27 mesačné dieťa je silno naviazané na matku
Ahojte mamičky, som mamou 27 mesačnej dcérky. Je od narodenia v podstate bezproblémová, milá, prítulná. V posledných týždňoch sa ale veľmi upla na mňa, je to ok, som jej mama, som s ňou naozaj od rána do rána v kuse. Nikdy nespala inde ako doma so mnou. Ale tieto posledné týždne je to dosť ťažké. Nemôžem ísť bez nej ani na wc, hneď dobehne a maminkuje sa. To je ešte v pohode, ale nesmiem ani na minútu vybehnúť z bytu vysypať smeti alebo behnúť do pivnice. Ak sa chcem vyhnúť záchvatu plaču musím ju zobrať so sebou. S manželom sa smejeme, že ju mám ako guľu na nohe. Ale sú chvíle, keď to smiešne nie je. A to nehovorím o tom ako strašne žiarli na svojho 8ročného bračeka. Chudáčik, nesmie sa ku mne ani priblížiť, hneď ho cápe a tlačí ho preč a samozrejme plače. Neviem si predstaviť, keby som chcela ísť niekam sama. Poraďte mi, ako ju upokojiť a naučiť, že maminka sa vráti a nemusí plakať. Alebo, dá sa to vôbec, či to musím vydrržať a počkať, kým to prejde.
@katy13111 je to žiarlivosť, ani nie tak naviazanosť. Potrebuje sa stále uisťovať, že ju ľúbiš, ale zároveň naučiť, že ľúbiš aj syna aj manžela. Vždy keď syna od teba odtláča, tak objím jednou rukou ju, druhou jeho. Nedovoľ jej ho odtlačiť, aj to slovne komentuj - ľúbim.....aj ...... Najlepšie, keby sa k vám pridal aj manžel, aspoň občas, všetci štyria patríte k sebe a navzájom sa ľúbite. A NEMUSÍŠ ju brať, keď ideš vysypať smeti - toto je už vydieranie, nie separačná úzkosť. Dieťa si takto vynucuje, by si urobila to, čo chce ono, je vo veku, keď má na to právo. Nič sa jej nestane, keď si chvíľu poplače. Keď sa vrátiš, pohladkaj ju, ale viac tom nevenuj pozornosť, objím a pobozkaj ju o chvíľu, keď sa bude hrať. 🙂
moj ma 3,5r a tiez ma teraz take nejake obdobie, ze sa viac boji, sam nechce byt ani nahodou. Je mozne ze zase zacal ziarlit na maleho ked mi nedavno povedal, nech uz mu nedavam didu. Prejde ich to, potrebuju len docasne viac lasky.
Ja mam take vsetky deti, teda teraz uz len najmladsia takto vyvadza. U starsich to preslo pozvolna po nastupe do skolky, okolo 3,5 roka. Najmensia je asi najviac na mne nacucnuta, ale pripisujem to aj tomu, ze potrebuje mat taku istotu, aby ju sestry neprevalcovali, aj je najviac bojovna z nich.
Ked si pomyslim, aka bola najstarsia na mna fixovana a teraz je z nej samostatne decko, co chodi same do skoly, s malou nic nesilim a nechavam to na nu. A ja mozem vybehnut do obchodu a nechat ju muzovi, tu chvilku to zvladaju 😀