Existuje osudová láska?
Ahojte, mám na Vás takú otázku. Existuje podľa Vás osudová láska? V zmysle, že aj keď sa dvaja stretnú za nepriaznivých okolností, alebo ich niečo rozdelí tak sa k sebe vrátia? Resp poznáte taký prípad z okolia? Lebo mne napadajú len knihy, filmy a seriály ale hľadám reálne príklady.
Osudova laska je taka, kde citis pri druhom cloveku pokoj, prijatie, uvolnenost a mozes byt sam sebou. Vypustit to male blaznive dieta, ktorym stale si a partner ta za to este viac miluje, nie vysmeje. Nemusis sa kontrolovat, snazit dosahovat dake standardy, ani porovnavat a bat.
Je to navonok ako nuda, ale v skutocnosti sloboda a sukromny ostrov bezpecia.
Osudova laska je taka, kde citis pri druhom cloveku pokoj, prijatie, uvolnenost a mozes byt sam sebou. Vypustit to male blaznive dieta, ktorym stale si a partner ta za to este viac miluje, nie vysmeje. Nemusis sa kontrolovat, snazit dosahovat dake standardy, ani porovnavat a bat.
Je to navonok ako nuda, ale v skutocnosti sloboda a sukromny ostrov bezpecia.
@moonlight1210 ...tak to potom zijem s osudovou laskou uz skoro 16r ❤️ ...mne bol sympaticky hned, jemu to trochu trvalo a musel ist az 100km od rodiska.
Boh mi ho poslal, aby svojou laskou vyrovnal to zle, co som ne/dostala od svojej rodiny.
@anonym_autor Viem o jednom príbehu od manžela, on je v kontakte s niektorými preživšími holokaustu z jeho rodného mesta alebo s ich potomkami. No a jeden pán, vtedy chlapec, po prežití KZ odišiel ako mnohí do Ameriky, zosobášil sa tam, mal deti. Dlho po nastúpení na dôchodok mu manželka zomrela a on teraz ako 91 ročný cestuje každý mesiac za svojou novou partnerkou - ženou, ktorú si pamätá z rodného mesta ako detskú kamarátku.
Osudová laska je aj ked nieste spolu,tak tá láska ti zabráni byt s niekým inym a zapĺňať svoje srdce, keď už niekoho tam máš
Áno existuje🙂
Viem ze hladas mladsie rocniky ,ale moji rodicia sa tak nejak osudovo stretli,oco cestoval s partiou na Machovo jazero ,mamina s kamoskou do Kladna .Stretli sa vo vlaku ze ked sa mamina bude vracat ma prist na Machovo ,ze oco bude tam. Jazero to je velke a predsa sa tam stretli po mesacnom chodeni sa vzali a su svojí 50rokov.
@anonym_autor s manželom nám nič veľké nestálo v ceste a aj tak ho považujem za osudovú lásku. Pretože sme sa spoznali v určitý moment, na určitom mieste, za určitých okolností. Ak by len jedna jediná vec bola inak, neviem či by sme sa spoznali. Ale je moja osudová láska, pretože mi je najlepším priateľom, oporou, bezpečím, šťastím a viem, že som sa nemohla rozhodnúť inak keď som mu vtedy povedala áno. Máme svoje chyby ale aj s nimi sme dokonalým spojením.
Ja som môjho manžela spoznala, keď som mala 15 rokov. V auguste to bude už 20 rokov čo sme spolu. Zamilovala som sa v prvej sekunde. A je to tak dodnes. Samozrejme, boli aj nejaké hádky, krízy, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť. 😍♥️ Máme spolu najúžasnejšieho syna a každý deň ďakujem za nich. A nikdy si nič iné neprajem len to, aby sme boli zdraví a spolu ako rodina. 🍀🍀🍀
stále verím, že existuje 🙂
Osudova laska je podla mna to ze dvaja hned vedia ze k sebe patria, padnu si do oka, a su spolu cely zivot.
Áno, ja a môj manžel. Spoznala som ho keď som ešte len chodila s mojim exmanželom. Bol pre mňa presne to, čo píše vyššie moonlight1210. Nevedela som si to vysvetliť, ale keďže som v tom čase bola zadaná, bol pre mňa len kamarát na pokecanie o všetkom. Bol odjakživa presný opak môjho už exmanžela s ktorým som vtedy chodila. Ja som sa vydala, mala deti ale stále som nevedela naňho zabudnúť 🥰 Teraz už je vesmír v rovnováhe keď sme spolu a ľutujem, že som sa už vtedy nerozišla s exmanželom. Mohla som mať toľké roky kľudný život a nie riešiť psycho exmanžela.
Správny človek v nesprávnom čase, je stále nesprávny človek... až kým ten čas nedozreje. Poznám dvoch ľudí. Stretli sa v práci, od samého začiatku boli spolu každý deň. Aj v práci a aj mimo práce. A tak sa vzali. Potom prišli deti, starosti, aj radosti...ale asi viac tých starostí. Prišli prvé hádky, nedorozumenia, potom ticho. Raz na jednej strane a potom na druhej a napokon z oboch strán. On chodil z práce čoraz neskôr. Oddelili si aj spálne... Nechával na manželku deti, domácnosť a všetko s tým spojené. Jedného dňa sa vrátil domov, tiež tak neskoro a byt bol prázdny. A tak sa rozviedli. Prešiel rok, dva, tri... obaja boli sami, len deti si striedali. Ona začala podnikať. Mala veľký úspech, darilo sa jej. On prácu stratil a tak zostal doma. Chodil na pohovory, písal do firiem, rôznych agentúr, aby sa dostal do zahraničia. Ale nič sa mu zohnať nepodarilo. Po šiestich mesiacoch sa ona nad ním zľutovala a zamestnala ho. Začali spolu viac komunikovať. Neskôr aj po práci. Neskôr aj ako rodina 🙂 až sa napokon vzali. A sú spolu dodnes. Myslím, že obaja potrebovali iba dozrieť.
@anonym_autor záleží čomu človek verí a ako to ma nastavene v hlave. Za bežných okolnosti reálne neexistuje, iba ak v tých romantických filmoch a knihách. Život ti ukáže v každom vzťahu aj tie nedokonalosti partnera a záleží ako sa s tým popasujes, či to prekonas tie vaše rozdiely a ostanete spolu aj tak alebo ta to časom zlomí a povieš si, že to bola iba rozprávka. Reálne môžeš mať viacero partnerov v živote a zo začiatku budeš mat vždy pocit, že je osudový dokým nezlozis tie ružové okuliare a nepozries realite do očí. Láska je vždy o kompromisoch a vnútornom nastavení každého z nás. Niekomu je najlepšie samému. Je to oveľa lepšie ako si niečo nahovárať a plytvat časom a energiou. Práva láska skutočná môže byť k samému k sebe, to je naj.