icon

Ako zvládať frustráciu a nekričať na deti?

7. nov 2025

Ahojte,
ako prestať kričať na deti? Nikdy som taká nebola. Vždy som bola trpezlivá a snažila sa riešiť veci v pokoji. No môj šesťročný syn má teraz veľmi náročné obdobie a vôbec neposlúcha. Všetko mu musím opakovať aj desaťkrát. Do toho som nevyspatá, keďže máme doma aj malé bábätko, a moja frustrácia sa stále stupňuje. Mám pocit, že kričím čoraz viac a nedokážem sa ovládať.
Ako to zmeniť? Máte nejakú overenú knihu alebo metódu, ktorá vám pomohla? Čo hovoríte na túto knihu?
Ďakujem za všetky rady.

Ako zvládať frustráciu a nekričať na deti?
avatar
biba_18
7. nov 2025

moje dieťa je add + niekoľko porúch učenia - to nič iné nepomáha iba narátať do 10 (alebo do 20 keď do 10 nepomáha), treba zľaviť z nárokov na interakciu z jeho strany a skús si nájsť niečo čo ťa ukľudní (mne pomáhala joga) ...

avatar
viestta
7. nov 2025

naucila som sa pocitat a az potom zvysit hlas. Kym napocitam do 10 zvycajne zistim, ze zvysovat hlas nie je riesenie

anonym_16c802
7. nov 2025

ja odporúčam túto seriu , mne to dosť pomohlo pochopiť prečo vlastne kričim , syn mal len pol roka a už som strácala nervy avšak treba pochopiť že najprv si treba upratať v sebe a hladať pričinu kriku

kniha má aj viac super kapitol

avatar
a0
7. nov 2025

Budem úprimná mám doma asi 15 kníh o výchove a nie kričať som neprestala (ani neprestanem, lebo sme pri robení detí zabudli na uši 🤣) ale kričím o hodne menej a výčitiek mám o hodne viac, veľa situácii viem riešiť inak a vcítiť sa viac do detí, pochopiť, čo správaním sledujú. Najlepšia je za mňa Aha rodičovství, toto mali čítať naši rodičia, detsky mozog vysvetlený rodičom, čítala som aj vyššie spomenuté tajomstvo spokojnosti lenivej mamy - aj druhu knihu samostatné dieťa, taktiež fajn, v podstate v každej nájdeš takmer to isté “odporúčanie” len inak podané. Čo ja absolútne neodporúčam je kniha respektovat a být respektován ale len preto akým spôsobom je písaná - obsahovo veľmi hodnotná, len mne to znie ako nejaké skriptá z VŠ, také bezemočné, že sa autori moc do rodičov nevcítili, len hodili poučky a príklady, niekomu to ale môže vyhovovať.

avatar
pannama1
7. nov 2025

toto je asi nerealne, ale pre upokojenie si povedz, ze niektore zvierata svoje deti zjedia, takze kricanie obcas je este vpohode 😂

anonym_70a258
7. nov 2025

6r. chlapec....
-v tomto veku sa zacina a tvori sa chlapcom tolko testosteronu, ze maju co robit so sebou, na tak male telicko...
-za dalsie, mate doma babatko, a on je u teba na 2. kolaji, aj keby si sa velmi snazila, alebo by sa mu venoval plne niekto iny..
-potrebuje sa prejavit a trocha si vybit energiu...
- ktory chlap bude posluchat zenu?...🙂
- ked mu das nejaky pokyn , detom to chvilu trva, kym si ho vezmu za svoje...daj mu trochu priestoru...napr. mu povedz, ked sa vybujacis, vyskaces, dohras, urob toto a toto... a bud pri tom kludna, ak sa da, a rob si svoje...on si tvoju zmenu nalady vsimne...a skus ho rozumovo viest k tomu, aby urobil to, co potrebujes...prip. mu vysvetli, ze teraz ti musi pomoct, lebo to a to...
-su deti ktore posluchaju na slovo... a su medzi nimi aj take, ktore posluchaju len preto, lebo sa boja rodicov, resp. nasledkov, ak neposluchnu....vacsinou je to bitka, alebo ine postihy...

avatar
biba_18
7. nov 2025

@pannama1 😂😂

avatar
marianna6
7. nov 2025

pustite si meditacnu hudbu na youtube alebo hodte o zem vankus

avatar
tiika
7. nov 2025

@anonym_autor pre mna je overenou metódou dlhodobá praca na sebe, zial nepoznám nič, čo by bolo jednoduché, rýchle, pomohlo by zmeniť správanie zo dňa na deň
Všetky knihy sú fajn a z kazdej som si niečo zobrala, tiež z rôznych podcastov, videi na YT, kurzov, ktoré sem tam vybehnú
- ak dieťa niečo nechce urobit, zastavím sa, namiesto opakovania, hľadania spôsobu, ako mu to vysvetliť a presvedcit ho, prepnem a sústredím sa naň: co mi hovorí? prečo to vlastne nechce urobit? co a kedy by bolo ochotne niečo spraviť (inak, v inom čase, s pomocou, iba cast, nejaku alternatívu..)?
- ak chcem lepšie zvládať situácie, potrebujem mat uspokojené svoje potreby, byt oddýchnutá, najedena, inak nič z vyššie popísaného nefunguje
- v takých chvíľach si potrebujem byt vedomá, že nemám ísť za svoje hranice, dávam limity, pretože nemám síl na vysvetľovanie a dohody, tak sa o ne veľmi nepokúšam, rozhodujem
- mám záložný plán: prenechať situáciu partnerovi; radšej na chvíľu odísť; prip. si “ponadavat” a vyventilovať sa, ak uz to nedám v pokoji: som uz naštvaná/podrazdena/unavená/dochádza mi trpezlivosť (už len, keď toto vypustím, zníži moje napätie o polovicu), potom nasleduje opis situácie (keď sú hračky na zemi a nie na svojom mieste/keď si neumyje ruky) alebo hovorím o sebe: chcem, aby boli veci na svojom mieste/bol tu poriadok/odložil si si knihy, keď si docitas/potrebujem si na päť minút oddýchnuť/v pokoji sa najesť)
Určite je dobre si uvedomiť, že som chcela/mohla reagovat inak. Porozmýšlať, ako by som to riešila nabudúce, a prečo to teraz nevyšlo. Nebyť sklamaná, skôr sa ďalej snažiť a všímať si svoje pokroky.

avatar
andrejka1974
7. nov 2025

Žiadna kniha nepomôže , proste každý raz zakričať musí a vermi najmladšia je autistka a tá vie niekedy vytočiť parádne a mám ešte 17 ročnú pubertacku takže mám o zábavu postarané neboj sa časom sa skludnia

anonym_eb2976
7. nov 2025

@anonym_autor Mamička, dýchajte zhlboka, pekne a plynulo.Toto je rada hodná zlata pri kontrakciach , ale aj pri výchove.

anonym_a9b0b2
8. nov 2025

@anonym_autor ak chceš knihu, odporúčam “Deti ako výzva”. Ale skôr by si si mala dopriať relax na prechádzke a nastaviť sa v hlave dopredu na rôzne situácie… u mňa zaberá 1x povedat, chytiť za ruku a ist.