Je adopcia psa z útulku bezpečná?
Chcela by som si adoptovať dospelého psa z útulku a veľmi sa bojím, že mu raz 'svihne' a zaútočí na deti. Zaujímalo by ma či sa to niekomu stalo. Vždy sme mali psa od šteniatka po starobu. Teraz vidím veľa utulkacov a je to láska na prvý pohľad ale viem, že väčšina psov sú /boli traumatizovani a bojím sa, že sa to v nich niekedy prebudí. Máte reálne skúsenosti? (deti sú 3 a 8 ročné, vedia so zvieratami zaobchádzať)
Ja mám už tretieho psa z útulku, prvá bola ešte šteniatko a druhý a tretia mali už okolo 4-5 rokov. Museli si zvyknúť, ale vernejších psíkov som nevidela.
Ak sa bojis vziat z ututlku, pohladaj si z docasky, vela OZ-tiek ma docaskarov a tí ti budu vediet povedat o psikovi viac, pretoze zije s nimi v rodine. Ja som brala takto z OZ-ka, lebo mame doma macky a tak som chcela overenho psa, ktory zil v rodine aj s mackami. Nam pani povedala naozaj vsetko o tom psovi, nas mal aj traumu a dodnes ju nespracoval uplne, ale my sme o tom vedeli, od prvej chvile sme s tym pracovali, chodila k nam domov aj cvicitelka... Cize ty si vies vybrat psika, ktoreho docaskuje niekto, kto ma aj deti a vie, ako psik reaguje. Tiez ako vychadza s inymi psami a pod. Pretoze nechces psika, ktory bude agresivny na druhych psov a budes sa bat ho brat aj na prechadzku. Alebo si vyber utulok, ktory mas blizko a najprv chodte psika len vencit, zoznamte sa s nim, vezmite ho pravidelne von a uvidis, ako reaguje. Ak nebudes mat dobry pocit pri nom, tak ho neber, nebude to fungovat, budes sa vkuse bat a to nie je dobre.. Treba pocitat s tym, ze psik z utulku bude potrebovat viac casu, kym si na vas zvykne. Nasa si zvykala mesiac, a to ja som s nou bola vkuse doma, ale sa tak bala byt sama, ze vkuse za mnou chodila, ani na sekundu nechcela byt sama, bolo to riadne na nervy, aj som sa bala, ci si vobec zvykne, ale zvykla si, len fakt to chcelo cas.. Pre zviera z utulku je to velka zmena, cize treba s tym pocitat, aj ked samozrejme, vela psikov si zvkne hned..len mam potrebu ta upozornit, ja som to napriklad neckala, ze to moze az tak dlho trvat..
Sú aj takí, ktorí darujú psíkov -dospelých. Poznala by si majiteľov aj život psíka by bol pokojnejší.
Reči typu že psy z útulku sú vdacnejsi treba brať s rezervou ,osobne by som to nepovažovala za vďačnosť ale skôr za niečo čo sa u ľudí opisuje ako stokholmsky syndróm to je tiež z vďaky ?pes je zviera a tyrany pes ,ktorý mal bohvie čo za tyranu a bojazlivu matku sa bude správať vselijako ale nikdy a nikdy psovi neprepne len tak z ničoho nič ako sa zvykne hovoriť ,vždy za každým útokom zvieratá nejaký dôvod je ,to ,že ho človek nevidí je druhá vec a vždy pred každým útokom vysiela pes nejaké signály a zase to ,že ich človek odignoruje je ďalšia vec ,niekedy sa môže zdať ,že prvé obťažovanie psa dieťaťom a pes je v pohode,odíde,zalizne sa ,zivne....druhé obťažovanie deto ,tretie ,štvrté a na piate kusne ,bolo to z ničoho nič ?pohár trpezlivosti pretečie raz každému
A po ďalšie ,že vychovať si psa od šteniatka ,kopa ľudí psa dodrbe aj keby ho mali mať od spermie,čiže to nie je žiadna záruka normálnosti ,
Áno ale lepšie by bolo šteňa aby si zvyklo od mala
My mame tiez psikov z utulku, teda starsi uz nas opustil ❤️, ale prave toho sme si brali dospeleho a mladsua dcera mala vtedy 3 rocky. Bol to krizenec americjeho kokra a labradora a este smrncnuty vlciakom, velmi zivy, ale akobahle bola pri nom mala, bol to najneznejsi pes na svete. Nebyvala s nim uplne sama bez dozoru, ale to by som nenechala nikdy, uz len z toho dovodu, ze deti, aj ked rozumeju, nemusia sa k psikovi vzdy spravat dobre a nechtiac urobit nieco co moze byt pre psika cez, napr pri hladkani pichnit do oka a pod.
