Príliš urozprávaná 13-ročná dcéra
Ahojte, prosím hlavne maminy, ktoré to majú podobné. Mam úžasnú, vnimavu, bystru dcéru, dobre sa učí, je šikovná, ani neviem, že ma nejaké školské povinnosti. Akonáhle sa ale douci, všetok voľný čas venuje rozprávaniu. A rozpráva len mne. Viem všetko o jej spolužiačkach, o učiteľoch, o kamarátkach, ktorá co ma nove, čo dobre a zle sa jej udialo, kto jej co povedal, čo a ako odpovedala, kedy jej to povedal. A samostatná kapitola je oblečenie. Hodiny, nepreháňam, ak ju nestopnem, hodiny mi bude rozprávať, čo k čomu si oblečie, čo by si kúpila, keby mala neobmedzený rozpočet a pod. Ja viem, vždy som chcela dcéru, ktorá mi bude veriť a zdôverovať sa mi, ale keď príde zo školy, ja nemám čas na vlastné myšlienky... A nehovorím, že ma dve mladšie sestry, ktoré tiež potrebujú moju pozornosť. Ako jej jemne povedať, že nech sa stropné, že ma nezaujíma to všetko, čo hovorí, a ze v rodine nie je sama? Nechcem, aby mala pocit, že ju nechcem počúvať, ale proste je to nekonečné, keď začne... Skoro ako môj príspevok... Prosím o radu.,ako si nepokazit vzťah, ale zároveň dat najavo, čo mi vadí....
Stručné zhrnutie
- 13–14-ročné dieťa môže tráviť po škole hodinu až hodinu a pol nepretržitého rozprávania o spolužiakoch a móde, čo rodičovi narušuje čas na ostatné povinnosti; riešenia sú nastaviť hranice a vyhradiť si konkrétny čas na rozhovor, priradiť mu domáce povinnosti alebo presmerovať komunikáciu počas spoločnej práce.
- Praktické intervencie uvedené v diskusii zahŕňajú zadať konkrétne úlohy počas rozprávania (vykladať/nakladať myčku, vysávať, vešať prádlo, kúpiť chlieb), povoliť viac stretnutí s kamarátmi namiesto samostatného mobilného kontaktu, a/alebo pridať krúžky či záujmové aktivity (gitara, výtvarný krúžok, plávanie).
- Metódy na zníženie dlhých monológov zahŕňajú praktické nástroje (denník na kľúčik, obmedzenie mobilu na 1,5 hodiny denne), presmerovanie tém rozhovoru, priebežné prerušovanie monologu a vyhradenie „hodinky len pre ňu“, pričom časť diskusie vníma dlhé rozprávanie ako pozitívny príznak dôvery.
Najčastejšie otázky
Q: Ako jemne nastaviť hranice, keď 13-ročná dcéra doma hodinu a pol rozpráva?
A: Dohodnite si konkrétny denný čas na rozhovor (napr. 30–60 minút po príchode zo školy) a povedzte jej, aby počkala, kým dokončíte úlohy; v diskusii odporúčali vetu typu „počkaj, kým dojem/ukončím to a potom ťa vypočujem“.
Q: Aké domáce úlohy môžem dieťaťu zadať, aby zároveň pomohlo a menej rozprávalo?
A: Konkrétne úlohy spomenuté v diskusii sú: vykladať a nakladať myčku, vešať prádlo, vysávať, žehliť, upratovať kuchyňu a ísť do obchodu kúpiť chlieb.
Q: Pomôže denník alebo iný písomný spôsob, aby dieťa menej rozprávalo?
A: Návrh bol kúpiť „denník na kľúčik“, no jedna respondentka uviedla, že denník ju úplne nechytil; denník je teda odporúčaný nástroj, ale nemusí fungovať univerzálne.
Q: Ako znížiť počet slovných monológov bez toho, aby sa dieťa urazilo a prestalo sa zdôverovať?
A: Odporúčania zahŕňali byť úprimný, vyhradiť si „čas len pre ňu“, oznamovať potrebu ticha („potrebujem si prečítať knihu/pozrieť seriál“) a presmerovať rozhovor na spoločnú aktivitu (varenie, upratovanie, práca pri myčke).
Q: Má zmysel dávať viac krúžkov alebo umožniť viac stretnutí s kamarátmi?
A: Väčšina návrhov odporúča viac sociálnych kontaktov s rovesníkmi a rozšírenie voľnočasových aktivít; konkrétne krúžky spomenuté v diskusii sú gitara a výtvarný krúžok, a športy ako plávanie, bicykel a korčule.
