Hľadanie prace po absolvovaní vysokej školy. Psychicky vyčerpávajúce skúsenosti
Mám 25 rokov a pred troma mesiacmi som ukončila VŠ. Môj odbor som nikdy rada nemala a bol to až môj plán C. Dostala som sa tam len preto, lebo na to čo som chcela ma nevzali. Potom som začala iný odbor na VŠ, ale nešiel mi. Už som sa bála hocičo si vybrať a tak som to nechala na rodičov.
Pocas štúdia som objavila študentské radio a dalo mi to zase vášeň do života. Celý život som milovala vystupovanie pred publikom a dúfala, že raz prerazím v niečom kreatívnom, viditeľnom. To sa však nikdy nestalo.
Teraz sedím tri mesiace nezamestnaná a som odmietaná z každej strany. Či už je to čo reálne chcem ( a nemám na to) alebo to čo ani nechcem. V noci nespím, cez deň plačem a stále rozmýšľam nad životom.
Moja otázka je čo by ste robili na mojom mieste? Kvôli mojej frustrácii som donedávna mala úzkosti a možno začiatok depresie. Toto mal nový začiatok a nestal sa. Zase som len zlyhala a som natlačená do niečoho čo nechcem. Takisto by som prijala typy na hľadanie práce. Moja VŠ je učiteľstvo SJl/Dej, viem Anj na B2, frj tak na B1, ovládam Ms office. Chcela by som skôr ísť do administratívy než do školstva, pretože školstvo jednoducho psychicky nezvládnem. Ďakujem za prípadnú pomoc.
A este sa zacni na tu administrativu aj pripravovat.
prihlas sa na kurzy. Napriklad excel pre pokrocilych. Nech vies robit rozne druhy tabuliek, grafov, vytvarat v nom jednoduchsie “programy” (praca s poliami, atd).
Chod trebars na strojopis, ak nahodou nie si zrovna rychla v pisani na klavesnici. Rychle pisanie sa vzdy hodi.
Precitaj si trebars archivacny zakon.
@anonym_autor mas internet mas youtube, je vela kvalitnych podcastov ktore ti zdvihnu chut nieco robit. Ja som to za mlada nemala. Musela som sa v tom plaskat sama bez podpory. Ty si na tom lepsie, zacni objavovat moznosti, chapem ze nemas podporu ale teraz si kouca musis robit sama sebe. Napriklad ja picuvat Pavla Morica, ty si nsjdi nieco pre teba, je ich tolko
@anonym_autor prosím ťa, vyser sa na celé Slovensko, takto to budeš ťahať s prácou až do 70 tku asi. Je to tu hnus s prácou a to nevravím o dedinách , ale aj o mestách. Zbal sa a choď Prahy, alebo Brna, alebo Viedne, Londýna, tam bude práca stále, ak si prejdeš tými začiatkami, nájdeš prácu vždy a nie tento hnus slovenský.
@anonym_autor nevšímaj si hnusné komentáre. Je úplne normálne že ťa to vzalo a že máš pocit zlyhania, nevieš čo robiť. Čakala si štart do života dospelých a ten neprišiel tak ako si dúfala. Ale nič nie je zničené, máš všetko pred sebou. Ak ťa učenie nebaví, vykašli sa na také ponuky, nebola by si tam šťastná. Skús zo začiatku akúkoľvek prácu kam budeš chodiť rada a bez stresu. Postupne si nájdeš to, čo naozaj chceš robiť. Popri práci si môžeš dorobiť kurz, alebo hľadaj niečo v žurnalistike, ak ťa to láka. Nestresuj sa pre odmietnutia, budeš to absolvovať ešte mnohokrát v živote a je lepšie nebrať to príliš vážne, inak budeš mať depresie každý druhý rok. Roboty je kopa, len treba občas počkať.
@anonym_autor prosím ťa, vyser sa na celé Slovensko, takto to budeš ťahať s prácou až do 70 tku asi. Je to tu hnus s prácou a to nevravím o dedinách , ale aj o mestách. Zbal sa a choď Prahy, alebo Brna, alebo Viedne, Londýna, tam bude práca stále, ak si prejdeš tými začiatkami, nájdeš prácu vždy a nie tento hnus slovenský.
