Ako dosiahnuť spokojnosť s našimi financiami?
Je to tak, že človek nemá nikdy dosť peňazí a stále má pocit, že je ich málo?
Začnem tak, že nepochádzam zo zazobanej rodiny, zažila som si v detstve chvíle kedy sa chlieb bral na dlh v obchode, potom trocha lepšie obdobie, potom zase obdobie, kedy bol luxus aj nové topánky. A ako dospelá mám nejaké zdravotné problémy a aj kvôli ním pracujem menej-respektíve som si nemohla budovať veľkú kariéru, teda nebudem asi nikdy patriť k boháčom. Ale aj tak, stále som nespokojná. Som teraz v situácii, kedy oblečenie, obuv, potraviny, povinné platby nie sú problém a niekedy aj odložím niečo. Ale proste napríklad 15 rokov dozadu by som dala všetko za 10 ročné auto, ledva som naškrabala na 16 ročné, teraz to 10 ročné mi príde staré a rada by som ho vymenila za úplne nové, ale zase kvôli zdraviu nechcem minúť všetky úspory na auto. Kedysi napríklad bol môj cieľ mať nejakú sumu rezervu, teraz mám 3 krát takú a príde mi to nič.
Preto sa pýtam aj Vás ako to máte? Tiež tak že je Vám stále málo a tú spokojnosť že mám strechu nad hlavou, čo jesť a mám sa teda dobre neviete dosiahnúť a napríklad Vás trápi že máte len na jednu zahraničnú dovolenku ročne a nie tri? Hlavne sa pýtam takých, čo zažili aj horšie obdobie a teraz sa majú lepšie.
Myslim ze je to vsetko len o tvojom nastaveni. Stastie a spokojnost je rozhodnutie.
Ja som velmi spokojna. Bola som spokojna a stastna aj pred 10 rokmi ked sme s manzelom zariadovali prvy byt a museli kazde Euro obracat a rozmyslat co kupime. A som spokojna aj teraz, lebo ked sa mi napriklad pokazi pracka tak si hned mozem kupit novu, nemusim ju kupovat na splatky ako kedysi moji rodicia.
nie ja si nepotrpim na hmotnych veciach, pre mna je auto nepodstatna vec, ktora ma fungovat a sluzit a je mi uplne jedno ake je...Trosku som zacala vekom setrit na obleceni, lebo som vela minala a vela minam na cestovanie a zazitky..co sa tyka penazi mam nejaku rezervu nie velku a ta mi zatial staci + setrenie na dochodok+ poistka v pripade stratu prijmu. Praveze vekom chcem zazit co najviac
@inaemre No možno je to proste mojou povahou že som viac materialistická alebo tým čo som prežila v detstve, že kvôli tomu dávam peniaze a hmotné veci vysoko v rebríčku. Len je tu problém ten, že proste som limitovaná svojimi zdravotnými problémami ktoré sú doživotné a teda proste to ako žijem teraz finančne je asi maximum toho čo sa mi dá, nejaký vyšší štandard ako teraz nedosiahnem. Možno keby mám dobré zdravie je zo mňa workoholik čo len zarába peniaze a kupuje a robí ho tom spokojným, čo by síce asi výhra tiež nebola, ale zase bola by aspoň tá možnosť realizovať svoje zvýšené nároky.
Tiez to tak mam. Vekom a skusenostami sa posuvaju hranice a postupne ako zarabas,tak si aj doprajes a tym sa ti zvysuju naroky. Je to uplne prirodzene napredovanie. Ja som mala prve auto obuchanu staru sunku. Dnes by som sa uz hanbila s takym autom vyjst na cestu.
Ja som zase v tomto pragramticka ze sa prikrývam takou perinou na akú mám a som spokojná s tým ako sa mame. Je veľa ľudí na tom zle a ja som naozaj úprimne vďačná za to co mame. Mohli by sme si dovoliť napr drahšie auto, dovolenku atď ale načo? Auto posluzi také aké máme (manžel je mechanik takže starostlivosť o auta tip top) dovolenka mi je jedno kde len nech sme spolu a pokiaľ máme zdravie tak šťastnejší ani nemôžeme byť
Máš i jiné cíle, než finanční rezervu?
S jedlom rastie chuť.
Nevidím na tom nič zlé si dovoliť čoraz viac a viac a chcieť viac. Pointa ale je mať z toho radosť. Rovnako aj s tým šetrením, je super že si našetrila viac než si mala v pláne ale zas je pointa mať z toho radosť.
