Spiritualita a viera: Vaše názory a skúsenosti

Mne viera nedava zmysel a myslim si, ze v niektorych pripadoch moze byt aj nebezpecna. Clovek veri v nieco, na co nema dokaz, a casto to berie ako pravdu len preto, ze bol v tom vychovany. Potom sa lahko stane, ze namiesto vlastneho rozumu a zodpovednosti necha veci na Boha. Ked sa nieco podari, je to Bozia pomoc, ked nie, tak to bol Bozi plan. A clovek pritom zabuda, ze vela veci dokazal vlastnou snahou.
Viera moze byt pre niekoho opora, ale prave preto moze byt aj pohodlna – nemusis mat odpovede, staci verit, ze niekto hore to zariadi. Problem zacina vtedy, ked sa slepe presvedcenie povazuje za nieco hodnotnejsie ako pochybovanie a hladanie dokazov. Potom sa lahko ospravedlnuju aj veci, ktore by sme inak spochybnovali.
A podla mna na to, aby bol clovek dobry, nepotrebuje Boha. Empatia, rozum a zodpovednost uplne stacia na to, aby sme vedeli, co je spravne a co druhym ublizuje.

Mne viera nedava zmysel a myslim si, ze v niektorych pripadoch moze byt aj nebezpecna. Clovek veri v nieco, na co nema dokaz, a casto to berie ako pravdu len preto, ze bol v tom vychovany. Potom sa lahko stane, ze namiesto vlastneho rozumu a zodpovednosti necha veci na Boha. Ked sa nieco podari, je to Bozia pomoc, ked nie, tak to bol Bozi plan. A clovek pritom zabuda, ze vela veci dokazal vlastnou snahou.
Viera moze byt pre niekoho opora, ale prave preto moze byt aj pohodlna – nemusis mat odpovede, staci verit, ze niekto hore to zariadi. Problem zacina vtedy, ked sa slepe presvedcenie povazuje za nieco hodnotnejsie ako pochybovanie a hladanie dokazov. Potom sa lahko ospravedlnuju aj veci, ktore by sme inak spochybnovali.
A podla mna na to, aby bol clovek dobry, nepotrebuje Boha. Empatia, rozum a zodpovednost uplne stacia na to, aby sme vedeli, co je spravne a co druhym ublizuje.

Viera je jeden obrovsky podvod na ludi. Je to jednym slovom - alibizmus. Preco by som verila v nieco, na co nie su dokazy? Viera je krasny nastroj manipulacie. Je to perfektne placebo. Jedine, co musim cirkvi pochvalit je, ze vychovava ludi k moralnemu zivotu. Mnoho jednoduchych ludi prosto potrebuje taketo vodenie za rucicku.
Ja verim v samu seba, vo svoje schopnosti. Ja som si tvorcom svojho stastia, ja rozhodujem, ako bude moj zivot vyzerat. Kazdy ma v zivote dobre aj zle obdobia. A verit tomu, ze Boh dava pozor na kazdeho a kazdeho sprevadza zivotom, to je naozaj scifi a utopisticke.
Mnoho ludi potrebuje mat pocit, ze je tu niekto, kto ich bezpodmienecne miluje a je tu pre nich. Chapem. Nikto nechce byt sam a je to pre nich urcite forma komfortu.
Veriaci su pre mna vseobecne neskodni ludia, nech si robia, co chcu, pokial to nepchaju inym do hlavy (napriklad malym detom, ktorym tlacia tieto kecy odmalicka bez toho, aby sa mohli same rozhodnut, ci vobec nieco take chcu)

ako veriaca ti poviem, svoj postoj. Ak niečo skúšaš a máš dojem, že to nefunguje, je to len o tebe a tvojom nastavení. Viera nie je podmienená, nie je to odrecitujem-mám. Viera je odhodlanie, presvedčenie, odovzdanie seba samého. Keď verím, že ma Boh počúva, neznamená to, že automaticky rátam s pomocou. Prosím o ňu ale nie je mi doprianá automaticky. Boh je síce všemohúci ale ľudia majú slobodnú vôľu. Ak ti niekto hádže polená pod nohy Boh nepríde a neurobí ti priamu cestu. Môže ti pomôcť ale nemusí. My veriaci nečakáme, že sa budeme mať skvele, že budeme stále zdraví, bohatí, bezstarostní. Ale máme sa skvele aj keď je nám hrozne pretože veríme v lepšie, veríme v nebo, veríme v nádej. My neveríme, my dôverujeme. Nás nezaujíma, že niekto zarába milióny alebo že nás kolegyňa ohovára. Máme, koľko máme mať, ľudí okolo si vyberáme, ideme životom s vedomím, že nás niekam vedie Božia ruka. A keď toto človek prijme, vidí svet inak. Lebo skutočne veriaci sa nepozná podľa toho či verí keď sa má dobre, ale keď kľačíš v slzách, máš dojem, že ti život zasadil ranu, ktorú už neunesieš a aj tak sa pozrieš hore a povieš mu - je to strašná bolesť, ale ja ti verím, že ma táto cesta niekam vedie. To je viera.

