icon

Mám dvojročného syna a už z neho nevládzem

avatar
kiwinka21
1. okt 2013

Ahojte, dufam ze tu nie som jedina s takymto ´´problemom´´ nas maly 2rocny duracel ma namiesto krvi v tele asi kofein. 😀 aj to varenie mi trva trikrat dlhsie lebo kazdych 30sekund musim za nim behat, mame este starsie dievcatko(skoro 5rokov) a ked sa tak zamyslim ona taka vobec nebola, on musi byt vsade, do vsetkeho musi stuchat buchat, kopec veci uz ponicil,(pred asi 2tyzdnami zhodil botnik, rozbila sa lampa, vypadli dvere), ked mu chcem nieco zobrat tak sa rozculi a od zlosti to buchne o zem, sestru tiez nenecha, len tak ju tresne hrackou po hlave, minule po nej hodil malu detske stolicku, ked sa napije hodi pohar o zem-ci je plny alebo prazdny, niekedy sa mi zda ze aj malej robi zle naschval,pride ku nej, zahodi hracku aj hocico za gauc, o tom ze by sme sli niekde na navstevu ani nepomyslim-vcera som bola u tety, mala bola v pohode, ale on vsade vliezol vsetky dvere pootvaral do vsetkeho buchal, klasika..aj ked mu poviem nono, vezmem nieco cim buchne malu, ani capnutie nepomohlo, on sa otrase a ide veselo dalej, to nema cenu ho napomenut alebo mu nieco zobrat ajtak urobi ´´zle´´ o minutu s niecim inym..a najhorsia cast dna-rjedlo. V stolicke neobsedi, pišti, odsuva stol, nahne sa aby zhodil tanier,pribor, nakrmit ho musim niekedy na silu, alebo to vsetko vypluje-ci ranajky ci obed, chce papat sam, ide mu to pekne, je naozaj sikovny ale asi tak tri lyzicky, potom jedlo rozhadzuje, vypluje, no nechcite vediet ako vyzera kuchyna po jedle..uz som v koncoch..on neni len neposedny, uz mi to pripada akoby mi napriek robil, ako som pisala nic nepomaha aby s tym prestal..kto mate podobne skusenosti dufam, ze mi poradite. dakujem.

Strana
z5
avatar
mamavera
2. okt 2013

@dadulienka 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 veď preto na MK chodím, aby som sa mohla chváliť 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀

avatar
snopkulka
3. okt 2013

@mamavera
@bosoriak nečítala som celú debatu, ale SÚHLAS 🙂 S tým vynucovaním pozornosti a s tým ako sa deti v prítomnosti rodiča správajú úplne inak dobodky súhlasím, je to tak, mám doma živý príklad 😀 ostatní ho môžu na chlieb natierať a ja mám doma malého neskrotného čerta 😀 😀 a teraz, keď už sa pomaly chystám rodiť a nevládzem sa mu toľko venovať, je to katastrofa 😅

avatar
janana2013
3. okt 2013

Plne ta chapem, je to na nervy. Ale jeden psycholog v knizke o vychove malych deti raz nazval 2rocne deti mentalne na urovni neandertalcov, ktori ked nemaju nieco hned v tej chvili ako potrebuju, prejavuju sa zurivostou, zlostou...atd. Nepomoze nic ine ako pevne hranice a hlavne ich dodrziavanie. Napr. nechces jest, hadzes tanier o zem? Zoberiem Ti ho a nedostanes nic az do dalsieho casu podavania jedla...neboj, od hladu ti neumrie. Je to len dosledne dodrziavanie pravidiel a stanovovanie primeranych trestov, ked sa porusia. Viem o com hovorim. Tiez sme mali doma takeho zurivca-uz ma chvalabohu 10 rokov a teraz uz presne viem, kde som robila chyby. Nechala som sa vytocit namiesto zachovania kludu a nevsimania si jeho hadzania sa o zem a kriku akoby ho rezali. Naozaj by som lepsie spravila keby som ho prekrocila alebo odniesla niekam do izby, kde si neublizi a pockala kym dozuri. Namiesto toho som bola zufala, pripadne som kricala na neho tiez. A vtedy videl, ze vyhrava. Aj ked maju len 2 roky, presne vedia hrat hru "kto z koho". Musis mysliet na to, ze ty si ta mudrejsia, ktora ho uci pravidlam a obcas je to naozan veeelmi tazke a aj srdce z toho cloveka boli, ked vidi, ako dieta rumadzga. Urcite vsak poznas kedy je to plac z naozajstnej bolesti a kedy len z agresie a zurivosti, ze sa mu nedari dosiahnut svoje...

