Ako sa vyrovnať so stratou domáceho miláčika?

Ja som dala uspať minulý rok v januári a do 10 dní som si zobrala psíka z útulku aby som mala náhradu i keď hocikedy na neho myslím.

Neprešlo to. Mala som psa od 6 do 21 rokov. V podstate so mnou vyrastal. Bolo to hrozné, stále to boli. Neviem si predstaviť mat druhého psa. Ani po troch rokoch.

Ja som musela dat pred rokom a pol a dodnes to bolí veľmi. Hocikedy cez den, večer si na to pomyslím ... podľa mňa ani časom ta bolesť neprejde, jedine to že už neplačem tak často... a zozaciatku som sa išla zblázniť asi najviac tie prve 2 mesiace, potom sa mi narodil syn tak som mala iné starosti ale aj tak ma to večer niekedy chytalo... teraz už iba keď je o nej reč... ďalšieho psíka som nechcela...ale teraz pred mesiacom som jedného zachránila jedno šteniatko francúzskeho buldocka lebo pani sa nevedela oňho postarať, bol podvyziveny a zanedbaný a je úplne ako ona až na jeden flačik. Ale aj tak to není ona... ani nikdy nebude, kazdy je výnimočný... nebol tento ako náhrada to tým chcem povedať..

bolieť to neprestane, treba len myslieť pozitívne a vspomínať na to pekné čo si s ním prežila a nie na to že ho už neuvidíš. chce to čas, držím ti palce, to zvládneš

Našu fenku sme dali uspinkať pred 3 rokmi. Veľká bolesť, takže ti rozumiem. Po pol roku sme si zobrali ďalšiu z útulku, to bol ten najlepší liek. Našu lásku sme dali spopolniť, urničku máme doma, takže je s nami stále.

Ja som sa zaprisahala že žiadne zviera už mať nebudem. Človek si je vedomý že tu nebudú večne ale keď príde ten deň tak je to neskutočná bolesť. Trápila sa, snažím sa ukludniť tým že som jej pomohla ale mne to nepomáha. Tak strašne ma to mrzí a bolí že to nieje ani možné

Minulý rok presnejšie 19.3, už je to 1,5r máme už druhého psíka ale stále nám chýba

rozumiem, ked treba vyplač sa, to je najlepší liek

je tomu cca mesiac a par tyzdnov uzmame dalsieho psika z utulku. Mame ho zatial doma v urnicke, a este ho nechcem ist rozsypat na jeho oblubenu luku. A zivot ide dalej

Ani mne to nešlo tým sa ukludnovat že sa trápila a že už ju nič nebolí to až za nejakých par dní miestami ma to ukludnilo, prvé dni boli ale fakt že najhoršie, mam ju doma na jej obľúbenom mieste, stále keď som sedela na terase stále mi tam oči chodili, že to je sen že ona tam príde... nevedela som si to pripustiť nezvyk veľký, aj ráno som bola zvyknutá ju vypustiť na dvor a dat si kávu a potom mi trvalo tiež par dní že tie dvere nemusím tak otvárať a obhliadat sa či už prešla ako keď som ju púšťala na dvor... čas a plač je asi jediný liek... bolet to bude stále, len si zvykneš na tu bolest...

naša našťastie stihla odísť sama 26.3.2022. 14.4.2022 sa narodilo šteniatko, ktoré máme doma od 16.6.2022. A dodnes to bolí. To neprejde nikdy. Len to trochu vybledne. Mám na jej hrobe trvalkový záhon. 🙂 Na fotke naša prvá. Teraz máme doma jej dcéru a ďalšiu samojedicu,

Nikdy neprestalo.. malicko pomohol zalepit tu obrovsku ranu druhy psik, uplne ma jeho oci.. ale nezabudla som, ani nezabudnem. Cas ranu zahoji, ale jazva ostane.. zial.. kolko krat si spomeniem, ci vidim jeho fotku, tolko krat sa rozplacem.. No je na lepsom mieste, ochorel a uz sa len trapil, velmi. ina moznost nebola..

