Neskutočne zúrivé dvojročné dieťa
Ahojte. Už som zúfala, preto som sa rozhodla napísať, či máte niekto skúsenosti s tak silnou zúrivosťou u dieťaťa, ako u nášho 2-ročného syna.
Posledný mesiac máme obdobie, že vie sa pekne hrať, obliekať, umyť zuby, ísť spať a pod. Avšak akonáhle si zmyslí, že NIE - koniec. Ale keby to bolo normálne nie a nechce. Ale on nás neskutočne prekrúca, napr. "nechcem krupicu" (tak poviem, OK, pojdeš spať hladný alebo zje ju mamina), nasleduje "moja krupica". A v tom momente, ak mu tú krupicu nedám, neskutočný výlev zlosti, búchanie, štípanie, škriabanie, ťahanie za vlasy. Ak sa k nemu vrátim, že "ok, ideš papať" opäť "nechce krupicu". A takto dookola.
Vie jačať tak, že až zachrípne. Skúšala som ignoráciu, silné objatie, dohováranie, otočenie pozornosti, otočenie na srandu - nič nepomáha. Proste amok trvá aj pol hodinu, niekedy aj dlhšie, dieťa už úplne zachrípnuté, až kašle. Zrazu sa trošku ukľudní, to si už potrebuje pritúliť sa, a takto sa pomaly ukľudní, ale aj to musím dávať pozor a nespraviť nič, čo by ho náhodou mohlo opäť rozčúliť.
Raz sa dokonca stalo, že počas amoku vošiel do špajze, stal tam revajúc, dvere privreté. Zakričal "mama kde si?", prišla som. On nato, "mama prec". A takto by som sa mohla krútiť donekonečna.
Alebo prídem z práce. On je doma s otcom. Začnem sa vyzúvať - jačí "moje topánky", vyzliekam kabát - jačí "moja bunda". Ani neviem čo nám tým chce povedať, ako keby som sa nemala vyzliecť, ale ostať oblečená.
Je pravda, že chodí 2.mesiac do jaslí. Aj som rozmýšľala, či to nemôže mať súvis.
Napr. s jaslami súvisia amoky typu - vyzdvihnem ho, ako ma zbadá pár sekúnd poplače, ukľudní sa, oblečiem ho, ideme domov. Akonáhle ideme k bytovke, už hovorí "nechce domov". Tak sa chvíľu prejdeme (poviem si, asi neboli s deťmi von, tak mu to chýba). Po chvíľke sa snažím ísť s ním dnu, veď je už tma, všetci sú už doma, "nechce domov". Ak sa mi ho nepodarí na niečo namotivovať (napr. budeme pozerať von z okna na...., ide mi pomôcť odniesť nákup z auta do bytovky, pojdeme pesi po schodoch a pod.) skončí to opäť neskutočným amokom. Celá bytovka o nás vie, čudujem sa, že na nás ešte nikto nezavolal sociálku. Doma taký jakot, že mám problém sa čo i len vyzuť a zhodiť kabát. A on samozreme "nechce čiapku dole", ani šál, ani topanky atď.
Taktiež som si všimla, že keď je unavený, tak je väčšia pravdepodobnosť výbuchov a sú oveľa intenzívnejšie.
Ale čo s tým. Ja už začínam strácať sily, nevládzem. Pripadám si ako najhošia matka na svete, ktorá nevie nájsť ten správny kľúč na svoje dieťa. Prosím poraďte niekto, čo s tým? Alebo aspoň povzbuďte. Za všetky príspevky som vopred vďačná.
Vyzera, ze je to kombinacia obdobia vzdoru a frustracie z jasli a zmeny rezimu.Nie je to podla mna klasicke obdobie vzdoru, ked staci, aby si dodrziavala rezim a ustalene cinnosti, bez ohladu na jeho amok. Myslim, ze z jeho strany je to volanie o pomoc. Travte spolu co najviac casu, venuj mu vela blizkosti, ked ste spolu. Je este malicky, aby zvladol a spracoval zivot v kolektive. Popri tom sa snaz maximalne dodrziavat samotny rezim, v pokoji. Aby citil tvoju oporu a vedel, ze aj napriek zmene, ktoru preziva, podstatne veci sa nemenia ( rodina, domov, mama...) Ak nechce spat, daj mu cas, lahnite si spolu, citajte si... Netlac na neho. Mozno chce byt dlhsie s tebou, tak to natahuje...
