Ako sa vyrovnať s nedostatkom materského mlieka?

Ja som kojila do 6mesiavov ale stále menej a menej lebo mu to nestačilo. Vôbec som neriešila dr povedal kúpte UM a už sme začínali s prikrmami. Vôbec to nerisis nejde tak vyskúšaj niektoré UM a hotovo. Netrápte sa zbytočne,nestojí to zato

Nasa kojena rok a pol. Ma deficit imunity,alergie, atypicky ekzem.

Umelé mlieko toho času to nie je ako kedysi Sunár, od ktorého sa iba priberalo. Ktorékoľvek mlieko je kvalitné a obsahujú niektoré aj niečo navyše ako materské. Pre dieťa je dôležité, aby bolo sýte, inak musí trpieť neznesiteľné bolesti bruška aj pažeráka, lebo sa zdvíha kyselina zo žalúdka. Záha páli, lebo to ešte nie je uzavreté. Umelé mlieko nemá vplyv na horší psychomotorický vývoj. Ale silné bolesti a stres z hladu nepriaznivo vplývajú na rozvoj psychiky a mozgu dieťaťa.
Ja som tiež pri prvom nemala vôbec mlieko, ani sa mi netvorilo a bola som z toho nešťastná, pýtala som lieky na mlieko . Nebola som ani nervózna, ani v strese, úplne kľudná. Práve som ukončila v poradí už 3. VŠ. Primár v pôrodnici ma pre túto žiadosť o lieky poriadne vysmial. Povedal mi, že mlieko nemám kvôli štúdiu, keďže organizmus bola počas štúdií dlhodobo v strese. Vraj vysoké percento žien s vyšším vzdelaním má problémy s mliekom. Lepšie sú na tom s nižším vzdelaním a najlepšie Rómky. To tvrdil on z dlhoročnej praxe. Takže nie je to o častom prikladaní, ale celkovej hormonálnej činnosti, ktorá je roky nevhodne ovplyvňovaná stresom. A to už je jedno akým, či zo štúdia, z práce, situácie doma,...
A to mi ostalo. Vôbec som ho nemala pri druhom dieťati po 6. rokoch a veľmi málo, len týždeň, pri treťom po 12. rokoch. Aj keď museli Eviko a Sunár, nemali ani alergiu, ani tučnotu a zvládali detské jasle od 5. mesiaca každé bez problémov.
Ja som tiež od 3 týždňov bola na Sunare a tu som, nič mi nechýbalo. A to nemali výhrady ani moji rodičia - lekári. Na umelom mlieku odrastalo od svojich prvých dní aj mojich 6 vnúčat a sú zdravé a úspešné. Hlavné, aby bolo dieťatko sýte a mohlo sa vyvýjať.
Dieťa sa narodí s veľkou dávkou vrodenej imunity. O tú postupne prichádza, ak je podchladené. Tá imunita dieťa chráni pred ochorením, ale podchladením z nej ubúda. Permanentne podchladenému dieťaťu až na minimum. Z vrodenej imunity nezostane na veľm potrebnú ochranu pred alergénmi. Dieťa si nevie teplo udržať. Preto deti, ktoré boli držané v perinkách udržali si teplo, alergikmi nie sú. Nestačí iba prikryť dekou.
Veľmi zaujímavý dokument šiel na TV ZOOM pred rokom, ktorý to potvrdil a tiež aj to, že zdravý psychomot. vývoj vyžaduje po narodení istý čas, aby dieťa bolo povité a to už v perinke, alebo kto ju nemá, v plienkovej osuške. Ukazovali, ako deiťa poviazať do uzlíka v osuške, aby sa cítilo ako v matkinom tele. Odporúčali pomaly v priebehu 3 mesiacov uvoľňovať z perinky alebo plienky postupne. Deti sú oveľa kľudnejšie a vraj neskôr múdrejšie. Bol to zaujímavý český dokument natočený v nemocnici v Motole.

