icon

Čo robíte, ak vaše 1,5 ročné dieťa niečo zničí?

avatar
kuceravasue12
12. feb 2016

Ahojte mamičky. Už neviem čo robiť s malou, je vo veku keď by už mala vydržať byť chvíľku sama, sama sa zahrať. Ako tým nemyslím, že ju chcem nechať na hodinu samu, ale pri niektorých prácach v domácnosti som rada ak je chvíľku v detskej, napr ak zametám, ak krájam cibulu, ak potrebujem zbehnúť do špajze ...Ako vpohode sa zahrá, niekedy keď som s ňou v detskej, skryje sa do kúta a hrá sa s papučami a mňa posiela preč, ale posledné dva mesiace zakaždým niečo zničí a obľúbenou činnosťou je všetko trhať a hádzať o zem. Všetko na baterky je už pokazené, nie je kniha ktorú by som pár krát nezalepovala...Ak roztrhá knihu spýtam sa jej ktorou rukou rukou to urobila a dostane po nej, myslela som si, že si to zapamätá a prestane s tým ale naopak ešte so smiechom mi donesie potrhanú knihu alebo inú vec čo zničí a rovno nastaví ruku 😠 Ukazujem jej veci, ktoré pokazí a vysvetľujem jej, že to ona zničila už to nepôjde a beriem to preč, alebo že tá hračka plače lebo ju to bolí, no nič ani neplače ak jej to zoberiem. Došli mi nervy a zobrala som jej 2/3hračiek, že hádam si bude vážiť čo som jej nechala, z kníh som jej nechala len tie najhrubšie, o ktorých som si myslela, že nemá šancu potrhať ich ..a nič z toho ...No a toto robí aj keď jej niečo zoberiem, napr ak jej nechcem dať môj mobil..rozbehne sa a začne trhať prvú vec čo sa jej dostane do ruky a ešte si dá záležať a vyberie vždy to na čom mi najviac záleží. Takto sa prejavuje obdobie vzdoru? Bože ženy ako to vydržíte? Ja mám sto chutí zhabať jej všetky hračky, keby bola veľká tak sa nebabrem stiahla by som jej gate a dostala by papučou po holej, ale na takú malú sa bojím zdvihnúť ruku.

avatar
domak2
12. feb 2016

@timea7 no nas je taky polojazvecik, teraz ma uz skoro 18 rokov, on myslim prestal, lebo sa mu to uz zle zulo 😀 Inak to bol skor akt pomsty, ak sa mu nebodaj ukrivdilo, alebo sme zabudli na ostrazitost 😀 Inak raz rozzul sandale aj navsteve... 😅

avatar
dominikav123
12. feb 2016

@domak2 my mame anglickeho buldoga...a ten proste rad zuje a este uprimne, bars rozumu nepobral :D ma uz rok a furt nevie dat serus :D

avatar
domak2
12. feb 2016

@dominikav123 sme asi pekne mimo temu 😀 nas sa nejak nikdy nic nenaucil, ale nie zeby bol blby, on proste nechcel 😀

avatar
loxa
12. feb 2016

@kuceravasue12 chytit si usne lalocky masirovat a ratat do desat..to je prvorade 😀 a teraz vazne...vysvetlovat, upozornovat, a obcas aj napomenut ze maminka uz knizocku nekupi , lebo prvu si potrhala a je smutna...nechceme aby boli smutne hracky...bla blabla😀 podla lubovole obmienat

avatar
timea7
12. feb 2016

@loxa pomôže aj frťan a pozerať si pri tom foto toho, čo dokážu iné deti - rozsypaný mletý cukor po celom byte, keď si súrodenci robia doma sneh, obrazovka TV natretá Sudokrémom, skúšanie nových fixiek na bielej sedačke, napúšťanie auta vodou z hadice, odstrihnutá záclona, ak dcérka potrebuje závoj, "upečené" umelohmotné zákusky v rúre v kuchyni a pod. Keby som tu písala čo všetko povyvádzal môj brat, tak by to zabralo sedem strán a to si už všetko nepamätám.... 😀 😀 😀 😀

avatar
ivica7
12. feb 2016

tak mu vysvetlim ze to sa nerobi a ze je to zle, aj ked este v tomto veku vela z nich ani nerozpravaju, rozumeju uz velmi dobre