@andrea_za máš tu kopec výborných rád, ja som ti chcela iba napísať, aby si sa v žiadnom prípade neobviňovala, že si najhoršia matka na svete, nie si! Vychovávať sa učíme všetky za pochodu a každé dieťa je iné. No na všetky platí - pevné nemenné hranice, dať dieťaťu vždy pocítiť, že ho milujeme, aj keď ich poruší, ale neustúpime. Ty mu trošku spôsobuješ v hlavičke zmätok, Ak mu raz zoberieš krupicu, tak mu ju už nesmieš vrátiť. Jemu musí byť jasné - odmietnem jedlo - mama ho odnesie - revem - odchádzam hladný spať. Vždy a za každých okolností. Môže mať výlev zlosti aký chce, je to z jeho strany boj o moc, chce komandovať on teba. Nedovoľ mu, aby ti ubližoval, chyť mu ruky a rázne NIE! A nevšímaj si ho, ak by amok trval pridlho, vyskúšaj aj ten pohár vody, ale krupicu mu nevráť, lebo sa v tom budeš motať stále dookola. Keď idete z vonku, môžeš mu ukázať a hodinkách, ak príde táto ručička sem - pôjdeme dnu. A potom už môže robiť čo chce, idete dnu. Ak reve moje topánky, moja bunda na tvoje veci, nereaguj na to, chyť ho, objím a snaž sa nejakou hrou odpútať pozornosť. Drž sa, neboj sa, prejde to, len musíš byť dôsledná.
Necita som vsetky rady, vlastne ani ja si s mojou nervackou neviem dat rady vzdy (mne hovoria ze mamu deti najviac vytrapia :D nikomu inemu mala cirkusy nerobi, iba mne... ). Mne funguje najviac po zadku alebo proste odpochodujem prec a nech sa vyzuri.. ale uz je vacsia. Ked mala 2 roky ani som envedela ze ju mam :D
Moja svokra ma super sposob ked je mala upistana:
Takze mala zacne jacat ako besna, alebo len protestovat s tymi jej grimasami: "Ja nechcem toto, ja nechcem tamto... nejdem/nebudem..." a svokra na to zacne robit to iste: Simonka vies ako vyzeras?? " Ja Nechcem toto.. a pisti rovnako ale s trochu srandovnou intonaciou... malej je to nakoniec smiesne a urobi co ma... ale to je uz s prepacenim vychcana rozmaznana skoro 5 rocna, ona velmi dobre vie co robi.. a iba trennuje trpezlivost... neviem ako by to fungovalo na takom drobcovi...
@andrea_za ahoj, necitala som rady ostatnych mamin - u nas sice bez stipania, buchania a podobne, ale moja tri a pol rocna slecna nam tiez denne ustedri aspon jeden zachvat, prevazne podvecer - ako si aj ty zistila, ked je unavena. Minule som sla vecer vytriet schody v bytovke. Manzel ukladal spat, ked som po tristvrte hodine prisla hore (cely cas som pocula nejaky plac a marne dufala, ze to nie je moje dieta) lezala hola v postielke a revala. Prisla som k nej, ze ju teda idem poobliekat - ona: Ocko ma oblecie. Idem do pracovne za manzelom, ze aby ju siel obliect, tak mu skoro oci z jamok vypadli.... ze: Vies preco reve celu tristvrte hodinu? Lebo chce aby ju obliekla maminka.
Takze aj u nas sa take deje. Nepomaha ziadna agresia ani bitka, tym sa to len zhorsuje. Iba neustale dookola vysvetlovat a vysvetlovat a modlit sa aby to uz co najskor pominulo.
Ale pozor, pravidla musia byt a musi vediet kde su hranice o com sa da diskutovat a co je dane. To sa zatial u nas vcelku dari, aj ked v niektorych veciach si vie dosiahnut svoje...
@gretocka no tri a pol ročná slečna by sa do pyžama obliekal sama a mohla by kľudne revať ďalšiu hodinu, terorizovať by som sa od nej nedala ani náhodou. A oznámili by sme jej to spolu s manželom, aby jej bolo jasné, že nebude točiť ani s jedným ani s druhým. Nevysvetľuj dookola, šetri energiu, máš toho dosť, ona veľmi dobre vie, čo a ako. Tak, ako píšeš, nepomáha agresia a bitka, naopak, iba to zhoršuje.
@timea7 ona ma este na noc plienku, tu si sama nevie dat, slo hlavne o tu, ale samozrejme o deviatej vecer po hodinovom kriku uz nebola schopna si dat ani pyzamo.
Sice pomalsie ako by som si priala, ale uz sa to zlepsuje... kedysi boli zachvaty nevypocitatelnejsie a castejsie, uz si da vela veci vysvetlit - efekt vidim, ale hold je tvrdohlava po mne 🙂
@andrea_za myslim,ze nie je az taky zurivy je proste v obdobi vzdoru. Aj ty sa musis v sebe nastavit tak, ze proste je to obdobie prejde to a moje dieta je ok. Absolutne si nevsimaj okolie ries len dieta a seba. Moje deti boli kazde ine. Syn sa hadzal o zem vsade a vzdy ked sa mu nieco nepacilo. Pri nom pomohlo, ze som to ignorovala. Pri dcerke sme sa snazili amoku predchadzat(nemala povolene vsetko samozrejme) lebo ona mala afektovany zachvat a proste z placu prestala dychat odpadla a par sekund bola mimo.