Každý to má inak. Ja som mala cicu od mojich 9 rokov. Tak cca do 28 takže tiež somnou vyrastala. Zomrela na starobu. Nebola nijak zvlášť chorá. Potom som si povedala že už žiadne zviera nechcem.Ani po piatich rokoch som sa na to necítila.Potom sme sa ale prestahovali na dedinu a cca po dvoch rokoch sem začala chodiť taká tulava cica a doniesla sem malé čierne mača.A odvtedy chcem či nechcem je tu😊 jej mama síce počase odišla preč ale ona mi prischla.A teraz by som ju nedala za nič na svete☺No ale na tú prvú spomínam stále.Tato je povahou tiež taká dobručka takže ich často aj porovnavam.

Tiež som toto zažila nedávno a ono to bolieť úplne nikdy neprestane, mne stačí pomyslieť na to a plačem. Našťastie, časom človek na to už nemyslí tak často a ja tiež dúfam, že to proste prebolí. Aj keď mi umreli starkí, tak to bolelo pekne dlho a muselo prejsť snáď 20 rokov, kým som dokázala na nich myslieť a nerozplakat sa. Takže raz to proste prebolí a ostanú len pekné spomienky. Inak ja som si nikdy nemyslela, že ma strata zvieraťa bude bolieť v podstate tak isto, ako strata blízkeho človeka, nech to znie akokoľvek blbo, takto to cítim.

Mne ked zomrel milovany Benusik,,bolelo to velmi..mala som 21. Odvtedy si nechcem vytvorit silne puto s dalsim zvieratkom, mam blok. Mame sice psa ale snazim sa aby som sa zas nenamotala..napriek tomu, kazda strata boli,,a bude boliet aj tato, uz je v polke zivota. Na svojho milacika casto myslim..chyba mi.

My sme v decembri dali uspat jedneho (rakovina) a v januari necakane druheho. Lubila som ich oboch, no predsa ten druhy bol s nami v dome, nonstop pri mne, na gauci, v posteli....bol to moj partak-spolocnik. Do dnesneho dna si vycitam ci sa nedalo pre neho spravit viac a stale ho pocujem z izbe po plavacke ako za mnou cupka. Je to uz 9mesiacov a ano mame zaplatu, je krasna mudra, moj sen nemecky ovciak, milujem ju a nedala by som ju za nic na svete, ale toho maleho krpca mi nikdy ziadny pes nenahradi. On bol vynimocny a to pritom ja som vzdy mala iba velkych psov a ziadny vztah k malym. Takze boli to aj napriek naplasti a asi ani tak skoro neprestane

To prejde. Povedz si že už mu je lepšie. Ja som tak dala psíka uspať pred 5 rokmi. Čakali sme už druhé babo a pes ostal agresívny mal nádor pri chrbtici. Povedala som si že mu je lepšie nič ho nebolí a moje deti si v bezpečí.

Sem tam si spomeniem na každého jedného (5 psíkov), ktorého sme dávali uspať. Všetci psíkovia mali okolo 12 a viac rokov. Spravidla to ale bolo už v takých situáciach, kedy sa nevedeli už postaviť na nohy, čiže naozaj až v tých krajných prípadoch. Pred doma rokmi, nám odišli takto traja psíkovia mesiac po mesiaci, 12-13-14 rokov. Civavka mi vyslovene umrela na rukách, že som ju zobrala na rukách vycikať na dvor, ona mala problemy so srdiečkom od kedy sme ju zachránili a už iba krc a koniec. Do pelechu som dávala už iba telícko. U mna ale platí, rýchlo nový psík, kludne aj na druhý deň, nech vyplní to prázdne miesto. Keď už je zvieratko choré, treba mu pomocť aby netrpelo. Lebo ono nevie povedať aké má bolesti.

V Auguste bol rok ako sme museli dať uspať nášho.Bol chorý a nikdy nezabudnem ako mi zomieral v náručí.Bol s nami 15 rokov a boli sme na seba neskutočne naviazaný.Proste stále sme boli spolu,všade som ho brala so sebou.Stále som sa s tým nezmierila.Najhoršie boli prvé týždne,mesiace.Je to vyše roka a ešte sa stane,že si večer poplačem.Druhého nechcem,mám v sebe pocit,že ho zradím,vymením.. akosi som aj ja akoby zanevrela na zvieratká.Možno časom,neviem.

