Ako sa ovládať a potlačiť plač?
Ahojte, som ľútostivý typ, plač mám na krajíčku už pri smutnej pesničke, či filme, ale aj pri hádke. Chcem sa pokúsiť túto moju vlastnosť potlačiť - ako to robíte vy, máte nejakú radu ako sa ovládnuť v tej chvíli?
@mmooly Nesnaž sa to potláčať a bojovať proti tomu. Jednoducho to si ty. Patrí to k tebe. Je krásne, že takto dokážeš vyjadriť city. Mohol by ti pomôcť na lepšiu náladu Tianeptin. Ten predpisuje väčšinou psychiater.
@mmooly Nesnaž sa to potláčať a bojovať proti tomu. Jednoducho to si ty. Patrí to k tebe. Je krásne, že takto dokážeš vyjadriť city. Mohol by ti pomôcť na lepšiu náladu Tianeptin. Ten predpisuje väčšinou psychiater.
@anonym_9b6833 čo je na tom krásne???
Ja som tiež ľútostivy typ človeka a s tým som sa jednoducho zmierila, no viac ma štve moja netrpezlivosť, na Tom sa snažím pracovať...no moc mi to nejde 🤣
@anonym_9b6833 čo je na tom krásne???
@anonym_2326a3 Všetko. Je to prejav úprimnosti, empatie a hlbokých citov. Okrem toho z medicínskeho hľadiska je to veľmi prospešné.
@anonym_2326a3 Všetko. Je to prejav úprimnosti, empatie a hlbokých citov. Okrem toho z medicínskeho hľadiska je to veľmi prospešné.
@anonym_9b6833 🙄🤦ty asi nereveš za každú somarinu,inak by si si myslela niečo iné
Nijako, za mna je to zbytocne potlacanie emocii, ktore sa neskor moze niekde inde zobrazit.
@mmooly úplne ti rozumiem, tiež to tak mám. Už viem, že to súvisí aj s hormónmi, lebo mám dni, keď je to ok, ale mám dni, keď ma rozreve (takmer) aj to, že sa pozdravím bezdomovcovi 😅 Inak som veselý, spokojný a vyrovnaný človek.
Pre ostatných - ja pracujem s emóciami, to nie je o tom, že sa nevieš zdržať napríklad na pohrebe, je to o tom, že ťa rozplačú/dojmú bežné denné situácie (teda aspoň ja to mám takto). Žiaľ, zatiaľ na to nemám recept, mám pár stratégií na odpútenie svojej pozornosti alebo okamžité zľahčenie situácie, ale nie je to úplne ono
To by aj mna zaujimalo. Ja mam kazdy den slzy na krajíčku ked odchadzam do prace od deti. Aj v praci mam na male ked jedna kolegyna do mna rype
Tiež som ten typ,stačí keď si na niečo nepríjemné spomeniem alebo vidím romantiku a už mám slzy v očiach.Ale moja mama bola taká istá,odkedy zomrela mám také stavy častejšie ale nepotláčam to v sebe vyrevem sa a je.Moc to nepomáha ale aspoň sa mi na chvíľu uľaví
Ja som tiez taká, aj reklama ma rozplače. Ale v robote alebo tam kde sa to nehodi si poviem, ze teraz proste nie, teraz sa plakať nebude, nemam na to cas. Ale musim sa hned zamestnat inym a odviest pozornost.
Mňa by zaujímalo ako to niektoré ženy dokážu, udržať a potom sa rozplakať (pustiť to) až keď sú samé (napríklad odídu do inej miestnosti, ale nerozplačú sa pred tým človekom) . Ako to robíte?
Aj ja sa veľmi rýchlo rozplačem, dojmem a niekedy keď sa ponorím do myšlienok, ľutujem sa, začnem plakať, poviem si: Neber sa tak vážne. A pomáha to.
@mmooly sem sa pripnem, ja to mám rovnako… pár rokov dozadu nám zomrel kolega z prace, fajn chlapík, ale poznala som ho len zbežne… ľudia, ja som plakala na tom pohrebe tak, že ta vdova si určite dodnes mysli, že sme spolu niečo mali 😳🫣🙄🤦🏼♀️🤷♀️
Nijako. Kedysi som sa o to snažila (keďže mi to bolo celé detstvo vyčítané :() ale teraz už nie. Je to súčasť mňa.
Tiez som lutostivy typ,ale pri hadkach teda neplacem. To sa ozaj snaz nejako skorigovat,lebo podla mna nie je nic horsie ako zenska,ktora sa pri hadke rozplace. To vo mne vzbudzuje dojem nedovery a manipulacie. Ostatne je v pohode. Vyplakat sa pri filme alebo piesni je ocistujuce. Ja napr.placem aj pri vystupeni deti alebo nejakej zivotnej udalosti a nehanbim sa za to.
V práci máme kolegyňu ,stále za všetko plače, je to miestami neúnosné, stačí sa slušne spýtať, či má niečo hotové, plač, keď ju nepozdravíš , keď ideš okolo a telefonuješ, znova plač , kolegyňa ju zabudla dať do e-mailu, kde písala , že sa skladáme na niekoho narodeniny, zase plač. Ak plačeš v súkromí je to ok, okolie si zvykne, ale v profesijnom živote, je to pomerne otravné a nie každý má pre to pochopenie.
Ja revem pri každej reklame. Pri detských vystúpeniach, pri všetkom. Dnes išli maturanti mestom a ja som revala... slnečné okuliare nesklamú 🤷♀️
Zas hádky mám väčšinou na háku. Zlosť ma nerozplace. Jedine, že viem, že som urobila naozaj chybu a niekomu som ublížila a to sa nesnažím potláčať.
@mmooly obávam sa, že takéto veci sa jednoducho nedajú ovplyvniť