avatar
cashmon
3. okt 2013

@kiwinka21 poradim ti knizku, http://www.martinus.sk/?uItem=73266 🙂 vela stastia

avatar
zuzanockamt
3. okt 2013

@bosacka poznam pracu psychologa 🙂 😉

avatar
mamavera
3. okt 2013

@janana2013 súhlasím s každým slovíčkom, opísala si to presne

avatar
kiwinka21
autor
3. okt 2013

ahojte, naozaj dakujem vsetkym za prispevky, myslim ze kazda mate svojim spôsobom pravdu, a uz som aj vase rady vyskusala v praxi. 😀 dnesny obed -polievka bez problemov, polievky papa pekne, ma ich rad, druhe-mali sme halusky s omackou a najprv dobre, zacal jest sam, prehodil par lyzic sestre nech nema malo. 😀 stôl ho posledne dva dni nefascinuje, ale posledne asi tri lyzice co mal na tanieri, zrazu s plnou pusou povedal ee necem, vybral s pusinky a konec, povedala som dobre, nedojedol si ides spinkat-spinka pekne kazdy den poobede..a on uplne stastny aj by sampus buchol keby vedel. 😀 😀 ze isiel prec od stola..sumar-tym ze ho do jedla nenutim poviem mu nechces nechaj mu len vyhovuje.. 😕 to iste bolo aj pri ranajkach, papal cerealie s mlieckom a v polke vypluval ze ee..
jasneze kym som rano uvarila klasika demontacia bytu v plnom prude.. 😉 ked sme sa hrali, dalsia oblubena cinnost-nahadzat polku obyvacky za gauc, aj som mu vynadala nic otriasol sa a slahol tam dalsich x veci, jemu akoby nono, nesmies ani ked to poviem razne nic nehovori,potom som sa na to vykaslala a ked sa manzel zobudil po nocnej nasiel si tam ovladac, vankusik a ine veci..
dievcata ja mam dnes taky bordel doma, som nemala energiu ani upratat. 😀 😀

avatar
zita19
3. okt 2013

Strasne si ma potesila tym, ako v klude prebehli ranajky aj obed. Vidis ide to.
Skoda, ze medzi smajlikmin nie je palec hore. Dala by som dva riadky, zatial mas Paci sa mi to od mna.
A vyser sa na bordel. Dolezitejsi je Duracel. Ak este manzel robi na smeny mate to o to horsie. Viem si predstavit, za sa snazis maleho ukludnovat ked manzel spi po nocnej a ta mala potvora z toho tazi!!! Utŕcite mu v taky cas prejde viac.
Mozno ani ten psychos nebude treba. Nemusis mat denne povysavane a vyzehlene ponozky. Navar, oper, pokial sa na dlazku lepit nebudete neumyvaj a trenuj Duracelka. Na nic Ti bude, ze cele detstvo prezil v cistej domacnosti, ked z neho bude maly despota a Teba kopka nervov.