avatar
odm3
12. feb 2016

@kuceravasue12 máš doma úplne normálne dieťa, ktoré sa správa adekvátne svojmu veku. Môj malý má teraz 3, ale keď mal 18 mesiacov - dostal od svojich starších súrodencov (12 a 13 r.) prezývku že "devastátor" a na dvere detskej izby vylepili plagát "zákaz vstupu pre devastátora" 😀 Malý plagát strhol, roztrhal a tuším pár kúskov z neho aj zjedol 😀 Mám to nafotené 😀 Mám aj video kde ho dcéra nasilu vedie z detskej izby a on jačí ako pavián, že tam nemôže byť a ďalej vyhadzovať ceruzky a perá z jej peračníka 😀 Čo máš robiť? zapisovať, natáčať a neskôr sa budeš na tom zabávať 🙂

avatar
janinah
12. feb 2016

Mala som v kuchyni veľku stolarom robenú ohradku,kde sa dieťa hralo s bezpečnými vecami....je zlé,že sa ti motá popod nohy,stačí sekunda,ked sa otočíš a nešťastie môže byť na svete...inak si to zariaď, bud rada,že len toľká škoda sa stala ako potrhaná kniha,že je dieťa ok,nepopálené,neporanené....

avatar
mmoni89
12. feb 2016

@lanugo ja mám teraz čerstvé bábo mesačné a mladší bude mať za 3mesiace 2roky. Poviem ti je to makacka ale už nám to celkom ide 😀

avatar
sardinka335
12. feb 2016

Ja osobne v prvom rade nečakám kym niečo zniči...ak vidim ze mi šklbe žaluzie, čo mam snad na dennom poriadku, tak zarevem NONO a čuduj sa svete hned mi dieťa spozornie, pozrie...či to myslím vazne....ked to necha tak tak ok, ked nie idem tam a dam preč ruku, ze nono, nesmie sa to chytať, šklbať, kmasať, trhať. ono ta raznost v hlase u nas funguje - vie ze tomyslím vazne. ..samozrejme ak sa niečo take stane ze uz je pokazene tak čo narobím...zvyčajne to bolo niečo umelohmotné, ked su deti male tak NONO mi funguje a pri väčších som im povedala, len si uz nepamätám čo...uvidím ked tato moja najmenšia dorastie, ze čo budem hovoriť. 😀

avatar
selvadgia
12. feb 2016

kuceravasue12 úplne ti rozumiem, pretože to isté zažívam každý deň....mám doma 7r syna, ktorý mi nezničil skoro nič a 20mesačného ktorý mi zničil skoro všetko 🙄 Každý deň je boj zla nad dobrom, skúšam všetko, vysvetľujem, capnem po ruke-zadku v domnení že sa už poučí aaale nie!
Neviem, ináč je to úžasné dieťa, ktoré zbožňujem aj keď ma tak neskutočne vytáča 😠
Všetci mi hovoria že to prejde, vraj keď bude mať 3 roky, tak čakám a snažím sa byť trpezlivá a snažím sa pozerať za všetky tie zničené veci, lebo koniec koncov dieťa je dar a som šťastná že ho mám a tak ako napísala aj janinah dôležitejšie je že sa nič nestane dieťaťu - čo tam po veciach!
veľa trpezlivosti 😉

avatar
lanugo
12. feb 2016

@mmoni89 a co je najtazsie?

avatar
mmoni89
12. feb 2016

@lanugo pre mňa sú najhoršie chvíle keď obidvaja placu a neviem koho skôr ratovat 😀a vôbec, nájsť si systém, režim, ten menší zle spáva a dlho ho uspavam no a starší chudacik už keď mu je dlho začne sa ma dožadovat. Pre mňa je najťažšie to že sa vlastne nemôžem poriadne ani jednému venovať 😔

avatar
kuceravasue12
autor
13. feb 2016

@sardinka335 no u nás je nono nič aj keby som to vrieskala, väčšinou musím urobiť pár krokov k nej ako varovanie až tak počúvne. Sprvu hocičo chcela chytiť pozrela najprv na mňa a kým som sa neusmiala, že je to ok môžeš tak sa toho ani nedotkla. Teraz ak poviem nono díva sa na mňa ale ruku naťahuje k zakázanej veci, tak sa jej pýtam kde dávaš tú rúčku? A ona sa ďalej pozerá na mňa a tvári sa akože nič nerobi 🙂 našťastie ak poviem žíža (horúce) tak na to vždy počúvne.

