Laktačná psychóza
ahojte,chcem sa podelit so svojou skusenostou a prosim o rady,som vyse dvoch tyzdnov po porode,tehotenstvo som mala dost tazke,zle som ho prezivala a mala kopu neduhov spojenych s nim,porod trval 24hod cize bol tiez tazky....este v porodnici mi spoluleziaca hovorila o depresii po porode,ze pozna zenu co vyhodila svoje babo z okna ked ju mala.ani som nevedela ze take nieco existuje.ale asi ju sama zazivam.v porodnici bolo vsetko ok,z babatka som sa nesmierne tesila a nevedela sa na neho vynadivat,aj ked ma vsetko bolelo,snazila som sa mu max.venovat a kojit,lenze po prichode domov som dostala silnu hnacku asi 5dnovu,musela som na pohotovost a bola na liekoch,ale kojila som dalej,celkom to slo.v utorok hnacka presla,a od piatku sa citim strasne,ako keby svoje dieta nemam rada,akoby ma oberalo o vsetku radost a spanok,mam sproste myslienky a sny,stale myslim na to ze sme ho este mat nemali,ze sme mlady a mali sme si s muzom viac uzit ze teraz budu len povinnosti....maly nechce dobre papat aj spi vselijako,som z toho z nervami v koncoch,uz 2x mi praskla bradavka a krvacala,musim kojit s klobucikmi,bez nich to moc nejde,par krat som musela aj prikrmit nutrilonom ked v noci nechcel spat...vyvrcholilo to v piatok,cely den som bola sama lebo manzel bol kupovat nove auto a vybavovat vsetko okolo,prisiel az vecer,maly cely den plakal nechcel jest ani spat,bola som hotova z neho,odvtedy som nespala,ak aj on spi mne to nejde len lezim vedla neho a obvinujem sa,ze som zla mama a nic nezvladam,ze ako to zvladaju ine zeny a tak...hrabe mi z toho,nechuti mi jest,uz stvrti den jem na silu a napina ma pritom na zvracanie.uz som sa dnes odhodlala a zavolala gynekologovi.musela som tam ist,povedal ze to moze byt laktacna psychoza,ale moze to byt este z tej hnacky,ze mam pockat do konca tyzdna,ak to neprejde budem musiet skoncit s kojenim.ja som tak kojit chcela,lebo je to pre dieta najlepsie,fakt som sa o to snazila,ale neviem ako dalej,prsia mam bolia ked tvrdnu,bradavky tiez a do toho ta depresia.viem ze maly to zo mna citi tu nervozitu a tiez je zly,je to zacarovany kruh,nejem tak je zle mliecko,ale ako mam jest ked ma pritom napina?zazili ste take nieco?
@ewka0012 vies,ty si este kratko po porode a hormony este lietaju hore-dolu.....a ma ti kto s malym pomoct?Aj to je pomoc ak by ti ho mal kto postrazit aspon 2 hodinky-napriklad nech ide s nim muz von.To pomoze na odreagovanie.Ty si este v stave ze si musis zvyknut na to ze uz si mama a to trva aspon 6 tyzdnov.Vpodstate to co citis je normalne a malo by sa to postupne zlepsovat.Ak by si sa ale ani po 6-tich tyzdnoch necitila lepsie tak urcite vyhladaj pomoc,nenechaj to zajst az do extremu.Ja som uz v extreme bola,nebolo to len o tom ze sa mi chcelo niekam ujst ale ja som chcela opustit svoje deti ☹ Ak mas moznost tak popros rodinu nech ti navaria,pomozu upratat,oprat,pozehlit a ty sa venuj iba malemu.S odstupom casu vidim ze mne by toto pomohlo.Ked sa totiz maly narodil akurat sme stavali dom,manzel bol nonstop prec a ja som sa musela sama starat o 2 deti a o vsetko.Navyse sa syncek narodil chory,stale som chodila po lekaroch sama s 2 detmi,dcerku zasa 2x operovali,vsetko som sama musela zvladnut.Nikoho nenapadlo mi trochu pomoct aj ked mam rodinu nablizku,nik sa nestaral.....dnes viem ze som ja mala ziadat pomoc a nesnazit sa vsetko zvladat sama.