avatar
1jedina
3. okt 2013

Keď toto čitam akoby si pisala o mojom teroristovi 😀 myslim tu demolaciu bytu a hadzanie veci za gauč 🙂 slovičko no-no ho v činnosti ešte skor podpori. Najradšej mam,ked vylezie až na stolik s počitačom a postupne zhadzuje všetko na čo dočiahne. Bojim sa,že raz pribehnem neskoro a rozbije aj monitor a to nehovorim o tom, čo sa može stať jemu.... Tiež mi všetci hovoria,aky je on dobry chlapček ale jakmile sa objavim ja tak sa meni na teroristu. Ešte že už chodi do jasličiek a ja si aspoň v robote oddychnem 🙂

avatar
gaby21
3. okt 2013

@kiwinka21 Ahoj, doma mam to iste,krat dva, nečitala som všetko, ale moj jediny komentar. TVOJE DIETA SA DOMA NUDI. Ma priliš vela energie, potrebuje vela, vela fyzickej aktivity, akonahle, začne robiť v byte bordel, obliecť a utekať von, toto je jeho sposob ako ti chce dať najavo, ze doma ho to jednoducho NEBAVI, potrebuje isť na vzduch, sadnut na odrazadlo, a bezat o stodušu a vybiť tu prebytočnu energiu, isť ku psychologovi je sprostosť, nič mu nie je, NUDI SA. Ked sa poriadne vybeha, začne mu chutiť aj jesť, potrebuje fyzicku aktivitu, on nie je zly ani agresivny, len nevie čo so všetkou tou energiou, čo ma v sebe robiť

avatar
kiwinka21
autor
3. okt 2013

@1jedina teroristovi.. 😀 😀 😀 som cely monitor oprskala.. 🙂 presne ten zakaz ho normalne nastartuje..
@zita19 manzel to vyriesil a ma stuple v usiach. 😀 😀 lebo asi by chodil spavat do pivnice..
@gaby21 asi na tom ist von nieco bude, uz viacere maminy mi to povedali, vonku byvame casto, ako kedy a asi budeme chodit castejsie..
no len s tym upratanim bude problem v mojej hlave..ja neviem ale ked nemam upratane, povysavane -hlavne koberec v obyvacke, tam su v kuse nejake omrvinky a bordel, a umyte sa necitim dobre, a niekedy sa to odzrkadli na mojej nalade,,budem to musiet nejako prekonat..dnes som tak rozmyslala nad varenim, den dopredu varit nechcem, radsej nech maju deti cerstve skor si vecer pripravim a rano len hodim do hrnca alebo take daco.. 😎

avatar
kiwinka21
autor
3. okt 2013

a este nikdy by som mojmu malemu chlapovi nedala nejake lieky od psychologa a ani by som ho tam netahala, jedine co by prichadzalo do uvahy je, ze by som s tym psychologom hovorila sama..takto ste to asi aj mysleli s tym psychologom..

avatar
katka1981
3. okt 2013

@mamavera, teba som jej chcela doporucit, prosim ta napis jej, lebo tu uz by ti kazali ist k psychologovi ajked si nechtiac prdnes. Mne si poradila lepsie ako pol rok u psychologicky vazne. Mozno ze som bola vtedy mimo a nedokazala som vnimat ako teraz. Mala si uplnu pravdu, len mamicka musi na sebe pracovat a to je velmi tazke ale ked sa to podchyti na zaciatku co u nej je, tak sa to rychlo zvladnut.

avatar
zita19
3. okt 2013

@kiwinka21 ano presne tak, nech Tebe poradi finty, lebo urcite vsetky nepoznam...
Ono aj varit sa da tak, ze ja na dva dni a nie to iste. Skusim si pospominat a potom Ti napisem. A mrazak je genialny. Navaris viac, odlozis jednoporciove davky. Potom len zohrejes. Nie su to nakupene polotovary a vies co si tam dala.
A k tymi stuplam iv usiach mi vyvolalo spaomienku: mala som kolegu co robil na smeny a doma v jednoizbovom byte mali syna a k nemu o tri roky mladsie dvojcata. Hovoril, ze sa mu casto stalo, ze po nocnej spal v aute pred blokom (na velku radost vsetkych klebetnic z okolia 😀 )

