presne a to uz má teraz 2,5roka. Keď sa ho niekto spýta, či už cestoval vlacikom, on suverénne odpovie, že cestoval so starkym a starkou pozrieť maminku na cervenom Jamesovi (lebo každý červený vlak je pre neho James z rozprávky o Lokomotive Tomasovi). A pritom som mu to nikdy nehovorila ani nepripominala. A práve o to viac ma to udivuje a teší zároveň. 🙂 To bola jeho prvá a snad nie posledna cesta vlakom. 🙂
My najradsej vsade, kde sa da cestujeme na bicykloch. Obe dievcata vedeli bicyklovat bez pomocnych koliesok, ked nemali este ani tri roky 🙂.
Aj my väčšinou cestujeme všade autom - pri dvoch deťoch je to pohodlnejšie, zvlášť keď berieme vždy so sebou veľa vecí.
Ale prednedávnom sme boli na výlete v skanzeme - Múzeu kysuckej dediny, kde sme sa odviezli na historickej železnici - na starom vláčiku s parnou lokomotívou, ktorá vypúšťala paru, hrkotala v lese po koľajniciach, no pre deti, najmä pre syna to bol veľký zážitok. Veľká zmena oproti pohodlnému tichému autu, alebo novodobým tichým vlakom.