@ewka0012 ahoj! ja som si tym tiez presla... presne viem, ako sa citis ☹ mala ma teraz uz 9 mesiacov a mozem ti povedat, ze je to ooooovela lepsie 😉 este mavam horsie dni, ked je zle pocasie, alebo ked som veeelmi unavena a nevyspata... ale uz sa to postupne normalizuje. teraz sa uz z malej uprimne tesim, vela veci si spolu uzivame... u mna depka trvala dost dlho, najhorsie to bolo do 5,5 mesiaca, potom sa to zacalo pomaly zlepsovat. teraz je to uz super 😉
viem, ze sa to lahko povie, ze vydrzat a bude lepsie.. ale cloveku ked je zle, tak kazdy den je hrozne trapenie a cas plynie velmi pomaly. skus aspon zatial urobit nieco pre to, aby sa to zlepsilo...
ja som najtazsie vnimala to, ze som bola velmi izolovana od ludi (zrazu prestali existovat vsetci kamarati, co tu boli pred malou) a nemohla som robit veci, co predtym. mala som pocit, ze som opustena, musim vsetko obetovat malej, nic som z toho nemala, skoncil moj doterajsi zivot a nevedela som si zvyknut na novy.
napisem ti, co pomahalo mne:
- terapia u psychologicky!!! velmi mi pomohlo 🙂
- snazila som sa chodit medzi ludi, von, na prechadzky, travit cas s inymi mamickami (idealne si skus najst nejaku podobne zmyslajucu, nie taku 'supermamu', aby si nemala este horsie pocity)
- snazila som sa, aby co najviac so mnou doma niekto bol, aby som nebola sama - hocikto, nech sa strieda muz, mama, svokra, kto je ochotny, prip. travte cas s kamaratkami
- daj si nejaky ciel, co cez den vybavis, urobis, nieco uzitocne, co ta uspokoji a nieco, co ti urobi radost.
- skus aj s babom robit vsetky cinnosti.... pre mna bolo najhorsie, ked som mala pocit, ze sa 'motam' len okolo malej - proste pomalicky casom bude tych cinnosti stale pribudat, co sa budu dat robit aj pri dietati.
- ak nemas, skus si zaobstarat satku alebo nosic (idealne ergonomicky)... da sa s babom ovela viac porobit, teraz je pekne, aj po vonku sa da chodit so satkou... a je to super, detom sa to velmi paci, zlepsuje to vztah mama-dieta
- skus si nebrat osobne tie negatine pocity co mas voci malemu , to neodraza skutocnost, to je len depresiou... stale si to opakuj... to same vymizne.... ber ich tak, ze ich teraz mas, ale neobvinuj sa kvoli tomu... je to len chemia v tele, si dobra mama. ja som tiez robila veci len automaticky z povinnosti, ale teraz mi to uz prinasa radost... oplati sa na to pockat 🙂
kludne mi napis, ak budes mat chut do posty...
drzim palce!