A preto vždy všetky peniaze miniem ,aby sim sa nemala za čím hnať
Peniaze sú vždy téma. Ale z toho čo píšeš mi vychádza, že ťa viac trápi tvoj strach z toho, že už nebudes mať viac ako to, čo teraz máš. Ale aj to sa môže zmeniť. Moja mamka v 40tke úplne zmenila kariéru ... Ale že úplne. A už 15 rokov robí to, čo v 40 začala.... Takže podľa mňa aj u teba by mohol byť vyšší štandard, ale musela by si veľmi chcieť. Dá sa napríklad urobiť IT kurz, alebo kurzy a vzdelanie účtovníctva a pod... To je dobre platené a zdravotne celkom dobre zvladatelne. Cize ... Je to aj o tebe. Alebo potom už len byť spokojná s tým, ako si na tom. A podľa toho, čo píšeš, tak zase úplne zle sa nemáš. 🙂
Ale ja tiež chróm tvoje pocity ... Človek túži mať viac, ak sa dá. Občas aj mňa to prepadne, ale potom si uvedomíme, že sa mám vlastne úžasne aj s tým, čo mám. A podstatné je, že ztaila mám k dispozícii aj zdravie a dobrú prácu, takže nemám sa na čo sťažovať :?
Bola som odmalička vychovávaná tak, aby som si veci vážia,šetrila,nie je to zadarmo a 2x si premyslieť,či mi to naozaj treba. Skôr míňam na svojích blízkych, určite si doprajem kaderníčku,kozmetiku, atď,ale nemám rada veľké množstvá pokope. Taký minimalizmus a praktickosť. Čím som staršia, tým som akosi skromnejšia,aj keď prostriedky sú.
@berenika39 áno, lepšie bývanie do cca troch rokov a teraz aj to auto ma štve. Lebo pôvodne som mala v pláne vymeniť auto po 5-6 rokoch a keby tak urobím tak v podstate za doplatok možno 3 tisíc-4tisic mám aj teraz napríklad 4 ročné auto. Ale bola som spokojná s tým autom, necitila som to tak a nemohla som vedieť že za pár rokov pôjdú autá hore o 100 percent aj a teda teraz by nové stálo veľa a ukrojilo by zase z toho cieľa zmeniť bývanie. A leasing detto, to by zase ukrojilo zo sporenia na to lepšie bývanie. Ale je to asi aj o tom že z jedlom rastie chuť, kedysi bol môj cieľ toto opravovať postupne a žiť tu do konca života, teraz proste som tu nespokojná a chcela by som tiež zmenu najlepšie hneď. Lebo proste vidím že koľko mám na účte, že nerátam každé euro, že niekedy mesačne celkom dosť odložím a teda tie nároky a plány mám vyššie.
Ano, tiez to tak mam. Pred 6 rokmi som zarabala 1/4 z toho, co dnes. Mala som strechu nad hlavou, spokojny zivot, aj odlozene peniaze, nic mi nechybalo. Teraz teda zarabam viac nez dvojnasobok a neodlozim takmer nic. Pretoze s pribudajucimi peniazmi si aj naroky na to, co chcem a “potrebujem” menia. Vtedy som nemala auto, ktore je zrut penazi. Byvala som v podnajme v 1-izbovom byte, teraz mam dom na hypo so sialenym urokom. Nemama som psov, ktorym chcem teraz dopriat to najlepsie. A v neposlednom rade som nemala chlapa, ktory preje polovicu vyplaty (svojej, a tiez kusok mojej) 😅. Platime si za pohodlie a za lepsi zivot, nez aky sme mali predtym, aj ked aj vtedy sme boli spokojni. Ale prirodzene si ludia idu za lepsim, chcu sa mat lepsie, mat lepsi zivotny standard. Plus inflacia, rekordne uroky, za vsetko sa uz plati atd. Preto si myslim, ze aj ked budem o 10 rokov zarabat 2x tolko co dnes, neznamena to, ze tu polovicu vyplaty ktoru dnes nemam si usetrim. Peniaze sa vzdy niekde upracu a vzdy budeme chciet viac nez zarabame.
Já myslela jiné, než finance.... baví tě něco, umíš si užívat života bez toho, abys myslela na hmotné věci? Protože pokud se omezíš na peníze, bude ti těžko...
