Extrémne náročné dvojročné dieťa
Ahojte kočky, dcérka má 2 roky, od narodenia je príliš živá, vytrápila som sa s ňou poriadne, ale to určite každá poznáte..myslela som si, že časom sa jej náročnosť zlepší, ale opak je pravdou..asi som zrelá na psychiatriu, teda niekedy mám taký pocit..cez deň ako ráno otvorí oči mi nedá ani na sekundu vydýchnuť, nesmiem ísť ani na wc, hneď beží za mnou, nemôžem jesť, lebo sa musím s ňou hrať, nedajbože variť..snažím sa ju do všetkého zapájať, ale je to veľmi náročné na čas a zväčša ju všetko baví asi 2 minúty..ak nie je po nej, spustí hysterický záchvat, vkuse mrnčí, je nespokojná, ak sa jej venujem vkuse bez prestávky je ako anjelik..ale to sa samozrejme pri všetkých povinnostiach nedá, resp. aj ja potrebujem ist na záchod, najesť sa, obliecť vonku atď..ak mi aj dá na 2 minútky pokoj, väčšinou niečo zničí, zdemoluje..presťahovali sme sa do krásneho bytu, po 2 mesiacoch tu vyzerá, ako by sme tu bývali min. 5 rokov..stále vymýšľa, všetky úkony su pre mňa horor, lebo sa nezaobídu bez trucu, kriku - napr. jedenie - veľmi zle je, dostať do nej nejaké sústo je na min. hodinu..vkuse niečo chce, o sekundu už chce niečo iné, väčšinou si vyžaduje úplné nezmysly, ktoré ju bavia ďalšiu minútu..som úplne vyšťavená, niekedy mám chuť sa len zavrieť do izby a nech si robí čo chce..má krásnu izbičku plnú hračiek, ako je deň dlhý tak bezo mňa do nej nevstúpi..musím sa ja s ňou hrať..inak ju hračky vôbec nezaujímajú, môžu pri nej ležať aj týždeň, stále len za mnou, ničiť veci, trhať, rozhadzovať..prosím Vás mamičky máte to aj Vy podobné..lebo niektoré kamošky zírajú že ich deti sa vedia aj sami aspoň chvíľočku pohrať sami, a neničia všetko naokolo..resp. že im deti aspoň dajú sa nadýchnuť :D ..
Ahoj, nenechaj sa zneistit mamickami "poslusnejsich" deti. Rodicia poslusnych deti si radi myslia, ze je to ich zasluha a ze rodicia "narocnych" deti su si na vine sami. Vela veci mozes ako rodic ovplyvnit, ale nie vsetko. Skus (ak si este neskusala) uz spominanu metodu prirodzenych dosledkov. U nas sa to velakrat osvedcilo. Co sa tyka jedenia, skus ju vobec nenutit. Zrus sladkosti. U nas plati - kazdy je len tolko kolko chce, kto zje normalnu porciu (vratane zeleniny) dostane po jedle maly dezert (lentilku, susene ovocie, ...), kto nie, nedostane nic. Jedlo trva len urcitu dobu, kto sa nenaje, zostane hladny. Zo zaciatku je to tvrde, prezit den s hladnym dietatom nie je sranda, ale ked to bude fungovat, rychlo sa to upravi. Skus jej vysvetlit, ze ked nieco znici, zaspini, pokazi - je to zle aj pre nu. Namiesto toho aby si sa s nou mohla hrat, to musite teraz cistit alebo opravovat (kludne aj prehnane dlho). Skus prist na to preco nieco robi, nechaj si to od nej vysvetlit. Hladajte spolu sposoby, ako by to mohla robit bez toho, aby to vadilo. Drzim palce.