Ja verím v spravodlivosť. Mnohí v ňu neveria, lebo ju nik z nás nemá v rukách. Ak niekto neverí v spravodlivosť a poriadok, žije povrchný život. Nik nedostane to, čo nedal. Je hlúpe cítiť sa byť v živote ukrivdený. Čo má každý z nás v každom momente v rukách, je jeho vlastná dôstojnosť. Je to najvyššia hodnota a povinnosť. Každý cíti, aké to morálne je, ak sa napr. niekto nejak nečestne obohacuje. Ak mu niekto ide závidieť alebo to vnímať ako nespravodlivosť, že on má a ja nie, je hodnotovo a charakterovo rovnako nízky. To je taký príklad.

@anonym_4bd39c este by som mozno dodala, ze aj veriaci pochybuju, a velmi. A nie je to tak, ze by sme teoriu evolucie popierali, prave preto, ze vieme, ako vznikol zivot, mame vela pochybnosti. Ale otazka nie je ako vznikol- to uz vieme, otazka je preco. Preco existuje nieco (vesmir, galaxie, hviezdy, planety, zivot na Zemi) a nie nic? Preco sme sa ako ludia vyvinuli do takej inteligencie, ze mame vedomie, svedomie? Ak sme len hmota, ktora vznikla nahodou, a tak ako vznikla aj zanikne, aky vyznam potom ma byt dobrym clovekom alebo aky vyznam ma vobec zit? Tieto otazky nekladiem tebe, len chcem priblizit, ake otazky napriklad trapia mna ako veriacu.

@anonym_060fbf hm, len ja mám pocit, že spravodlivosť neexistuje. Mne stačí výrok, nerob druhému to, čo nechceš aby robili tebe. Vystihuje mnoho. Neobídem bezdomovca, kúpim čaj, bagetu, podporujem zbierky, aj keď len málo, ale mám pocit, že keď nás je viac je to veľká vec. Chodím ako dobrovoľník do útulku pre psov. No a keď konám dobro, zamrzí ak máš auto obtiahnuté kľúčom, alebo ti niekto v posilovni ukradne sprcháč, alebo prezúvky do sprchy. Tak potom sa mi obraz o svete rozpadá a začnem tápať v tom, kde je to dobro a spravodlivosť?

Mne viera nedava zmysel a myslim si, ze v niektorych pripadoch moze byt aj nebezpecna. Clovek veri v nieco, na co nema dokaz, a casto to berie ako pravdu len preto, ze bol v tom vychovany. Potom sa lahko stane, ze namiesto vlastneho rozumu a zodpovednosti necha veci na Boha. Ked sa nieco podari, je to Bozia pomoc, ked nie, tak to bol Bozi plan. A clovek pritom zabuda, ze vela veci dokazal vlastnou snahou.
Viera moze byt pre niekoho opora, ale prave preto moze byt aj pohodlna – nemusis mat odpovede, staci verit, ze niekto hore to zariadi. Problem zacina vtedy, ked sa slepe presvedcenie povazuje za nieco hodnotnejsie ako pochybovanie a hladanie dokazov. Potom sa lahko ospravedlnuju aj veci, ktore by sme inak spochybnovali.
A podla mna na to, aby bol clovek dobry, nepotrebuje Boha. Empatia, rozum a zodpovednost uplne stacia na to, aby sme vedeli, co je spravne a co druhym ublizuje.

@anonym_4bd39c empatia, rozum a zodpovednosť, súhlasím. Rešpekt. Keď sa však dejú zlé veci, pýtam sa, to niekoho baví??? Napríklad periem biele prádlo, suseda nado mnou češe pravidelne mačky. Keď som ju poprosila nadala mi do p... , že čo sa starám a ju to nezaujíma. Robí to stále, pozametá balkón a z lopatky vysype von balkónom. A ja pozerám, či sa mi sníva, a nedokážem pochopiť to zlo. Potom mi jednoducho vychádza, že 90% ľudí sú asi psychopati a robí im dobre keď robia iným zle.

Ja hlavne k tomuto
"New age hovorí o vizualizácii a sile vesmíru, pozitivite, myšlienky, že treba začať od seba. Nefunguje. Keď mi raz stále niekto atakuje môj život, je jedno, či sa modlím, meditujem, odpúšťam, posielam lásku a liečivú energiu, nepomáha."