@loliki nad tým som tiež uvažovala ale väčšina daruje psa ktorý ma 1 - 2 roky, to je vek kedy vidno, že výcvik majitelia nezvládajú a neviedia si s pubertalnym psom rady.
Z mojho okolia viem, že pes sa k dieťaťu správa ináč ako k dospelemu a preto som opatrná, tak ako písala jedna mamička môže to byť 'vďačný' psík a možno ho len my tak vidíme.. Ja psov milujem, vždy sme psa mali, posledný uhynul na starobu vo veku 16 rokov, trvalo dlho kým sme si zvykli, že už tu nieje, rada by som dala domov utulkacovi ale ten strach tam je.
Ak túžiš dať domov psíkovi z útulku, ale zároveň je tam určitá obava ešte je možnosť aj takto dopredu nájsť dobrého trénera - ale naozaj dobrého, ktorý psom naozaj rozumie. A absolvovať pár individuálnych tréningov/stretnutí. To by mohlo pomôcť k väčšej dôvere, aj k pochopeniu toho daného psa, aj k odbúraniu obáv. A sú aj tréneri, ktorí by aj predom pomohli na čo sa zamerať pri výbere.. aj takí, ktorým aj mimo stretnutí môžeš poslať napr. video ak by si si niečím nebola istá atď.. Skrátka taká tá odborná pomocná ruka a podpora by mohlo byť fajn riešenie 🙂
K deťom sa správajú inak ,ešte k malým ,lebo deti sú nepredvídateľné,nejasné a nejednoznačné ale samozrejme záleží od dieťaťa ,nás pes dceru len teraz nejako začína "brat" je to malý pes ,taký neškodný 😃a dcéra má 3,5 a už jej dá aj pac keď povie ale je to aj tým ,že ráno po prechádzke jej hneď berie misku a dáva granule ,cez den jej chce dávať pamlsky ale našťastie je to v norme ,že jej dá jednu dve tyčinky vždy sa spýta či môže a zavolá na psa a hneď beží na miesto tak isto aj mačka ,vždy večer keď ide do pyžama treba dať ešte kocúrovi pamlsky
Píšeš, že nechceš stena kvôli ohryzanemu nábytku.. tak pozor na to, keďže to je pes z útulku, môže mat kadejaké návyky.. moja 3 ročná fena z množky nemala ani hygienické a teraz ma 7 a stále to neni 100% 🤷🏼♀️ neberies si hotového psa z útulku a na to treba pamätať .. stále s takým psom treba pracovať. A prítulná nie je vôbec, nepomojka sa, ale odtiahne sa a nemôžeš na ňu ani dýchať ani dať pusu lebo odchádza na druhu stranu miestnosti 😃 ale aj tak by sme ju nedali.. tak porozmyslaj poriadne radšej, aby ta to neomrzelo, ak by pes nebol podľa tvojich predstav 😉
@nicoletta98 ďakujem za názor 😊 ako vravím, ešte nieje plot takže aktuálne to ešte nieje a tiež viem, že dokonalý pes to nebude 🙂
Mame psa z útulku a brali sme ju ako ročnú pubertacku. Nikdy by som nekúpila psa a šteňa sme nechceli. Najlepšia voľba. Deti sa skôr boji. Neutoci. Navyše v útulku nebudeš mať nikdy čistokrvné plemeno, pokiaľ nemajú PP tak je to kríženec. A ak sa bojíš, tak nemusíš, v útulku ti hneď povedia ci ten pes je, alebo je je vhodný k deťom. Vedia lepšie ako ty
Ja by som z utulku dospeleho psa k detom nevzala.
Ahoj, ja sice nemam psika z utulku, ale brali sme ho 5 rocneho od majitela, ktory sa stahoval do mesta a nemohol ho brat so sebou, chcel ho dat do utulku. Pes je uplne uzasny, a poviem ti, keby mohol aj za nás dycha. Treba sa v utulku poradit, ku detom by som psa z osady nebrala, ale casto tam skoncia aj psiky z podobnych dovodov ako tam skoro skoncil aj ten nas.