@bajana
@danula.ch ako myslite nechat dieta trošku aj ponervačit? Mam 15 mesačneho synčeka a začina to byt snim neunosne,nechce sa prezliekat,nechce sa utierat,prebalovat atd. V kočiku nespokojny,doma všetko prelozene takže nuda,všade sa škriabe,ked neni po jeho tak koniec a rev neskutočny a nervy ma riadne .Neviem či mu povolit či nie.Je to druhe dieta ale prvy je pravy opak ,bol kludny ,teraz aj ten trošku ožil ale je to stale v norme. Vobec neviem ako sa spravat ? 😕
@ruza123 ked ti začne chodiť do školky,aj ti to bude chýbať ,každé dieťa je iné,jedinečné,neporovnávaj ho s okolím
my sme tak syna mali,teraz aj dcérku,
bol zvedavý,všade mať oči,nespával,bolo potrebné sa mu na plno venovať a áno aj my sme si povedali,jé oni to maju aké bohovské,on je taký dobručky,on je aký nenáročný ,ona sa ako pekne zahrá,ani o nej nevedia..zatiaľ čo my sme vymýšlali aktivity,ked som varila,syn varil so mnou atd ,vsetko spolu ,teraz to máš náročné..no neskor uvidíš ten rozdiel,čas investovaný do dieťaťa nikdy nie je na škodu,nech si hovorí,kto čo chce..ten rozdiel neskor sama uvidíš ,stojí to za to,hoci teraz to mnohé tak nevnímame
..kým my sme už nepadali hubou do postele,ako v tej reklame,čo teraz beží,,,ale my od unavy...pretože už bol vek,kedy sa vela vecí naučil,jedneho dna aj ty sa už pokojne naješ,vyspíš,dcérka sa ti raz zahrá,neboj..tam inde na tej druhej strane budu musieť neskor vynakladať viac usilia ,to po rokoch sama zbadáš ten rozdiel ,mnohé sme si tým prešli,nás to teraz čaká po druhý krát 😀
bud rada ,že máš zdravé dieťa ,mnohé si to ani neuvedomujeme kočky
Chcela by som aj ja teošku prispieť do tejto debaty. Prvú dcérku, ktorú som mala, tak tiež bola "náročná" skákala som okolo nej robila som čo si ona povedala....ale u nej sa zistilo aj ADHD takže pohodička.Tieto problémy som vyriešila tak, že v prvom rade som sa musela skľudniť ja. Nezačať už deň s tým, že čo zas bude. Teraz mám druhú dcérku, ktorá bude mať 3 roky. Pri nej už fungujem úplne inak. Nechceš sa obliecť? nevadí...odchádzam. Chytí hystériu? buď pošlem preč ju, alebo odchádzam z miestnosti ja so slovami, že mne sa to počúvať nechce. Čo sa týka chodenia na záchod, obe deti chodili a tá mladšia ešte aj chodí so mnou. V prvom rade sa musíš ukľudniť ty. Za 1, všetko počká!!!! Tak nebudeš mať povysávanén za 20 min, budete vysávať hodinku. Zo začiatku to nebude ľahké, lebo bude chcieť robiť dačo iné, ale vysvetlíš, že to treba urobiť. Jasné, že sa ti hodí hneď o zem a začne vystrájať, ale nevšímaj si to, nerozprávaj na ňu, prekroč ju... Po čase si všimne, že to nemá žiadny efekt a bude to robiť menej. U nás pomáha aj veta (ale to až po fáze "hystérie a prekračovania) "Čím skôr to spravíme, tým skôr sa budeme hrať." Ale to je naozaj iba o tvojej trpezlivosti. A buď šťastná že je iba "náročná" skús sa porozprávať s mamičkami, ktoré majú ADHD deti a potom pochopíš čo je to naozaj náročné dieťa a budeš šťastná, že ju máš iba prirodzene živú.
Ahoj, este som chcela dodat, ze casto dobre funguje aj otocit situaciu - nechce sa obliekat? Poviem: Dobre, ja som Ti chcela pomoct obliect sa, ale ked nechces, zostan ako si, to sa budu vsetci divit, ked prides na navstevu v pyzame. A uz aj uteka za mnou a dokonca aj veci na oblecenie donesie 🙂. Mali sme aj dennodenne velky problem s obuvanim, az kym som raz nezobrala topanky (a nahradne ponozky) do tasky, so slovami, ze uz musime ist a ked sa neobul ide bosi. Po 100 metroch bosi v dazdi uz nebol s obuvanim problem... a hlavne si to zapamätal aj do buducna. Nie vzdy sa to da, ale oplati sa vystihnut take situacie a ukazat dietatu, ze to je hlavne v jeho zaujme a Ty mu pri tom len pomahas - ale Tvoju pomoc dostane len ked spolupracuje. Tak isto, ked sa nechcel ist po jedle umyt. Nechces sa umyt, dobre, ale spinavy chodit po byte nemozes, tak musis sediet na stolicke pri stole, ked sa budes chciet ist hrat, zavolaj ma a pridem ta umyt...