Q: Ako reagovať, keď dieťa po prerušení rozprávania reaguje urazene alebo s plačom?
A: Respondenti radili vysvetliť hranice trpezlivo, opakovane a konzistentne, prerušiť monológ tak, že jej dáte úlohu (pomôž mi s týmto a potom ťa vypočujem) a zapojiť aj otca do rozhovoru, aby dieťa nezažívalo, že jej dôvera mizne.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba vyhradiť konkrétny čas denne na rozhovor s dieťaťom, aby rodič mal priestor na ostatné povinnosti.
- Zadaním praktických úloh počas rozprávania (myčka, vysávanie, vešanie prádla, nákup) sa zníži dĺžka monológov a zároveň dieťa pomôže doma.
- Zvýšenie sociálnej interakcie s kamarátmi a rozšírenie krúžkov/záujmov znižuje potrebu vyrozprávať sa rodičovi.
Sporné názory
- Niektorí navrhujú „stopnúť to tvrdo“ a priamo obmedziť monológy („nech to nemusíš počúvať“), zatiaľ čo iní varujú, že toto môže oslabiť dôveru a hodnotia časté zdôverovanie sa dieťaťa ako pozitívny znak dôvery.
Otvorené otázky
- Koľko domácej zodpovednosti je primerané pre 13–14-ročné dieťa bez toho, aby to bolo vnímané ako trest?
- Ako rozlíšiť medzi normálnou pubertálnou verbálnosťou a potrebou odbornej pomoci, ak by sa ukázali problémové vzorce komunikácie?
- Aké konkrétne časové limity rozhovorov dieťa akceptuje bez toho, aby sa cítilo odmietané?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
denník na kľúčik, obmedzenie mobilu na 1,5 hodiny denne, vyhradiť denný čas na rozhovor, prerušovať monológ a presmerovať tému, zadať domácu úlohu počas rozprávania (vykladať/nakladať myčku, vešať prádlo, vysávať, žehliť), poslať do obchodu (kúpiť chlieb), čítanie kníh, viac krúžkov/záujmových aktivít (gitara, výtvarný krúžok, plávanie, bicykel, korčule, švihadlo), viac osobných stretnutí s kamarátmi
Miesta a osoby
žiadne
Kedze je sikovna, je vhodne ju zamestnat kruzkami. Plus by som skusila zabezpecit, aby sa stretavala s kamaratmi aj po skole. Ale urcite si na nu vyhrad kazdy den cas. Mozete sa dohodnut, kedy sa budes venovat len jej…mozno z teba citi, ze sa viac venujes mladsim detom a ona ta potrebuje 🙂
@guudy som momentálne na RD, takže som doma a čas na ňu mam. Aj som sa jej pýtala, či má pocit, že sme spolu malo, ale ona je s týmto v pohode. Dnes napr 50 min mi rozprávala o značkových kabelkach, kým som vystihovala veci pre mladšiu. Krúžky, ma gitaru a výtvarný. V triede je nastenkarka, ale je aj aktívna, sama nemá problém prihlásiť sa do každého projektu v triede. No neviem.
Treba ju fyzicky unavit, aby mala menej energie, nespominas žiadny krúžok: nema nič? Ani len tanečnú? Plavanie? Nejaké Loptove hry?
Treba ju učiť taktu, lebo toto musí byt vyčerpávajúce a je to take aj na hraníc ohovárania
Už nie je mala, stopni ju, že toto všetko nepotrebuješ a ani nechceš vedieť
@loliki jooj, to keby si videla ten vyraz v tvári, keď jej dám prácu... Ako za trest. Ale zase musim povedať, že urobí, o co ju poprosím. Ale tie reči a guľanie očami 🙄
@pribinak ano, presne toto som jej vravela. Ze ani ja, ani manžel doma nepreberáme kolegov alebo známych, a ak áno, ie pred deťmi.
Ale možno by mohla viac pomáhať, keď nad tým premýšľam. Lebo ona sedí a rozpráva, kým ja zbieram hračky, umývam riady, varím, vesam prádlo... Možno táto cesta by bola najlepšia.
Myslela som, kým pôjde do obchodu a späť aspoň máš ticho. Alebo nech číta knihu. Moja dcéra je zalezená v izbe, knihu číta v kuse na 1 x. Alebo nech ti hovorí učivo, ktoré má vedieť. Alebo robte spolu v kuchyni niečo užitočné.