Pri oboch sme ale mali presne stanovene pravidla. Nechces veceru dobre, vecera isla zo stola prec. ked sme isli z vonku domov, upozornila som ich 2x v priebehu 5 minut,ze uz sa pomali chystame. a proste o vsetkom som im rozpravala. urcite si hranice a drzte sa ich
u nas velmi nefungovalo odlozit do inej izby,ale poznam rodiny kde to funguje.
a dalsia vec moje deti boli strasne unavene ked zacali chodit do skolky a vzdy mali po skolke horsiu naladu. neboj ono to prejde a rozhodne si o sebe nemysli,ze si hrozna matka. 😉 vela trpezlivosti prajem
No ako čítam niesom sama :( tiez som uz zufala :( mam dvoj rocneho chlapca ale je to uz na nevydrzanie . Na hore sme chodili von aj s inými deťmi v jeho veku na ulici a v pohode. Potom začal vonku robit taký jedovity zvuk pri ktorom sa jedno dievcatko vždy strasne rozplakalo co boli predtym najvacsi kamosi sme sa aj navštevovali . A potom uz vždy ked sme ju vonku stretli náročky to robil aby plakala . A teraz uz asi mesiac nechce vôbec ani von chodiť . Ani na dvor ho neviem pomali uz dostať . Ked aj ideme konečne tak len ma ťahá pri dvere ze chce ísť dnu . Lahne si na zem od jedu a bude tam ležať a revať a kryčať donemoty . Dnes sa prvy krat s toho aj povraval ako reval v kuse začal kašlať a trochu aj vygrcal ako ho naplo . Takze len doma sme . A aj doma ak nieje nieco tak ako on chce strašný hysak dostane . Lahne si na zem , reve bucha sa do mna kryčí nervači . No proste hrozne :( ja uz neviem ako na neho . Uz som sa mu snažila aj vysvetlit aj som ho ignorovala aj dostal a nic nepomáha . Este ani nerozpráva nic dokopy , len po čínsky čiže nic nerozumieme tak neviem ani ze co . Aj ked prídeme ku našim este len zbadá maminu alebo niekoho a uz nervači . Ja uz vážne neviem co mam robit . :(
A aj ked zbadá vonku uz hocijaké dieta alebo aj v reklame niekedy tak nervači :(
@zuzuk22 zle! Prečo ostávaš s ním doma? Kľudne môže revať, líhať si na zem. von sa pôjde, lebo keď zistí, že si týmto spôsobom niečo vymôže, bude to robiť veľmi dlho. On ešte nie je schopný zvládnuť svoje emócie, musí sa to naučiť, keď niečo chce alebo naopak nechce, využije na to všetky prostriedky. Ak zistí, že rev a líhanie na zem nestačí, bude aj grcať. Ostaň kľudná a prines mu handru, nech si to po sebe uprace. A trvaj na tom! Ale nie s krikom, stále musíš byť kľudná, nesmieš mu ukázať, že ťa jeho správanie nejako rozhodí. Viem, je to ťažké, keď má človek nervy na dranc, ale to je jediný spôsob, ako to zvládnuť čo najskôr - zachovať kľud, dávať mu najavo, že ho máš rada, pevné hranice a neustúpiť. Teraz ideme von a hotovo, ľahne si, reve, zobrať a ide sa. On svojím správaním na seba púta pozornosť, preto mu vadia deti aj v reklame. Hraj sa s ním a všímaj si ho, keď je kľudný, ak začne nervačiť, začni niečo robiť-ukladať bielizeň....Ak začne nervačiť u vašich, ignoruj to, neboj sa, prejde to. Hádam si dáš rady s dvojročným. Drž sa.
@andrea_za myslím, že tvoje dieťa volá o pomoc, a určite sa prikláňam k názoru, že za to môže predčasné umiestnenie do kolektívu v čase, keď na to vôbec nebol pripravený.
k tomu čo opisuješ - nechce jesť krupicu - ok, nechceš. načo mu zdôrazňuješ že pôjde jesť hladný alebo že ju zje mama? načo tieto vydieračské manipulátorské techniky? nechceš, ok, odlož nabok. ked bude hladný - ponúknuť krupicu. ale nekomentuj hned negativne toto jeho rozhodnutie.
