Turistický boom: Ako zvládnuť preplnené destinácie?
Je to fenomen roku 2024?
Dovolenkuje o tisice, miliony ludi viac, ci deje sa nieco ine?
Spanieli striekaju vodou turistov v restaurantoch, obytne privesy frkaju mockou, vstupne do Benatok... U nas vdaka🐻 🐻🐻 ziadny overturizmus zrejme nehrozi...
Napadlo mi, dal by sa vyuzit viac jun a september na lepsie rozlozenie ludi v case a mieste? . Mohli by to podla vas skolakom viac tolerovat, napr. odide skolak na dovcu 15.6.,alebo vrati sa zdskar 15.9. na sviatok, utecie mu nieco za 2 tyzdne v skole?🐋
Vylodilo sa 11-tisíc turistov a premenili malebný ostrov na peklo. Nechoďte von, vyzval miestnych starosta
29.07.2024, 12:58
Tereza Lysá
Ostrov technicky zvládne pojať návštevníkov zo siedmich výletných lodí. Pokiaľ však priplávajú naraz, začína to byť problém – predovšetkým pre bežných obyvateľov ostrova.
Grécky ostrov Santorini v Egejskom mori sužuje extrémny príval turistov. Na vine je rastúci počet výletných lodí, ktoré k ostrovu prichádzajú zo Stredomoria. Starosta ostrova v záujme zachovania malebnosti tejto destinácie plánuje do budúcnosti zaviesť pre tento druh turizmu prísne limity.
Stručné zhrnutie
- Preťažený cestovný ruch (overtourizmus) spôsobuje v turistických destináciách problémy s infraštruktúrou, dostupnosťou bývania a zhoršením životného prostredia, pričom krajiny ako Grécko (Santorini) a talianske Benátky už prijímajú alebo zvažujú obmedzenia pre výletné lode.
- Riešenia spomínané v diskusii zahŕňajú zavedenie vstupného do miest, limitov pre výletné lode, prístavných poplatkov, reguláciu krátkodobých prenájmov (Airbnb) a plánovanie turistickej záťaže pomocou záťažových štúdií.
- Praktické opatrenia pre rozloženie návštevnosti zahŕňajú cestovanie mimo sezóny (máj, september, október) a návrhy na posun školských prázdnin do menej frekventovaných termínov; zároveň riešenia narážajú na legislatívne a ekonomické prekážky (zamestnávateľmi riadené dovolenky, vlastnícke záujmy).
Najčastejšie otázky
Q: Aké konkrétne obmedzenia pre výletné lode sa v diskusii spomínali pre Santorini a Benátky?
A: Článok uviedol, že ostrov Santorini technicky zvládne prijať návštevníkov zo siedmich výletných lodí naraz a starosta plánuje zaviesť prísne limity pre tento druh turizmu; v Benátkach sa v diskusii spomínalo testovanie vstupného pre návštevníkov (komentár: „Benatky vstupne len testuju, teraz uz sa neplati“).
Q: Ako prístavné poplatky a peniaze od výletných lodí ovplyvňujú rozhodnutia destinácií?
A: Podľa skúsenosti účastníkov plavby platia výletné lode vysoké prístavné poplatky; delegát na lodi spomínal v prístave Janov „šialenú sumu“ ktorá rozhoduje, prečo destinácie loďam nie vždy zakážu kotvenie.
Q: Aké environmentálne a infraštruktúrne problémy boli v diskusii spomenuté ako dôsledok masového turizmu?
A: Spomínali sa problémy so znečistením (plasty, odpadky), poškodzovaním stavebných štruktúr (Benátky: farebné stĺpy pod lodiami), vyčerpaním zdrojov vody a elektrickej energie (v niektorých častiach Grécka sú dodávky el. len 3 hodiny denne a vody 1 hodinu denne) a nadmernou záťažou lokálnej dopravy a parkovania.
Q: Ako ovplyvňuje krátkodobý prenájom (Airbnb) dostupnosť bývania pre domácich?
A: Diskusia uvádza, že investori skupujú byty a ponúkajú ich na krátkodobé prenájmy cez platformy typu Airbnb, čo zvyšuje ceny prenájmov a znemožňuje miestnym získať dlhodobé nájomné bývanie.
Q: Môže posun školských prázdnin reálne rozložiť turistickú sezónu?
A: V diskusii sa uvádza návrh cestovať v júni alebo septembri namiesto hlavnej júl‑august sezóny; zároveň sa spomína, že čas dovoleniek často určujú zamestnávatelia (celozávodné dovolenky) a nie rodičia, a že niektoré školy tolerantne povoľujú odchod po 20. júni.
