Stredná vrstva spoločnosti
Dnes som mala zaujimavy rozhovor...podla Vas kto je stredna vrstva co sa tyka majetku, mesacneho prijmu co si mozu dovolit taki ludia dovolenka a pod..len ci som taka naivna, alebo fakt sme chudaci🙂
Stručné zhrnutie
- Viaceré návrhy v diskusii definujú strednú vrstvu podľa príjmu na člena domácnosti približne od 1000 € čistého mesačne a viac, pričom častým doplnkom definície sú vlastníctvo bytu/domácnosti (aj na hypotéku), auto a schopnosť zvládnuť neočakávané výdavky bez výrazného prepadu životnej úrovne.
- Alternatívne meradlá strednej vrstvy uvedené v diskusii zahŕňajú vlastné úspory aspoň 3–6 mesačných výdavkov, schopnosť raz ročne ísť na dovolenku (príklad uvedený: cca 650 €/osoba), a dobrovoľné sporenie na dôchodok (druhý/tretí pilier).
- Oficiálne štatistiky a zdroje spomenuté v diskusii: priemerná mzda sa vykazuje v hrubom a bola spomenutá hodnota ~1133 €; Sociologický ústav a Štatistický/Daňový úrad boli citované ako zdroje pre príjmové klasifikácie.
Najčastejšie otázky
Q: Aká suma sa v diskusii uvádza ako orientačný prah pre strednú vrstvu na Slovensku?
A: Najčastejšie sa v diskusii uvádza hranica približne 1000 € čistého na člena domácnosti ako orientačný minimálny príjem pre strednú vrstvu; niektorí diskutujúci však navrhovali aj vyššie hodnoty (2000 €/osoba alebo viac).
Q: Ktoré nemonetárne kritériá sa v diskusii považujú za znak strednej vrstvy?
A: Ako znaky sa v diskusii opakovane uvádzali vlastníctvo bytu alebo domu (aj na hypotéku), auto, schopnosť kúpiť spotrebič pri poruche, mesačné úspory a schopnosť financovať rodinnú dovolenku bez výrazného škrtania.
Q: Ako zohľadniť región pri hodnotení, či niekto patrí do strednej vrstvy?
A: Diskutujúci zdôrazňovali regionálne rozdiely: Bratislava má všeobecne vyššie platy a vyššie životné náklady (uvedený údaj: v Bratislave je približne 10 % platov vyšších ako 2694 €), a preto rovnaký príjem môže mať v BA iný sociálny význam než v menších regiónoch.
Q: Ako sa v diskusii rieši otázka vlastnenia nehnuteľnosti a hypotéky ako ukazovateľa strednej vrstvy?
A: V diskusii boli dve hlavné pozície: vlastnenie nehnuteľnosti (aj s hypotékou) mnohí považujú za znak strednej vrstvy, zatiaľ čo iní tvrdia, že samotná hypotéka bez kapitálu alebo pasívneho príjmu nie je dôkazom strednej vrstvy.
Q: Ktoré finančné rezervy sa v diskusii považujú za štandard pre strednú vrstvu?
A: Viacerí diskutéri uvádzali rezervu minimálne 3–6 mesačných výdavkov; niektorí považovali 6-mesačnú rezervu za typický znak zabezpečenej domácnosti.
Q: Ako sa v diskusii hodnotí význam dôchodkového sporenia (2. a 3. pilier) pri zaradení do strednej vrstvy?
A: Dobrovoľné sporenie do druhého a tretieho piliera bolo uvedené ako bežný znak strednej vrstvy, pričom niektorí tvrdili, že druhý pilier môžu mať aj nižšie vrstvy.
Q: Existuje v diskusii nejaká oficiálna štatistická klasifikácia, na ktorú sa možno odvolať?
A: V diskusii bol spomenutý dokument Sociologického ústavu a údaj o priemernej raste miezd zo Štatistického úradu/Daňového úradu; jedna užívateľka citovala príklad klasifikácie: stredná trieda = 66 % – 200 % z priemernej mzdy na člena domácnosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Stredná vrstva sa v diskusii najčastejšie opisuje kombináciou príjmu a majetku: schopnosť platiť bývanie (aj na hypotéku), mať úspory (3–6 mesiacov), auto a krytie neočakávaných výdavkov bez zásadného zhoršenia životnej úrovne.
Sporné názory
- Možnosť A: Hranica strednej vrstvy je kvantitatívna a mala by byť definovaná príjmom (časté navrhované minimum ~1000 € čistého na člena).