Čo konkrétne na tom nefunguje? Pozitívne myslenie, meditácia apod. predsa nie sú o tom, že to zmení druhého človeka nebodaj celý svet. Dokonca ani o tom, že sa zázračne zmením ja alebo môj život. Je to vlastne práca na sebe. Myslenie mení realitu, ale nie mágiou. Ale tým, že je veľký rozdiel, či sa na konkrétnu situáciu pozerám len z negatívneho pohľadu alebo aj pozitívneho + či dokážem zachovať pokoj aj v chaose. Je veľký rozdiel, či sa nechám svojimi myšlienkami ovládať alebo ich dokážem iba pozorovať/odosobniť sa od nich, a následne si vedome vyberať, ktorými myšlienkami sa budem zaoberať a ktoré nechám len prísť a odísť. Tak ako je veľký rozdiel, či zostanem len pri vizualizovaní a meditovaní (a čakám na zázrak z vesmíru na gauči) alebo k tomu podnikám aj konkrétne kroky. Atď. Celá tá bublina okolo vizualizácie/pozit.myslenia/meditácie ako o zázračných veciach je nepochopenie tých vecí.

@anonym_9a0523 pekne napísané, no aj tak pre mňa ťažko prijať. Napríklad, žena v manželstve, doma 2 deti, zomrie pri pôrode, manžel ostane sám so 3 sirotami. Hypotéka na byt. Musí ostať s novorodencom doma. Nestačí splácať hypotéku, malá zbierka pomohla na chvíľu. Musel predať byt, šiel k rodičom. Ochorel na.rakovinu. Starí rodičia pomáhajú ako vedia, je to ťažké. A súrodenec, ktorý býva vedľa a dostal pozemok, teraz vykrikuje nech ich vyplatí teda z rodičovského. Hádže cez plot smeti, poškodzuje fasádu, chorému zlomenému otcovi 3 detí a dedkovcom. Pritom ten súrodenec podniká, dom v Chorvátsku, loď, je zdravý. To má skutočne potrebu robiť zlobu? To si musí fakt spokojne líhať do postele a musí ho to baviť. Proste nerozumiem utrpeniu a nádeji o ktorej píšeš. Akú úlohu má taký zlý človek na svete? Prečo má niekto naložené na 3 životy a iný vysmiaty? Ťažko sa mi verí, že ten na kolenách, plačúci a prosiaci žije v pokoji a nádeji. Snažím sa nájsť odpovede a ďakujem za tvoj príspevok

@anonym_autor ale samozrejme, ze spravodlivost neexistuje. Proste treba prijat fakt, ze nie vsetci konaju spravne a nie vsetci su len dobri. Je normalne, ze zijeme medzi idiotmi, ktori ti oskru auto, okradnu ta, podvedu ta atd. A to, ze niekto bude cely zivot konat dobro neznamena, ze sa mu nic zle nikdy nestane. Nie je to smutne. Je to zivot. Uplne normalny a obycajny zivot

@wolf_ pokusim sa priblížiť to nefungovanie. Človek začne od seba. Nerobí neporiadok, váži si prírodu a všetko živé. Obdivuje krásu a pestrosť života. Môj pozitívny prístup a radosť sa rozpadne, keď prídem do lesa a vidím tam skládku, pivové plastové fľaše. Plnú 1,5 litrovú tam niekto doniesol, no prázdnu o 1kg ľahšiu už nevládal zniesť dolu. A potom sa pýtam, čo to je za človeka? Alebo v meste. Pekné nové zastávky. O mesiac omočené, špaky, odpadky. Tam cítim márnosť mojich činov, že je to potom zbytočné. A múdrosť myšlienky, že mám začať od seba a svet sa začne meniť k lepšiemu, zmizne ako gáfor. Ak by som sa usmievala ako slniečko v detskej knižke a hovorila si, že to nevidim a zmením prístup, mala by som a mám pocit, že hrám rolu nevidiacej a idem proti sebe
A moje myslenie nemení realitu, lebo je len horšia. Nebudem sa tváriť a nahovárať si, že to čo vidim, je v poriadku

Ty si zivot predstavujes ako skolkar alebo psicek. Budem dobra, dostanem cukrik, mamicka ma pochvali, panicka ma pohladi a pojdeme do parku, kde mi da aj piskotku. Precitlivene vidis vsade okolo nejake "zlo" a hladas falosne skratky k "stastiu" a jednoduche suvislosti tam, kde ziadne nie su. Zivot a vesmir su proste svine, ziadny boh, ani odmena za "dobre spravanie" nie su. Do istej miery, ak sa v ramci svojej socialnej bubliny spravas ustretovo, moze sa ti to vratit. Inak nie.
Nik nevedie evidenciu, kolkokrat si vencila psikov z utulku a kolko penazi si nastrkala do trosiek na ulici. Nevznika ti tym narok na nejaky pridel dobra a stastia.