Asi áno😉aj vekom sa to mení od niečoho sa upúšťa tiež som voľakedy dávala veľky dôraz na oblečenie, doplnky "samu seba" teraz míňam na iné veci.A podľa mňa sme aj ovplyvnení tým, že všade je všetkého dostatok, ľudia sa porovnávajú, všade len reklama kúpte, choďte na dovolenku...tiež som bola voľakedy šťastná, že mám dobrý kabát, tenisky teraz bežná spotrebná vec.Ale v podstate by som mala byť vďačná a pokorná, že to môžem mať.Podla mňa to je normálne, že sa presytime a berieme to ako normu a ideme ďalej a chceme viac a lepšie.Zase na druhej strane to človeka posúva na sebe pracovať, mať cieľ...
Normálka.Malá kopa pýta viac😀 ja som presne rovnaká
Ak budeš chcieť viac, budeš mať viac a potom čo? Budeš chcieť mať ešte viac a vedie to len k nedosiahnuteľnému nekonečnému cieľu mať stále viac až môžeš padnúť na hubu, ako sa hovorí, či už fyzicky alebo psychicky. Nie je to ideálny cieľ do života, ani milionárov to nenaplnilo šťastím. To si len my chudobní ľudia myslíme, že keby sme boli bohatí, boli by sme najšťastnejší v živote a pritom to nie je pravda. Je to klišé, ale šťastie znamená zdravie, rodina a až potom tie materiálne veci. Máš dostatok peňazí na život, rezervu nemíňaj na auto, ktoré nepotrebuješ len pre pocit novosti. To auto stratí na hodnote len čo predné koleso výjde z predajne, neoplatí sa doň investovať všetko čo máš.
To je už v ľudskej povahe. Človek chce vždy to, čo nemá. Aj keby ste zarabali 3000e mesačne tak sa budete porovnavat s ludmi, ktorí zarabaju 4-5k a viac. Človek si musí určiť priority a hlavne si popremýšľať nad tým, za čo je vdačný. To skutočne pomáha. Už len to, že sa ráno človek postaví z postele na nohy je výhra. Som živý, relatívne ako-tak zdravý, mnohí nemali toto šťastie... ale plne rozumiem, že ani toto nemusí vždy postačovať. My napr na zahraničné dovolenky ani nechodíme, nemáme nové auto a ani nepotrebujem vystavovať niečo statusové na obdiv. Asi som našiel ten povestný bod spokojnosti-a hnať sa stále dopredu za niečim (za čím vlastne???) je len krysí závod, ktorý z podstaty veci nemôže dopadnúť dobre. Veľmi pomáha, keĎ si človek večer spomenie a pomenuje 3 veci za ktoré je v ten deň vďačný. a zväčša to budú drobnosti...a to je dobre 🙂
Hlavne presun pozornost inde ako na peniaze.peniaze vedia kazit charakter a bicit psychicke zdravie. A to nezavisle od toho ci ma clovek penazi malo alebo vela.ide o vztah k nim. Venuj im len nevyhnutnu pozornost a zameraj sa na ine veci v zivote.ber ich ako prostriedok na prezitie a zitie,nie ako ciel zivota
To sa volá nenásytnost… Aj ja by som chcela lepšie, ináč a inak a vedela by som si kadečo predstaviť ale ani takto mi nie je zle. 🙂
Ja to mam opačne. Čím som staršia tým mi k životu a šťastiu stačí menej, som šťastná ze mam kde bývať, co jest, že sme zdraví, lebo toto nie sú samozrejme veci. Auto beriem ako prostriedok na presun z bodu A do bodu B. Ono je to o nastavení v hlave. Niečo ako s chudnutim. Niekto zvládne chudnúť a toľko to nepreživa, niekto sa počas chudnutia dostane do stavu, že stále chce viac a viac schudnúť, stratí nad tým kontrolu a je to problém. Aj s peniazmi by mal človek nájsť zlatú strednú cestu. Žiadny extrém nie je dobrý. A ty sa bojíš, že sa ti to vymyká spod kontroly. A možno áno. A je dobre, že o tom premyslas.
ja súhlasím s Vami, je to nenásytnosť, lebo fakt som bola finančne spokojnejšia v dobe, kedy som proste rátala každé euro a plánovala kúpu trička 2 mesiace dopredu a bola rada, ak som ušetrila za rok pár stovák a niečo prerobila, hoci som vedela že nemám bývanie nič moc, ale vedela som si predstaviť tu dožiť. Ale teraz proste nie som spokojná s ničím. Ono je to tak asi ako s deťmi, malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti. S malými je veľa starosti, ale drobné a stále sa opakujúce, s veľkými sa ten počet možných starostí rozširuje a je to horšie. Tak je to aj s peniazmi, je menšia starosť niekedy plánovať dopredu kúpu trička (lebo proste to je jednoduché) ako ak proste je tých peňazí viac a máte vyššie nároky a viac odložíte a je tam veľmi široká škála toho, že čo s tým robiť, lebo chcete všetko a všetko sa nedá. Určite aj s autom, kedysi by stačilo staré pojazdné, teraz by som chcela každých 5 rokov nové bežnej značky, keby to mám chcem zase lepšiu značku (napríklad bmw) a napríklad 2-jedno do terénu a na väčšie veci a jedno malé do mesta a tak. Len neviem ako sa z toho kolotoča dostať a proste nesústrediť sa tak len na tie hmotné veci .