Obe deti mám vychované na UM a sú zdravé a štíhle. Zažila som naopak deti, ktoré boli do 1,5 roka a viac prevažne na mat.mlieku a popri tom im matky dávali čokoládu, brumiky, cukríky a kadečo ale nikto to nekomentoval lebo veď dieťa je kojene, určite je zdravšie ako nekojene.

Ja s mojimi bratmi sme boli na um a sme tu nemáme žiadne problemy

Ahoj mamka. Moja dcéra má 4 roky a stále som sa s tým nezmierila, že som ju dojcila iba 3 mesiace.
V mojom prípade bol dôvod iný, ale aj po tých rokoch ma to stále vnútri bolí že sa to nepodarilo. Obviňujem seba, porodnicu, svojho muža, všetkých naokolo že mi nepomohli keď som potrebovala.
Bolí ma to o to viac že prvu dcéru som dojcila 3+ roky. A druhu ani nie 3 mesiace
Mlieka som mala veľa, ale dcéra absolútne nechcela prsník. Len cítila že som ju dala do dojčiacej polohy, len zacítila prsník a už revala jak o dušu. Dávala som jej moje mlieko do fľaše a potom aj Bebu.
Trápi ma to dodnes

Cauko mamina, takže verím ze to musí byť v velmi náročná situácia pre teba, obzvlášť keď sa ta aj okolie vypytuje(predpokladám ze v dobrej vôli). Ja som mala malého 3 týždne na JIS a nemohla som ho asi 2 týždne kojiť len som odstriekavala(odsávanie bolo pre mňa veľmi bolestive), vyhľadala som laktačnú poradkynu a poradila mi do fľašky umelé a cez cievku na prsníku sa dojčil a popri tom pil aj z flasky. Bolo to náročné ale rok aj mesiac sme sa takto kojili. Čiže ak si rozhodnutá kvôli sebe a bábätku ( nie kvôli okoliu) chod do toho. ♡♡♡ držím palce

autorka, z vlastnej skúsenosti viem, že nič nepomôže.. a mohla som sa aj na hlavu posaviť.. NIČ NEPOMOHLO.. žiadne prikladanie koža na kožu, spanie spolu, tekutiny,... nič.. a zo senovky a benediktu dostal syn takú hnačku, že skončil v nemocnici na dva týždne.. a ešte dlho sa trápil aj potom.. dojčenie nie je celý svet.. ja som sa veeeeľmi trápila, že to nešlo, a vyčítala som si niečo, za čo vlastne nemôžem.. 🤷🏼‍♀️
dnešné umelé mlieka sú na takej úrovni, že deti sú často zdravšie a šikovnejšie 😉 detskému organizmu skôr uškodia údeniny, sladkosi a iná nezdravá strava.. a ako vraví moja sestra: "aj do fľaše sa zmestí veľa lásky" treba sa sústrediť na tie výhody, čo ti to prinesie.. v tomto bode si spravila všetko, čo si mohla a najlepšie, ako sa dalo ❤️ hlavne žiadne výčitky.. dieťa najviac potrebuje spokojnú mamu, ktorá ho miluje a zahŕňa pozornosťou 🥰

@viktorkas27 ja len v skratke - cievkovanie je skvely sposob! Ak nemas pri kojeni iny problem, "iba" malo mlieka (ziadne bolesti bradavky a podobne), cievka je dokonaly sposob ako ponechat babatku vsetky tie vyhody z kojenia (tvoju blizkost, vonu, pohlad) a zaroven ho dostatocne nakrmit. A moja skusenost - cievkovala som asi mesiac a maly mi prsia popritom tak krasne roztahal, ze sme UM davali menej a menej, a nakoniec som este dalsi cely rok (od synovych 6 mesiacov az do 1,5roka ) kojila uz na 100%, bez cievky 🥰

Dojčenie nie je záruka, že budeš mať zdravé dieťa ak ťa len toto trápi. Ja som dcéru dojčila 2,5 roka a má zníženú imunitu, veľa potravinových alergí už od narodenia, atopický ekzém a astmu.