avatar
kuceravasue12
autor
13. feb 2016

@janinah no veď toto, sú veci ktoré robíme spolu, napr. keď utieram prach dám jej mokrú handričku a je celá happy, ak vešiam prádlo chcela by som napísať, že mi ho padáva ale pravda je, že mi ho sťahuje 😉 ale niektoré veci sa ozaj nedajú robiť s ňou. V kuchyni som tiež chcela ohrádku ale máme minikuchyňu, ani dvaja ľudia tam okolo seba neprejdu, tak ak som varila dala som ju do jedálenskej stoličky, naučila sa postaviť sa v nej tak som ju musela pripútať ale to z toho mala nervy ak som sa otočila k šporáku už veľký krik, takže každý deň budík na 6:00 a varím kým spí

avatar
kuceravasue12
autor
13. feb 2016

@odm3 no budem to riešiť takto inak sa scvoknem , dík 🙂

avatar
kuceravasue12
autor
13. feb 2016

@lubi40 Toto je modrikonik tu si ženy chodia vybíjať zlosť, rátalo som s tým, že mi aspoň jedna vynadá, ale takým ja pozornosť nevenujem 😉 Aj toto mi je čudné, ako poznám deti, ktorým sa rodičia nevenujú tak robia zle aby si ich všimli, ale ja sa jej venujem vkuse tak nechápem prečo si musí moju pozornosť získavať aj takto. No s týmto máš pravdu, že chce robiť to čo ja, má svoju metlu, má celú zásobu utierok lebo strašne rada všetko umýva, vyrobila som jej kuchynku a tá vedie už 4mesiace, keď ráno vstane je to prvé k čomu uteká a áno vie sa vpohode zahrať sama. Včera som ju skúšala koľko vydrží hrať sa sama kým si všimne, že nie som v izbe...45minút! Máme na deckej 2 dvere a počujem všetko čo tam robí až na vylievanie čaju, čo je inak jej obľúbená činnosť. Učím ju umývať bábiku má vaničku a prázdne nádobky od krémov to je akože sprcháč ale ona si to chce ešte viac zreálniť tak ju polieva čajom 😀 Z detskej izby som urobila najbezpečnejšiu izbu na svete, to už by sa musel stať zázrak a musela by spadnúť celá skriňa inak tam zranenie nehrozí. Niektoré tu tuším písali, že jej mám veci zakázať skôr než ich urobí ale veď to urobí v sekunde. Jo a toto skúsim tiež, nevšímať si ak niečo zlé urobí a prejsť na niečo iné, spomenula som si, že sestra to robila keď jej malý začal hovoriť nadávky, ani naňho s mužom nepozreli akoby nič nepovedal a perfektne to zabralo, vôbec nenadáva. Dik za tú knihu hneď si ju idem stiahnúť 😉

avatar
petulda333
13. feb 2016

@kuceravasue12 citala som vserky komenty a teda nevsimla zeby si na tebe niekto vybijal zlost..ako toto ja nechapem,da sem prispevok a ak niekto reaguje inak je zatrpknuty,chodi si riesit komplexy atd..skus si z toho nieco vziat a nebud vztahovacna!od tak maleho dietata cakas prilis vela,ver ze su aj horsie deti,tak klud,zamysli sa nad sebou lebo ked ta uz teraz dokaze tak vytocis ze ju ,,bijes,, po ruke tak co budes robit az pride skytocny vzdor?!!