Ďalej píšeš, že pri jačaní si skúšala ignoráciu, dohováranie, silné objatie, otočenie na srandu - poviem ti uprimne a natvrdo, všetko zle, nie nadarmo nič z toho nezabralo. Čo tak skúsiť len jednoducho byť pri ňom. Niečo prežíva, niečo ho trápi, ty nevieš čo. Ale je to tvoje dieťa, ty ho ľúbiš. Buď pri ňom! Čo by si robila, keby plakal dospelý človek? Čo najviac potrebujeme keď nám je ťažko Vypočutie. Jednoduchú prítomnosť druhého, pocit, že tam niekto s nami je. Počkaj, kým sa upokojí a potom pokračujte v pôvodnej činnosti. Nehnevaj sa za to naňho, nevyčítaj mu to. Ale buď pri ňom prítomná, žiadna ostentatívna ignorácia.
@andrea_za u nas ked začína mat malý amok, napríklad začne to čo vas, že chcem sa obut, potom sa nechcem, alebo mama sadni su tu, nie chod preč ja mu najprv vyhoviem ale upozorním ho, že nebudem prichadat a odchádzat a že ked niečo povie, že mam dat preč a dam tak nevratim, potom sa samozrejme nahneva, začne jačat a plakat. Najprv ma to vytačalo ale teraz už to mam tak, že ma to rozosmieva, a velmi, straaašne mi je smiešne ako sa tvari, ako jačí, grímasy a kolko v takom mini človiečikovi tkvie emocii, začnem sa velmi smiat, až sa rehocem. jeho to preruší v amoku a nechápe prečo sa tak strašne smejem. Ale ja sa nesmejem silene ale naozaj, strasne mi to je smiešne a tým, že mi je to tak smiešne on nevie čo dalej a amok nepokračuje. Toto ale neplatí v prípade, že ma ide bit a škriabat, tam smiech nepomaha, tam prave naopak ho to hecuje.
Fú toto keď čítam to je des. Aj ja, aj moje segry sme mali obdobie vzdoru, tá najmladšia ho mala veru dosť silné, vreštala do vzduchu bez príčiny, ale toto je silná káva... Asi by som nemala na to trpezlivosť.
ale nam tu pribudlo prispevkom, dakujem vsetkym za reakcie 🙂
@ajana1
ako vysvetlim dvojrocnemu, ze ma ostat v kute? On uteka za mnou, ked ho tam necham s vysvetlenim preco ho davam do kuta. s tym spankom to urcite suvisi ma, vecer su amoky ovela horsie ako napr. ran (vtedy si len tak poplackava, ze nechce aby sla mama do prace 😢 ). a aj vikendy su uplne ine. taktiez si myslim, ze to ma suvis s jaslami v takom zmysle, ze mu chyba to, ze nie sme spolu tolko ako ked som nepracovala 😢 nic bojujeme dalej :D
@andrea_za ja by som ho nedávala do kúta, mne to príde také ponižujúce, radila som ti v predošlých príspevkoch, snaž sa byť kľudná, dávaj mu stále najavo, že ho ľúbiš, aj keď niečo vyparatí, ale buď neoblomná. Neobviňuj sa za to, že je to preto, lebo chodíš do práce a jeho si dala do jasieľ. Aj deti, ktorých mamičky sú doma majú obdobie vzdoru. Je prirodzené, že by chcel byť s tebou stále doma. Večer sú amoky väčšej intenzity zrejme z únavy. Keď mu dáš najavo, že ťa jeho správanie nevyvádza z miery, že ostávaš stále kľudná (jasné, že vo vnútri ako sopka), že si svojími divadelnými predstaveniami nič nevytrucuje, pomaly budú odoznievať. Aj preto, lebo ako bude starší, bude stále lepšie ovládať svoje emócie. Drž sa, prejde to.
@jana_eyre ja to robim rovnako. Ak ho chyti amok za nic, tak mu s kludom vzdy poviem: alex chod do spalne, prid ked sa ukludnis... Zoberie si dudel a bud ide do spalne alebo si lahne k telke. Po chvilke pride a povie: uz som sa ukludnil 😂😂😂 Niekedy sa dokonca vezme sam od seba, ze idem sa ukludnit 😂😂😂😂 nekricim, nerozkazujem. V izbe ho nezatvaram... Takzie ziaden stres, ziadna psychicka ujma.... Alex ma 2 roky a 5m a toto praktyzujeme asi 3-4m. Trvalo asi tyzden dva kym pochopil co od neho chcem.... Ale teraz to funguje na 100% 😉
@arimira
@heronka22
@mily7
@georgeo
@simsalabim
@katarinamarkova
@gaby21
@jumama
@lulistek
@danula.ch
dakujem za reakcie, skusenosti a rady.