avatar
mamavera
3. okt 2013

@katka1981 vieš, že ja si z toho veľa robím... 😀 😀 😀 😀 , snažím sa pomôcť tým, čo sa mi za roky práce s deťmi najviac osvedčilo, nikoho nenútim, aby sa tým riadil, nemusí to vôbec čítať, mne je to jedno, som flegmatik., ak to niekomu urobilo dobre, nech si poslúži.....ale nesúhlasím s názorom variť deň vopred, nechať všetko tak a v jednom kuse sa venovať dieťaťu a podriadiť mu úplne všetko. Ono sa musí naučiť, že sa celý svet nebude točiť v jednom kuse okolo neho. A treba myslieť aj na to, že je tam ďalšie dieťa, s možno inými potrebami. Iná vec je chcieť mať pri dvoch deťoch byt ako vyleštený ako z katalógu nábytku...v inej téme som písala, že domácnosť má byť natoľko čistá, aby bola zdravá a natoľko špinavá, aby bola šťastná. Po rokoch budete na nábytok ocapkaný detskými prštekmi s nostalgiou spomínať.....
@kiwinka21 skús si pozrieť námety mamičiek, aj tu na stránke s Montessori pomôckami, či už kúpenými, alebo ich napodobeninami vyrobenými na kolene. Dokážu deti zaujať na veľmi dlho. Ak ich začne rozhadzovať, pozberať a vyložiť na nedostupné, ale preň viditeľné miesto. Po čase si ich bude pýtať - podať, predviesť, ako sa používajú a upozorniť, že keď ich rozhádže, už ich nedostane. Po pár pokusoch by mala byť túžba po nových zaujímavých veciach silnejšia ako túžba posúvať hranice matkinej trpezlivosti....
INAK PÍSALA SOM TO SEM LEN PRETO, ABY SOM SA POCHVÁLILA , síce netuším čím, ale nevadí 😎 😎 😎 😎 😎 😎

avatar
zita19
4. okt 2013

@mamavera
domácnosť má byť natoľko čistá, aby bola zdravá a natoľko špinavá, aby bola šťastná
Neskutocna pravda. Skoda, ze mi to nemal kto povedat, ked som chcela byt vzornou matkou, manzelkou a gazdinou. Ustvana som lietala medzi hrncami, prackou a detmi s metlou v ruke.
Dnes viem, ze utrety prach a denne cerstve jedlo nie su najdolezitejsie. Dolezitejsie je byt v dobra mama. Nie perfertna ale dobra .Asi pred dvoma rokmi sa moje deti zisli doma a spominali. Nespomenuli ani raz na to, ze bolio u nas povysavane. Spomenuli si ako som rozbila svetlo, ked sme na chodbe hrali tenis s lenivou loptickou a ako som im v zine nechala zohrievat veci na radiatore, aby sa do studeneho neobliekali. 🙂

avatar
katka1981
4. okt 2013

@mamavera, no clovek neda na rady kazdeho, najma nie na rodinu. Mala osm ta spoznat skor. Ja som do dvoh rokov nenavarila ani nic neurobila pri malej. Minimalne do 18 mes. som sa od nej ani nepohla a potom to prislo. Neviem ci vyhorenie ci co, uz som sa s nou nedokazala hrat, proste nonsto to iste dokola, uz to dalej neslop. Mne mala revala zavesena na nohe. Ja som nedokazala nevyspata varit ked ma decko sklbalo. Bola som uplne mimo z toho. No a ked revala, grcala z refluxu, takze tak.