avatar
kuceravasue12
autor
13. feb 2016

@dismonika Dik, pri ďalšom dieťati už isto budem brať takéto veci vpohode. Ona je moje prvé dieťa a po pravde nie som u nej zvyknutá na takéto správanie, ona nikdy nič zlé nerobila, do Vianoc som nevedela čo to je keď sa dieťa urazené hádže o zem, od malička veľa spala a málo plakala. Ale asi to bude aj tým, že jej až teraz začali vychádzať zúbky, za 2 týždne naraz 4 stoličky. Hah no kúpeme sa spolu aj na wc sme spolu, najnovšie skúšam dať pred wc nočník, aby po mne opakovala 🙂 Musím si zvyknúť, že už to nie je dobručké dievčatko ale malý kazisvet 😀 Ale v jednom bude stále najlepšie dieťa na svete....keď sa zobudí či ráno alebo alebo po poobednom spánku, nikdy neplače nikdy ma nevolá, od pol roka vie zliezať z postele takže rovno zlezie a ide sa hrať, kebyže z deckej nezačujem šušťanie alebo buchot ani by som nevedela, že je už hore 😀 Otvorím dvere a ona sedí medzi hračkami alebo na posteli a tam ma nanosené knižky 😀

avatar
lanugo
13. feb 2016

@kuceravasue12 vies, po vojne je kazdy general.Radu ma kazdy.Ja sa povazujem a tvarim sa ako super matka, ale kolkokrat sa rozplacem od zlosti☹ a v pohode.Ked mas detsku bezpecnu, tak to je super.Ja mam starsieho a to vsade lego, aj ked ho zbieram, kinder postavicky ( nenavidim), ceruzka,... proste same nastrahy.A skakat z komody, postele, klavíru...panecku, to je nieco.Minule prisla postarka a moj 20 mes zlobor vylozil detsku stolicku na klavir a odtial zoskocil.
A ze vydrzi 45 min sama? Tak to dakuj Panu Bohu za to. Moj zastavi medzi dverami a vrieska, aby som sla s nim. Nie je sam v miestnosti ani 10 sukund a blastne ani by nemohol byt.Takze ver tomu, ze mas zlate dieta🙂 Hlavu hore, o chvilu ste partacky🙂

avatar
odm3
13. feb 2016

@lanugo zlobor je perfektný 🙂 že aký kaskadér 😀 to si natoč 🙂 Môj v takom veku skákal z okna na postel a nadšene pri tom kričal že "páči hopi bum bác" 😀 mám to natočené 🙂 No nebolo mi všetko jedno - bála som sa že si treskne hlavu radiátora alebo o roh postele - našťastie sme to prežili bez ujmy na zdraví 🙂

avatar
dismonika
13. feb 2016

@kuceravasue12 tak ako som pisala, Tvoja dcerka je uplne ako moja - chovanim. Tiez som o nej do roka nevedela a potom zvrat o 180 stupnov 🙂 Tiez ked sa zobudi neplace, zacne sa hrat s hrackami a vzdor je u nas na dennom poriadku - neboj bude dobre a prejde to 🙂