@paris3 dakujem za pochopenie,a to si chodila psychologicke ci psychiatricke?ja som hned ako to u mna vypuklo bola u psychiatricky,ale ta mi dala akurat tak lieky a hotovo,ale ja sa potrebujem z toho vyrozpravat,citit pochopenie a poradit co robit,pocut ze je to bezne a nie som v tom sama,od niekoho kto sa tomu rozumie,v okoli nemam nikoho kto to zazil,vsetky zname i kamosky co maju deti su ako pises,,supermamy"co aj kojili aj vsetko.nepochopili by co citim ja.od zaciatku to tak bolo ze som sa snazila aby bol niekto pri mne,ale teraz mi skor vadi ked u nas niekto je okrem muza,stacia mi uplne navstevy na hodinku dve,maly doobeda spi,to si ja porobim v domacnosti nieco alebo oddychujem a poobede chodime s muzom na prechadzky alebo nakup.navstevujem sa s kamoskami aj rodinou,ale nepotrebujem aby u mna niekto bol streceny od rana do vecera,to by mi na nervy liezlo,navyse toho cloveka musim obskakovat a venovat sa mu a to ma este viac unavuje 😒 nosic som si kupila ale maly este dobre nedrzi chrbat takze sa mu v nom az tak nepaci,hadam neskor ked bude vacsi trosku cez leto.medzi ludi sa snazim chodit,aj na masaz,kadernicke ci kozmeticke,na chvilu vypadnut a urobit nieco pre seba,.muz s malym su skvely tym postaraju sa o seba.aj sa snazim ako pises vzdy sa na dalsi den na nieco tesit a naplanovat.esteze mam dobreho muza,ked to u mna prepukne najviac vzdy sa mu vyrozpravam a vyplacem,on to sice chape ale predsa je to chlap,nemoze to to pochopit tak ako zena-matka ci lekarka.nehanbila sa sa chodit tej psychologicke?je ked cakam v cakarni u tej psychiatricky vzdy sa velmi hanbim a hovorim sama sebe co tu robim?su tam vzdy sami sockari a alkoholici a ja mlada mamina 😨
@lujza123 maly tiez maval koliky,s kojenim to bol horor neprisaval sa,stale plakal vypluval,dostala som silnu hnacku do toho,mlieko slabe,ale o tom potom tak som vydrzala ledva tri tyzdne a potom to vzdala,odvtedy sme na bebe.prvy mesiac ak vela plakaval,vecer vzdy aj dve hodky kym nezaspal,ale to sa casom zlepsilo a place uz malinko.tiez mam take pocity ze druhe uz nechcem,mala som tazke tehotenstvo,vela pribrala a teraz tato deppresia,dokonca lekar povedal ze pri druhom sa mi to moze objavit znova,este horsie,tak to mam hned hlasit po porode,a asi by som ani to druhe nekojila.takze perspektiva jak hovado.tesim sa na to ked bude vacsi,bude behat,jest vselico nie len mlieko,spat celu noc,mozem ho dat postrazit atd.
@mummy01 presne,hormony mi lietaju hore dole,robievam to ze muz postrazi alebo svokra a ja idem sama na nakup alebo kozmetiku,s lekarmi mame tiez svoje odchodene,maly nehybe dvoma prstami na pravej ruke,od narodenia ich ma skrcene,ma ich trochu zrastene kozou a ma tam skratene slachy,chodili sme po ordtopedoch,neurologoch,chodim na rehabilitaciu a cvicime vojtovu metodu,na noc davame dlahu aby ich mal vyrovnene,ale nic nepomaha,asi ho budu muset operovat ale az v predskolskom veku,aj z toho som sa obvinovala ci som ja nieco zle nerobila v tehotenstve ked sa mu to zrastlo,mali sme problemy s byvanim ked som bola tehotna a vela stresu,hadky so svokrou atd.
@ewka0012 ahojcek, jaj, si ides cez tazke dni, co? ja som sa trosku rozsypala pocas tehu, bola som aj za psychiatrom, dal mi lake lieky, ktore osm odmietla uzivat 😀 , nastatie, som to zvladla bez nich, ale bolo to narocnejsie, nastatei to netrvalo cele tehu. bola osm s dokim aj dohodnuta, ze keby cosi, tak po porde k nemu naklusem, ale nastastei som to zvladala. cele tehu, vlastne az doteraz chodim pravidelne na terapiu, co mi velmi pomaha, lebo trpievam na uzkosti.. hormony su proste hormony... 😝 😝 😝
a moje tehu? uufff, to nebudem pisat do verejneho fora 😉 , ked tak tak do IP. pa a drz sa, ak by sa ti pritazilo, radsej zbehni za dokim.