Ak sa vyskytnu chyby na zaciatku, tazko sa napravaju neskor. Skoda ze si aspon dobre info nemala - napr ze nalievanie prs nie je ziaduce, a prave okolo 2. Mesiaca to telo prirodzene prestava robit a mlieka je aj tak dostatok. 😔 Lenze ak si sa zlakla a pridala na UM, vysli ste zlou cestou. Um sa vzdy pije lahsie nez saje z prs. A tak sa produkcia mm naozaj zacne znizovat. Moze to byt este zvratitelne - a teda pridaj na kojeniach a obmedz um.
Btw, pri mojich dvoch plne kojenych detoch sa mi tiez mlieko spustilo na 4-5 den - dovtedy tomu brusku o velkosti ceresne skutocne staci tych par kvapiek kolostra. Zial, deti chodia uz z porodnice vybombovane flasou, co stiahnu 50ml 🙄

Neublizujes, netrap sa. Prvu som kojila 2 mesiace, viac na UM ako MM. Strasne ma to trapilo, tiez sa ma kazdy dookola pytal, vsade naokolo som videla idylicke dojciace mamicky a mne bolo do placu. Trvalo to dost dlho, kym som to spracovala, nebudem klamat. Aj rok po porode som bola na to citliva. Teraz ma prvorodena takmer 4 roky a je to super dievcatko, k obezite ma daleko. Nebyva casto chora, teda ked je tak soplik alebo 2dnova horucka. Gro imunity podla mna zavisi od genetiky.
Druhorodena dojcena, ale s problemami. Vediet to, co viem dnes, tak ju ucim na flasu. Pri dalsom dietati by som pokojne dala UM, keby to neslo "idylicky". Som za dojcenie, ktore nesposobuje trapenie. Uz by som to nesilila tak, ako pri druhej.

UM neublíži. Nie si neschopná. Proste je to tak ako je. Dávaš dieťaťu lásku, nehu, starostlivosť. Čo viac potrebuje? Určite nie psychicky zloženú maminu. Drž sa

Ja som kojila celkom päť mesiacov, z toho plne tri mesiace. Užila som si opakované zápaly prsníkov, návštevy na pohotovosti. Bola u mňa laktačná poradkyňa a síce povedala sem tam niečo zmysluplné, keď povedala, že mám brať nejaký liek na predpis, tak som si povedala, že toto nie. Trápiť ma to trápilo. Pediatrička mi však povedala, že nemám trápiť seba ani bábätko a prejsť s príkrmami plne na UM. Dovtedy som myslela, ze už ani nevnímam inú realitu okrem byliniek na podporu dojčenia, odsávanie a sledovanie váhy bábätka pred a po kojení. Bolo to šialené obdobie. Potom akoby uťalo, dieťa spokojne spalo celú noc, mala som doma spokojné bábätko. Moja dcéra teraz má 9 rokov, býva chorá tak primerane. Kamarátkin syn bol kojený tri roky, nastúpil do škôlky, potom spolu šli do školy, ten chlapec bol chorý permanentne. Teraz čakám synčeka, akonáhle začnem mať problémy s dojčením, rovno skočím do lekárne po UM. Podľa mňa, dá sa zabojovať, keď to ešte má význam, ale nie za každú cenu.

Ja som dojcila tak nie som z tej skupiny ale moj nazor je ze kazdeho je HOVNO do toho ci kojis alebo nie, proste otázku vadili aj mne a býva ich mnoho,este stale kojis?! 🙈 Proste toro su intimne veci,si dobra mama, nemôžeš za to proste ty,vy ste vo velmi tazkej situacii s tazkym zaciatkom kedy sa to podari len maloktorej s dobrou predispozíciou na super tvorbu so 100 perc podporou okolia ,kt presne vedia co majú robiť a rozprávať...