avatar
katrinka8
23. feb 2016

Ahoj, tiež si myslím, že máš neprimerané očakávania. Je ešte príliš maličká, aby dokázala pochopiť, čo to znamená vážiť si veci. Je vo veku, kedy všetko skúma - skúma aj to, čo to urobí, keď niečo spadne, keď niečo roztrhne... navyše deti v tomto veku majú tzv. krátku pamäť (a len Boh vie, koľkokrát som si to ja musela pri mojich opakovať, keď som im donekonečna vysvetľovala, že to alebo ono sa nerobí a prečo) - im niečo vysvetliš, ale pamätajú si to len počas obmedzenej doby, po nejakom čase im to musíš opakovať zase, lebo už si nepamätajú. Dobrá správa je, že vekom sa im pamäť predlžuje a aj veci si pamätajú lepšie 😀
Čo s tým? No pokiaľ nedokážeš zabrániť ničeniu ešte predtým, ako k nemu dôjde, tak veci, na ktorých Ti záleží, daj preč z jej dosahu. A vysvetľuj, vysvetľuj, do oblbnutia hovor, že sa to nesmie. Ak to v momente, keď jej to opakuješ, nechápe, resp. nerešpektuje (keď povieš, že nesmie, a napriek tomu pokračuje), tak jej danú vec zober (nie "natrvalo", ale v danej chvíli) a po čase jej ju znovu vráť. Ak to bude robiť opäť, zase zobrať. Je to len určité obdobie, naši mali tiež také, že všetko o zem hádzať a pod. Prejde, to, neboj sa. Trvá to možno pár týždňov, ale prejde to - ako prišlo, tak odíde 😉
A naozaj si ušetríš veľa nervov, keď nebudeš od tak malého dieťaťa očakávať, že sa dokáže zabaviť samo - áno, sú chvíle, keď to niektoré dieťa niekedy dokáže, ale je to skôr výnimka ako pravidlo. A fakt je, že just keď to najviac potrebuješ, tak to dieťa sa práve vtedy hrať samo nechce.
Varenie doteraz obvykle riešim tak, že zložitejšie prípravy vopred a len také krátke a jednoduché dorábky počas dňa (a to má synček už cez 2 roky) - hlavne ale preto, lebo mi to ukrajuje času z aktivít, ktoré sa dajú robiť - radšej pôjdem von alebo sa budeme hrať s kamarátmi, ako tráviť deň pri hrncoch 🙂 Ale spočiatku to bolo práve preto, že pri malom dieťati sa mi nedalo proste navariť nejaké plnohodnotné jedlo 🙂 Upratovanie som tiež riešila počas víkendu, alebo keď bol doma manžel, a deti zabavil on, upratovala som iba nevyhnutné veci počas dňa. Akurát deti učím od mala, aby po sebe ukladali hračky Zatiaľ celkom úspešne, musím ich pochváliť 😀
Osobne by som tiež nedokázala kľudne niečo robiť v inej miestnosti, ako sa hrá 18-mesačné dieťa. Ono by si sa niekedy mohla čudovať, čo všetko také dieťa vie vymyslieť a čo všetko môže pre to dieťa byť nebezpečné a občas aj zaujímavé. Nehovorím Ti to v zlom, ale naozaj je pre Vás obe bezpečnejšie mať ju na očiach. Niekedy totiž stačí aj pár sekúnd a stane sa niečo čo sa nemusí - možno len Tebe nemusí páčiť. A pri druhom som už rezignovala aj na popísanú stenu a detský stolík - a tom puntičkár, a neznášam neporiadok, tiež sa mi nože vo vrecku otvárajú, keď sa veci ničia... Hovorím si, že maľovať budeme musieť tak či tak, a že ten stolík je proste detský stolík na kreslenie a na hranie. Je pre deti, v detskej izbe, nie je to výstavný kus nábytku. Ale to som k takémuto štádiu dospela až pri druhom dieťati, dcérka si to, bohužiaľ odskákala aj za synčeka, lebo tá ho katovala teda statočne (a občas aj naschvál teda, a ako oveľa väčšia). Teraz keď sa im občas podarí aj po stole (niekedy náhodou, niekedy veru aj naschvál), tak neriešim - ak náhodou, tak vôbec, ak naschvál, tak upozorňujem, že sa to nerobí 🙂 Proste som musela zľaviť sama zo seba, lebo s takým prístupom, ako som mala pred deťmi, čo sa hmotných statkov a ich stavu týka, by som asi scvokla niekedy 😀

avatar
katka1981
23. feb 2016

@kuceravasue12, mozno ma tu teraz baby sprdnu, ale napisem ti svoj nazor. U nas neznicilo ani steniatko, kt. mu isli zuby nic, lebo bolo stale pod dozorom a rovnako aj dcera, kym bola vo veku, ze by mohla nieco znicit, alebo sa niekde udriet, bola stale pod dozorom. Jasne je to aj o detoch, moja bola 2 roky pri mne nonstop, a nehrozilo, ze by sa hrala v inej miestnosti ako som bola ja. A ked nieco znicila (mala take umele kocky s papierovymi nalepkami, nalepky obhryzala, nic ine neznicila), bola malinka mala do 1,5 roka. Vo sne by mi nenapadlo ju zato bit. Tvoja mala ma z toho akurat dobru srandu. Knihy mala len take, kt. neznici, bezo mna vydrzala jedine ako 18 mesacna hopsat pri Spievankove, ale ja som sedela na gauci a pozerala na nu aby sa nesvacla o komodu. Hrat sa bezo mna nedokazala dlho velmi dlho. Ked vies, ze nici veci, tak jej daj len take, kt. neznici, ajkeby sa hrala s gumenymi hrackami. Nenecham si vsetko znicit a potom bude nadavat na dieta. Je to moja chyba, ved ju natolko poznam.