aby som sa k tomu blizsie vyjadrila a v podstate po uplynulom case aj co sa u nas zmenilo. no nieco aj ano 🙂
amoky su stale, a ako som pisala vyssie, hlavne vecer, ked sa mame ist kupat/sprchovat, dat plienku a nasledne pizamo atd. na vsetko samozrejme nie a s nenormalnym jakotom. je schopny ist na balkon, zobrat spinavu plienku a dat si ju naspat na zadok :D
toto pripisujem aj unave, pretoze zo skolky je unaveny viac, ako ked sme spolu cez vikend alebo volne dni. taktiez mu asi pridava aj to, ze mu chyba kontakt so mnou, kedze je v jasliach a ja v praci. ako tu aj pisali niektore mamicky.
snazime sa zachovat chladnu hlavu, co nie je vzdy najlahsie, ale clovek si casom nejako na to zvykne a dokaze sa uz zkontrolovat. velakrat som na seba aj pysna, ze ako som to super zvladla a nenechala som sa vytocit.
venujem sa mu vsetok volny cas, ktory sa da. da sa povedat, ze domacnost ide takmer uplne bokom, ved podobne to bolo aj ked sa maly narodil a nevladala som obsluhovat aj dieta aj seba a aj domacnost 🙂 ved upratat vieme s MM aj vecer a vo dvojici to ide ovela lepsie :D
neriesim, ci je to spravne alebo nie, ci je to v sulade s nejakou vychovnou metodou alebo knihou. Tak to citim a bodka. ved nebude ma takto potrebovat do 18 r. :D
este sa chcem vyjadrit k niektorym prispevkom, kde bolo pisane, ze je dieta domylene, lebo mu vo veciach vyhoviem, ze nema hranice a pod. ja som v uvodnom prispevku opisovala situacie, co som vyskusala a nie ze to takto robim stale. to ze odmietol napr. krupicu, ja som mu ju zobrala a nasledne ju opat chcel, tak som asi 2x vyskusala co sa stane ak mu tu krupicu vratim. a zistila som ze tadial cesta nevedie. tiez sa to vsetko len ucim, takze zial niekedy metoda "pokus - omyl" byt musi 🙂
hranice sa snazime mat od zaciatku. len toto ma dost zaskocilo, lebo prisiel naraz obrovsky zvrat.
jedine co neviem este uplne co s tym je to, ze ked sa certi alebo ma amok, tak ho necham nech sa pozlosti, som pri nom, aby bol v bezpeci. ale niekedy pride ku mne a udiera ma ruckou, niekedy dokonca povie "bit". dookola mu vysvetlujem ze nie, maminku to boli a pod. ale jeho to vytaca este viac. nechcem ho fyzicky trestat ked viem, ze dana situacia vyplyva z niehoco uplne ineho a to bitie nie je podstatou toho celeho
este raz dakujem za prispevky
@papricka33
@simca06022011
@hoogy
@gretocka
@zuzuk22
@argyro
@mayamibee
ako som uz pisala vyssie, nechcem sa opakovat. ale pravdupovediac, velmi mi vsetky prispevky pomohli. aj to davanie na vyber z dvoch moznosti, dnes rano som to skusila a sice rev neprestal ale bolo to uz o niecom inom.
to ci je alebo nie je pripraveny na kolektiv ja zial zhodnotit neviem. myslim ze v jasliach je mu fajn, uz len podla toho, ako komunikuje s vychovavatelkami. aj rano, ked niekedy place viac inokedy menej, ked ho tam donesiem, sice place za mnou, ze nemam ist do prace, ale ked pride vychovavatelke a natiahne ruky, chce ist k nej a potom si chvilku potruchli aj u nej a potom je uz dobre. pusinkuje ich, kyva, stale s prislubom, ze zajtra pride zas.
ano je urcite este malicky, ale potrebovala som uz ist do prace, keby som si mohla vybrat, ostala by som doma min. do 2,5 r.
taktiez to co sa tu spominalo, ze chce byt pravdepodobne so mnou co najdlhsie, preto sa nechce ist vecer kupat a obliekat do pyzama - svata pravda. ale aj ked sa snazim to robit tak, ze oblecieme sa do pyzama (pre istotu sa uz kupeme skor, kym este nie je uplne unaveny, bezne sme uz o pol siestej v pyzame) aby sme sa potom este mohli hrat, citat si. nepomaha to, proste on do toho pyzama ist nechce a basta. takze bojujeme.
ale ak sa to bude moc hrotit, naozaj skusim aj ten pohar s vodou o ktorom sa tu vyssie pisalo. ma to nieco do seba
a rada by som sa opytala @argyro co je to ta ostentatívna ignorácia?