Nebudem sa vyjadrovat k pocitu,že ta to trapi,to sa musíš vysporiadat sama s tým,že si robila,čo si mohla,pripadne sa porad s psychologom. Ja len na margo toho,že choroby z UM, syn bol kojeny 20m, narodeny normálne. Vecne je chorý. Dcéra narodena predcasne v 33tt, kojena pol roka a pri synovi,čo je chorý naozaj zhruba kazde 2 týždne, bola chorá, že mierne sople, 2x, má cerstve 2roky. Takže podľa toho by mal byt syn zdravý až až a ona predcasne narodena,malo kojena zle nedobre ;)

Tiež som sa veľmi trápila, mlieko mi nabehlo ešte neskôr ako tebe, pričom za deň som si odsala max 40 ml, čo neskôr nebola ani jedna krmná dávka. Maličká mi odmietala prso hneď po návrate z pôrodnice, s klobúčikom to vzdala veľmi rýchlo. Neostávalo mi nič iné, odsávala som. Každá kvapka mi bola vzácna a plakala som, keď som náhodou rozliala ťažko získané mlieko. O mlieko som prišla úplne ani neskončil druhý mesiac. Prijala som to za nejakú dlhšiu dobu (inak povedané, v čase, ktorý som potrebovala). A hoc je moja dcérka staršia ako 1,5 roka, pri otázke, či ešte kojím, cítim vo vnútri smútok, čo by som dala aspoň za 4 mesiace plnohodnotného kojenia. Na druhú stranu som bola aj neskutočne rada, že maličkú netrápi hlad a že mám pre ňu aj zásoby. Neskôr som sa jej to snažila vynahradiť na príkrmoch. Dostali sme prístroj na prípravu zeleniny na pare a tam som jej zaviedla všetko z odporúčaní. Zakaždým čerstvú várku, hoc aj trikrát denne. Niekto by asi povedal, že škoda roboty, stačilo pripravené zamraziť. Vyhýbala som sa aj hotovým príkrmom z obchodu. Teraz už viem, že to bol to môj spôsob, ako to moje "zlyhanie" odčiniť vo vlastných očiach.

Nijako som sa nezmierovala a to vlastná sestra prevracala očami keď videla môjho malého s fľaškou. Sranda bola potom vytiahnuť staré fotky kde ju ako bábätko kŕmili z fľaše (rok 1985). Okaslat všetkých čo sa starajú do toho. Nemáš mlieko, tak nemáš, UM má svoje výhody. Nemám obézne dieťa, ani astmatika, ani nič také.

Kojila som 6 mesiacov napolovicu s UM, potom som zo zdravotnych dovodov musela prestat (chodila som na silne infuzie kazdy den tyzden a kazali mi nekojit iba odsavat a dalsi tyzden po skonceni infuzii detto a uz som potom nemala mlieko). Ani jeden jediny krat som si nepripadala neschopna, menejcenna alebo ze dietatu ublizujem umelym mliekom. Nemala som svoje tak co som mu mala dat jest? Ina moznost nebola. Pytali sa ma kojis? Ano. Bodka. Blizkym osobam mame kamaratke som povedala viac. Ale odmietam nejakej tetke alebo osobe nie mne blizkej vysvetlovat, co ich je do toho. Ludia nemaju chochmes ozaj, aj predavacka v obchode sa ma toto bola schopna opytat, ludia nemaju sudnost. Moje dieta nema ziadne choroby ani alergie. Kym nenastupila do skolky bola chora 4x za 3 roky. Ano jasne rada by som kojila ale nedalo sa tym to hasne pre mna.

