Dcéra chce skončiť so športom. Poraďte čo robiť.
Ahojte mamičky pubertakov,idem si k Vám po radu a aj ma zaujíma Váš názor. Dcérka bude mat 13 od 8 rokov hrá volejbal posledné 2 roky aktívne chodí aj na sútaže. Teraz by mala mávať treningy 4x do týždna a cez vikendy zápasy.Prišla s tým domov že chce skončiť že už je to na ňu veľa a že ju už volejbal nebaví.Dostala sa to družstva kde sú staršie baby 15-16 ročné a cíti sa medzi nimi neschopná a samozrejme oni jej to dávajú aj pocítiť....Neviem čo mám robiť či ju prehovárať aby to ešte nevzdávala alebo nie....Máte s tým niektorá skúsenosť?..Každý rok som sa jej pýtala že či chce pokračovať a či ju to baví a vždy aj chcela a zrazu prišla domov s plačom že už nechce že už nemá z toho takú radosť ako mávala a cíti tlak zo strany trénerov aj spoluhráčok...
Stručné zhrnutie
- Tréningy 4x do týždňa a cez víkendy zápasy vytvárajú u 13‑ročných hráčok vysokú časovú a psychickú záťaž, ktorá často vedie k pocitu vyhorenia alebo rozhodnutiu skončiť so športom.
- Kolektívny tlak od starších spoluhráčok (15–16 rokov) a tlak trénerov sú opakované príčiny, pre ktoré adolescentky prestávajú mať radosť z tímového športu.
- Praktické riešenia odporúčané v diskusii zahŕňajú rozhovor s trénerom, preradenie do vekovej kategórie, dočasnú dohodu „do konca sezóny“, konzultáciu s psychológom, pauzu (rok‑dva) alebo zmenu športu či klubu; v malých mestách však môže byť len jeden klub a zmena tak nie je možná.
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám hovoriť s trénerom, keď dieťa nechce pokračovať v tíme so staršími hráčkami?
A: V diskusii rodičia odporúčali osobný rozhovor s trénerom, prísť sa niekoľkokrát nenápadne pozrieť na tréning a dohodnúť sa na preradení do jej vekovej kategórie alebo na podpore trénera pri zapracovaní dieťaťa.
Q: Čo robiť, ak dieťa tvrdí, že ho staršie spoluhráčky posmievajú alebo šikanujú?
A: Rodičia radili nahlásiť problém trénerovi, zvážiť konzultáciu s psychológom a v prípade potvrdenej šikany povoliť skončenie alebo hľadať inú aktivitu mimo klubu.
Q: Ako dosiahnuť kompromis bez toho, aby som dieťa nútil/a?
A: V diskusii sa často odporúčala dohoda „vydržať do konca sezóny“ alebo skúsiť dohodu na pár mesiacov či mesačnú skúšku; alternatívou bola krátka pauza s podmienkami (napr. domáce povinnosti) namiesto úplného prepustenia aktivity.
Q: Má rodič dieťa do športu nútiť, ak má talent?
A: Názory sa líšili: väčšina rodičov odporúčala nenútiť dieťa, ale niektorí rodičia a bývalí športovci odporúčali „postrčiť“ dieťa do krátkodobého zotrvania, aby si overilo, či prechod nezmizne a talent sa nestratí.
Q: Čo robiť, keď je v malom meste len jeden klub a zmena nie je možná?
A: Diskusné riešenia zahŕňali rokovania s trénerom o preradení, hľadanie iného športu či krúžku, alebo dohodu o pauze; zmena klubu v malom meste bola označená za nereálnu v konkrétnom prípade.
Q: Môže dieťa po roku alebo dvoch pauzy reálne „naskočiť“ späť do súťažného volejbalu?
A: V diskusii niektorí rodičia tvrdili, že rok‑dva pauza spôsobí veľký pokles výkonnosti a ťažké „naskočenie“ späť, zatiaľ čo iní uviedli príklady detí, ktoré si po pauze uvedomili, že im šport chýba a vrátili sa.
Závery z diskusie
Zhoda
- Netlačiť dieťa násilím do športu, ktorý mu spôsobuje psychické ťažkosti alebo stres.
- Rozhovor s trénerom a hľadanie kompromisu (preradenie, podpora trénera, dohoda na krátke obdobie) je bežne odporúčané riešenie.
- Dohoda „vydržať do konca sezóny“ alebo stanoviť skúšobné obdobie bola považovaná za praktický kompromis medzi nútením a okamžitým skončením.
Sporné názory
- Niektorí rodičia odporúčajú dieťa nenútiť a dovoliť skončiť, zatiaľ čo iní rodičia a bývalí športovci radia dieťa jemne „postrčiť“, nastaviť pravidlá alebo povinnosti počas pauzy, aby nezanedbalo zodpovednosť a disciplínu.
- Pauza rok‑dva bola označená jednými za reálne riešenie na oddych, iní ju považujú za rizikovú kvôli strate výkonnosti a možnosti, že dieťa sa už k súťaženiu nevráti.
Otvorené otázky
- Ako spoľahlivo rozlíšiť, či ide o prechodnú pubertálnu krízu alebo o trvalý nezáujem o šport?
- Aké konkrétne kroky má tréner podniknúť pri začleňovaní mladších hráčok medzi 15–16‑ročné družstvá, keď klub je jediný v meste?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
tréningy 4x do týždňa, víkendové zápasy, preradenie k rovesníkom, rozhovor s trénerom, dohoda „do konca sezóny“, psycholog, pauza rok‑dva, pauza mesiac‑dva, zmena klubu, rekreačný volejbal
Miesta a osoby
žiadne
@stvura napríklad na mňa to moc prežívaš.