Q: Aké lokálne opatrenia už boli zavedené v slovenských alebo susedných destináciách na obmedzenie davy návštevníkov?
A: Ako príklady v diskusii boli spomenuté platené parkoviská v Tatrách, drahšie lanovky a skúsenosti s obmedzeniami vstupu v turistických lokalitách typu Vlkolínec (UNESCO) a platené atrakcie v kúpaliskách (kontrast s miestami, kde majú domáci zľavy).
Závery z diskusie
Zhoda
- Turizmus prináša významné ekonomické príjmy miestam, ale zároveň vedie k problémom s infraštruktúrou, bývaním a životným prostredím, ktoré vyžadujú regulačné opatrenia.
- Regulácie ako vstupné do miest, limity pre výletné lode, prístavné poplatky a obmedzenia krátkodobých prenájmov sa považujú za legitímne nástroje na zmiernenie preťaženia.
- Cestovanie mimo hlavnej sezóny (máj, jún, september, október) je praktická stratégia na zníženie preťaženia destinácií.
Sporné názory
- Názor A: Médiá a senzácia údajne preháňajú rozsah problému overtourizmu a v praxi nie je všade dramatický nárast cien či poškodenia. — Názor B: Existujú miesta s extrémnymi prípadmi (príklad Santorini, prípady miliónov turistov v oblastiach, obmedzenia vody/elektriny), ktoré ukazujú reálnu núdzu a potrebu zásahov.
- Názor A: Zavedenie vstupného a ďalších poplatkov je spravodlivý spôsob financovania údržby a regulácie. — Názor B: Poplatky a obmedzenia zasahujú miestnych podnikateľov a turista‑závislú ekonomiku a musia byť doplnené systémovými štúdiami a sociálnymi opatreniami.
Otvorené otázky
- Ako efektívne a spravodlivo vypracovať a implementovať záťažovú štúdiu pre určenie reálnej kapacity destinácií?
- Je možné systematicky presunúť školské prázdniny alebo pracovné dovolenky tak, aby to zásadne znížilo koncentráciu turistov bez negatívnych sociálnych dopadov?
- Aké legislatívne nástroje (zákaz predaja firmám, regulácia Airbnb) sú naozaj účinné pri zlepšení dostupnosti bývania pre domácich?
Spomenuté značky a firmy
Airbnb, FC Barcelona, Startitup, IMeteo, Tatralandia, Lidl, Aldi, UNESCO
Spomenuté produkty a metódy
vstupné do miest, prístavné poplatky pre výletné lode, záťažová štúdia, zákaz predaja bytov firmám, regulácia krátkodobých prenájmov (Airbnb), časové lístky/časenky, presun školských prázdnin, obmedzenia výstavby, platené parkoviská, drahé lanovky
Miesta a osoby
Santorini, Benátky, Barcelona, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Sicília, Pefkochori, Chanioti, Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso, Donovaly, Magaluf, Mallorca, Vlkolínec, Janov, Roháče, Tatry, Bešeňová, Bukurešť, Karbous (Tunisko), Tereza Lysá
@luccija ludia sa buria proti masivnemu turismu lebo nici prave ten kolorit, ktory tam turisti chodia obdivovat a aj ekosystem tych casti. A potom najdi si napr na youtube zabery z magaluf - kde sa chodia ozierat anglani co ich tam vyprdne lietadlo v piatok rano a v nedelu ich odvezu z ostrova este stale naliatych a zdrogovanych - to nie je turizmus co prispieva k zveladovaniu toho ostrova/mesta - to dava zarobit zo par kvazi podnikatelom co maju uplne v pazi, co sa deje s celym mestom/zonou. To je to proti comu sa ludia stavaju a protestuju. A nie nie je to normalne ani nieco co by chceli obyvatelia ostrovov. Masifikacia je smrtou tychto zon , lebo ludia su horsi ako najazd zravych kobyliek
Jaaaj každý rok je to tak vynimka Corona....keď je veľa turistov zle je,keď turisti nie sú lebo netecu peniaze....