avatar
h2
26. feb 2016

@kuceravasue12 Ahoj, prepáč, asi budem na Teba trochu tvrdá, ale som fakt zdesená! Tráviš Ty vôbec čas so svojou dcérkou? Alebo Ťa to príliš otravuje? 1 a pol ročné dieťa sa samé zahrať nevie, to od nej nemôžeš očakávať. A keby si bola pri nej, nemala by šancu niečo zničiť, lebo by si jej v tom včas zabránila. Tá malá asi ničí veci, lebo vie, že vtedy sa jej maminka bude venovať, hoci len tak, že jej vynadá a vycápe ju po rukách. Je mi z toho strašne smutno! Prečo nemôže byť pri Tebe, keď varíš, alebo upratuješ? Deti strašne radi "pomáhajú" pri dospeláckych činnostiach. Môj syn, keď bol menší, mal vždy v kuchyni svoju misku, tam som mu nasypala suché fazuľky, alebo cestoviny, prisunula som mu stoličku ku kuchynskej linke, dala do ruky varechu a miešal to aj štvrť hodiny! Takto sme varili spolu. O vysávač sme sa doslova trhali, aj o metlu, aj keď mal svoju malú. Nakoniec on zametal veľkou a ja malou, no a? Nič sa nám zato nestalo. A keď som utierala prach, aj on musel mať svoju handričku, čo na tom, že utieral mokrou handrou dlážku a hneď potom stenu? Bola som pri ňom, takže som mohla zasiahnuť. A boli sme spolu, trávili sme spolu čas a syn sa aj všeličo naučil. Dnes má 4 a pol roka a každú nedeľu ráno si robí takmer sám cesto na palacinky, za mojej ozaj len minimálnej asistencie. A dodnes chce, aby som bola pri ňom, aj keď sa hrá, je jedináčik, takže som preňho nie len mama, ale aj partner na hru, sám sa dlho nezahrá ani teraz, tak sa veľmi neteš, že neskôr budeš mať od "tej otravnej dcéry pokoj". Mne to nevadí, pokojne sa s ním zahrám a keď potrebujem niečo doma porobiť, tak to zase robíme spolu, pomáha mi, aj keď niekedy by som to mala hotové skôr, keby mi nepomáhal.

avatar
malabiba
26. feb 2016

@kuceravasue12 môj muž bol naposledy na návšteve u dcéry a vnuka, bude mať co by dub jeden rok...manžela mala v práci...dcéra varila v kuchyni a v byte bolo podozrivé ticho, na otázku, kde je malý, iba kývla rukou, že niekde v byte...všetky dvere boli zavreté, tak zamieril do obývačky a nikde nič, potom počul podozrivý šuchot a trhanie a našiel malého samého sedieť za kreslom - s radosťou trhal staré časopisy - dcéra na to, že sa tak baví už polhodinu a nehnevá, po očku ho pozoruje, či si to náhodou nenapchá do úst...takú radosť manžel ešte nevidel....musím ale napísať, že majú bojový režim - veci nad 1 meter a na všetkých rohoch kryty, dverách zarážky...jasné že keď ho malý zbadal, už schmatol jeho okuliare...deti majú úplne iný pohľad na svet ako my 🙂