Jeden syn mi trénuje dvojfazovo každý deň a stíha aj kamarátov, školu aj sedieť doma pri playstation.
Druhý trénuje každý deň okrem piatka a cez víkend zápasy a ma čas tiež na všetko. Neriešim stravu. Ci z nich budú profesionáli nikto momentálne nevie.
A šport je o peniazoch bohužiaľ
Moja dcéra aj syn sú majstri SR (každý v inom športe), ale nikdy by nešli na športový gympel ani VŠ, stíhajú to v pohode popri škole.. A dcéra sa práve rozhoduje, že pomaly skončí, resp. preriedi preteky aj tréningy.. Ja by som ju nechala,ak sa tomu nechce venovať, možno si mesiac-dva oddýchne a dostane znovu chuť..
@stvura ďakujem za vysvetlenie tých profi športovcov. Stále ale nechápem ako môže byt v 11 rokoch jasne, že z toho dieťaťa bude v budúcnosti profi športovec, ako 13 ročná môže byt v pripravke na reprezentáciu.... Veď tu píšeme o deťoch, ktoré sú na základnej škole ...
Z toho, čo tu píšeš to fakt vyzerá ako výchova nejakých čínskych športovcov, ktorý trénujú od skorého rana do večera, potom sa netreba čudovať, že to tie deti nevydržia a zabalia to.
Môj syn ma 11 rokov, hokej hra od 5 rokov, takze momentálne začína 7. sezónu. U nás (žijem v Kanade) môže hrať hokej každé dieťa s talentom či bez, jednoducho ho každý rok otestujú a zaradia do patričnej divízie a hra si na svojej úrovni, takze sa nemusí báť, že keď bude slabí bude musieť prestať hrať.
Momentálne patrí syn k top hracom v našej provincii a tým pádom aj top hracom v celej krajine vo svojej vekovej kategórii a chodi na súťaže v rámci nielen našej krajiny ale aj USA. Čo je zaujímavé, že naši mladi hokejisti tu ani zďaleka tak nemakaju ako ti slovenskí ani ich nik neberie ako budúcu reprezentáciu, či budúcich profi hráčov
@83lenka83 píše, že jej 7 ročný syn trénuje hokej 4x do týždňa, čo mne už príde na ten vek aj dosť veľa, i keď urcite sa to da zvládnut, u nás 7 ročný trénujú 2x do týždňa a to aj tí najlepši, syn trénuje momentálne 3x do týždňa s jeho teamom, 1x samostatne len korčuľovanie, suchý tréning zatiaľ majú len dobrovoľne zvycajne 1x do týždňa, tento rok na turnaji nabili úplne bez problémov o rok starších českých hračov z hokejových škôl, kde trenuju 2x do dňa, 5x v týždni + tréning na sucho...
Takze nie vždy je to o tom, že na dieťa naložim ako na koňa a dosiahnem požadovaný výsledok
Ale je fakt, že ked človek vidí, že ma dieťa talent a chce, aby ho rozvíjal musí niečo obetovať - v prípade rodičov je to čas a peniaze (v tomto veku u nás deti chodia na všetky zápasy s rodičmi vrátane tých zahraničných + samotné poplatky sú obrovské)
Maš pravdu - téma je zaujímavá, aj my si casto kladieme rovnaku otázku - kde je tá hranica, koľko turnajov sme ochotní zaplatiť, koľko campov nie je priveľa, koľko tisícov dolárov ešte do športu vraziť ... ale koho podporiť, keď nie vlastne dieťa a to nielen finančne ale hlavne psychicky, nenaložiť naňho priveľa, motivovať ho, aby či už hra alebo obyčajný tréning bola radosť a nie povinnosť, aby neprestal milovať to, čo robí ... aj keď je aj tu v hokeji veľa politiky snažíme sa, aby ho zasahovala čo najmenej, aj keď to nie vždy ide - hlavne keď ide o vyber do reprezentačných teamov, kde je to casto o tom, kto koho pozná 🙁
Šport je ale aj o prekonávaní prekážok, prispôsobení sa, výdrži, boji - nesúhlasila by som, keby sa syn vzdal len preto, lebo mu nesadol team alebo tréner, alebo je zrazu v teame najslabším
Treba zistit príčinu a pracovať na nej spolu s dieťaťom
@saxana2 ja ju chápem mám to podobné až nato, že já tam mám svoje 2 dost dobře kámošky ale tiež chcem skončiť
@stvura určite žiadny gympel a už vôbec nie športový. Za to ze športuje nemusí túto školu navštevovať. My s babami sme vyštudovali celkom kvalitné školy aj keď sme reprezentovali Slovensko. Niektoré si spravili aj vš.
Stihala som chodiť aj von. Tak ako aj moje deti, majú dosť času tráviť čas aj s kamarátmi a len tak sa flákať. Zato ze su obdeň 2 hodiny na tréningu neznamená ze im ničím detstvo a nič iné nerobia a ze cely nás život točí len okolo toho športu.
Ideálny tréner neexistuje. Počas mojej športovej kariéry som stretla/zazila niekoľkých trénerov, s niektorými som si rozumela s inými menej ale každý jeden mi do života niečo dal. Okrem toho teraz to už prežívam ako rodičal, dokonca aj ako trénerka a tréneri, ktorí majú moje deti majú tiež svoje chyby ale viem, že robia čo môžu. Pokiaľ teda to nie je nejaké vulgárne hovädo.