Ako zvládnuť rozmaznané dieťa a vyčerpanie?

@kiwinka007 presne tak, to dieťa nezmeníš, ma svoju povahu, potreby, chce pozornosť, chce sa hrať.

Ta mamina ma vo svojich rukách len svoje reakcie. Len ona si môže ustrážiť svoje hranice a rovnako si prehodnotiť, či vôbec bude pracovať z domu, či si vtedy zabezpečí k dietatu nejaké stráženie… A zial veľakrát potom mamke rupnu nervy a popri tom dieta za to ani nemôže, lebo o tých veciach nerozhoduje.

@autorka ako precitala som si nieco..za mna vy ju nikto doma nevychovavate…ani v skolke nikde…nechate si od od 4r decka doslova s…at na hlavu vsetci…to kde sme..skolka vychovne tiez neposobi…nechaju ju to robit, aby mali klud..ma moznost volby v 4r, ci pojde autom ci peso…sa zobudte vsetci doma…hranice …ziadna moznost volby, nech aj hodiny reve a vystraja…robi to, ze moze a dosiahne tym vsetko…nic…ides nejdes dovi, ked to teraz nezatrhnete v skole ucitelia sa s nou maznat nebudu ani v zivote

@jeennyv nie nieje to tak ako píšeš , keby čítaš tak chapes tomu že riešim práve to že keď nieje po jej reve ....a není to tak že až teraz chcem od nej aby počúvala ,od malička máme režim aj všetko .Chodíme spať rovnaký čas ,jedenie za stolom pekne , cukríky môže v malom množstve ...všetko má svoje hranice .Riešim to že má dni kedy keď nedostane čo chce tak nekontrolovateľne reve a hádže sa o zem čo by som prežila ..ale niekedy to trvá doslova hodinu ,trasie ju od zlosti mám pocit že zruši nervy pritom a veľa krát to skončí že sa až vyzvracia od plaču .

A na zadok dostane vyslovene preto keď robí zle .Vie že to nesmie ako je to utekanie na cestu ,ona vie že sa to robiť nemá lebo chodíme predsa ideme pekne pokraji ...ale utečie stým aby urobila nazlost a smeje sa stoho aj po upozornení

@kiwinka007 neexistuje takto by som neskakala ani keby neviem čo...

Ja len riešim ten plač keď niečo nedostane ...teraz bol napríklad dva dni kľud ....keď takto plače nechcem povoliť aby mala to čo chce ale na druhej strane mi je ľúto keď je taká nervózna

Není to len taký plač ,ale vidieť na nej že má strašnú zlosť vrieska od zlosti

@kiwinka007 obdivujem ta ze si sa u tej kozmeticky držala, mňa by asi porazilo 🙈
Toť je presne ten príklad kedy deti nemajú hranice, rodicia by im aj zlaté prasa zniesli len aby boli spokojné, ale dieťa potrebuje hranice, potrebuje mať vymedzené od-do a ľutujem rodičov co skáču ako im 3-4-5 ročne deti diktuju, o 10 rokov sa z toho zblaznia

Nechápem tomu, že urobi na zlosť, 4 ročne dieťa???? Neviem. Čaká tvoju reakciu? Toto nejako nie je v poriadku.

@kiwinka007 bude jasne, ale tak treba zajst za psychologom aby zistil, ze male je len rozmaznana a nema hranice.

@mooonika1975 áno občas to robí tvári sa jak postrach Denis pritom ide niečo urobiť a usmieva sa aj keď vie že dostane kriku zato ..

Ale nieje taká stále ....má aj dobre dní

V škôlke ju chvália dokopy tam plakala takto asi raz dva krát ale ináč vraj sa správa ukážkovo tak tomu nerozumiem

Keď prídem ponu teší sa veľmi že ide domov ,uteká hneď kumne a doma potom vyvádza

Ona má dni kedy sa správa ukážkovo dokonca sa snaží pomôcť pri prácach rôznych ,hra sa pekne .A má dni kedy má také záchvaty ...