@evelynka86 to super ♡♡ my sme sa už nevedeli rozbehnúť len na materské mlieko, lebo malý ma diagnózu aj srdcovu vadu a nedokázal ťahať tak silno, som rada ze sa vôbec rozdojcil, mnohé maminy s podobnou diagnózou ani nedojcia s kebyže nevyhladam laktacnu tak z nemocnice ma pošlú s fľašou. Cievka je boj ale da sa to ak je odhodlanie maminky dojčiť ♡

Poviem ti svoj príbeh.
Kojila som akurát počas 600nedelia kedy som vyslovene zakázala rodinne návševy. Aj kvôli tomu, že už o niekoľko detičiek prišla. Okrem toho, že v pôrodnici aj keď mala dcerka dosť môjho tlačili do nej dokrm lebo žltačka a musí proste jesť koľko jej naordinovali hoc všetko vygrcala lebo mala proste dosť.
Ale doma nám to šlo pekne, obdobie kolík som brala tak že proste nie je to nič nezvyčajné deti to mávajú. Dcéra sa krásne prisávala hoc sa dojčila aj hodinu aj naprik tomu, že môj chrbát si to odniesol. UM sme nepoznali od príchodu z pôrodnice. Zlom nastal keď som povolila návstevy rodiny po 600nedeli. Deň pred návševou ma pediatrička ukľudnila, že malej stačí moje mlieko nakoľko jedna doki nám 5 dni pred povedala že aj keď priberá pekne zdá sa jej, že malo pije. Takže som zašla do lekárna a kúpila UM že budeme dokrmovať. Za 5 dni mi mala pribrala takmer polkila lebo v kuse bola na prsniku a keď nie tak pila z fľaše UM. Na tej prelomovej návšteve kedy som nemala kľud na kojenie stále musel pri mne niekto sedieť zrazu prišla poznamka, že sa im zdá, že málo papáme. A odvtedy som malú už na prsník dostala len horko ťažko a aj to sme museli byť doma. Ďalšia návsteva dopadla tak, že za celý víkend som malú videla iba na nočný spánok, nedali mi ju do rúk ani na jedenie, veď dáme fľašu. Nedostala som ju už na prsník ani doma, okrem toho znížil sa tok a jej sa to už nepáčilo. Na druhej strane odkedy už nekojím neviem, čo to je kolika. Zlom nastal, keď n začali ísť zubky a mala si zasa začala pýtať prsník. Mne to lame srdce, že nemôžem nakojiť vlastné dieťa, podporu tiež nemám lebo všetci len riešia prečo nekojím. Ale to ako sa mi brala z rúk, obecenstvo pri kazdom kojení nikto nevidí. Okrem toho keď s ňou idem mimo aby zaspala a najedla sa, všetky kojace matky z rodiny si sadnú ku mne a vytiahnu prsník doslova až provokačne. K tomu reči ako koja deti každé 3 hodiny aby neprišli o mlieko. Podotýkam sú to deti, ktoré už majú byť dávno na príkrmoch. Ale neriešim. Teraz sa snažím aspoň trochu rozkojiť opäť ale nedarí sa, nemam priestor pre seba, na oddych, na stimuláciu. Oslovila som už xy laktačných a iba jedna sa ma opýtala, čo naozaj chcem, či spokojné dieťa alebo silou mocou kojiť. Priorita pre mňa je spokojné dieťa.
Na UM sme už nejaký ten piatok a neviem o tom, že by som mala choré dieťa. Je úplne zdravá, nezmohol ju ani covid ktorý sme celá rodina prekonali. Jedina z toho vyšla bezpríznqkovo, zatial čo my s manželom sme niekolko dni nevedeli vstať z postele. A výhoda je, že viem povedať kolko mi vypije a regulovať si to. Áno mrzí ma to, lebo toto vytúžené dieťa som si predstavovala, že budem kojiť čo najdlhšie, no som vďačná aspoň za tu chvíľu že som mohla. A keď príde provokačná poznámka tak si vduchu poviem "tebe sa to raz nepekne vráti". Možno v očiach niektorých som zlá matka lebo dávam UM a uprednostnila som "svoje pohodlie a psychické zdravie" pred kojením nasilu no povedala som si, ak chcem spokojné dieťa tak musím byť v prvom rade spokojna ja.