My sme kvoli tymto obavam brali steniatko, chcela som aby mala co najmenej zlych skusenosti. A treba dobre aj vybrat utulok. Niektore sa skor tvaria, ze im zalezi na tom kam psika umiestnuju a ci sa do tej rodiny realne aj hodi. Ak nemate vela skusenosti so psami, tak by som so sebou zobrala niekoho, kto skusenosti ma a vie vam poradit.
My mame adoptovaneho utulkaca, odobrateho z osady, tyraneho a je to ta najvacsia laska s dobrou, miernou povahou ♥️
@autor neviem kde si zobrala také informácie o borderkach? My máme dve border kolie jeden je dospelý pes má presne rok a druhá má 4 mesiace. A sú to tie najúžasnejšie psy.
Mala som dvoch psov z útulku. Prvá bola fena kríženca spica úžasná,milujúca,zbožňovala deti,mohli jej robiť akokoľvek zle v živote na nich nezavrcala. A druhá bol kríženec neviem čoho a tá keď videla cudzích ľudí a tobôž deti dostávala hysterické záchvaty. Keď ju deti chceli hladkať pre ňu to bola trauma. Neviem čím to bolo keďže sme ju mali od šteňatá. Zomrela predminulý rok keď sme kúpili dom, chceli sme psa a keďže plánujeme dieťa vybrali sme borderku. Naše zbožňujú ľudí,psy a všetko možné. V živote nikdy nikomu neublížili.
Borderka ti nezničí nič pokiaľ sa jej venuješ. Naše majú svoj režim. Obaja sú vonku ale krpata chodí aj k nám do postele a v živote nič nezničila. My máme oboch po pastierskych rodičoch ale najradšej športujú, hľadajú pamlsky alebo sa hrajú schovku.
Tiež rozmýšľam nad podobným, mám ročnú dcéru. Predtým som mala od šteňaťa 14 rokov psíka. Rada by som znovu, ale presne si hovorím, aké traumy môžu ti psíci mať. A zas šteniatko divoké a cikanice všade...
@modrykolibrik počula som, že ak sa tomu psíkovi nevenujes vo veľkom (napríklad ked su deto choré nie vzdy je riestor na 2 hodiny aktivít) začne sa nudiť a keďže je to pracovné plemeno, začne 'pracovať ' a rozoberať veci 😃 mali sme špica, úžasný, dokonalý ale akonáhle bol bez vôdzky 'ohluchol' a ušiel, v tomto sme sa zhodli s viacerými chovatelmi tohto plemena, že niektorých jedincov to utekanie neprejde nildy a vraj je to tak aj s borderkami ale v okolí vidím borderky, ktoré ležia pred otvorenou bránou. Takže asi je to individuálne
Sibnut moze aj psovi, ktore mate doma od malicka... ale pri utlkovych (ale to zase zbadate uz pri navstevach atd) je riziko, ze ma zle skusenosti a teda bude mat nejake "problemy" vyssie.. na druhej strane, vela utulkov ma psika aj od steniatka v opatere... cize najdete aj takych, bez "traumy".
a k venovaniu.. mam viszlu a moze lezat dva dni na gauci s 15minutovymi vencami a nerozobera a nenici nic ani mu nesvitori.. proste je to od vychovy.. ani by si nedovolil nieco rozobrat. Na druhej strane ako opisujes, moj tiez zdrhne ked ma moznost, pokym sa nevylieta, a potom uz ide aj kludne pri mne :DD POdla mna to nezalezi na plemene... ale povahe. Moja viszla uteka, susedova o dva domy dalej neuteka.. :D mojho psa otec, preliezol aj 2,5metrovy plot, ale surodenci mozu aj na otvorenom dvore byt a neujdu a moj by isiel na taracky hned (na druhej strane = nestrati sa, vrati sa) :DD
Kým sme nemali nášho psíka, chodili sme venčiť tých z útulku. Raz nás požiadali, či môžeme zobrať väčších psíkov, keďže tých menších dávali rodinám s deťmi. Kamaráti dostali aziáta, my vlčiaka. Bol zlatý, hneď bol prítulný. Takmer okamžite nám odhalil hrudník, ležal na chrbte a nechal sa škrabkať. V zásade poslúchal na slovo. Kým počas prechádzky išiel oproti chlapec, ktorý si v ruke niesol konár, proste kus dreva. Nezáhaňal sa s ním, len podopieral. Psík po ňom vyštartoval, mne skrz vodítko ublížil na ruku, udržať mi ho pomohol aj muž, takže chlapcovi sa našťastie nič nestalo… Samozrejme, sme o tom informovali útulok. Vraj takú skúsenosť s tým psíkom nemali a asi to bola trauma z minulosti. Ja osobne som sa aj preto rozhodla, že psíka z útulku nie, keďže som chcela vždy veľkého psa. Ešte nejakého menšieho by som zvažovala, keďže tých je jednoduchšie zastaviť v prípade nejakého útoku (v ich prípade obrane), ale veľkého by som sa bála.