Každopádne ďakujem za komentáre ,z niektorých si niečo zoberiem popremyslam nadtym ...ináč ty čo píšete že ste nikdy nedali dieťaťu na zadok že je to zlyhanie rodiča že dieťa sa musí cítiť rešpektované chcela by som vidieť správanie vašich detí ..Možno som na dcéru až moc kritická a treba toto obdobie vzdoru vydržať .Poväčšine sa stretávam stým že každý svoje dieťa chváli do nebies ale pri reálnom stretnutí rodičom dosť že neskáče po hlave ,lebo šak treba rešpektovať .Komunikujeme koľko sa dá vysvetľuje sa , objíme sa sa a všetko čo ktomu patrí ale keď nechám teraz svoje dieťa rozhodovať tak za 20 rokov má možno bude byt po hlave ....

@autorka este raz som si precitala uvodny prispevok a to co pises teraz a menis retoriku…ze vlastne to nerobi stale inak je dobra atd…tak kde je potom problem🤷‍♀️🤷‍♀️Rady ti dali neriesim….

Skús pozrieť

@mimi_lali aký každý. Mám cez 40, moji súrodenci 50+ a žiadnými bitkami, ani krikom sme vychovávaní neboli. Ani moji rodičia (80+) a ani starí rodičia (r.n. 1910-13). To nebude dobou, ale primitívnym "dedičstvom" určitých rodín. Bitka a krik neboli štandardom v žiadnej dobe u normálnych ľudí.

@jeennyv aj ja som si to všimla, niečo tu nesedi, najskôr píše, ako si vyčíta, že dieťaťu dala na zadok, potom spochybňuje tie, ktoré to považujú za zlyhanie
@autorka je dobre byt úprimná najmä k sebe, bez sebaodsudzovania, máš nejaký názor na základe niečoho, nemusíš byt u každého za “tu dobrú”

veď je nad slnko jasnejšie, že potrebuje pozornosť. A keď sa jej nedostáva vtedy, keď je "dobrá", tak si našla takýto spôsob. Tu je kľúč k riešeniu.

@zuzanaam áno všetky ste tu zrazu mali úžasne krásne detstvo všetky tu cvičíte každý deň jogu a poletujete s motýlikmi a vtačikmi na obláčiku. Všetky ste vychované úžasnými rodičmi, keby som na vlastne oči nevidela ľudí ktorý si niečo idealizujú a v tom žijú tak poviem že oukeeej možno že áno je to tak, lenže mám pocit že polovica žien na tomto fóre žije vo vlastných klamstvách. Aký máte úžasný život a ste skvelé mamičky babičky tetičky a nikto nemá chyby a keď tu napíše niektorá že sa jej v živote niečo podrbalo tak tu robíte z toho ako by ste vy dokonale úžasne ženy niečo také nemohli urobiť. Už mi lezete na nervy z rečami ako vychováte deti v harmónii a úžasnej rodinke skvelej dokonalej a ako na dieťa ani hlas nezvyšujete, jasné jasné chcela by som byť u vás doma lebo práve také ktoré tu píšu ako by to v živote neurobili tak také su najhoršie. Mier s vami všetkými vychovavajte ako chcete vaša výchova vaše zdravie vaše peniaze moje zbytočne starosti.

@autorka ja som dieťa nebila, jeden jediny krát v živote dostala na zadok ako 3 ročná ked mi vybiehala na cestu. V tom šoku a strachu to bolo skratka jedine riešenie ktoré ma napadlo.
Už je z nej stredoskolačka, je to milé vychované dievca, nikdy s ňou nebol žiadny extra problem a ani náznak rozmaznanosti. Je z nej silná osobnosť, cieľavedomá a inteligenta
Pevne hranice sa dajú nastaviť aj bez bitky.

Áno, ako malé dieťa často vrieskala od nervov ked sa niečo dialo proti jej vôly a začalo sa to prejavovať takmer hneď ako sa narodila. Vrchol bol ten vek 3-4 kedy už pôsobila ako rozumne dieťa ktorému sa dá všetko vysvetlit a zrazu ju úplne preplo. Jeden z jej najväčších amokov co sa skoro udusila bol ked sme si sadli za stôl inak ako si ona predstavovala - co som sa samozrejme od nej dozvedela až po niekoľkých hodinách, lebo sa potrebovala vyvrieskat , vyspať a najest až potom s ňou bola rec. 🤷🏼‍♀️

U nás sa tento typ decka proste vyskytuje v rodine, taký bol môj otec, moja sestra, sesternica, to bolo úplne jedno akú vychovu mali, či ich bili alebo nie.
Sestra dostala za kazdy takýto amok a nie neprešlo ju to zázračne ani ju to neodradilo zopakovať koncert pri najbližšej možnej príležitosti
Z toho musela jednoducho vyrásť, musela dozrieť nervová sústava a naučiť sa ovládať.