@wolf_ pokusim sa priblížiť to nefungovanie. Človek začne od seba. Nerobí neporiadok, váži si prírodu a všetko živé. Obdivuje krásu a pestrosť života. Môj pozitívny prístup a radosť sa rozpadne, keď prídem do lesa a vidím tam skládku, pivové plastové fľaše. Plnú 1,5 litrovú tam niekto doniesol, no prázdnu o 1kg ľahšiu už nevládal zniesť dolu. A potom sa pýtam, čo to je za človeka? Alebo v meste. Pekné nové zastávky. O mesiac omočené, špaky, odpadky. Tam cítim márnosť mojich činov, že je to potom zbytočné. A múdrosť myšlienky, že mám začať od seba a svet sa začne meniť k lepšiemu, zmizne ako gáfor. Ak by som sa usmievala ako slniečko v detskej knižke a hovorila si, že to nevidim a zmením prístup, mala by som a mám pocit, že hrám rolu nevidiacej a idem proti sebe
A moje myslenie nemení realitu, lebo je len horšia. Nebudem sa tváriť a nahovárať si, že to čo vidim, je v poriadku

@anonym_e5ae12 odpovedou ti ma byt Boh, o ktorom nie su ziadne dokazy existencie? S tym sa uspokojis?

@anonym_autor z tvojho pohladu je zla. Ale z jej nie. Ona si zije zivot taky, aky sa jej paci, robi sit o, co chce. Je neohladuplna, ale nie zla. A teraz sa nemozes hnevat na cely svet za to, ze zdielas zivot na tomto svete s roznymi osobnostami, inteligencnymi urovnami a nemozes ocakavat, ze vsetci budu rovnako "ohladuplni, dobri a spravodlivi". Zacni meditovat, aby si to mala viac v pazi 😁

@patrike nikde netvrdím, že za svoje skutky očakávam len sladkú odmenu. Zamýšľam sa nad fungovaním sveta, vierou, spiritualitou. Samozrejme, že Pán Boh to nevyrieši, ani boh Shiva, alebo Alah. Len ma zaujímajú pohľady iných

@anonym_autor Ja si nemyslím, že existuje len "vidím to a nechám si tým ovplyvniť náladu/myslenie/...." alebo "tvárim sa, že som slepá".
Ja tam vidím aj tretiu možnosť - vidím to, uvedomujem si realitu, dokážem si pomenovať, že to nie je ok, ale zároveň dokážem rozlišovať medzi "toto viem ovplyvniť a teda má zmysel sa tým zaoberať" a "toto neviem ovplyvniť a nenechám sa tým negatívne ovládať".

@wolf_ v poriadku, rozumiem. Niekedy je však veľmi ťažké prijať skutky a činy v tvojom okolì. Áno poviem si, nezmením susedu, ale mne to zasahuje do života a musim prať nanovo. Ja idem do lesa, alebo mesta a pokazí to ten pekný pohľad a radosť z niečoho nového. Veď je to prostredie, ľudia, ktoré ma obklopuje v ktorom žijem . Niekedy je ťažko len tak ísť ďalej a myknúť plecom.

Viera je jeden obrovsky podvod na ludi. Je to jednym slovom - alibizmus. Preco by som verila v nieco, na co nie su dokazy? Viera je krasny nastroj manipulacie. Je to perfektne placebo. Jedine, co musim cirkvi pochvalit je, ze vychovava ludi k moralnemu zivotu. Mnoho jednoduchych ludi prosto potrebuje taketo vodenie za rucicku.
Ja verim v samu seba, vo svoje schopnosti. Ja som si tvorcom svojho stastia, ja rozhodujem, ako bude moj zivot vyzerat. Kazdy ma v zivote dobre aj zle obdobia. A verit tomu, ze Boh dava pozor na kazdeho a kazdeho sprevadza zivotom, to je naozaj scifi a utopisticke.
Mnoho ludi potrebuje mat pocit, ze je tu niekto, kto ich bezpodmienecne miluje a je tu pre nich. Chapem. Nikto nechce byt sam a je to pre nich urcite forma komfortu.
Veriaci su pre mna vseobecne neskodni ludia, nech si robia, co chcu, pokial to nepchaju inym do hlavy (napriklad malym detom, ktorym tlacia tieto kecy odmalicka bez toho, aby sa mohli same rozhodnut, ci vobec nieco take chcu)

@anonym_4bd39c nie su, ale nie su ani dokazy neexistencie 🙂 myslim si, ze je to rovnako silny argument🙂. Veda stale nepozna odpoved na vsetky itazky, napriklad na to, co bolo pred velkym treskom, lebo tvrdit, ze nieco vzniklo z nicoho, tiez nie je relevantny dokaz.
Ja nikoho tu nepresviedcam, iba priblizujem, ako to vnimam ja. 🙂