- Možnosť B: Hranica strednej vrstvy je kvalitatívna a závisí viac na majetku a finančnej stabilite (pasívny príjem, kapitál), nie iba na aktuálnom príjme.
Otvorené otázky
- Presná číselná hranica strednej vrstvy na Slovensku zostáva nejasná a v diskusii nebola dosiahnutá zhodná oficiálna definícia.
- Nie je vyriešené, ako jednotne zohľadniť regionálne rozdiely v nákladoch na bývanie pri definovaní strednej vrstvy.
Spomenuté značky a firmy
Daňový úrad, Billa, Decathlon, Kempinski, Whirlpool, Miele, Louis Vuitton, Forbes, Štatistický úrad, Sociologický ústav
Spomenuté produkty a metódy
hypotéka, druhý pilier, tretí pilier, 3–6 mesačná rezerva, sporenie na dôchodok, priemerná mzda ~1133 € (hrubá), definícia 1000 €/osoba, dovolenka ~650 €/osoba (príklad), termínový účet, investičné fondy, leasing, podnájom, pasívny príjem, klasifikácia 66 %–200 % priemernej mzdy
Miesta a osoby
Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Orava, Kysuce, Rimavská Sobota, Zuberec, Sobrance, Lamač, Devínska (Devínska Nová Ves), Dubai, Zanzibar, USA, New York, Permon, Jeff Bezos, Petr Kubac
@luciaaaaa tak my sme piati a teda za 900 by som v tatrach zgrlosila- tam musi byt vacsi volny financny obnos a 2500e+ teda naplanovat musim. Ale kupit pracku kedykolvek, aj dve nie je problem...a ja zase nepoznam nikoho, kto susi peniaze na uctoch, ze ich ma kedykolvek k dispozicii v takom velkom obnose...
@number19 vobec si sa ma nedotkla. My to mame doma roky takto zauzivane a vyhovuje nam to. Ja si naopak naozaj nedokazem predstavit, ze by sme taketo polozky museli planovat, alebo teda upriet si nieco ine len kvoli tej pracke, ci vikendovke v Tatrach. Mame dom a byt, bez hypo, auta bez leasingov, takze mozno aj to je dovod, preco nad tou tisickou mesacne nemusime uvazovat. Tu tisicku da mozno niekto s prijmom rovnakym, ako je ten nas, na splatku hypo a leasingovke.
@vevesh my sme traja, 3 noci v permone nas stoja nieco cez 900€. Teda stali naposledy minuly rok, teraz isli s cenami nahor. A neviem o akom suseni penazi na uctoch sa bavime? Peniaze mame vrazene v byte, ktory prenajimame, nieco na terminaku a nieco vo fondoch. A na beznom ucte mame tolko, aby sme dokazali rok vyfungovat bez akehokolvek prijmu.
A ja predsa nikde netvrdim, ze ten nas model je idealny. Fungujeme takto vsak roky a plne nam to vyhovuje, necitime potrebu nieco menit. Nemusime zgrlosit, vela cestujeme, dcere platime kvalitne lektorky cudzich jazykov, kupujeme kvalitne potraviny.
Stredná vrstva su tí, ktorí majú príjem vyšší ako dolných 20% a nižší ako horných 20%, ten Rozptyl je veľký, preto sa niekedy hovorí o nižšej a vyššej strednej vrstve, ale stále je to stredná vrstva, aj keď si môžu dovoliť rôzne veci.
Ale to je jedno, zase sa to tu zvrtlo na dokazovanie druhým, že sú chudoba, aj keď si žijú úplne normálne.
Na Slovensku sa k strednej a k vyssej vrstve bohuzial snazia pred svojim okolím zaradit tí, čo na to nemaju. To, čo takýto ludia vykrývaju uvermi, to su drahe telefony, dovolenky, bazen na zahrade, atd si stredná vrstva moze dovolit automaticky bez toho , aby to financne pocitila. Svoj standard je pre nich tak samozrejmí, že sa nemusia s nikym predbiehat a ukazovat, tak ako to robia ,,chudobni".
Ak vravíte že príjem minimálne 1000 na osobu tak takmer žiadny učiteľ ( s vysokou školou) ani nespadá do strednej vrstvy.. 😬 To sme vážne tak zle na tom ako štát
@luciaaaaa pozrela som si tú tabuľku ešte raz a áno, stále si v strednej triede. Niekde na hornej hranici 🙂 Prepáč že som Ťa nesprávne zaradila.
Len si treba uvedomiť že aj človek čo má príjem 1500€ (sám) spadá do strednej triedy a teda ten si 1000€ položku potrebuje plánovať vopred.
@matkahelka ďakujem za vysvetlenie.