Ako pomôcť introvertnej dcére začleniť sa medzi spolužiakov
Ahojte. Neviem ako mam poradit svojej dcere kedze som v jej situacii nebola, tak by som chcela radu od niekoho, kto bol napriklad v podobnej situacii. Moja dcera zacala v septembri strednu skolu na ktoru isla so svojou najlepsou kamaratkou, ine kamaratky mali tak max spoluziacky zo zs, s ktorymi uz kontakt neudrziavaju kedze isli na ine skoly, na zs chodili na tu istu skolu len do inej triedy, a teraz prisli do triedy spolocne, spominam ze su najlepsie kamaratky preto, lebo su stale spolu a aj povahovo su velmi podobne a ludia ich maju casto zafixovane ako dvojicu. Obidve su hanblive a celkom introvertky ale zase keby k nim spoluziaci prisli vedeli by uplne v pohode udrzat konverzaciu aj sa s nimi chcu bavit ale ony od seba nepridu, proste sa nevedia prinutit. V ich skole sa uz vytvorila taka jedna vacsia skupina viac extrovertnych ludi, ktori spolu navzajom sedia a viaceri sa poznaju z niektorych zs. a ti ktorí v nej nie su, su len vacsinou vo dvojiciach ale k skupine sa neprihovaraju, ale ony sa aj snazia prihovorit, ale vzdy to skonci len u max zdvorilej konverzacie, dceru to dost trapi ked vidi, ze jej spoluziaci si uz vytvaraju kolektiv a stale sa cez prestavky smeju a rozpravaju a aj ona chce spominat na strednu s dobrym kolektivom, boja sa ze uz vytvorili ten dojem toho, ze tym ze su stale spolu chcu byt aj len ony dve a tiez kvoli tomu ze su tichsie. Takze sa vas pytam o radu ako sa maju prihovorit alebo co maju robit aby sa skamaratili alebo viac spoznali, dcera to nema prirodzene v sebe takze neviem ci je to dosiahnutelne. Neviem jej poradit preto, lebo ja som bola v matematickej triede, kde sme boli len styri dievcata ktore sa predtym nepoznali takze sme si sadli k sebe lebo sme nemali velmi na vyber, tiez nie som introvertka takze moje rady jej velmi nepomahaju. 🙂
Dakujem.
Dievca je uz dost velke na to, aby sa s tymto problemom pobila aj sama. Ako matka nemusis zasahovat do kazdeho problemu, ktoremu dcera celi. Nech si poradi. Nikto jej neublizuje, tvoj zasah preto nie je potrebny.
Dcéra nech sa prestane hrať na ťažkú introvertku a zacne so spolužiakmi normálne komunikovať. Toto robia aj introverti. A nech si nenamýšla, ze ju s kamarátkou každý sleduje a rieši. Každému je ukradnutá, najmä ak čuší a tvári sa zduto. Nech sa usmieva, pozdraví, prihovorí, ponúkne, opýta...
My sme si tým prešli minulý rok. Akurát miesto najlepšiej kamošky išla so spolužiakom. Sadli si spolu, Dcéra bola smutná z toho, že nemá kamošky. Najprv čakala na lyžiarsky, že bude s dievčatami na izbe, ale nepomohlo veľmi. Nakoniec až na konci roka boli na výlete a tam sa už dala dokopy s dievčatami. Stále sedí so svojím spolužiakom (obaja introverti) ale už sa stretáva aj s kamoškami aj mimo školu. U nás to bolo aj tak, že si ich oboch aj zavolala triedna, že prečo sa vyčleňuju z kolektívu, Dcéra, že rada by sa začlenila, len to nedokáže. Ja som jej poradila čo by mala robiť, ale nechala som to na ňu. Musí sa naučiť fungovať medzi ľuďmi.
Taktiež sa prikláňam k názoru, že dcéra už nie je na ZŠ. Musí si to vyriešiť sama. Neviem, očakáva, že takéto "problémy", aj keď rozumiem, že pre ňu je to v tomto momente problém, bude za ňou/s ňou riešiť mamina? Na druhej strane, sú to dva týždne, čo sa začala škola. Robiť z toho vedu a ľutovať ju, a najmä pred dcérou, asi k tomu tiež nepomáha. Sama nie je, má kamarátku. Vôbec by som to nesilila, aby sa nestal ešte pravý opak.
Helikopter, helikopter.