avatar
janana2013
4. okt 2013

Celkovo mi dnesna doba pride ako hon na rodicov. Chceme byt peffektne vo vsetkom, a deti su na piedestali ako mali bohovia! Nase mamy sa s nami tak nebabrali, na materskej boli par mesiacov, potom sup do roboty lebo taky bol statny system a my do jasiel alebo k opatrovatelkam. A prezili sme a vyrastli z nas normalni ludia napriek tomu, ze nam obcas supli po zadku doma aj v skolke ci v skole. Som rocnik 1973 coraz viac som presvedcena, ze po revolucii k nam prenikla americka kultura vychovy deti, ktorym je dovolene vsetko - hlavne nech z nich vyrastu "silne individua". A coraz viac aj v Amerike prichadzaju na to, ze takato prilis demokraticka vychova skodi detom aj celej spolocnosti. Deti jednoducho potrebuju hranice. Odporucam knihu A dost!, ktoru napisala Americanka zijuca vo Francuzsku obdivujuca, francuzskych rodicov, ktorych nie naozaj znamena nie. Silne mi to pripomina nasu " socialisticku" vychovu, ked nase mamy nobvinovali same seba za to, ze nam vsetko nedovolia. Jednoducho ako deti sme sa museli prisposobit beznemu zivotu a nie zivot nam. Ktosi raz velmi mudro povedal, ze kedysi ked prehovoril stary otec, zmlkla cela rodina a pocuvala ho. Dnes zmlkne cela rodina, ked prehovori 3rocne dieta...

avatar
bajana
4. okt 2013

@janana2013 Pises mi z duse, tlieskam!

avatar
janana2013
4. okt 2013

Diky, Bajana. Tiez mi to ale trvalo vela rokov, kym som na to prisla 🙂 Ako som pisala mam uz doma 10 rocneho a ked mal 2 bola som podobne zufala ako mamicka co zacala toto forum 🙂 Teraz cakam dalsieho "teroristu-neandertalca" tak snad to uz budem zvladat lepsie 🙂 Najhorsie na tom je, ze aj my sami mamy namiesto toho, aby sme sa povzbudili, hrame sa na dokonale matky a odsudzujeme druhe, ked robia nieco inak. Pamatam si, ako na mna zazerali mamy na MD, ked som si prisla po syna na ihrisko. Musela som nastupit do prace, ked mal 21 mesiacov, aby som neprisla o dobru robotu a hypoteku bolo tiez treba hradit. Maly bol s fantastickoh opatrovatelkou ale mile mamy na piesku zazerali, co som to za krkavciu mater. A pritom boli na nervy z toho, ze su na MD uz dlho a ziju z ruky do huby. Aj pre mna bolo tazke ist do roboty a nazory okolia mi to len stazovali. Vtedy mi pomohla moja mama aj kamoska-ucitelka v skolke, ktore tiez boli nazoru, ze si nemam nic vycitat, dieta to prezije tak ako sme prezili my tzv. "studeny socialisticky odchov" Podla mna nebol vobec studeny len nas skor naucil prisposobit sa a zistit, ze nie vsetko je dovolene a nie sme riaditelia zemegule. A obzvlast u chlapcov treba prisnejsi pristup lebo sa rodia so syndromom "PANOV TVORSTVA" 🙂 🙂 🙂