@anonym_af08ab Akurat, ze to mohla ist hned po SŠ a nie po X rokoch VŠ. Bude tam akurat chyznu robit. To fakt zbytocne studovala. V Prahe a Brne tiez na nu nikto necaka. Slovakov maju dost. S tym jej "muchy zjedzte ma" tam fakt dieru do sveta neurobi.
zniceny zivot? nie nemas zniceny zivot. mas uplne normalny zivot ale nic s nim nerobis.
len sa lutujes ,realne nevidim ziadnu snahu o zlepsenie.
ano, vystudovala si mizernu kombinaciu do buducnosti absolutne neuplatitelnu,
ALE ked nechces ist do skolstva, co kebyze sa poobzeras po praci v agenturach na ucenie SJL? Nepises v akom si meste, ale vsade rodicia zhanaju ucitelov SJL/MAT.
Kurzy na 8rocne gymnazia, alebo bilingual......
castokrat je to aj online. a nie je to skolstvo ako take.
Ty ako ucitel dostanes predpisane, co musis s detmi prebrat. Nie je to ako stat pred tabulou 5 hodin denne. nemusis prekrikovat deti, aby boli ticho, riesit konflikty....... takze ziaden stres ako v skole......
za mna krok po kroku. prestat sa lutovat, tri mesiace places? nemas pricinu, z coho zijes? z coho platis ucty?
a zacat sa realne vzdelavat v niecom prospesnom. to co si uviedla ako znalosti, tak znalosti nie su, to ovlada kazdy stredoskolak. na adminitrativnu pracu to absolutne nestaci...... kedy si to ludia uz uvedomia, ze adminitrativna praca je uz davno o niecom inom????!!!!!
@lucik194 tazko moze doucovat deti na prijimacky, ked tu slovencinu nevie, gramaticke chyby, ciarky jej chybaju (6x dokonca) v prispevku...
@anonym_autor prosím ťa, vyser sa na celé Slovensko, takto to budeš ťahať s prácou až do 70 tku asi. Je to tu hnus s prácou a to nevravím o dedinách , ale aj o mestách. Zbal sa a choď Prahy, alebo Brna, alebo Viedne, Londýna, tam bude práca stále, ak si prejdeš tými začiatkami, nájdeš prácu vždy a nie tento hnus slovenský.
@anonym_af08ab Hej, hej, hlavne v tom Londýne teraz po Brexite na ňu čakajú.
Ale už mám toho naozaj dosť. To naozaj neviete prebrať zodpovednosť za svoj život a trochu zabojovať? Študovala som školu, ktorú som nechcela, lebo ma na moju voľnu A ani B nezobrali. Tak som išla na C a vybrala som si z tej školy maximum, čo som mohla. Prvý ročník som ani neurobila, tak som ho musela opakovať. Bola to technická VŠ a mala som problém s jedným predmetom. Zaťala som sa, našla som si prácu a dokončila som potom predmet samostatne. na Ačko. 1 mesiac pred štátnicami som mala nehodu a najprv som bola na vozíku, potom na barlách. Aj tak som išla na štátnice a zoštátnicovala som. S barlami som išla do BA na pohovor, ale nezobrali ma. Tak som si našla úplne od veci job v mojom rodnom meste, len aby som mala určitú prácu. Neskôr sa ukázalo, že ten job mi veľmi pomohol zamestnať sa v oblasti, po ktorej som túžila od 15tich rokov. Popri tom celom som sa liečila, dochádzala pravidelne na chiru a psychiku som si liečila u terapeuta. Po roku práce, ktorú som neznášala a po 200 poslaných žiadostí som uspela medzi 150 kandidátmi a vybrali ma. Robila som job, ktorý som milovala, za niečo viac ako minimálnu mzdu. Ale bolo to ono... a postupne, rok po roku som rástla. Nie hneď, ani za 5 rokov, trvalo mi to 9 rokov dostať sa tam, kam som chcela. Ale vytrvala som.
Tak sa prestaň ľutovať, prestaň vyplakávať.
Máš VŠ? Máš.
Vieš jazyk? Vieš
Si zdravá? Áno si.
Máš kde bývať? Máš.
Tak dpč vezmi zodpovednosť za svoj život, postav sa k tomu čelom a prestaň vyplakávať. Čo sme to dokelu vychovali?