aj my máme momentálne taku dvojročáčku,ale viem príčinu,už mesiac je pri malej manžel,mam zlomenu nohu,totálne rozhádzany režim nevie čo so sebou,je to ako devastačná čata...najlepšie je ,že ja si z každej strany vypočujem ,aké nevychované dievčisko máme....predtým komunikatívna ,poslučna,basničku povedala,kolo mlynske zatancovala,pekne samostatne stolovanie,no prosto modelové dieťa,kedže som pedagog a bola vizitkou mojej ťažkej práce,dokonca uplne odpienkovaná a bez cumlíka...teraz vidím,ako moja všetka snaha vzišla navnivoč...stale telefon pyta,cumel v puse,notebook by chcela,nepoprosí,nepodakuje za nič,k rannej hygiene sa nedá ani namotivovaať,ani donútit :(((neviem či som pomohla,ale som sa aspon vykecala a držte sa! 🙂
@ruza123 ahoj. Viem, ze je to uz davno co si tu pisala, ale zaujimalo by ma ci sa to potom vekom u dcery zlepsilo. Ja mam to iste doma s dvojrocnym synom.
Aj ja mam takeho syna, teraz ma tri roky a chodí do škôlky tak to začína byť lepšie, viacej rozpráva tým pádom sa nemusí toľko jedovat že neviem čo chce a dá su hocičo vysvetliť, my máme dom na komplet rozbity, steny pokreslene parkety zničené, nabytok zničený, dvakrát vytopil kupelku, nábytok zateceny, niekolko veci hodil do wc, skratoval kluce, mobil... to všetko boli len sekundy,napr. ked niekto zazvonil, alebo som išla obed pozriet, myslela som, že zosaliem, musíš vydržať, nič iné neostáva
@ruza123 ahoj, na toto sa da pozerat z roznych uhlov. Ako je na tom s komunikaciou? Mozno by bolo vhodne vyhladat logopedicku al psychologicku.
Ale pokial mas pocit, ze je "normalna", v porovnani s ostatnymi detmi, len mas problem s vychovpu, tak skus skupinku Vnimave a kontaktne rodicovstvo al nejaku knihu na tuto tematiku, napr Respektovat a byt respekovan, ale je ich viacej. Niekedy moze pomoct i maly detail, mozno nastavenie nejakej rutiny, ci niekedy dat dceru na prve miesto hned, bez toho, aby si to musela vynucovat - mam na mysli najskor sa spolu pohrame a tak nalozime umyvacku (nie naopak, hoci to by mamke viac vyhovovalo). Inac v tomto veku moze este pomoct aj nosic a tak co to urobit. U nas bolo obdobie, ze som sa inak nedostala na wc ako s dietatom v nosici ci na kolenach...
@slnecnica777
@sasesoe
Baby,dcera uz ma 8,5 roka,ale mozno by aj ostatne mamicky zaujimalo ako to je dnes..mate nadej!🤣🤣..dcera je uplne ina ako sa javila ked bola okolo tych 2-3 rokov..je veeeelmi kludna,vyborna ziacka,nemam s nou absolutne ziadny problem..a to som si myslela ze nejake adhd tam bude urcite..zlom nastal asi po tom 3.roku..vtedy sa jej aj narodil bracek a nejak skrotla..bala som sa,aky bude maly ale ten bol do 3 rokov uplny anjel a potom zlom!..narodilo sa nam tretie babo a aky vzdor prisiel tak museli sme vyhladat psychologicku..zachvaty hocikde vonku,bolo to strasne,trvalo to rok..teraz ma syn 5,5 a stale je divy a neskutocne vela rozprava..vkuse cely den..dcera je ovela tichsia..chcem tym len povedat,ze deti sa menia..aj z narocneho dietata moze byt uplne bezproblemove kludne dieta..a naopak z anjela sa stane cert..2 taketo priklady mam doma..