@pribinak kamošky ma, cez týždeň sa nestretavaju, väčšinou na mobile. Mobil ma ale obmedzený na 1 a pol hod denne, tak sa potom asi nudí. Aj nám to vytkla, že spolužiačky môžu neobmedzene, ale toto nezmením. Zatiaľ jej to stačí.
Ja to mám rada, ale je pravda, že nemám ďalšie malé deti, ktoré ma potrebujú.Tiez príde zo školy a viem všetko kto čo povedal, čo sa učili atď...neviem prečo jej radíte, že čas ktorý chce stráviť s mamou majú radšej vymeniť za krúžky pre mňa zvláštne ..možno o rok, dva bude viac s partiou, frajerom a nebude už mať čas a potrebu sa zdoverovat.Ved rozprávať sa môžete aj pri varení, upratovaní...
Skúsila by som ju viac zamestnať, môže ti rozprávať počas toho, ako vešia prádlo napríklad 😄
No pravda, čím viac premýšľam, tým viac mi dochádza, že vlastne doma nemá žiadne povinnosti. Mne naozaj nevadí rozprávať sa alebo tráviť s nou čas, lebo je to perfektná dcéra, aj vtipná je, a teraz ten vek taky zaujímavý 😊 Ale proste na konci dňa vzdy zistím, že o mladšej neviem ani štvrtinu, že aky mala deň, lebo staršia ju nepusti k slovu 🤷♀️
Buď rada dnešné Maminy riešia v tomto veku deti ktoré majú rôzne psycho problémy nič doma nepovedia sú utiahnutie…
@ninusa221 ja som rada, aj som to napísala. Ale nemôžem sa s ňou aktívne zhovárať celé hodiny, pretože mám ešte dve ďalšie dcéry a niekedy sa mi žiada pár minút ticha. Len som cxhela rady, že ako nám pomôcť, aby sme obe boli spokojné. Pretože nechcem, aby so mnou prestala rozprávať.
Ahoj, ja mam podobnu 14 rocnu. Mne to nevadi, ak je toho obcas privela, dokazem "vypnut" odposluch a popri tom aj rozmyslat o svojich veciach ( zvyk z open-placu v robote kde mi za chrbtom hucalo 60 kolegov). A moja rada je zapojit manzela nech sa aj on s nou rozprava a ty si zatial od nej oddychnes.
U nás je brat taký ( už ma 17 r.) mama normálne pozerá telku a povie mu no dobre už ticho pozeram 😂..
Len to čítam a začína ma z nej bolieť hlava 😁 rozdeliť povinnosti medzi všetkých členov rodiny, vymedziť čas len pre vás dve a mimo toho času sa jej neboj povedať, že už stačí.
Ja by som toto nedala, mne by praskol mozog. Ale skusila by som delegovat cast tychto "dolezitych informacii" jej sestram stylom a Ninke si to uz hovorila? Aby si skusila pestovat aj surodenecke vztahy.
Moje dve deti sú introvertne a tretí je extrovert.. majú všetky maly vekový rozdiel a všetci sú školáci - keď dôjdu zo školy je to u nás ako v bare 🤪 chodia spolu domov a všetci rozprávajú - dvaja preto lebo konečne chcú rozprávat a tretí preto lebo ticho býva málokedy.. každý si hovorí to svoje a ja ich musím brzdiť aby som vôbec vedela čo mi kto chce povedať.. viem že to je náročne, ale som rada že mi hovoria všetko a ja sa pýtam.. aj sa pýtam na spolužiakov, lebo je to ich svet (vďaka tomu som sa dozvedela že najstaršieho šikanujú a mohla hneď riešiť) ja som navyše tiež introvert čo je rad ticho, ale je dôležité deti počúvať a reagovat na ne.. príde čas keď už nebudeme tie ktorým sa budú chcieť zverovat a aj ľúto nám to bude..
Mňa len napadlo keď som čítala, že si niečo vystrihovala pre mladšiu a staršia rozprávala, prečo nevystrihuje s tebou? Dala.by som jej aj domáce povinnosti, zapájala by som do rozhovoru aj ostatné deti..
Mam takeho syna, ale bude mat este len 7 rokov. On ide vkuse, este aj v noci rozprava zo sna. Ked pride zo skoly, tak len do mna huci. Obcas ho uz musim aj okrikut, nech aspon 5 minut je ticho, lebo niekedy to uz vazne nedavam. Ono je to pekne, ze dieta sa zdoveri so vsetkym a dufam, ze to takto zostane aj ked bude starsi, ale obcas je to vazne otravne. On este aj ked som na wc, tak stoji pri dverach a rozprava a rozprava.