Pre rodiča je to samozrejme narocne, ale tvoja už ma 4 už sa to bude pomaličky zlepšovať. Hlavne pevne hranice a nepoľavit, sebe nevyčítat ze dieťa vrieska a je tvrdohlavé, s tým nejde moc spraviť, taká je.

@lentilka78 mňa by zaujímalo, čo robili tvoji rodičia zle vo výchove, keď vám museli dať občas facku, alebo na zadok. Mňa naši nikdy nebili a vedela som, čo si môžem dovoliť a aké hranice nesmiem prekračovať. Mám tri deti a tiež tieto hranice poznajú aj bez občasného fackovia a dávania na zadok... Niečo sa evidentne robí zle, keď človek číta problémy s deťmi iných ľudí a má sánku dole, že čo si tie decká dovoľujú a prečo nerešpektujú keď sa im povie, aby nešli na cestu, nehovorili hlasno v reštaurácii, či boli empatickí k druhým. Buď je to diagnóza ako ADHD, alebo čo ja viem... alebo nezvládnutá výchova.

@mimi_lali nie, nemala som ideálne detstvo a nemám ani idálne dieťa. Naopak, mám veľmi náročné dieťa s diagnózou (PAS). Ale nikdy nikto nikoho neotĺkal a máme nastavené pevné hranice. Ja neviem, či sú ľudia dementní, alebo kde je problém, ale po prečítaní tejto diskusie žasnem. Kedy kto prišiel na to, že bitka, alebo totálna benevolencia má niečo spoločné s výchovou. A že tá benevolencia = rešpektujúca výchova, alebo "nevýchova". To môže povedať len ten, kto nemá absolútne šajnu, o čom je reč. Vo výchove platí pár jednoduchých pravidiel. Vlastný príklad (celej rodiny a vzájomných vzťahov) a dôsledky činov. A dôslednosť, bez výnimky. Čiže ak dieťa začne robiť niečo, čo je nežiadúce, ako napr. tu spomínané vybiehanie na cestu, dieťa chytím, vysvetlím, čo robiť treba (ísť po chodníku, zastať pred priechodom, chytiť mamu za ruku). Ale len raz a nie opakovať dookola ako verklík. Opakujem v iné dni v tej istej situácii. Dieťa chce vybehnúť 2.x, chytím za ruku, otočím sa a namiesto ihriska idem domov. S kľudom, bez bitky, ďalšieho vysvetľovania (to už prebehlo 1.x). Garantujem, že keď sa toto udeje VŽDY, dieťa to po pár pokusoch prejde, lebo veľmi rýchlo zistí, že je to preň nevýhodné. Práve naopak, príde "trest" (prirodzený dôsledok), nielen, že nedosiahne to čo chcelo, ešte príde napr. aj o hru na ihrisku. Ak už má upevnené takéto správanie, bude to trvať samozrejme dlhšie. Možno nie 2-3x, ale 100x. Ale to len preto, že to nebolo zastavené hneď v zárodku, ale sa také správanie stihlo upevniť. Ak začne dieťa vrieskať a hádzať sa o zem odchádzam (ale sem sme nikdy nedospeli), venujem pozornosť, keď sa správa ako chcem = upevňujem takúto asociáciu. Pokojné žiadúce správanie = pozornosť, hádzanie sa o zem = ignorácia.
PS: a jógu cvičím, pomáha to udržať si vnútorný pokoj a nadhľad, vyskúšaj.
A deti nerobia nič iné, len nám zrkadlia vlastné správanie a pocity. Najlepší učitelia sú v tomto zvieratá. Sú v tomto rovnako vnímavé ako deti. Keď si sadneš v nevyrovnanom psychickom stave na koňa a následne skončíš v sadre, tak budeš mať dosť času o tom rozmýšľať. A viackrát si to asi nebudeš chcieť zopakovať. A to je presne to učenie sa prirodzenými dôsledkami. Všetci sa tak učíme, dospelí, deti, zvieratá. A veľmi rýchlo.