@andrea_za dobrý deň, zbežne som si prečítala váš príspevok, a v niektorých veciach ako keby som o našom najstaršom chlapcovi čítala. Teraz má už 3,5 roka a je to omnoho lepšie. Skúšali sme podobné veci ako píšete vy, ale najdôležitejšie čo pomohlo bol len čas 🙂 nevzdať to a prídete na to čo naňho najlepšie platí a hlavne z toho raz vyrastie 🙂 Tak držím palce 🙂
@andrea_za uplne normalne obdobie vzdoru a skuska kolko vydrzis. Vitaj v klube aj ja som mala taketo dieta. Toto prejde hlavne sa snaz mu dat najavo ze sa z neho a jeho neustalych nezmyselnych poziadaviek nejdes zblaznit. Musi pochopiz ze konanie - dosledok. T.z. Chce krupicu, ok dam mu ju, odmietne, zoberiem. Ak znovs vypyta, nedam. Pri amoku odnesiem do izby, nezavriem dvere ale. Polozim dajme tomu na postel a poviem teraz sa tu trosku ukludnis a prides ked ta to prejde. Dieta si velmi skoro uvedomi ze s tebou kyvat nema zmysel takisto ako robit cirkus pred 4, stenami.
@timea7
som velmi rada ze si natrafila na moju temu a taktiez prispela prispevkom. lebo uz davnejsie som si vsimla, ze vies velmi dobre poradit (kedze pracujes s detmi).
tak ten kut teda necham tak. je lepsie ho poslat napr. do izby?
a ako mu mam zabranit aby mi neublizoval, nebil ma. Ked prideme domov s krikom, chvilu ho necham, kym sa zlozim a potom poviem, ze ho idem vyzliect. On samozrejme nechce, takze pri vyzliekani mi bud oblecenie drzi alebo ma bije ruckami. Taktiez pri amoku beha napr. po izbe, ja ostavam pri nom, on pribehne ku mne, melie si dookola napr. nechce bundu vyzliect a pritom ma capa ruckou. nie su to silne buchance ale pre mna je to, ze ma bije. niekedy dokonca povie "bit". ja mu stale dookola vysvetlujem s raznym nie, ze sa to nesmie, maminku to boli a pod. ale on v tom amoku ma capa takto dookola. mam mu to opakovat a chytat rucku dokola az kym s tym neprestane?
ja som sa inac o tom bavila aj s vychovavatelkami v skolke a tie povedali, ze to moze byt aj tzv. strajkt proti skolke, ze nas skusa, ci nepovolime a nenechame ho doma. tak neviem, ale tiez nieco pravdy na tom asi bude. je to spekulant, no co narobim 😀
a este jedna vec ma napada. ako dietatu, ktore ma amok, jaci, beha po byt a bije mam, dat najavo, ze ho lubim. neviem ci tomuto presne rozumiem, resp. ci mu dostatocne davam najavo svoju lasku. ja ostavam pri nom, ked si nieco melie dokola, tak sa ho nato pytam, aby som potvrdila jeho pocity (napr. nechce danko vyzliect bundu?), on odpovie ano a ja mu vysvetlim, preco som mu bundu vyzliekla. on sa samozrejme certi dalej. robim si dalej svoje, ale stale som pri nom. a takto dookola. po chvilke uz vidim ine stadium, kedy sa uz chce pritulit. tak si ho vezmem a rozpravam sa s nim a pomalicky sa snazim odputat pozornost. neviem ci je to takto spravne ale toto mi pride, ze zabera najlepsie 😒
@andrea_za Posielam ti take jedno uprimne vystiskanie, za to, ako plna obav sa staras o dietatko a pritom zvladas to. Niekdy pomoze upozornovanie dopredu, aj ked neviem, ci aj u takychto malych deticiek - teda napriklad uz cestou domov mu rozpravaj, ze ked pridete, budete sa hned hrat a tulkat, nech sa skratka na to vyzliekanie budny neupriami, ale nech sa tesi na nieco, co pride potom. Alebo mu este na schodoch/ vo vytahu zacni rozpravat rozpravku, tak aby si ju este stale rozpravala ako vojdete a mozno bude zvedavo pocuvat a zabudne na bundu. Toto zaberalo na nasu, ked sa rano nechcela obliekat do skolky a mali sme malo casu, bola zvedava, co sa stalo dalej, poslusne mi sedela na kolenach a chytro som ju pri rozpravani obliekla. Alebo ma napadlo, sutazte ako zabky, skackajte po schodoch alebo od vytahu ku dveram, alebo napodobnujte kazdy den nejake ine zvieratko, spytaj sa ho ake chce, v tom pokracujte aj ked vojdete, a na to sa bude tesit a bude chciet kazdy den nieco vymysliet, vzdy sa ho spytaj co budete napodobnovat dnes... a popri tom mozno pozabudne vystrajat.