Trochu pomaha, ak mu zadam nejake ulohy, ktore ked spravi, tak sa citi dolezito. Sice potom o nich dve hodiny rozprava, ale aspon ked tu ulohu vykonava, tak je chvilu ticho. A este pomaha telefon, ale ten mu davat nechcem, to len v najnutnejsich pripadoch.
Mne z toho stale vychadza, ze ma malo vybitu energiu. A teda mohla by sa stretavat s kamaratmi aj pocas tyzdna. Rozdelit jej volny cas medzi rodinu, kruzky a kamaratov.
My napr zvykneme spolu s dcerou vykladat a nakladat mycku. Alebo spolu vesiame pradlo. Popritom sa rozpravame. Vedieme dialog, nie jedna z nas monolog ;)
Musim sa uprimne priznat, ze tie jej temy, co uvadzas, su pre mna nepochopitelne a divne. Mozno by si jej mohla navrhnut ine temy na debatu ako znackove kabelky … rozsirit jej obzory mimo povrchnych tem🙈. Chapem, ze je v puberte, ale odtial potial ;)
Moja dcéra, už dospelá, je na tom tak, že ja sa jej musím pýtať, aby som sa niečo dozvedela, keď sa neopýtam, nedozviem sa, prípadne až keď s nejakým problémom potrebuje pomoc...keď začnem konverzáciu, tak sa pekne porozprávame, ale musím väčšinou ja sa vypytovať...nebolo to tak vždy, až od puberty sa akoby uzavrela do seba a komunikovala viac s rovesníkmi ako s rodičmi.
Ja nedávam otázku: čo bolo v škole? Lebo odpoveď je nič..Ale keď som ticho dozviem sa viac, prídu a sami povedia...syn chodí 3. Rok do novej školy a viem toho málo, dcéra 2 týždne do novej školy a viem každý detail...
Každý je iný...treba to rešpektovat, dcéru pošli povedať o tom sestrám, ale nepreberame žiadne kabelky, ale vyslovene vzťahy v škole väčšinou pro večeri pri stole doma
máš ešte 2 mladšie a si na RD, čiže pol dňa sa venuješ len tomu najmenšiemu... jedno poobedie na ostávajúce dve nie je taká katastrofa, aby ste sa nemohli podeliť typu "zlatko, hodinku sa porozprávam s tvojou mladšou sestrou a potom som celá tvoja a môžeš mi rozprávať, čo len chceš". Alebo "potrebujem ešte urobiť to a to, keď mi pomôžeš, budem mať viac času sa ti plne venovať a počúvať ťa". My sme ukecaná celá rodina, nie je u nás 2 minúty ticha, mám 5 detí a celé poobedie mi všetci chcú rozprávať + manžel, samozrejme. Musím to proste deliť, každému po príchode domov pár minút na prvé dojmy a potom sa to už časuje podľa dôležitosti a náročnosti. Jeden je ukecaný až tak, že fakt rozpráva až do zaspania (ležia a ústa sa mu zavrú až keď už spí).
Verím, že je to ťažké, nejaké pravidlá by si tomu mohla skúsiť nastaviť, ale buď rada, že ti rozpráva. V tomto veku sa už práveže dievčatá začínajú uzatvárať pred rodičmi a to je ťažšie.
Je dôležité aj čo ti rozpráva, ak sú to veci kabelky a móda (čo sa dá prebrať keď budeš mať viac času) tak by som ju stopla....takisto vo má nové spolužiacka, kamarátka nemusíš ty vedieť...
Ak sú to vzťahy v škole tak určite vypočuť..mne to príde ako volanie o pomoc tvojej dcéry, vyčleniť si na ňu čas, ísť s ňou celé poobedie v sobotu niekam, kde sa vykeca, na nákupy, džús, cukráreň...už čo ju baví
Ešte dodám, že sa s ňou rada rozprávam, rada ju počúvam, ale naozaj nemám čas na to, aby som riešila denne každú jej spolužiačku. Ké príde zo školy, hodinu a pol rozpráva. Každý deň. A ešte sa zamysli, že "počkaj, o kom som Ti ešte nepovedala...." pritom som jej viackrát povedala, že ma najviac zaujíma ona a jej deň v skole, nie ostatní.