Mám laktačnú psychózu alebo popôrodnú depresiu?

ahoj, to sa stáva aj mne, nie každú noc, ale stane sa 🙂 ja zas mátožim tatika, že nám ho prilahol a pritom s nami nespáva :D užívaj magnézium a pi čaje na dobrý spánok 😉

uživaj rybi olej vo vysokých dávkach....to je to čo vyživuje mozog,magnezium je dobre,rybí olej je zázrak,odpruca sa tehotným aspon par mesiacov pred porodom... uz desatročia,pravidelne...a aspon 3-4 tobolky velke,aleo lyžicu

Skoda ze si to dala ako otazku a nie diskusiu,ja si myslim ze je to len silna unava a stres

ja si myslím,že sa len bojíš o svoje dieťa,je to asi tvoje prve však? Ja som bola rovnaká,až pri druhom som sa ukľudnila.Keď som mala prvé dieťa -a syn bol chorý-ja som bola viacej chorá ako on.Takže kľud,daj si teplý kupeľ,vinko,zavolaj kamošku-prídeš na iné myšlienky. 🙂

ak mavas take stavy tak malu k vam do postele nedavaj , pri nocnom kojeni sa poriadne preber a nikdy nekoj malu v polospanku 😉 ...tieto stavy moze sposobovat tvoj vnutorny strach ...bojis sa aby sa take nieco nestalo a privolavas si to v spanku 😒 ...pre pokojnejsi spanok si kup monitor dychu a malu davaj spinkat len do postielky 😉 po krmeni ju nechaj poriadne odgrgnut 😉 ak sa vyrovnas so strachom tak to prejde ....ak nie tak navstiv psychologa 🙂

to je len unavou a lahkym spankom

Mne sa to stávalo pri treťom drobcovi ( narodil sa s problémom )a tak manžel ked som mu povedala o svojom stave, po kojení bral malého a keď som sa vyspala bolo to lepšie ,ale prešlo to až cca po 2 mesiacoch ,bývala som unavená, úzkostlivá a veľmi som sa o drobca bála. Keď som sa konečne poriadne vyspala a dala ako tak dokopy ,postupne sa to odbúralo. Popros muža ,sestru,mamu niekoho komu veríš....proste niekoho kto by sa obetoval v noci bol asistentom. Velmi to pomôže. Neboj ono zvládneš ,všetci sme tým viac menej prešli ,len niekto si to pripustil viac a iný menej.

Moja má už 7 mesiacov. A doteraz sa niekedy strhávam zo sna, že chytám malú, aby nespadla z postele. Párkrát som schmatla v noci aj priateľa namiesto malej a zobudila som sa, až keď som sedela na posteli. Tiež som v prvých mesiacoch často prehľadávala periny, lebo som mala pocit,že som ju zabudla po kojeni v noci preložiť do postieľky.

tak po prvé, ak by si aj mala laktačnú psychózu alebo popôrodnú depresiu, nie si psycho, nanešťastie môže sa to stať, a treba to riešiť...píšeš, že máš vidiny...otázne je, či si to myslela naozaj tak, že vidiny, alebo v skutočnosti to nevidíš, len sa toho bojíš, poprípade sa ti to sníva a zobúdzaš za zo zlého sna a si ešte zmätená z celej situácie....to hádam každá mama zažije, že sa v noci zobudí zo spánku a zrazu nevie, či má dieťa pri sebe, či v postieľke, samozrejme, že sa aj bojí, či ho nepriľahla alebo či partner nepriľahol....ale vidiny v zmysle, že za bdelého stavu vidíš niečo, čo nie je realita je iná kategória....ak máš skutočne vidiny tak bež za psychiatrom a to hneď (pozor, nie psychológ, ten je v prípade psychózy strata času, psychóza je vážna vec)...ak aj nemáš, ale máš pocit, že ti to prerastá cez hlavu, nie je hanba vyhľadať pomoc, hanbou by bolo, keby si to neriešila....robím na psychiatrii, ak chceš, napíš mi na IP

tie stavy ked sa v noci zobudis a zda sa Ti, ze je niekde v posteli, alebo zacnes smatrat po partnerovi, lebo sa Ti zda, ze je na nom dieta poznam. neviem, ci je to unavou lebo tie stavy mam aj teraz, len uz nie tak casto. syncek mal uz rok (maleho zasadne od narodenia davame do postielky, takze to nechapem)
tvoj stav vidim trochu vaznejsie, pre istotu chod za odbornikom.

Ani jedno ani druhe...oboje su ovela vaznejsi stav, ktory sa prejavuje inak, ako strhavanim sa zo sna...skus vyguglit priznaky