Kupujete deťom veľa hračiek?
Otazka je jasna ... zaujima ma to pretoze v rodine si myslia ze som krkavcia matka ked dietatu nekupim vsetko co chce a hockedy ... ma hracky hrá sa ale nema kazdu vec ...
Tak ja kedysi by som kupovala všetko, čo by chcela. Ale keď si človek vezme, že sú to zbytočne vyhodené peniaze a je problém skladovať kvantum hračiek, tak som všetko prehodnotila. A je napokon aj dobré, že dieťa nedostane všetko čo chce. Potom si to viacej váži. Ja si myslím, že ide o tvoje presvedčenie a nezáleží čo si myslia iní.
Hračky kupujeme príležitostne. Deti sú tri, tak toho majú požehnane. Už som si povedala, že im nič ďalšie nekúpim, lebo si to nevážia. Hračky ničia a vôbec im nie je ľúto keď niečo rozbijú. Naposledy úplne zničili krásnu drevenú kolísku pre bábiky, kočík, garáž s výťahom, kuchynku a veľa iných hračiek, ktoré stáli nemálo peňazí. Povedali sme si, že už im žiadne hračky nekúpime, ale radšej tie peniaze investujeme do domčeka a preliezky na dvore.
Nie. Aj aj tak ma syn dost prostrednictvom darov od rodiny. Bavia ho tak 3 dni. Od jari sme na zahrade. Robime prakticke veci, vela pomaha a na hracky si ani nespomenie. Len zavadzaju a ja redukujem a nove nekupujem. Inak ako nema hracky vonku je ovela tvorivejsi.
ešte ma napadlo, keď sme sa presťahovali z bytu do domu, syn mal šesť rokov a hračky sme schválne nevybalili, boli v krabiciach v jeho izbe. Takmer mesiac si na nich nespomenul, takmer celí dni trávil vonku - bicykel, kolobežka, lopta, tenisová raketa...hrávali sme iba po večeroch človeče, pexeso, dámu...na hračky si spomenul až keď štyri dni vytrvalo pršalo, to vytiahol lego a autíčka
Nikdy som dcére nekupoval všetko na čo si ukázala . Keď bola menšia a postupne rástla tak sme jej každý mesiac kúpili jednu hračku, ktorá bola na rozvoj a samozrejme narodeniny meniny a Vianoce . Teraz má 6 rokov a hračky už ani nepýta vie že len na sviatky , ale mimo toho pravidelne kupujeme farbičky farebné papiere a podobne veci rada tvorí a všeličo vymýšľa. A syn má 18 mesiacov a tiež nedostáva hračky aj babky majú zakázané kupovať zbytočne. Načo kupovať kopec hračiek keď sa s tým ani poriadne nezahrá a potom si nevie dieťa vážiť keď dostane niečo na sviatok.
Nie...je to len kopa plastu za nemale peniaze takze dostali stopku lebo to bola katastrofa behom 1 roka...vsade rozhadzane, z niektorych nieco uz stratene odlomene atd este aj po celom dvore porozbijane...za 30€ tatrovka rozbita a kolesa z nej boli az pri brane v kvetoch zapichnute a malym detom tazko vysvetlit hodnotu
@judar tak to je zase extrém - tatrovka rozbitá, u nás sa dedila, hral sa s ňou syn, potom bratove deti, nie je jej nič. Ak by som videla, že syn sa s ňou nehrá, ale ju ničí, tak ho upozorním a ak by pokračoval, tak mu ju zoberiem. Nemusí poznať hodnotu tej hračky, ale musí sa naučiť, ako s ňou zaobchádzať.
otazka je, čo je to vela hračiek. Byvame na dedine, takže radšej deti doslova vypustim vonku, kde maju detske ihrisko, futbalovu branku a tam sa hraju, ako ich držat zatvorene doma
Kupujeme, nie cielene aby mal veľa, ale doprajeme im, veľa sme aj podostávali...a prečo? Lebo kedy sa majú hrať s hračkami ak nie teraz, kým sú deti? O pár rokov o je ani nezakopnú.
Nie, iba na sviatky (narodeniny, meniny, Vianoce). Aj tak majú toho strašne veľa a hrajú sa v podstate s hocičím čo im príde pod ruku, najlepšie sú moje alebo mužove veci samozrejme 🤷🤷🤷. Hrnce, pokrievky, šróbiky, dáždniky, proste hocičo čo vidia. A to majú plnú izbu hračiek podľa mňa. Čím menej hračiek, tým lepšie pre rozvoj detskej fantázie a kreativity odkáž rodine 😉. (Ja napríklad neriešim že sa hrajú s mojimi vecami, len keď niečo vyslovene ničia, alebo by si mohli ublížiť (sklo, ostré predmety atď).
mne osobne by bolo srdečne jedno, čo si myslí rodina. Dôležitejšie ako množstvo je podľa mňa aké sú to hračky. Je lepšie päť hračiek, ktoré u dieťaťa niečo rozvíjajú, ako desať plastových gýčov od číňanca, ktoré obsahujú bohviečo, ale sú farebné, blikajú, takže dieťa lákajú. A to, že dieťa nedostane všetko to, na čo ukáže, je len dobre. Našťastie ja som mala veľmi rozumných rodičov aj svokrovcov a aj keď bol môj syn ich jediným vnúčaťom, držali sa na uzde, vždy sa s nami poradili, radšej sa kúpilo niečo drahšie kvalitnejšie, ako kopa somarín.