avatar
kacarina
29. feb 2016

@kuceravasue12 necitala som vsetky reakcie, len skusim par postrehov a trosku poradit: naozaj asi od malej cakas vela, skus si najst nejake info o vyvoji deti, co v ktorom veku dokazu pochopit, naozaj ti to da vela, hovorim z vlastnej skusenosti, pomohlo mi to prestat sa hnevat na niektore veci a snazit sa im predchadzat. u nas automaticky akonahle zacali lozit, putovali v obyvacke nase veci z dolnych policiek na vyssie, v dolnych policiach ostali ich hracky alebo veci "neskodne", otvorena skrinka s elektronikou sa musela spredu "zasklit", lebo im to proste stale podavalo ruky, to je jasne, kluce zo vsetkych interierovych dveri sme museli schovat, lebo ked sa postavili na nohy, hrozilo, ze sa niekto niekde zamkne ... to su proste bezne veci, musis sa zariadit ... takze skusim konkretne: TRHANIE: trha knizky? aj nasi tymi malymi ruckami automaticky skumali papier a jeho vlastnosti, vtedy som im knizku vzala, povedala preco (aj uplne malickym rocnym), na dolnej policke alebo v kosiku s hrackami mali len knizky gumene alebo tie do vane .. ostatne boli nejaku dobu na policke, kam nedociahli a podavala som im ich na zelanie alebo zobrala na ruky a pohrabali sa tam sami a vybrali si, , ked chceli "citat" alebo ked sme citali spolu ... po nejakej dobe, ked som zistila, ze uz nesklbu (prirodzeny vyvoj, boli uz väcsi, uz mali papier "omakany"), knizky putovali na nizsiu policku, kam uz dociahli a boli z toho velmi naradosteni 🙂 ... a od malicka sme ruky trenovali napr. tak, ze som domov doniesla niekolko reklamnych letakov a deti trhali (aj odbornicky ti potvrdia, ze je to vyborny cvik na prsty a motoriku), ked si natrhali kopku, potom sme sa s tym "ohadzovali" a jasili, nakoniec pozbierali do nejakej nadoby a odlozilo sa na neskôr (u nas sme mali stale plastovy kyblik alebo krabicu "papieroveho snehu" 🙂 🙂 bavilo ich to aj zbierat, neskor nacvik zametania (najlepsi darcek: metlicka s lopatkou z Jysku za 1€ 😀 ) .... HADZANIE VECI: zase, zobrat, vysvetlit, netrestat, odputat pozornost, napr.: velky plastovy kybel z Tesca (mame ich niekolko v rôznych farbach, pre nas super vec - hranie, ukladanie pradla, kupanie vo vani a kybloch) + balenie malych lopticiek a sup kybel do stredu izby a hadzeme na ciel ... alebo mozno aj plysakov hadzat ...
Alebo vies co je super vec? Post-it lepiace stitky alebo papierova lepiaca paska maliarska ... to nasich velmi bavilo ... trhala som im male kusky a oni lepili o dusu (bud olepili tatina alebo nejaku babiku alebo väcsi predmet) ... kludne aj na stenu, tym sa stena neposkodi ...
Proste popusti uzdu fantazii, poobzeraj sa okolo seba a chyt sa kazdej slamky, obrazne povedane ... z nicoho vyrob nejaku aktivitu/hru) .... po case sa to zlepsi, mala uz nebude robit "hluposti" a provokovat, aspon nie uz tak casto, obdobia skusania budu stale 😉
Trochu to sice potrva, kym sa mala preprogramuje, ale v tom prechodnom obdobi musis hlavne vydrzat s nervami a nerozculovat sa a prestat trestat, aj tak vidis, ze to niekam nevedie ... deti su proste take, skusaju, provokuju, skumaju reakcie, tak to proste je .... ked mala zisti, ze ta to nerozhadze, cize nedosiahne od teba ziadanu reakciu, prestane 😉
DRZIM PALCE!

avatar
odm3
1. mar 2016

Čo sa tých knižiek týka – môj starší syn keď bol taký malý aj roztrhol občas nejakú – zalepila som. Neskôr už bol veľký na takú knižku tak sme ju odložili. A o 10 rokov sa mi narodil mladší syn – knižku sme znova vytiahli a ja som si spomenula na staršieho syna, keď bol taký malý. Takže teraz je tá knižka vlastne ešte krajšia – okrem obsahu skrýva aj spomienky.

avatar
kacarina
1. mar 2016

@odm3 Ano, obcas sa stalo aj u nas, ze som niektoru neustrazila, aj hracku, aj knizku 🙂

avatar
kacarina
1. mar 2016

@kuceravasue12 este mi napadlo "delenie teritoria v kuchyni", aby som aspon nieco spravila: spodny suflik som im dovolila, tam skladujem iba plastove misky a kuchynske pomocky, sice som musela tolerovat, ze tie veci isli na zem, ale zabavka bola, rozlozit si vsetky tie veci po jednej na dlazku v kuchyni (az bola uplne zaplnena a ja som musela davat pozor, kam kracam 😀 ) a potom naspät ukladat do suflika, robili to tak sustredene, ze som obcas zabudla varit a pozerala som na nich 😀 😀 alebo deka na zem v rohu kuchyne, dat im tam nejake hracky/knizky alebo este lepsie nieco nove, co ich zaujme (novy predmet, nova miska, kratke snurky, gumicky (to je super vec, to bol kopec zabavy) a nieco, na co ich mozu navliekat, alebo hrnce, varesky a male lopticky atd atd ... 😉