avatar
mamavera
4. okt 2013

@janana2013 mám chuť tvoje príspevky zarámovať do zlatého rámu !!!!!!
Veľká väčšina detí v predškolskom veku tyranizuje svojich rodičov do takej miery, že to už prestáva byť únosné. Nie som zástancom žiadneho extrému, určite nie slepej poslušnosti a vykonávania všetkých príkazov okamžite a bez možnosti akejkoľvek diskusie, ale aby boli deti vychovávané bez absencie úcty k dospelým, bez rešpektovania toho, že aj iný člen rodiny má svoje potreby...
Raz som čítala nádherný článok od obyčajnej ženy - mamičky troch detí. Mala dcérku, po pár rokoch sa jej narodil syn, ktorý sa jej od narodenia zdal iný, ako dcérka v tom veku. Kým mu porobili všetky vyšetrenia, otehotnela tretí raz a porodila opäť synčeka s tým istým mentálnym ochorením, ktoré mal aj jeho starší brat. Manžel postihnutie obidvoch synov psychicky nezvládol a rodinu opustil, takže matka zostala sama s tromi deťmi. A jej slová som si uložila do pamäte navždy - moje deti potrebujú vyrovnanú a usmiatu matku. Preto si raz za čas potrebujem od nich oddýchnuť a urobiť si víkend sama pre seba, aby som načerpala síl. Necítim vôbec výčitky svedomia, že nie s s nimi, ani neriešim to, že nie je tak o ne postarané, ako keby som bola s nimi. Ja musím tiež vypnú, pretože by som sa po čase zrútila. Keď kúpim pre svoje deti tri darčeky, kúpim aspoň drobnosť aj sama sebe, lebo aj ja potrebujem zažiť ten pocit, ktorý poskytujem im. Neriešim neumyté obloky, docapkaný nábytok, ani to, že občas objednám pizzu a miesto varenia sa celé dopoludnie hráme. Rešpektujem potreby všetkých svojich detí, ale učím ich, aby rešpektovali aj oni moje.
Bolo v tom článku toho oveľa viac, tá mamička si veľmi dobre uvedomovala, čo má robiť, aby si zachovala duševné zdravie a tým, aj duševné zdravie svojich detí, s ktorými bola 24 hodín denne.

avatar
janana2013
4. okt 2013

Kraaaasne! Mile mamy, ked budete mat vycitky, ze nestihate, nevenujete sa dost, nezvladate nieco...skuste vypnut,poprosit niekoho nech pomoze a vypadnite aspon na par hodin z bezneho stereotypu, aby ste nacerpali sil. Ja si vzdy spomeniem na instrukcie v lietadle o prvej pomoci, podla ktorych si kyslikovu masku musi najskor nasadit rodic, aby mohol co najskor pomoct nasadit ju dietatu a chranit ho. V beznom zivote je to tiez tak, nesnazte sa byt dokonalym animatorom alebo otrokom svojich deti a ked to inak nejde tak ani jedna vychovna po zadku neuskodi 🙂

avatar
mamavera
4. okt 2013

@janana2013 no v tomto bode - výchovná - s tebou nesúhlasím. Ja to považujem za zlyhanie dospelého.

avatar
zaneta123
4. okt 2013

@kiwinka21 ako keby som čítala o mojom mladšom synovi🙂, ale ja som to vyriešila takticky, vrátila som sa do práce malého šupla do jaslí a to čo ty píšeš sa u nás deje v poobedňajších hodinách a cez víkend. To čo stvára v jasliach radšej písať nejdem. inak pred nástupom do práce som bola z neho na pokraji zrútenia 😉

avatar
zita19
4. okt 2013

@mamavera
@janana2013
Presne ako pisete. Podla dnesnych noriem je zazrak, ze moje deti prezili a ja som neskoncila v base. Do jasli chodili, aj do skolky, kazde prezdniny tabor. Pobede druzina (ak bola) a doma pisali ulohy od druhej triedy same. S kludnym svedomim som ich dala mojim rodicom na vikendy, na prazdniny. Syna od troch rokov brali moji mladsi brachaci na stanovacky. Moja mam bola fantasticka. Kedze odchovala 4 deti este v sesdesiatych a sedemdesiatych rokoch s babickami daleko, vedela, ze viac mi pomoze, ked mi zoberie deti ako keby mi prisla pozehlit. A za mojich deti sa pomoc manzelov nenosila! Maximalne, ze povysalavli, ti odvaznejsi umyli okna.
Ale extremy boli aj vtedy. Ked som sla za veducu do tabora, mamina sefka chcela aby som zobrala jej syna, lebo strasne do tabora chce ist ale ona ho len tak niekde nezveri. Reku dobre, mater chce mat istotu a mna pozna. Nie o to islo. Mlady muz, ktory isiel do tretej triedy este vecer dudlal mliecko z flase! Nebol anii v skolke ani v skole v prirode (asi sa za to hanbili). Kladla mi na srdce, ze ako blizka osoba nech ho necham vydrulit flasku u mna na izbe aby sa mu deti nesmiali, a ze on mlieko len s flase inac nie. Prvy vecer som sla mlieko do kuchyne ohriat a kucharky sa pytali, ci dosiel na navstevu niekto s babom. Druhy vecer som ju strategicky rozbila a bolo. Mlieko sa na ranajky vypilo z pohara. A ked mladenec z autobusu vystupil mame na cele parkovisko oznamil, ze on uz dudu nepotrebuje. Pani doktorka zaliezla pod affalt 😖