A co teda robis ked zacne tak histericky plaka a hadzat sa o zem? Dohovaras? Cakas s kludom? Posles ju do izby? Odides prec? Cakas 20 minut a ak neprestane, povolis a das jej co chce alebo ju zbijes? Lebo toto je klucove. Jedinne spravne riesenie je s kludom cakat kym prestane plakat. Ponuknut objatie ak chce, ale urcite nepovolit a urcite nebit.
To ze svokra dovojuje co chce, nema s jej spravanim k tebe nic spolocne. Dieta vie uplne presne co si moze ku komu dovolit.

@andreatytler dohováram ,vysvetľujem ,snažím sa odbočiť od témy väčšinou zaujať ju niečim iným čo budeme robiť alebo čo jej dám ..keď sme na verejnosti tak jej poviem že či sa nehanbí a že sa jej budú všetci smiať keď to nepomáha tak najnovšie jej poviem že keď to bude robiť tak príde si ponu suseda lebo že ju budí plačom .. hocičo záleží ako ďaleko to zájde niekedy v zlosti bije súrodenca ...keď jej niečo nedovolím veľa krát sa stane že o 5 minút príde babka a dá jej to ...urobí to

Tak tu moze byt svokra problem, lebo dcera sa naucila ze musi len dost dlho plakat aby ju pocula svokra, ktora pride a vyhovie jej.
Ale podla toho co som sa naucila pri mojom synovi, by som povedala ze ziadna z tvojich metod nie je ucinna.
Odputanie pozornosti fungovalo u nas tak do 2 rokov. Potom to syn prekukol a nefungovalo to.
Zastrasovanie tym ze ju niekto zoberie, a vyvolavanie vynny tym ze sa jej budu smiat je prilis krute.
Dohovarat a vysvetlovat ked ma zachvat placu je uplne neucinne, kedze ta nevnima.

Poradila by som trvat na svojom rozhodnuti aj napriak tomu ze ho svokra zmeni. Ak jej svokra da zmrzlinu za ktorou place, tak tu zmrzlinu zoberiem, hned tam pred svokrou a poziadam ju aby nemenila moje rozhodnutia. Kym s tymto nezacnes, dcera bude pouzivat plac na vydieranie.

Tiez myslim ze tam su znaky ziarlivosti, kedze bije surodenca. Cize ten cirkus co robi je na uputanie pozornosti. Vyhrad si pre nu cas len pre nu. Pravidelne kazdy den a ked uz sa nebude vediet spratat do koze, povedz nieco ako: vidim ze ma potrebujes, ale teraz este nemozem. O 5:00 budeme mat nas cas. Chcela by si zatial objatie?

Ked dcerka pochopi ze placom veci nedostane, zarucene s tym prestane, ale bude to chciet cas a trening. v tomto veku este nevie ako ovladat svoje emocie. To sa musi naucit a to sa da len tak, ze si tie emocie preciti a sama sa ukludni.
Je velmi dolezite aby si jej tie emocie dovolila. Tie nesmies zakazovat, nalepkovat, zastrasovat, zhadzovat - ziadne ze sa jej budu ludia smiat. Vsetky emocie su OK... aj tie negativne ako hnev a zlost a strach.
Vysvetli co je hnev a ze ked pride, tak aj odide.
Zostan kludna ked place. Ona potrebuje v tebe vzor a zdroj pokojnej energie.
Ukaz jej ze ty mas emocie. Ked ta nieco nastve, komentuj co citis a modeluj spravne zvladanie emocii. "Som taka nastvana ze by som najradsej nieco hodila o zem, ale radsej pokrcim tieto novinove papiere."
Skuste najst nieco co je pre nu velmi ukludnujuce a potom sa k tejto aktivite vracat ked place (napriklad sa zabalit do oblubenej deky, pukat kukacky, pozerat rybky v akvariu) Nastuduj si nieco o samoregulaciai (autoregulacii) emocii u malych deti. Je vela dobrych rad na internete.

Choď s ňou k detskému psychiatrovi. Kľudne môže byť, že má nejaký zdravotný problém. Napríklad aspergerov syndróm. Potom zváž liečbu.