U mňa to nebol pes. Ale to je jedno. Obdivujem vás, ktoré ste si zadovážili hneď po smrti ďalšieho. Ja to nedokážem. Plakala som nad ňou v aute pred veterinarnou ambulanciou, ešte kým žila a sľúbila som jej že bol a je moja prvá a posledná. Bude jediná.. A u veterinára čo sa dialo potom, bolo niečo hrozné. Veľmi si to vyčítam, neskutočná bolesť.

Tiež som si tým prešla 29.12.2023. Mal 18 rokov. Volal sa Murko. A ešte stále ho všade vidím. Ešte mám jedného. Ak sa dožije, tak 27.10. bude mať 20 rokov. Ale tiež som si povedala, že už nikdy žiadne zviera.

Nevyčítajte si to. Bolo to určite najlepšie hriešenie aké ste mohla urobiť, aby to zvieratko netrpelo. Súcitim s Vami.

Práveže tým, že nechceš "náhradu" sa len zbytčne týraš. Fakt zbytočne. Zvieratá žijú kratšie než my. Ale ani my ľudia nežijeme večne (iba život náš aj ich pokračuje inde). Rovnako tak ako ti teraz zomrel domáci miláčik, ti zomrú rodičia, kamaráti, možno aj deti počas života. Proste tak to je. Treba si poplakať a nechať to tak. Život ide ďalej. Musí. Takto to tu na Zemi funguje..

Keby som bola pokrytecka,tak napíšem, že to prebolí, ale nie.Ziaden ďalší psík nie je náhrada
Je to nová láska. Vždy budeš spomínať s láskou naňho.Ja ešte aj teraz si spomínam na prvého, ktorý odišiel pred 20 rokmi aj na tých ďalších s láskou.Kazdy bol jedinečný aj keď boli "len"z ulice, každý nám dal veľa lásky.

Nám nás psychopaticky sused nášho psa otrávil tento rok vo februári. Bolo nám za ním smutno, najťažšie to znasala naša 9 ročná dcéra. Ešte aj teraz mu na jeho obľúbený schod nosí kamienky, na stole má jeho fotku. Už neplače keď naňho spomíname, ale niesla to veľmi ťažko. O mesiac sme si kúpili druhého psa, toho už máme vnutri. Bola to náhrada za toho prvého a myslím že sme spravili veľmi dobre. Zahojilo jej to ❤️ aspoň sčasti

Moja zlatá, kudne aj poplac. My sme plakali za našou yorkshirkou, az mi vybehol tlak 210/115.Skoncila som bna internom. Bolesť zo dňa na deň neprejde, chce to čas. Teraz máme 2 yorkov, ale už k nim mam taký iný vzťah, ako k tej prvej.

Tiež som musela, môj psík nám robil spoločnosť 20 rokov krásne chvyle nezabudnuteľné. Staroba si vyžiadala problémy a ja som musela ísť aby sa netrápil už 😔 Mesiac je tomu co mne odišiel môj parták moje srdiečko, nedokážem zabudnúť nejde to stále to bolí. Mam ho doma v urničke rozprávam sa sním co by robil keby tu je co by jedol a tak. Psíka už nechcem nikto mi nenahradí môjho Riška a bolesť v ❤️ by bola aj tak. Snáď sa ma dobre a nič ho netrápi môjho verného šicáka 😔❤️

My sme tak dali uspat 🐈 tento rok to budu dva roky a druhu tusim minuly rok a doteraz na nu spominame a aj je smutno 😔.
Mame okrem nej este dvoch kocurov ale nikto ich nenahradi 🥰 napr Kitty to bola pani macka, jej bolo jedno ake maciatko sme doniesli s kazdym si rozumela ... ked k nam prisiel Oskar tak sa chudacik mylil kedze ina a druhy kocur mali rovnaku farbu tak mu neraz "struhla" jednu ked do nej skocil 🤣 skoro kazda macka k nej chodila spat, pritulit sa ❤️ a Lily? To bola miestna "mafianka" 🤣 kde bola ona furt sa daco dialo a oco ju "vycvicil" ze "Lily pod ideme spat" a uz isla ❤️
A presne tak si ich pamatam ❤️ co sme s nimi zazili a ako vystrajali ❤️

Pred štyrmi rokmi, boli to do dnes... Každý deň mi chýba 🥺