Ako sa vyrovnať s transsexualitou u dieťaťa

@anonym_autor No hlavne ty mas medzery v tejto problematike.Najskor si to nasruduj ,potom mu mozes pomoct.To ze je v nejakej skupine este nic neznamnea a nie je hrozba.To je dlhy proces,najskor by ho museli psychiatri a psychologovis posudzovat ak by mu vobec predpisali hormonalnu liecbu na zmenu pohlavia.Ty si myslis ze len tak luskne a ho preoperuju alebo ako???Ale evidente u vas tymto smwrom ani len z lietadla neslo.Len riesis nejake skupinky na nete

@anonym_autor Grooming pri dospelých ľuďoch je trošku odlišný, tam je to v internetových trans komunitách za iným účelom. Pri mne to prebiehalo nasledovne:

1. Predátor si vyhľadá ľahkú obeť, niekoho kto je osamelý, nikam nezapadá, alebo má psychické problémy. (Idú po autistoch a ľuďoch s depresiou)

2. Postupne pôsobí prívetivo, robí obeti emocionálnu podporu, vytvára si dôveru. ("Je mi to ľúto, to bude tým, že ťa ľudia odmietajú kvôli...")

3. Vytvorí obeti na sebe závislosť, v tomto špecifickom prípade je to začlenenie obete do svojej komunity. ("Ak tu zostaneš, dáme ti podporu a tvoj život sa zlepší akonáhle budeš trans, my sa tu podporujeme navzájom")

4. Predátor postupne mení názory obete, či už politické alebo iné, za účelom jej izolácie od okolia a rodiny. ("Ale veď určite si trans, pozri sa koľko vecí tomu nasvedčuje, ja to tak tiež mám, to ostatní ľudia ťa odmietajú a nevedia pochopiť")

5. Sexualizácia vzťahu, pri trans komunitách to je rozoberanie genitálií, rôznych afirmatívnych operácií k tranzícií, fetišizácia oblečenia a výzoru, niekedy aj navštevovanie wc pre opačné pohlavie za účelom spôsobenia šoku alebo prebratia kontroly.

6. Udržiavanie kontroly, akonáhle je obeť konfrontovaná iným názorom mimo bubliny, odmieta ho bez diskusie aby neprišla o podpornú stranu od predátora. Ten predátor je pre ňu jediným človekom, ktorý ju chápe a prijíma.

Normálny trans človek takéto veci nerobí, on si nevyberá obete, namiesto toho žije svoj život najlepšie ako vie a snaží sa zapadnúť do spoločnosti. Nemôže za to, ako sa narodil, a preto robí všetko pre to aby konzultoval tieto veci s odborníkmi.

Neviem ako to má presne tvoje dieťa ale takto sa to zvyčajne robí v tých internetových komunitách, videla som to už nespočetne veľakrát...

@anonym_10e6b8 nebudem reagovat, na zaciatku som pisala, aby ste sa zdrzali blbych komentarov, ak nemas dieta s podobnymi problemami prosim ta zdrz sa takychto komentarov. Pripadne si precitaj prispevky od nicku pentium, ona je sama asperger a vie o com hovori… ak si to nezazila tak prosim - vyber si inu temu. Nevies co vsetko prezivame tak mi viac nenakladaj ako mam nalozene. Dakujem.

@pentium3_net velmi pekne dakujem za objasnenie.

@anonym_autor ahoj ja mám sestru ktorá je trans môžeš mi kľudne napísať

@anonym_autor a má depresiu alebo autistické vyhorenie? Lebo len odborník to vie správne rozlíšiť. Chodí na terapie? Konzultuješ vaše problémy s odborníkom na autizmus? To sú všetko veľmi dôležité faktory.

To, čo opisujete, nie je neschopnosť milovať svoje dieťa, ale zamrznutý smútok a stratégia vyhýbania sa. Päť rokov žijete v nepísanej dohode o mlčaní, doma udržiavate staré status quo, zatiaľ čo vaše dospelé dieťa žije podstatnú časť svojej identity vo virtuálnom svete. Vzniklo medzi vami tiché prímerie. Na povrchu je pokoj, no pod ním sa hromadí odcudzenie, bolesť a neustále napätie. Tento vzorec vzniká vtedy, keď sa človek nesnaží vyrovnať so samotným človekom pred sebou, ale bojujeme s neodsmútenou stratou predstavy. Smútite za tým, aké malo vaše dieťa byť, akú malo mať budúcnosť a akú rolu ste v nej mala zohrávať vy. Pri ľuďoch na autistickom spektre býva hľadanie identity, prijatia a bezpečného miesta vo svete mimoriadne špecifické. Ticho, ktoré ste si doma vytvorili, vás však nechráni, len konzervuje strach a vzďaľuje vás od seba. Vyrovnať sa s touto situáciou neznamená, že s tým musíte nadšene súhlasiť, predstierať radosť alebo zo dňa na deň prebrať cudziu optiku. Znamená to prejsť od pasívneho odporu k ochote vidieť realitu bez filtrov vlastného strachu. Prestante doplňovať ticho vlastnými katastrofickými scenármi. Keď sa o veciach nerozpráva, hlava si vytvára tie najhoršie predstavy. Ticho medzi vami nie je neutrálne, je plné predpokladov. Zmeňte obranný postoj za zvedavosť. Nemusíte hneď riešiť rody ani mená. Zaujímajte sa o to, čo vaše dieťa v tomto prežívaní vnútorne hľadá. Často nejde o útok na vaše hodnoty ani na rodinu, ale o snahu porozumieť vlastnému chaosu. Oddeľte lásku od kontroly. Nemôžete riadiť vnútorný svet dospelého človeka, ani toho s Aspergerovým syndrómom. Môžete však riadiť to, či s ním budete mať živý vzťah založený na pravde, alebo len udržiavané formalizované spolužitie. Keď sa o tom doma nehovorí, bolesť nezmizne. Len sa presunie do ticha, kde si každý vytvára vlastné domnienky. Práve úprimný rozhovor bez presviedčania, bez dokazovania, kto má pravdu, býva prvým miestom, kde sa začne meniť vzťah. Nemusíte mať pripravené odpovede. Niekedy úplne stačí povedať: „Je to pre mňa ťažké, nerozumiem tomu, ale chcem pochopiť, čo prežívaš“. To nie je súhlas ani vzdanie sa vlastného pohľadu. Je to otvorenie priestoru pre kontakt. S čím vlastne bojujete najviac, s tým, kým vaše dieťa hovorí, že je, alebo s tým, čo vo vás táto situácia vyvoláva? Odpoveď na túto otázku často ukáže, kde sa skrýva skutočná bolesť. A práve tam sa oplatí venovať pozornosť.

Nedá sa nejako obmedziť prístup stranok na nete? predsa zdravý človek ma problém selektovať a nie ešte v tomto prípade
Ale v podstate píšeš, že nemá žiadny život,len virtuálny
Je to možno niečo co ju baví ale nerozvija,dokonca môže mať škodlivý vplyv a toto môže byt len začiatok