@ruza123 dakujem za odpoved. Nas uz s malym tiez posielaju k psychologicke, lebo nechce spolupracovat, vsetko musi byt iba po jeho a ak nie je tak spusti strasny rev a kope nohami. Stale nerozprava tak si vsetko vynucuje revom. Bojim sa, ze bude nakoniec z toho ADHD, lebo na neurologii nam povedali, ze je az moc zivy, hyperaktivny. Som z neho tiez uz niekedy zrela na psychiatriu. Este som sa ta chcela spytat k tomu jedeniu. Zlepsilo sa to u malej potom vekom? Do nasho je tiez niekedy problem nieco dostat.
@slnecnica777 no to jedlo mi zobralo 100 rokov zivota,kedze aj syn bol straaaasny nejedak..jedno dieta,ktore nechce jest je dost nieto este dve..v skolke ma zakazdym napominali,ze dcera zase nic nejedla..u syna detto..u dcery sa to zlomilo medzi 5-6 rokom..a u syna sa to lame prave teraz co ma 5,5 roka..takze dufam,ze uz sme za vodou..vysetrenia nikdy nic nepreukazali,neviem preco vymyslali s jedlom..
@ruza123 @slnecnica777
Dakujem za vase prispevky. Vzdy si rada precitam postrehy mamiciek narocnych deti. Aspon chvilu mam pocit ze v tom nie som sama 😀
Ja mam dve dcery. Jedna ma uz 9 rokov a bola priserne zive a narocne dieta. Presne ako pisete. Bola som mrtva od unavy. Na druhe som si roky netrufla. Nakoniec starsia je 'nadmerne intigentna', velmi zlata a citliva baba. Ale preskakali sme si vselico. Aj dnes to nie je jednoduche, strasne rychlo funguje, rozprava a nestiham jej 😅 Ale uz predsa len vie samostatne fungovat a vela aj pomaha.
Medzicasom k nej pribudla mladsia, ktora ma teraz 18 mesiacov. Zevraj nie vsetky deti su rovnake, tak som dufala, ze s druhou to snad bude jednoduchsie, no nie je 😂 Je to len trochu ine, pretoze ma trochu inu povahu. Narocne to vsak je tiez, lebo funguje podobne rychlo, stale sa jej musim venovat a odpovedat jej, inak je krik, plac, mrzutost, materialne a ine skody. Ked sa jej venujem, tak je zlata. Len stale potrebuje nejake nove podnety. Nastastie, starsia dcera sa jej obcas povenuje a pohraju sa, takze je to trochu jednoduchsie, aj ked su dve.
Ja som sa s tym uz davno zmierila, ze su trochu ine a nase fungovanie ma daleko od toho co vidim u inych rodin v nasom okoli. Jediny problem je, ze ja im nestiham a som zase na smrt unavena. Dufam ale, ze sa to casom zase zlepsi, ked mensia vyrastie.
Velmi dobre chapem rodicov co maju podobne deticky. Nastastie z narocnych deti vacsinou vyrastu bystre a sikove osobky. 😊
@ruza123 toto som si aj ja myslela..kym sa nam nenarodili dvojky..zlate dobre a kludne casy s jednym dietatom 🤣🤣🤣
@bajana Ja som mala pri mladšom podobné náročné obdobie, poviem vám okolo tých 2 rokov to bolo s ním fakt asi najhoršie, potom sa to postupne zlepšovalo a teraz má 3,5roka a dovolím si povedat, že je to pohoda oproti tomu aký bol v 2 rokoch. Dokáže sa zahrat aj sám pekne aj pol hodiny, dokáže strávit viac času pri jednej činnosti, sem-tam sa mu stane, že ešte poplače pozúri ked sa mu niečo nedarí, ale je to už len občas. Aj ja som si uvedomila, že potrebujem pre seba nejaký čas, nie stále len všetko podla malého a to by si mali mamičky uvedomit, že 2ročné dieta sa musí naučit aj chvilu počkat. U nás sa to zlepšilo aj nástupom do školky, tam sa vyhrá s detmi a je kludnejší aj doma.