Ale tiež mi lezú na nervy "Insta" turisti v slapkach alebo converskach v horách...už som videla aj značky zákaz vstupu v High-Heels.este by mali
Bolo to dávnejšie v telke. Tie výletné lode- veľké, široké, podmývajú ich domy v Benátkach. Miestni boli na člnoch a nechceli ich pustiť. Nemajú kedy ani príjem, aby to opravili. Na námestí a v uliciach robia bordel. Veľa plastov, papierov pozahadzovaných. Preto sa vstupné platí. Ja to schvaľujem. Nemajú peniaze aby platili viac za upratovacie služby. Turisti si tie odpadky môžu zobrať do batohu a vysypať na pevnine.
V prímorských mestách sa sťažujú miestni obyvatelia, že si nemôžu prenajať byty, lebo... turisty platia viac. Na domácich už niet miesta a tiež ako písali vyššie. Chcú mať kľud. Je veľa turistov, čo hulákajú aj neskoro v noci.
@jamimo Má to jednoduché riešenie, stačilo by zákazat predaj bytov firmám a výstavbu súkromných bazénov. No ale do toho sa nikomu nechce. Načo odstraňovať internú príčinu keď môžeme riešiť neriešitelny externý problém, však áno. Tipujem ze podobne ako v našich turistických destináciach na vine nie sú turisti ale zopár nenazranych domácich čo majú široké lakte.
Lebo vacsina ludi chodi na notoricky zname miesta. My chodime na menej zname a nevhapeme, preco nechodia ludia prave tam, lwbo su na to dostatocne krasne. Asi preto, lebo to nema reklamu.
Vid slovakov. Kde sa ich najciac natrepe? Do tatier, tatralandie a bojnic, lebo na slovensku nic ine nie je 😅
@prasiatko30 rozumiem...veď podobne to bolo v Egypte výlet na Giftun zničené koraly atď...ale prachy sú prachy a jedna loď za druhou.
@oli18 tak slovenské médiá hrajú na titulky - čím dramatickejšie znejú, tým viac Slovače klikne, zapne, prečíta😎 Nebolo by to žiadne prekvapenie, a ovplyvňovanie cestovného ruchu s tým nemusí mať absolútne nič spoločné, že... Ja tu trávim už tretí mesiac (v CRO) a tie dramatické nárasty cien nikde nevidím. Tak len také malé nemediálne echo z reality👍
V Barcelone ceny v restikach ako u nás a v lidli, aldi lacnejšie.
Jediná drahá krajina široko ďaleko jje Slovensko. Smutné, ale pravdivé. Kamoske z UK je lacnejšie sem priletieť a ísť k moru odtiaľ, ako ísť napríklad na týždeň do Bešeňovej. Ďalšia chodí na dva mesiace do Bulharska, aby ušetrila.
Asi politici nechcú, aby sme na to prišli, tak máme sedieť doma😁😁.
Ale aby som nebola úplne neférova, Vdaka DB ma väčšina Slovákov čistá mzda=hrubá mzda, to je nemysliteľné kdekoľvek na svete a máme výborne minerálne vody za par centov, inde sme nemali postupne čo piť.
@slniecko5 na 100% suhlasim. Mame vynimocne tyzden bez syna. Bude na Slovensku s nasimi, tak, ze pojdeme niekde na Slovensku. Skoro mi oci vybehli ked som zbadala ceny za noc. A to my si doprajeme aj zaplatime ked treba. Ale naozaj pytat 1000€ za dve noci mi pride prehnane. Ideme radsej do Talianska.
@katka700 táto téma ale nie je len o výstavbe a apartmánoch pre turistov. Má oveľa širší záber, ako tu už mnohé popídali. Je to aj veľká enviromentálna záťaž pre krajinu-množstvo odpadu, splaškov, spotreba vody, elektrickej energie (áno v niektorých oblastiach Grécka majú obyvatelia prísun el. energie len 3 hodiny denne, vodu 1. hodinu denne - oblasť Pefkochori, Chanioti...), skús tak fungovať v horúčavach 37-42 st. C. Turizmus je dvojsečný meč. Lebo skutočne na druhej strane ten turizmus potrebujú. Tieto krajiny nemajú automobilky a subdodávateľské firmy, ktoré zamestnávajú celoročne tisícky ľudí, metalurgiu, zbrojársky priemysel....Na Slovensku by to bolo to isté len v modrom. Ak by odišli automobilky, sme druhý Detroit. 🤔
Ozaj a vo Vlkolínci si myslíš, že domáci turistov milujú? To sotva 🤨
Miestni sa sťažujú na návštevníkov
VLKOLÍNEC. Skanzen s pôvodnými drevenicami vo Vlkolínci je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Navštívi ho niekoľko desiatok tisíc turistov ročne.