Mnohým ľuďom sa oči otvorili, keď zažili niečo ťažké, chorobu, problémy, dokonca smrť blízkeho. Mnohí si potom uvedomia, že všetky veci ktoré menujes sú absolútne nepodstatné. To ti samozrejme neprajem, len vravím ze u väčšiny ľudí musel nastať bod zlomu. Co ti prehádže na komplet priority v živote. Predbehni to a nájdi sama teraz ten bod zlomu a bud naozaj vďačná za to, co máš. Smeruj svoj život na to, že si začneš vážiť maličkosti. A opakuj si, že drahšie auto, viac peňazí a dovoleniek nikdy nikoho stastnejsim neurobilo. Ver tomu. Inak sa zamotas do bludného kruhu. A z neho je veľmi ťažké nájsť cestu von.
Mozno je to aj tvojim detstvom, ze si chces teraz dopriat viac. Ja rada poviem, ze si nepotrpim na hmotne veci. Ale to hovorim z pozicie, v ktorej mam v podstate vsetko, co chcem. Tiez som si po skole kupika auto za 800 eur a bola som na seba pysna. Teraz mam auto za nasobne nasobne viac. Byvala som v garozonke, teraz byvam v dome…nosila som oblecenie fast fashion, teraz si doprajem udrzatelne znacky….proste ako sa zvysoval moj prijem, aj moj standard sa zvysoval.
skôr syndróm menejcennosti. Tiež sme mali obdobia na začiatku manželstva, že sme mali menej peňazí, ale mali sme stále všetko. Teraz sa máme veľmi dobre, ale ešte sme nedospeli do toho štádia, že si idem kúpiť BMW (aj keď hotovosť na neho máme), len za to, že to je BMW. To sú za mňa vyhodené peniaze. Auto beriem stále len ako spotrebný tovar. A nekupujem ani blbosti v obchodoch ako je pepco, tedi, aktion a pod. To mi je ľúto tých peňazí a planéty, že koľko chujovín sa vyrobí len aby niekto na tom zarobil pár centov. Jediné, čo mi nie je ľúto peňazí sú dovolenky, oddych, zážitky
@zuzanita1609 skor si rozumnejsia, vekom je to tak 😉
Asi v tomto ohľade pomôže predstava, že dnes je tvoj posledný deň.
Predstav si, že od zajtra sa už nezobudíš. Že všetko, čo si si nakúpila, bude nanič. Že nové auto bude hniť na dvore. Že nové oblečenie bude stáť v skrini.. proste všetko materiálne bude márnosť nad márnosť.
Čo ti skutočne ostane alebo po tebe ostane?
Tvoje skutky a tvoje deti. Nič viac.
Ahoj,všetko je v hlave. Presne som mužovi povedala: možno nemáme všetko,čo chceme,ale pozri,sme šťastní a máme sa dobre. Nemyslím si,že keby sme mali viac peňazí a mohli si viac dovoliť, boli by sme šťastnejší. Sú aj bohatí a menej šťastní ľudia. Proste sa prikrývame perinou na akú máme. Pokušenie mať viac (novšie, lepšie) je tu vždy, len to treba vedieť zvládať.
Prikláňam sa k názoru, že všetko je v hlave a je to o mentálnom nastavení. Poznám človeka, čo si zarobí 5000 mesačne, stále má malo, stále je nespokojný. Kupuje si nové veci, tri dni mu vydržia a predá ďalej samozrejme už za nižšiu cenu. Sú ľudia, ktorí zarábajú omnoho menej a sú šťastní s tým, čo majú.
Tak každý človek sa niekam posúva a to, čo mal pred 10 rokmi sa mu teraz zdá málo, lebo keď sa máš lepšie, tak si nato proste zvykneš a zase chces niečo ďalšie, je to úplne v poriadku. Inak by sme všetci stagnovali, človek potrebuje mať nejaký cieľ. Podľa mňa na tom nie je nič zlé.