@ewka0012 ja som chcela kojit, tak som sa snazila riesit moj stav bez liekov. takze, som ani psychiatricke nesla. bola som vsak pripravena aj na tu moznost, ak by sa to u mna zhorsilo. bola som pripravena na to brat lieky 😔 ak nekojis, znovu by som zvazila tie lieky.... bolo by ti sto pro oooovela lepsie a zacala by si si uzivat materstvo skor. bez liekov to budes mat asi dlhsi a tazsi boj. a co sa tyka postavy.... ja som nevedela schudnut aj tak, ani lieky som nebrala. ked som mala nalomenu psychiku, kolko krat som to kompenzovala prejedanim 😒 lepsie by sa ti potom slo aj na to chudnutie, kebyze sa citis psychicky lepsie.
jednym z priznakov depresie je ten, ze sa clovek zacne izolovat od okolia. nemyslim, ze mas mat stale niekoho na navsteve. ale skor som to myslela tak, ze snazit sa udrziavat kontakty ako predtym. a navsteva snad pochopi, ze im nebudes vyvarat... nech nieco oni prinesu, alebo ich pozvi na kavu, caj a hotovo... nic extra chystat nemusis.
to mas super, ze mas takeho muza a ze ma moznost byt s tebou. my sme stavali dom, tak moj muz bol non stop bud v praci alebo na dome. proste hroza....
a k tej psychologicky resp. psychiatricke... nie, nehanbim sa za to! zial, na Slovensku je tato tema dost tabu. neviem odkial pochadzas... vo vacsich mestach to asi az take zle nie je, ale viem si predstavit na dedine, ci v malom meste, ako sa na teba mozu pozerat ☹ ja to beriem tak, ze tym, ze o tom hovorim s ostatnymi, tak pomaham ludom trochu rucat to tabu... vysvetlit im to, ze je to normalne ochorenie ako kazde ine... napr. u kozneho sa ludia tiez hanbia?
mala som to stastie, ze som natrafila na mamicku, ktora to prezivala rovnako ako ja... velmi mi to pomohlo...
ako pises, urcite by ti pomohlo, ak by si sa mala s kym o tom porozpravat.... ked nenajdes mamicku s podobnymi skusenostami, tak skus tu psychologicku... ale aj tu hladaj taku, s ktorou si 'sadnes'. niekedy terapia naozaj velmi pomoze... a prvorada si ty a maly... spokojna mamicka = spokojne babo... kasli na ostatnych, co si myslia 😉
@ewka0012 prvy rok je naozaj narocne obdobie, neboj ono sa to bude postupne zlepsovat 😀 uvidis za par mesiacov zacne byt maly pohyblivejsi...a uzivat si este budes, babetkom nebude vecne, take 10m dietatko mozes vecer uspat a postrazi svokra mozete si s muzom vyst von...v podstate by si mohla uz aj teraz aspon na hodku s kamoskami
a vytried si domace prace...naco zehlis? 3 mesacnemu uz nemusis zehlit nic oper a hotovo, navar na viac dni atd
Hlavne mysli na to ze podobne pocity malo veela zien, ja uz druhe dietatko vlastne nechcem, proste to tehotenstvo a prvy polrok horor, peklo a do toho sebaobvinovacie pocity ze preco som neni nadsena a spokojna ako ostatne
Moja dcerka mavala este koliky, do cca 4 mesiacov denne hucala dve tri hodiny, ex cele dni prec len aby ju nemusel pocuvat a nebodaj pomahat
Teraz ma dva a pol, je to zlaticko, vela sa nasmejeme, vymysla, pusinky mi dava, a tie hlasky niekedy, materstvo si uzivam plnymi duskami, uz je velka a vecer prespi aj u starych rodicov takze chodievam aj von medzi ludi, tych mojich poporodnych + 20 kg zmizlo neviem kedy neviem kam, strie uz niesu ani vidiet 😀 ...chce to len cas, sama vravis ze je to lepsie a to ma len tri mesiace (co si ja pametam tak prave to bolo to najnarocnejsie obdobie)