Takmer dvadsiati obyvatelia, ktorí tam zostali žiť, sú na ľudovú architektúru hrdí, ale nie úplne šťastní.
Okoloidúci si ich fotografujú na dvoroch ich rodinných domov, kde oddychujú či pijú kávu, pre lepšie zábery vchádzajú aj do dvora, pýtajú sa.
Domácim nepomáhajú ani výstražné cedule na nízkych plotoch s nápismi zákaz fotografovať, nevstupovať či Tu strážim ja s fotografiami psa.
„Sme tu ako cvičené opice. Samozrejme, že nás to obťažuje, ale čo máme robiť, keď tu chceme žiť,“ hovorí staršia Vlkolínčanka na dvore.
nemusíme íst daleko napr Praha, tam tie hlavne turistické tahy to tam človek má problém prejst , a ja teda som domaca nebola ale turisti my normálne vadili aj ked v podstate som bola aj ja turista len my sme šli skôr zoo, muzea ale prechadzali sme václavakom , des ludi
Bože ľudia cestujte nám zrusili let tak sme boli o dva dni ešte zadarmo na dovolenke🤪!!
@jamimo Ono ten turizmus treba nejak rozumne obmedziť s tým súhlasím. Len sa dlhé roky nič nerobí, čaká sa do posledneho okamihu a potom sú na vine turisti. Je ťažké v dnešnej dobe vyrátať koľko ľudí navyše ostrov s určitou plochou a zdrojmi znesie? Nemyslím si. Len pár podnikateľov vystavalo hotely a chcú ich mať plné a ostatní nech trpia. Keby sa spravila záťažova štúdia, a povedalo sa bude tu 10 rokov stavebná uzávera na hotely, apartmány atď a to čo je v prevádzke bude obsadene na 40 percent hneď by štrajkovali a lobovali lebo fungujú systémom "po nás púšť".
@katka700 keď si tak vezmeš, skoro všade je to isté len v modrom. Na Slovensku sa tiež stavia hlava nehlava, žiadne občianske vybavenie, mnohé obce nemajú kanalizáciu, chodníky, záťaž pre obce.
Predstav si takú situáciu ak by niekde na Kysuce prišli 1,5 milióna turistov. Domáci by chceli ich peniaze, ale nadávali na turistov 🤷♀️ Bez turistov by zas boli nespokojní bez práce a zisku. Tomu sa hovorí- S čertom zle, bez neho ešte horšie 🤔
Na druhej strane, ani jedna z nás, v prípade, že by zdedila byt v Prahe, Barcelone, na Malorke, alebo Ibize by nepovedala že ho nechce, a neprenajímala by ho za 450€ mesačne ak by mohla zarobiť 3000 🤷♀️
Netvrdím, že to, alebo ono je správne, ale je to téma viacerých aspektov a premenných, nielen útokov na turistov. Sama som zvedavá na pokračovanie.
PS: nezarábajú len hotely a pár investorov, väčšia ponuka je v súkromí, viď Chorvátsko, Grécko, Taliansko Rím, Praha, iné metropoly, celý svet... Nie, nie je problém výpočet kapacity, to už dávno vieme, že nikto nad ničím nerozmýšla vopred. Zlyhaní a príkladov je všade dosť.
@isis234 barber tam stojí 5-7 eur, tu platíme 16 chlapcom. A dali by sa pokračovať…
Španieli sú veľmi dobre oblečení, doprajú si, idú do kvality, ale veď prečo nie, keď iné náklady majú nižšie ako my a mzdy sú vyššie. A kde by chodili na dovolenku, keď rovno v meste majú úžasne more?😉
@prasiatko30 ale veď to je tak všade to, akokeby sme sa sťažovali, že prenájmy v Ba sú drahé,.lebo tu je veľa prisťahovalcov kazia pracovny trh, trh s prenájmom a byty sú drahé a aj tak raz odídu do rodnej viesky postaviť dom.
@januska12323 väčšina tých prímorských mestečiek je v zime vyprazdnenych v lete prenajímajú a na zimu idú do svojho.Ja som sa rozprávala s obsluhou v HR na zmrzline sezónu je v letovisku v zime chodí robiť do Nemecka, alebo veľkého mesta v HR.Ved aj tie potraviny, reštaurácie niekto vlastní a ten potrebuje zarobiť na celý rok.Vsetko je len o peniazoch.Kto tie apartmány vlastní ten je rád.
@prasiatko30 to aj tenerifka tuším písala na ostrove len turizmus ostatní idú na pevninu pracovat