@andrea_za ja mám z teba stále pocit, že máš pocit viny voči svojmu dieťaťu. Nie! Nemáš prečo, ani za to, že si ho dala do jasieľ, ani za to, že možno tápeš v tom, ako zvládnuť jeho amoky. To nesmieš, si starostlivá mamina, už len tým, že sa tým zaoberáš, hľadáš informácie, skúsenosti iných žien. Tvoje dieťa má ale veľmi citlivé senzory, vycíti aj tvoje obavy, aj to, že možno nie si celkom stotožnená s tým, že si ho dala do jasieľ. Máloktorá mamina si môže dovoliť byť s dieťaťom doma tak dlho, ako by si želala. To neznamená, že svojmu dieťaťu ubližuje, alebo ho v niečom zanedbáva. Možno sa mu venuje oveľa viac, ako mamička, ktorá sa síce bije do pŕs, že by dieťa do kolektívu minimálne do troch rokov nedala, ale dieťa je ponechané svojmu osudu, lebo mama pozerá seriál za seriálom, kváka pri káve so susedkou a pod. Takže žiadny pocit viny, drobec je v kolektíve, zvykol si tam, to už nerieš.
V žiadnom prípade si nesmie dovoliť ťa udrieť. Chyť mu ruky a nepusti, alebo ho pevne objímaj, tak, že rukami nemôže nič robiť. Kľudne mu tú ruku chyť aj desať krát za sebou s dôrazným NIE! Či sa jeho amok stupňuje, alebo nie, toto si v žiadnom prípade nesmie dovoliť. Snaž sa odpútať jeho pozornosť, ak sa na to ešte chytá, ale nedovoľ mu, aby ťa udrel. Ak by sa mu to aj tak náhodou podarilo, chyť mu tú ruku a spýtaj sa ho, čo to tá ruka urobila. Ukáž mu, že aj ty máš ruku a veľkú, spýtaj sa ho, či ho môžeš aj ty udrieť. Neboj sa, rozumie veľmi dobre. Povedz mu, že ty nemáš ruky na to, aby niekoho bili, ale na to, aby hladkali, kývali, posielali pusinky (zároveň to predvádzaj, možno odpútaš pozornosť už tým), na maľovanie, kreslenie, modelovanie z plastelíny.....možno ho rozprávaním o týchto činnostiach na ne navnadíš a zabudne na to, že ťa chcel udrieť. Postupuj vždy rovnako, on si zafixuje, že sa mu nepodarí ťa udrieť, lebo mu budeš držať ruku, že skrátka toto nesmie, aj keby reval akokoľvek. Niektoré amoky sa snaž predvídať a predísť im, tak ako ti radili, daj mu pokým sa aspoň trochu dá vybrať - zavesíš si bundu sem alebo sem? Možno zabudne, že si ju nechcel vyzliecť. Ak sa to čo i len trocha dá, tak to nerieš, nech si tú bundu nechá, keď prídete domov, on sám príde na to, že je to hlúposť, tu ide len o boj o moc. Nechaj ho v bunde, priprav večeru a povedz, že kto má vyzlečenú bundu a umyté ruky, môže ísť jesť. Priprav sa ale na to, že bude radšej hladný, akoby si ju vyzliekol 😎 . Nevadí, neublíži mu to, iba získa skúsenosť, že mama neustúpi. Nemusíš mu hovoriť, prečo je treba bundu vyzliecť, vie to veľmi dobre. Pri amoku by som ho neposielala ani do izby, je ešte podľa mňa príliš malý na to, aby si si bola istá, že si neublíži. A chytí nervy napr. pri tej plienke, ako si spomínala, že je schopný ísť po ňu na balkón, ignoruj ho. Na balkón ho nepustíš a nech si reve a lieta po izbe, hádže sa o zem, ty si rob svoje - uvar si kávu, nalož umývačku, skladaj veci do skríň, pozeraj z obloka, jemu ide o upútanie pozornosti - pozri mama, aký cirkus budem robiť, ak nebude po mojom. Zo všetkého možného ignorácia zaberá veľmi dobre, len musí nastúpiť vždy a u všetkých dospelých, ktorí s ním prichádzajú do styku. To, že ťa ide biť, ak ho ty necháš, nech sa čertí, je upozorňovanie na seba. Nesmieš mu to nikdy dovoliť. Ešte ma napadla stránka montesorri doma, tieto aktivity dokážu deti skľudniť a zabaviť na dlhšiu dobu. Držím palce.
