Ako bojovať so sociálnou fóbiou a zlepšiť život?

Zdravim, už roky trpím na sociálnu fóbiu. Nemám ju síce diagnostikovanu ale príznaky sedia. Nedávno som vyhľadala odbornú pomoc no potrvá pár mesiacov kým zacnem terapie. Mám to už niekedy od základnej, bola som slovné veľmi šikanovaná. Pamätám si že mi spolužiaci hovorili že som divná že vyzerám ako muž, smiali sa mi keď som prehovorila a keď som sa nevedela brániť. Neskôr mi začali skrývať moje veci a odmietali mi ich dať. Nikomu som to vtedy nepovedala lebo som sa za to hanbila. No od tej doby som bola každým dňom čo raz viac a viac uzavretá a hanbila som sa hovoriť. Na strednej sa to potom trošku zlepšilo aj som si našla kamarátky a všetko sa zdalo byť vporiadku. No potom sa to opäť vrátilo koncom strednej. Teraz študujem na vysokej a mám pocit že sa to každým dňom stupňuje. Mám brigádu ktorú mám veľmi rada ale tiež som tam veľmi uzavretá, s nikým sa tam nebavím a proste len robím svoju prácu. Našťastie tam nepracujem s ľuďmi cize mám väčšinu času kľud. Obchody alebo verejná doprava mi väčšinou nerobia problém ( aj keď už som mala aj také obdobie kedy som odmietala nastúpiť do vlaku lebo som sa bála že sa mi niečo stane a ja nebudem mať kde uniknúť). Robi mi však problém napríklad návšteva doktora alebo iné vybavovanie. Mám pred tým vždy veľký stres a neviem ako sa zachovať správne. Vždy sa bojím že spravím niečo, o čom ostatný vedia že sa robiť nemá a vysmeju ma. Najhoršie je to však v škole. Onedlho mám nastúpiť do ďalšieho ročníka a už teraz pri pomyslení na to je mi zle. Ak vidím nejaké fotky zo školy začne mi byť smutno a dostanem úplnú úzkosť. Najviac ma desia prednáškove miestnosti aj keď viem že ma nikto nevyvolá a že nebudem musieť nič hovoriť, bojím sa že sa niečo stane, že budem musieť ísť na wcko ale nebudem mať kadiaľ ísť. Začala som mávať dokonca také úzkostné stavy že som prestávky trávila celú dobu na wcku a aj tak som sa potom na hodine bála že sa pomocim a mala som vyslovene pocit nutkania ísť na wcko. Neviem tam už normálne fungovať, stresuje ma nájma fakt, že máme povinnu školsku dochadzku a že musím ísť na hodinu za každú cenu.

Neviem už ako ďalej s týmto bojovať. Chcem aby sa to zlepšilo ale neviem kde začať a čo robiť aby to tak bolo.