Nie vsetci maju v osude napisane, ze zapadnu.. je vela ludi, ktorí nezapadnu nikdy a nikde... treba sa s tym naucit zit
Toto už musíš nechať na dcére. Už nemá 5 rokov, je veľké dievča. Nechaj ju ísť svojou cestou, poučiť sa na chybách, nájsť si priateľov, o pár priateľov prísť. Toto je dospievanie.
som introvert a veru som si pomohla sama, moja mama nemala ani páru čo sa deje v škole - ale úprimne sa ani nič nedialo - nebavila som sa s dievčatami? tak som sa bavila s chalanmi ...
rovnako aj na základnej... vôbec nerozumiem tomu prečo by sa mala baviť vyslovene s dievčatami ...
Nech nejakú ďalšiu dvojicu alebo jednotlivca zavolajú po škole von/k sebe. Určite sú aj nejaké veľké školské výlety, kam idú aj iné triedy, tak ju pošli tam. My sme zo školy chodili do zahraničia, kde som sa skamarátila aj s inými triedami. Ona v prvom rade musí urobiť prvý krok, aby bola medzi kolektívom. Prvý ročník je na to ideálny.
Bud zmenia taktiku, alebo to budu mat komplikovane. Mam tiez introverta a minuly rok si presla vstupom do prakticky zohrateho kolektivu. Prvy den dosla placuc, ze nikoho nepozna, nikto sa s nou nebavi. Dosla neskoro a sedela sama v lavici a kedze ju poznam tak viem presne co spravila - preletela dverami, sadla si na jedine volne miesto, zazrela na vsetkych zivych tvorov v okoli, s odutym ksichtom - co aj tym niektorym, ktori by sa jej boli chceli prihovorit im zobrala az chut k zivotu, nielen k prihovoreniu sa. Po ukonceni privitacej hodiny vystartovala z triedy, bez toho aby sa co i len pozdravila, alebo len nieco zahundrala - a jasne nikto sa s nou nechcel bavit a nikoho nepoznala. Ale mala stastie v nestasti, na druhy den s museli presuvat do inej triedy a sadla si s inym dievcatom co bolo tiez nove, ale malo kamosky a tak sa zacali bavit, ta jej predstavila ine kamosky cez prestavky a postupne sa vclenovala. Nie je party kralovna, ale tym, ze sa neodtahovala a postupne sa zaujimala o dianie okolo seba tak sa zaclenila.zato ma kamosky, ktore tiez isli do novej skoly a hovori, ze je to katastrofa - ale nie koli kolektivu, ale koli tomu ako sa tie dievcence spravaju - len ony dve, vsade spolu ako siamske dvojicky, ony sa ku inym detom v triede nepriblizia, nezacnu rozhovor, nic len uzavreta spolocnost - no jasne ostatnych po 2-3 tyzdnoch prestane bavit snazit sa zaclenit ich do diania ked ony o to nestoja
Nechaj to na dcéru, keď bude chcieť nájde si ďalšie kamarátky. Je len začiatok roka, ešte nemôžu byť zohratí kolektív ani omylom. Ja si pamätám nejaké väčšie kamarátstvo vznikalo až tak o polroka keď sme vedeli kto pomôže pri písomke, kto pôjde odpovedať aj sám, kto vybaví veci atď. Ešte sa nepoznajú.
Tiez som introvert. A na strednej ma trapilo, ze nie som hviezda kolektivu. Nebola som nijako vyclenovana ani sikanovana, len som proste nezapadla az tak super medzi nich. Ale ked sa na to pozriem spatne, tak som aj rada a dava mi to totalny zmysel. Proste sme boli ine osobnosti, tak sme si nemali velmi co povedat, lebo sme boli na inej vlnovej dlzke. Ja som sa bavila s najlepsou kamoskou a s ostatnymi skor tak zdvorilostne a ked to bolo nevyhnutne. Ostalo mi doteraz, ze nevyhladavam kontakty. Ale teraz som za to vdacna, ked mi da kazdy pokoj a vyhybam sa im umyselne, lebo som sama seba spoznala a zistila, ze presne toto ma robi stastnou, Len minimum spravnych ludi, ale takych, s ktorymi si fakt rozumiem a verim im a potom pokoj a klud od vsetkych ostatnych.
Dcéra nech sa prestane hrať na ťažkú introvertku a zacne so spolužiakmi normálne komunikovať. Toto robia aj introverti. A nech si nenamýšla, ze ju s kamarátkou každý sleduje a rieši. Každému je ukradnutá, najmä ak čuší a tvári sa zduto. Nech sa usmieva, pozdraví, prihovorí, ponúkne, opýta...
@anonym_145396 nech sa prestane hrať na ťažku introvertku???😳 ja neverím čo čítam😳 to sa ako dá? Že len luskneš🫰 a bude z nej extrovert?


Psychoterapia