:') zlate decko🙂 nemyslim to samozrejme v zlom.Ktokolvek ti cokolvek bude radit, je to nanic. Musis to jednoducho vydrzar, zabezpecit ,aby sa mu nic nestalo, vykaslat sa na susedov a vsetkych cumilov naokolo a vecer, ked su lahnes podakovat za to, ze ste o krok blizsie k tomu, kedy to skonci.NIC na svete ti nepomoze, len to preckat.Ver mi, to, co som prezivala s mojim prvym neprajem ani nepriatelovi.Teraz to je roztomile, rozumne 6 rocne dieta. Mam este 20mesacne a ten co stvara, no comment🙂)))) Ale viem ze to skonci a to je hlavne
@timea7
s tymi vycitkami mas pravdu. a este nieco. je pravda, ze ani s jaslami, kam sme ho dali som nebola zo zaciatku uplne stotoznena. v srdci ma oslovili uplne ine jasle, ale z dovodu blizkosti sme sa rozhodli pre tie, kam nas syn teraz chodi. nieco mi na nich vadilo, ale doteraz neviem co ☹ ale toto uz nastastie pominulo.
Ďalšia vec je fakt, že som si uz KONECNE uvedomila, ze vychovavatelky nemaju dovod mi klamat ci place alebo neplace ked ho tam rano nechame, ci spi alebo nespi a pod. ked toto bude niekto citat, pomysli si, ze som uplne psycho, ale fakt som toto na zaciatku riesila 😒
Avsak ked tieto dve veci pominuli, vsimla som si, ze sice rano si pomrnci, poplace, dookola opakuje, ze nechce ist do skolky, ze nechce ist mama do prace - ale nie je to uz take dramaticke ako na zaciatku. naozaj je to asi vsetko vo mne, zial 😢
a taktiez aj s tou pracou. vycitky su, urcite. no hlavne preto, ze sice sme potrebovali aj z fin. hladiska moj navrat do prace, ale na druhej strane ja som uz do prace aj chcela ist. mozno ma tu niekto odsudi, ale mne uz bolo doma dlho. bola som zvyknuta byt denno-denne s mnozstvom ludi, som velmi komunikativny clovek, doslova milujem svoju pracu (co je dnes vzacne 😉 ) a som hrda na svojho zamestnavatela. a tu je asi hlavny zadrhel. ze som to spravila sebecky pre seba 😀 ale aj s tym sa snazim vyrovnat. nech si hovori kto chce co chce, sama na sebe vidim, ze som ovela trpezlivejsia a dokazem si zachovat chladnu hlavu, ako ked som bola doma. sice vtedy bolo vylevov a amokov menej, ale nie vzdy som to zvladla s chladnou hlavou (zial, nie som nato hrda)
takze na zaver, jedno velke DAKUJEM 😲 tebe a samozejme aj ostatnym prispievajucim za skusenosti a rady 🙂
@andrea_za keby mate dceru myslela by som si ze som to pisala ja 😀 mam 2 rocnu dceru a presne toto iste v jasliach je mesiac - tam je uplne ok az kym nepridem po nu. akonahle ma zbada - koniec vyraz v tvari ze "dovi" nejedm nikam - nechcem nic - chce aby som s nou ostala v jasliach co nie je mozne lebo ucitelky idu domov 🙂 a tak nasilu z herne - nechce si prezut papucky - ok nechaj tak prideme k autu - opat rev ona nikam nejde ona nechce ist do auta a pri tom neskutocne reve sadne na zem a poviem budem plakat a budem tu sediet - ani do auta ani zapnut vsetko nasilu riesim - ked sa v aute ukludní resp ak sa ukludni prideme pred dom a repete nechce vystupit nechce ist domov - povie chcem sa ist trosku prejst tak ja ok pod ale prezuj si papucky a opat rev nieee ja nechcem nikam nejdem budem tu sediet -- evrey fucking day the same :( a presne obliekam si rano rifle zacne revat ze si ich mam dat dole ze su jej ... a pod. uz som zufala ... je to podla mna vzdor spojeny s trestaním ma za to ze ju niekde davam aj napriek tomu ze jej tam je dobre .... neviem ako dlho to este vydrzim
@andrea_za este ma napadlo, ako si pisala, ze nechce ist domov ked ty ano, Daj mu zase na vyber, ides sam, alebo ti pomozem? ak nechce ist sam, tak ho proste odnes. Bude samozrejme hucat na cele okolie, ale po niekolkych razoch pochopi, ze mu to nepomoze a prestane s tym. Rovnako bud zasadova vo vsetkom. Takto by sa o tom dalo pisat hodiny, radsej si precitaj nejaku dobru knihu o vychove, tipy najes vo fore. Toto vvsetko je ale iba hasenie nasledkov, najviac pomoze, ked najdete a poriesite jeho skutocny problem, co ho trapi