@autor kvôli tomu sme kúpili druhého psa. Nás už je dospelak a nemá potrebu utekať a keďže máme aj malé hospodárstvo tak majú čo robiť . ....strážia zajace,sliepky a macicky
@gab1sol ďakujem, že si sa podelila so skúsenosťami, presne takto nejako som to myslela
Autorka, takých príbehov by sa dalo napísať veľa aj o psoch, ktoré nezažili traumu. Je úplne ok myslieť dopredu a neísť do toho naivne. Ale určite sa ani netreba prehnane obávať. Ja napríklad by som nechcela šteňa. Netušíš povahu a nie, výchova nie je všetko. Vidím to na mojich mačkách, mala som ich niekoľko a každá bola iná. Od pritulnej maznosky, ktorá ani len pazúr nevypustila do ruky, až po protivneho kocúra, ktorého som hladkala a keď mal dosť, tak z ničoho nič uhryzol alebo poškriabal. So psami je to podobné, preto ja som oveľa radšej vzala 8 mesačnú pubertacku z dočasky. Ani nevravím o šteňacich mlackach, rozhryzenych veciach a pod. Už som ti písala vyššie, ak sa bojíš vziať z útulku, ber z dočasky. Docaskari ti povedia o psovi všetko, lebo s ním dennodenne fungujú a väčšina sa naozaj snaží dať tomu psovi oveľa viac, ako bežný človek, čiže budú vedieť povedať o ňom, ako reaguje v rôznych situáciach, ako reaguje na deti, mačky, hluk, autá, iných psov atd.
Určite si zoberte z útulku a nie z bazošu od množiteľa hoci to bude malé a zlaté (a čistokrvné bez pp haha). Tu u nás je taký problém s počtom psov, že v útulkoch nájdete malé, zlaté, pekné, znášanlivé so psami, mačkami, ďetmi... a je ich veľa a ani tie sa nedarí vždy adoptovať. Ja by som Vám na základe skúseností odporučila zobrať menšieho psíka, ktorého budete chodiť istú dobu venčiť, aby ste sa viac spoznali, poprípade sa dá napr. v SZ zobrať psa na dlhé venčenie (2 týždne), predsa len istú dobu trvá, kým sa pes adaptuje a zvykne si na chod domácnosti. Ako bolo vyššie spomenuté, existujú dočasky, ktoré by mali pripraviť psa na domov (hygienické návyky, chôdza na vodítku, povely, socializácia so psami, mačkami, deťmi atď.), napríklad SAOZ takto funguje. Ak si chcete zobrať šteniatko - tých je všade veľa, avšak otázne je koľko máte času venovať sa mu. Ja som si zobrala 1r útulkáča a hoci mal rôzne traumy a bál sa všetkého (pri prvom stretnutí sa pocikal od strachu), tak som ho socializovala a stal sa z neho úplne normálny pes. Ale nie je to pre všetkých a je veľa psíkov čo ani nemajú traumy, len sa proste v tom útulku ocitli (po úmrtí majiteľa, po sťahovaní alebo jednoducho omrzeli). Takže ja by som si vždy už len dospelého psa zobrala, pretože vidieť jeho povahu a zvyšok závisí od Vás ako od majiteľa. Čo sa týka "prepnutia" - to sa stáva možno v 1% prípadov. Väčšinou je človek na vine, a teda že nesprávne vyhodnotí situáciu, nerozumie reči psa, jeho povahe, ktorá vyplýva z plemena, alebo človek spraví zo psa agresívneho atď atď. Môj pes nemá rád ak cudzie dieťa k nemu príde a začne ho objímať okolo hlavy a ťahať mu uši a bol by schopný vybehnúť naňho, no koho je to vina? On čo je zahnaný do kúta alebo rodičov, ktorý si neustriehli dieťa? Neberiem to, že mu preplo. Takže asi toľko, držím Vám veľmi palce pri rozhodovaní sa, lebo to je podľa mňa najťažšie, keďže výber je veľký 🙂