avatar
snopkulka
4. okt 2013

@janana2013 veeeeľmi trefne napísané 😎 😎 😎 nestrácať individualitu, nezahadzovať svoj doterajší život, nestaviať sa do úzadia, lebo DIEŤA... všetko sa dá krásne skĺbiť bez toho, aby sa ženy-matky stali otrokmi svojich detí... len to chce čas, aby na to prišli, že AKO 🙂

avatar
darinka76
6. okt 2013

Ahojte maminky,tiež mám doma trojročné šidlo-chlapčeka,a tiež uvažujem,žeby som zašla za detským psychologom,ved neuškodí to,iba pomože...jako postupovat,co robim zle,čomu sa vyhýbat,čo robit najviac pre dobro malého a na každé dieta platí niečo iné.....Niekedy je toho aj u nás dost a som riadne vyštavená,kedže syna vychovávam viacmenej sama! Skúšajú,kolko si možu dovolit,ale jedno napíšem,čo je nesmierne důležité- venovat sa dietatu naplno ako je to len možne,hrat sa spolu,to je to,čo dieta aj motivuje ,ale aj brzdí v jeho neg.správaní...možno má len málo pozornosti a preto tak vystraja-vystrájajú @kiwinka21 🙂 Ale každopádně navštívit psychologa,aby ti poradil

avatar
anima9
13. okt 2013

@kiwinka21 My si tiež nevieme rady s našim, či už v súkromí alebo na verejnosti. Akoby nevedel, čo so sebou. Nepomáha ani napomínanie, dohováranie, vysvetľovanie ani pár po zadku. Koľko krát sa nám ešte aj vysmeje do tváre, keď už sme v štádiu zlyhania nervov🙂 Som sa na tom teraz zasmiala, ale v reále to nie je sranda. Paradoxom je to, že si to dovolí iba vtedy, keď sme pri ňom my rodičia. Keď pri ňom nie sme, ako napr. v škôlke tak sa správa normálne. Dovolí si iba pri nás. Veĺakrát nevieme, ako naňho a na verejnosti sa za jeho správanie veľakrát aj hanbíme, lebo robí extrémy a iní ľudia sa obzerajú a krútia hlavami. Neustále vymýšľanie niečoho nepovoleného, demolácie, neprimeraná hra s menšou sestričkou, neustála manipulácia s nami rodičmi prostredníctvom plaču, agresie, kopania, hádzania sa o zem, hádzania vecí, vypľúvania jedla, vymýšľania toto chcem toto nechcem a podobne. Veľa som čítala o období vzdoru u detí, kedy sa dieťa premení z anjela na malého záškodníka. Dúfajme, že toto obdobie do 6-tich rokov veku samo odíde, tak ako odchádza v určitom veku aj puberta. Pravdepodobne treba len vydržať, no nerada by som niečo premeškala. Teraz som našla na internete novú nádej, knihu Malý tyran. Vyšlo nové vydanie a sú na ňu kladné recenzie. Čítala som aj trefný úryvok z knihy. Idem ju kúpiť tak verím, že nám niečo dá a nasmeruje nás na správnu spätnú väzbu.

Strana
z5