Beznádej 26-ročnej ohľadom bývania

Vlastne ani neviem, čo som týmto príspevkom chcela povedať, asi sa len potrebujem vyrozprávať.

Mám 26 rokov a som dievča, ktoré je aktuálne samé a veľmi ma trápi, že pravdepodobne nikdy v živote nebudem mať "normálne" vlastné bývanie. Som dva roky po vysokej škole. Už počas VŠ som brigádovala a odkladala si peniaze. Hneď ako som dokončila školu som sa zamestnala. Chvíľu (pár mesiacov) som bývala u rodičov a šetrila. Potom sa našim narodilo druhé dieťa a tak (dosť netaktne) mi povedali, že mám odísť. Teraz bývam v zdieľanom podnájme v Bratislave. Snažím sa šetriť kde sa dá. Som introvertný typ, nechodím piť, moc toho nenakupujem, som skôr na športové aktivity. Proste nemám pocit, že rozhadzujem peniaze. Darí sa mi mesačne odložiť asi 60% mojej výplaty. Bohužial.. To nestačí. Dokopy mám aktuálne odložených nejakých 7 tisíc eur. Na vlastné bývanie potrebujem 20% z vlastných zdrojov. Kým našetrím dosť peňazí ceny už zas budú niekde inde. Ak budem tak ako doteraz šetriť každý cent tak možno za nejaké roky našetrím na garsonku niekde na kraji mesta. Mrzí ma len, že pravdepodobne nikdy nebudem mať na to kúpiť si niečo, čo má viac ako jednu izbu.

Viem, že sú ľudia, ktorí sa majú horšie ako ja, ženy, ktoré ostali samé, ľudia s horšou prácou ako mám ja. Som z toho len smutná. Nechcem tu začať diskusiu "kto to mal horšie", každý sme mali nejaký prekážky, len by som si veľmi želala aby dnes aj mladí ľudia dostali možnosť zadovážiť si dôstojné bývanie.